Ešte že (nepíše sa to spolu?) viem, že neplatí "ako na Nový rok, tak po celý rok". Inak by to muselo byť na hovno. Minulý rok som sa v prvý deň zobudila okolo obeda a bolo mi zle jak sviňa, spolu s Vranou sme vzdychali a čakali kým jej fotrovci vypadnú z bytu aby sme mohli ísť šabliť. Pamätám si len, že sa strašne dlho obliekali na chodbe. Príliš dlho na náš vkus.
Tento rok som sa zobudila niekedy v noci-nadránom na strašné bolesti hlavy, uší a hrdla a gratulovala som si, že vo mne zvíťazil pocit zodpovednosti (živia ho vo mne fotri, keď sa dostanem pred spod ich vplyvu, hneď sa chovám naprosto nezodpovedne a toto je dôsledok) a zostala som doma. Bola som u Vrany iba na pár hodín, na večeru, potom som rozjarenú spoločnosť hodila do mesta a šla som pozerať 200 cigariet (môj najobľúbenejší silvestrovský film) s našimi, jak voľakedy. Slepačí výbor síce zhodnotil, že to nejsom opuchnutá, len som sa vyžrala a preto mám takú guľaú tváričku, ale viete... zajtra aj tak idem pekne k dokymu, nech si pozre moje uzliny (momentálne sú naozaj neprehliadnuteľné) a predpíše mi antibiotiká. Happy new year. Popiči. Nechcem si ani predstaviť, čo by mi bolo keby som sa predsalen vytrepala von v tom stave.
Ale aspoň už teraz nemám pocit že sa mi rozletí hlava na márne kúsky (ale už teraz sa bojím čo mi bude v lietadle).
Viete čo, ale aspoň mám jasnú myseľ a to už som prvého januára nezažila pekných pár rokov. Zaujímavé, ale...nejak si to nechcem opakovať. Ja rada to alkoholické opojenie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára