Look wot you dun

I know just exactly where to be
You know what my freedom means to me
What it means, what it means to me
Just exactly what my freedom means to me.

Povysávané, prach utretý, večera zežraná (ako inak), cukríky zežrané, motivačné listy...v procese. Dnes je produktívny deň. Dnes bol orál za 17 bodov. (Vraj mám byť sebavedomejšia. Ale ja pochádzam z kultúrneho prostredia, kde asertivita nie je oceňovaná, kde vám skôr pripomenú kam patríte. No, ale 17 je dobrý výsledok, na to, že som začala s učením včera o 11 večer a skončila asi o trištvrte na jednu v noci.)

Moja matka sa teší, to je dobre. Píšem jej iba o svojich úspechoch, o tom, koľko hnoja mám ešte pred sebou, sa nezmieňujem, nech sa nestresuje. Ona už je aj tak celá vytotočkovaná, že chcem ísť robiť dobrovoľnícku službu. (Vyber si prosím nejakú civilizovanú krajinu, nie takú kde sú moskyty a muchy tse tse, mysli na svoje zdravie!) Už ma vidí jednou nohou v Afrike (lenže kto býva u Vikyho Huga, je aj tak jednou nohou v Afrike vlastne). A to ani nevie že jak sa veľmi kamoším s kráľom lemurov teraz. Je to tažké keď vaše domáce prostredie je také rasistické. Niekedy sa pýtam, prečo, prečo...ale nie je odpoveď, zrejme preto, aby som sa mohla do konca života čudovať. Každopádne sa budem čudovať v nejakej inej krajine radšej. Keď aj ja mám migračný background (ako v poslednej dobe Nemci zvyknú hovoriť, lebo to je politicky korektné), cítim sa tak nejak lepšie. A domov stačí chodiť na Vianoce, lebo vtedy aj ja vymäknem, ale chápete tie dôsledky, takže o čom sa budeme baviť.

Ale ne toto som chcela. Chcela som o inom (život je o inom, Slamka - dovolila som si menší insider, ktorý asi iba Chantal pochopí, ale nech), ale som zabudla o čom, typické. Viete, ja by som celkovo mala svoj čas tráviť produktívnejšie, len problém je v tom, že sa mi nechce a lenivosť je smrteľný hriech, len to je jedno, lebo ja pácham všetky (okrem pýchy, lebo nemám byť na čo pyšná, keď takto žijem, chápete).

(Bóóóže tieto výplody mojej inkoherentnej mysle.)

Boha, žrala by som čokoládu, ale musím si odvykať. Som ako feťák. 

Zajtra sa chystám zase variť niečo zaznamenania hodné, takže dávajte pozor. Inak by ma zaujímalo, či to všetci (tie recepty teda) - totiž všetci - áno, všetkých dva a pol čitateľa - čítajú len pre srandu králikov, alebo či niekto naozaj aj varí podľa mojich návodov (dá sa to, ale keď ešte pomeníte čo som robila ja, bude to od pôvodného na míle vzdialené, ale viete, treba byť kreatívny) (niektorí sú iba kreténi, a to sa tak podobá, ale vo svojom kreténstve sú často aj dosť kreatívni).

Nepáčia sa mi tie fotky. Viete, neviem fotiť a rozčuľuje ma to (na druhej strane, môj foťák je na hovno, jasné, doma máme lepší, takže potom aj to bude, všechno bude, že, že), ale neviem, nechce sa mi (a už je to tu) to učiť, ja by som najradšej keby ma to niekto naučil. Viete ja neznášam manuály a tutoriály a samoučenie a celý ten scheiß, ja sa najradšej učím od ľudí a nechám si veci vysvetľovať. Ale kto má dnes čas sa s vami rozprávať? Správne, nikto, lebo všetci sú na fejsi, tak nemajú čas. Odkážu vás na google. (To si nerobím srandu, už sa mi to stalo. Na otázku bola odpoveď "A prečo si to nevygoogliš?" OMFG.) Sú online a zverejňujú manuály a tutoriály a návody a postujú na youtube a na blogger a zaťažujú vás vlastnými problémami (však).

Chcelo by to venovať sa fotografii jedla, lebo inak ten môj úchvatný blog nemá budúcnosť. Smutné, smutné, celý svet je nejaký smutný, už je 22:12, dolieha na mňa večerná melanchólia. Smrk. Ani na fejsi mi nikto nepíše (čo robia, naozaj tie tutorály-manuály???), dokonca ani černoši, neviem už čo je to za svet, keď ma ani len nikto nebalí (som neni zvyknutá, že mám celý večer pokoj od hustičov), asi majú zajtra skúšky. Kokos. Idem. Hovorila som vám už, že len čo sa dotrepem domenkov (a preplačem noci nad svojím životom), chystám sa uvariť chai latte a veľkoryso vám posunúť receptík?

I say I know just what I want to be
You say what's it all supposed to mean
What's it mean. But we don't agree
Just exactly what's it all supposed to mean.