Temný kout, to mně mohlo napadnout

Tento víkend je pracovne slabý, ale za to sa toho deje dosť na uživenie aspoň troch blogov. Začnime narodeninovou party kráľa lemurov. (Inak aj vy vždy dostanete záchvat újebu, keď to napíšem?)
Ako som už povedala, začalo sa stmievať v kuchyni už poobede a hudba hučala a hučala. Ja som v dobrej viere zaliezla, že sa ešte idem učiť, aby som sa tam potom mohla večer decentne zjaviť a zas vypariť. Nevyšlo. Na fejsi som si vymenila dve-tri správy s Renčou a hneď som sa aj dotrepala k nej na čaj a tam sme riešili životné príbehy. Keď sa už chýlilo k večeru (pre ôsmou), rozhodli sme sa, že sa trošku upravíme  a ukážeme v kuchyni.

Šla som teda hore a s ľútosťou usúdila, že vyzerám hrozne - žiadny make-up, okuliare a neumyté vlasy (no a hlavne nijaká party nápada, ale tá sa u mňa nedostaví, keď mám škaredý deň). Tak som na seba hodila tričko Hard Rock Cafe s takými trblietkami (podstatná info!), ale bez výstrihu a jeansy (nech nejdem v teplákoch aby som nebola za burana). Ešte vo dverách som si obula baleríny, po miernom zvažovaní, či neísť v papučoch.
No a keď som došla po Renču, tak ona že má tiene na oči. Zrada, chápete, tak som si hneď u nej požičala linku a špirálu, aby som sa necítila ako najškaredšia osoba na zemeguli. (To všetko píšem, lebo to má priamy súvis s tým čo bude nasledovať!)
Na povzbudenie sme si pustili piesňu od Nohavicu Dežo - stadiaľ aj nasledujúce citáty - a nenápadne sme sa vkradli do kuchyne.

Nenápadnosť nám moc nevyšla, lebo tam bolo iba málo ľudí (jedna vec) a všetci čierni (druhá vec). A my už sme sa chechtali, že aha aha, svítíme jako lejno na oltáři. Lemur vyzeral nadšený že sme došli (niekedy sa čudujem, ako sa môže z toho až tak tešiť, ale no veď jeho vec) a hneď nám ukázal žrádlo a chlast. No a ja nesmiem piť, tak som trapošila s minerálkou (hroznééé a cítila som to pokušenie pri pohľade na niekoľko fliaš Jacka a všetko to pivo...mám problém s alkoholom, hovorím to verejne) a na jedlo som chuť nemala.

Tak sme postávali a klebetili a bolo to veľmi smiešne že sme sa mohli baviť o nich pred nimi a potom ešte tie naše vtipy, že ako tam svietime (biele miesto na mape). Ale bola to pravda a hlavne - bolo tam asi 20 chlapov a 6 báb, z toho jedna bola lemurova sestra a my dve sme boli jediné belošky. No a ešte náš arabský kamoš tam bol. Potom sa to trochu zaplnilo, ale stále tam boli skoro samí chlapi a tak to aj vypadalo, všetci sa okolo nás točili a museli nás povykrúcať na parkete (chabá výhovorka že nikdy netancujem keď nepijem ma nezachránila). Moje neumyté vlasy, lack of make-up a tričko bez výstrihu zožali úspech (asi stačí byť takmer jediná žena a chlapi prestávajú selektovať).
Okrem toho som zjavne dobre známa. Vždy niekto došiel a že hello Lucia a ja že hello a široký úsmev a tri pusy na líčko a keď sa otočil, tak som hádzala zmätené pohľady na Renču (nepamätala som si takmer ani jedného...jakto že oni mňa si pamätajú???).
Každopádne, nakoniec to bola celkom sranda, okrem mometov, keď ma lemur (už pripitý a nešťastný že ja nepijem) (wtf) schmatol a tancoval so mnou v strede veľkého kruhu (to nelajkujem, teda ne keď som triezva a tudíž pri vedomí).

No a tak. A chlapi chodili a hustili a namotávali a tancovali (totiž vrteli panvou - to je asi nejaký africký štýl tanca, oni dávajú také battle alebo čo, vždy jeden tancuje a ostatní pozerajú, ale vždy len chlapi a väčšinou len obscénne krútia panvou) a my furt triezve, ale potom sme boli radi že sme triezve, lebo sme mali silu ich odháňať, alebo aspoň držať na nejakej uzde. A o 11 sme s gestom veľkého hrdinu zamávali na diaľku.

A dnes som lemura zasa stretla v kuchyni, hneď ráno (no, teda na obed, ale ja som raňajkovala a on tiež - o pol 12) a velice sa na mňa usmieval a konverzoval a pičoviny kokotiny. Už mi ani nelezie na nervy, už som si zvykla, už mi to príde len strašne smiešne. A tak trochu si užívam všetku tú pozornosť ktorej sa mi dostáva, lebo ich tu mám dvoch pod jednou strechou, ktorí sa snahou idú rozkrájať, aby boli vždy v kuchyni, keď som tam aj ja a na každej party si ma striedajú pri tancovaní (no, to je náročné, ale aj s tým už sa viem vysporiadať) (ale hlavne mi nosia chlast a dobre vieme že ja som využívačná mrcha) a blablabla.

A ja viem, že nemusím robiť vôbec nič, dokonca ešte môžem byť aj odrzlá a oni sa furt okolo mňa točia (hehe) a keďže všetci vieme že to bude trvať len do konca januára, tak je to ako výnimočný stav. Len čo som vylézla z kuchyne že idem spať, už som mala za riťou druhého - kamerunského kamoša, volajme ho KK - že či už idem a aká škoda a že blablabla, všetci chlapi sa furt so mnou bavia a on nemá šancu lebo sa ku mne nedostane, och bože, proste typické hustenie po africky. Chudák žiarli. No, si mal rozmysleť, že kto sa mu bude páčiť, lebo ja som teraz v upratovacej fáze (t.j. zametám s nimi ako ma napadne, tak ako predtým vyzametali so mnou a budem zametať, až kým mi niekto nedá po hube a neobráti sa karta).

Inak bola tá lemuria party celkom vtipná, teda my dve sme sa nasmiali keď sme si poza ramená robili srandu zo svojich tanečníkov, ktorí boli celí bez seba, že sa na nich ušla rada (ale hádam je náš problém, že lemur pozval tak málo žien?).
Jediný, koho som odmietla poctiť svojím tancom bol Das Auge (teda Oko) - jednooký čudný chudý malý (tuším) Kamerunčan, ktorý "has problems with finding love" a požiadal o pomoc Olgu. (Vraj keď mu povedala že toto ona vyriešiť nemôže a musí si poradiť sám, tak na ňu niekoľko minút neveriaco sklamane zízal. Čo k tomu dodať.)
Teraz večer som si pozrela nejaké fotky u lemura na compe (lemur trávi celý svoj čas v kuchyni, je to jeho druhé bydlisko, vraj sa mu tam lepšie pracuje) a vyzerá to že sme spolu tancovali celý večer. Mój ty kkt, hádam to necapne všetko na fejsbuk. Aha a pozval ma na výlet do Bruselu. A ja hlúpa som sa najprv zasnívala že ako rada by som šla lebo som tam ešte nebola a až potom som si uvedomila že do pičééé, čo to hovorím.