(Ale možno aj viac, ale to znie tak úderne, lepšie než komunistické heslá.) (Bohatstvo, začať článok zátvorkou je zo štylistického hľadiska napiču, že?) (Píše sa štylistika či štilistika? Aha, už vidím.)
Tak. Medzitým som zabudla čo malo byť tou druhou. Aha už viem. Čiže, včera večer som poslala môjmu drahému (školiteľovi) 52 strán môjho veľdiela. Dnes ráno mi odpísal že to je dobré, len škoda že som sa tým nezačala zaoberať trošku skôr a nešla do problematiky hlbšie (WTF, a načo? Akože sorry, ale nebudem sa snažiť viac než je nutné, nikdy som to nerobila, tak nebudem začínať teraz, na sklonku školského života, heh).
Tak mám teraz dve hypotézy. Buď som geniálna (vzhľadom na strávený čas, vyvinuté úsilie a celkovú snahu), alebo to on vôbec nečítal (maximálne preletel, možno čítal poslednú kapitolu, z ktorej sú zatiaľ len asi dve strany). Lebo ako by stihol prečítať 52 strán za noc? Nehovorte mi, že je tak zapálený pre svoju prácu, že by to vôbec v noci čítal, naozaj, pozorne.
Takže som si zároveň odpovedala na svoju zvedavú otázku (skoro ako zvídavý dotazník Natálie Sadness), nečítal. No ale, keď to schváli on, na obhajobe sa môžem naňho odvolávať (hádam vie čo robí, má tituly, ja ne). Druhá vec je taká, že o tejto téme aj tak nikto nič poriadne nevie, tobôž ne u nás na katedre, takže keď použijem dostatočné množstvo cudzích slov, bude to znieť učene. Hohohoooo.
A tretia vec - lebo teda ako sme už v názve naznačili, mali byť dve, ale toto je už tretia, ale zasa keď sa na to pozrieme z druhej strane tak kokoti sú na celom svete tak tematicky je to vlastne vec druhá. Logo, ty kokso. A logika je paradoxná, alebo tak nejak, včera som sa dočítala (napríklad: "Som tak rád že neznášam špenát, lebo keby mi chutil, tak by som ho jedol a ja ho tak nenávidím!") (Ja špenát milujem, btw.)
Tak tá tretia vec je, že...dopiče, ja som to zasa zabudla. Kurva.
Tak viete čo? Predstavím vám niekoľko skvelých blogov, o ktoré som v poslednom čase zakopla, ale skôr oni o mňa, lebo ja som taká zaneprázdnená (som vážny človek a riešim vážne veci), že nestíham surfovať po blogoch v snahe nájsť nejaký normálny (väčšina z nich sa nápadne podobá tomu od Natálie Sadness.) (Odporúčam pozrieť si oba odkazy, ja sama som nad ich prezeraním strávila niekoľko chvíľ v kŕčoch. Ešte v Luxembursku, och to boli časy, keď som nemala nič poriadne na práci...a moment, to bolo vlastne cez skúškové, keď som trávila nadmerné množšstvo času v kuchyni, alebo u Renči. Od smiechu.)
Redy, stedy gou (cha, to vyzerá nechutne, ten fonetický prepis...to je blbý, to se bude líbit)!
Prvý, ktorý z neznámeho dôvodu čítam len ja a Chantal. Pritom je to vtipné! Neviete, čo je pre vás dobré. Ešteže máte mňa. (Poďakovať mi môžete v komentoch.)
On je Emil a práve teraz tam nesneží: Šakalík
Druhý, ktorého autorka vypátrala môj nemecký blog, vecne okomentovala moju situáciu (o ktorej som sa tu zatiaľ nezmienila, ale to príde) a navyše zaujímavo píše o chlapoch (to je téma, ktorá ma zaujíma najviac, verím že chápete). Určite píše aj o iných veciach, ale zatiaľ som nemala čas podrobiť jej blog hĺbkovému rozboru(alebo niečomu takému), lebo sa venujem diplomovke (a písaniu kokotín sem, pre vás) (takže máte na tom svoj podiel viny, vlastne by sa dalo povedať).
Nakoniec, blog tretí, ktorý som našla dnes a po prečítaní prvého článku (a chlapoch) som sa rehotala nahlas a preto som presvedčená, že netreba čítať ďalej, aby som sa presvedčila, že je fakt hodný predstavenia. Hneď ako dopíšem tú chujovinu (rozumej diplomku), pustím sa do čítania.
Inak je pozoruhodné, že tieto dva obrázky sa objavili na dvoch rôznych blogoch, že? Väčšinou také vídam na nemeckých blogoch uplakaných trinástok a s radosťou to sťahujem, aby som ich niekedy použila. Teda minimálne ten prvý niekoľko mesiacov okupoval miesto na harddisku, ten druhý som nepoznala, ale je super. ČO? Ha. Tak, čítkajte, ja idem pracovať. (Totiž...píškať, heh.)
