Fragmenty

Odkiaľ si?

Zo Slovenska.

To je pri Švajčiarsku?

Nie.

Hovoríte po rusky?

Nie. 

Ale váš druhý jazyk je ruština, nie?

Nie, my máme len jeden jazyk.

Aký?

Slovenčinu.

Eh? Ale neučíte sa aj po rusky???

Z akej krajiny vlastne pochádzaš?

Zo Slovenska.

To je kde? Pri Turecku?

Pozvete nás zase niekedy na party?

Eh, ani ne.

Ale u vás bolo fakt super.

Hej, vždy je super robiť party v cudzom byte.

Ale vy predsa tiež niekedy robíte party, či?

Hej, ale my najprv pijeme a potom ideme von.

Aha aha, takže idete von opité?

My sme plnoleté.

A nebojíte sa, že keď idete opité do baru, tak že podvediete svojich frajerov?

(...)

Škoda že ste šli spať tak skoro. (T.j. o štvrtej ráno, pozn. prekl.)

Ale ja žúrujem takmer každý deň, tak je normálne že niekedy som aj unavená.

To je super, že v 25 ešte stále žúrujete a chodíte žiť!

Tak deti, to je v skratke a v niekoľkých citátoch môj posledný týždeň. Človek niekedy žasne, čo sa tie decká všetko pýtajú, ale tá posledná veta ma fakt dorazila. Hej, je fakt super, že ešte v 25 stále máme chuť na party, aj keď už by sme mali riešiť dôchodkové sporenie a farbu a veľkosť rakvy (btw, čierna zoštíhľuje).

It's a stupid thing we say, cursing tomorrow with sorrow

Objavujem novú hudbu, lebo všetko ma nudí. Keď máte chuť na niečo uletené, pustite si Gogol Bordello. Je to možno trochu ako Nick Cave a možno trochu ako The No Smoking Orchestra a je to vážne super. Ale dnes som nechcela robiť výchovný koncert, ale napísať litánie o vzťahoch. 

Ja vzťahom nerozumiem, lebo som doteraz nemala takmer nijaké (totiž, partnerské, inak áno, zasa si nemyslite že žijem sociálne otupená v nejakej jaskyni!). Mala som sex a potom som sa najradšej vyparila alebo som nedočkavo pozorovala hodiny, kedy sa už vyparí on. Keď mi nedajbože písali sms-ky, mala som husiu kožu, ale nie takú tú príjemnú, ale takú tú "doboha, ako sa ho teraz zbavím, nepomohlo, ani keď som mu pustila svoju hymnu Femme Fatale??". Mala som flirty a zvykla som si písať s bývalými, prechodnými a možnými budúcimi milencami na fejsi prasačiny (často aj s troma-štyrma naraz, čo bolo vtipné, lebo som si musela dávať pozor aby som si nepomýlila chatovacie okno). Takže viete, čo sa týka ONS a kadejakej inej zábavy pre dospelých, ktorí stratili morálne zábrany v mladom veku, viem vám dobre poradiť. Ale čo tie vzťahy? Niektorí majú skúsenosti už od 16 (hoci len na dva týždne, ale v 16 sa ráta aj to...napríklad včera som v práci bola svedkom drámy a rozchodu cez sms-ku a ten chlapec - inokedy cooler a frajer - vyzeral tak smutne že som mala chuť ho tak matersky pomojkať a poľutovať že móóóój, móóój) (eh...).

A ja musím myslieť na to, ako Chantal raz niekde písala, že spolu môžete mať sex, alebo lásku, ale vzťah máte kvôli spoločnosti, lebo to treba nejak pomenovať a každý sa vás pýta a vy musíte niečo povedať, lebo tváriť sa tajomne je náročné. Ja naozaj neviem. S Properom sme sa o takých veciach nebavili, ja sa neodvažujem kaziť atmosféru blbými rečami, ešte sa vyplaší (veríte že som napísala vyplší?) ako srnček...chápete, systém gumičky, ako sme sa naučili od Georgie.

Takže napríklad keď o ňom hovorím s inými ľuďmi, neviem či ho môžem nazvať môj frajer (hróóóza, lebo vlastne hovorím "mein Freund" a to znie tak...eh...debilne, spießig...niekto mi pomôžte s prekladom) alebo čo. Ale hovorím to tak, lebo viete, "jeden kamarát" znie rovnako jebnuto. Ach Kriste, Kristéééé, Bože, Bóóóže.

A čo teda máme? Vidíme sa často. Vlastne pomaly každý druhý deň spím uňho (kks, šak ja nebudem musieť ani periny prať, keď to takto pôjde ďalej, domov chodím jak do hotela). A mám uňho zubnú kefku (a to už voľačo znamená, či?) A niekedy som uňho a ani nemáme sex (a to tiež dačo znamená!) ale vždy sa mojkáme. A on sa na mňa tak  pozerá. A povedal že mi chce ukázať Drážďany. A chce so mnou variť. A povedal, že keď si kúpim starý bicykel, opraví mi ho a povedal to tak samozrejme ako keby...no chápete. A pozeráme spolu filmy. A hovorí mi, že sa rád vedľa mňa zobúdza a rád vedľa mňa zaspáva (a ja tiež, čo je u mňa neskonalý pokrok, lebo ja som to nikdy nemala moc rada, zaspať a zobudiť sa vedľa chlapa - no jasné, veď keď ich máte len na sex, tak načo to siliť?). A chce si odo mňa požičať knižku. A vôbec, ja som Miazga otec - vysvetlí mi niekto, čo to znamená?

Chudera

Moderná tachnika nám priniesla jednu nespornú výhodu - my ženy už nemusíme celé hodiny sedieť pri telefóne a čakať kedy on  zavolá (lebo predsa sľúbil, že zavolá, doboha!). Namiesto toho môžeme pochodovať po byte, po záhrade, po meste, alebo kde v piči a každú minútu freneticky kontrolovať displej, či sme náhodou neprepočuli zvonenie (nastavené na najvyššiu hlasitosť, takže to vždy počuje zreteľne celá električka). Veru, na nezaplatenie. A keď už sa začínam cítiť ako absolútna chudera, lebo ja toto predsa nemám zapotreby (!!!), tak sa ozve telefón a ja dobre že si nezlámem nohy ako chvátam cez celú izbu s nakrémovanými nohami (šmýka sa).

Prečo mám stále tie pochybnosti? Lebo ja ho chcem veľmi a netuším čo má on v hlave. Ach bože. Byť femme fatale je o toľko jednoduchšie. Vtedy stačí byť krutá a zlá, ale dobrá v posteli. A to ide ruka v ruke. Aké ľahké. A včera mi jedna spolubývajúca povedala, že "ty čo máš stále, šak všetci zaujímaví chlapi idú vždy najprv  za tebou! A potom keď vidia že nič, tak idú aj za inými. Za mnou prídu vždy len tí divní a nudní." No prosím pekne, už som počula všeličo, ale žeby sa na mňa lepilo toľko zaujímavých chlapov povedať nemôžem (žiaľ). Napríklad ten Talian-tandem. Možno tandem. Je strašne zamilovaný sám do seba a to ho poznám len dva dni, ale viem to na 100%. Viete, ešte som nikdy nezažila chlapa, ktorý by stál na diskotéke a neustále si prezeral vlastné paže (hej, má svaly) a pri tom mal taký ten výraz že "I´m sexy and I know it". Lenže on nie je sexi. Svaly mu neupieram, samozrejme, ale je tak namyslený, že to až neni pekné. Navyše má na fejsi fotku, kde sa do pol pása nahý sám odfotil v zrkadle mobilom. Panebože, panebože. A teraz čaute, idem za Properom.

Kinder Surprise

V momente, keď si človek myslí, že už zažil najbláznivejšie veci, stane sa niečo nečakané. A teraz prejdeme od úvodných klišé ku konkrétnym informáciám. Včera som bola žiť, aj keď samotné žitie neni to, čo ma tak dorazilo. Ale poporiadku. Stretla som sa s jednou kamoškou, čo tu študuje a spolu ešte s niekoľkými dobrovoľníkmi sme šli na mexický sviatok mŕtvych (taká party). Hrala tam aj mexická kapela, ale na môj vkus príliš pomalé pesničky a keď som už nevedela vydržať, zozbierala som skupinku, ktorá chcela ísť do Havany (miestna diskotéka, menší klub, neplatí sa vstupné, čo je asi jediná výhoda a je plná diskofilov...ako inak). Totiž ja, Kateryna (spolubývajúca z druhého poschodia), Alsu (tá moja kamoška) a Lorenzo (spolužiak Alsu, Talian a ešte včera som si myslela že by mohl byť môj tandem na učenie taliančiny ale teraz si nie som istá...).

V Havane bola nuda a nakoniec sme sa všetci brali preč. Domov som šla s Katerynou a nejakým jej ruským kamošom. (V Jene žije na mrte Rusov a samozrejme sa všetci medzi sebou poznajú a sú to nehorázne hovadá a keďže máme v dome troch russian-speaking ľudí, nejakým spôsobom sa tu začali vochomejtať.) Najfascinujúcejšie na týchto Rusoch je, že niektorí nevedia nijaké jazyky, napríklad tento mužik - len po rusky. Keď sme došli domov, skoro ma jeblo rovno vo dverách, lebo v našom byte sa konala kinder party. Baiba pozvala decká z jej práce (keď hovorím decká, myslím tým decká - mali od 16 do 20, poznajú ju z Jugendzentra kde ona pracuje), aj keď jej verzia je, že oni sa pozvali sami. (Ale doboha, snáď to nie sú oni  kto má posledné slovo o tom, či budú žúrovať v cudzom byte???)

Takže milí chlapci lietali jak diví po tých troch metroch štvorcových a ja som asi prvýkrát v živote videla, čo naozaj  znamená spúšť. (A to som si myslela že už som zažila onakvejšie žúrky, veď onehdy kamarát šťal na Silvestra z okna...no kto sa môže takým niečím pochváliť?)

V kuchyni je nalomený smetiak, obraz nakrivo (to bolo strašne smiešne, lebo to vyzeralo presne jak vo filmoch), prepálená mokrá utierka ležala zhúžvaná v dreze, na stole bordel jak v tanku, dlážka sa lepila a všade prázdne fľaše. Tak som smerovala do Baibinej izby, kde tá hromádka mládeže sedela a pripojila som sa k všeobecnému veseliu, napriek tomu, že boli tri hodiny ráno a chcela som ísť spať (ale to by bolo zhola nemožné). S prekvapením som zistila, že aj Aitana je doma a sedí tam s nimi (ako hovorím, priveľa hluku na spánok). No a prosím vás. Tie deti mi vykali!!! Akože keď som v triede ako učiteľka, nemám rešpektu ani čo by sa pod nechet vošlo, ale keď si sadnem s pivom medzi nich, pýtajú sa veci ako "Odkiaľ pochádzate?" "Študujete ešte?" a podobne. Slovensko im nič nehovorilo a asi desaťkrát som musela vysvetľovať, že neviem po rusky a ani náš druhý jazyk nie je ruština a ani nemáme s Rusmi spoločné hranice. (Na to že väčšina z nich sú nemeckí Rusi, mali naozaj biednu predstavu o Európe.) Ani so Švajčiarskom a ani so Srbskom. Ach jaj...zjavne cez geografiu desiatujú, alebo čo. Nakoniec jeden z tých mudrlantov vytiahol smartphone, aby teda zistil, kde tá tajomná krajina leží (medzičasom som im tvrdila, že na Mesiaci - viete, musela som to prehnať do extrému, lebo keby som povedala Afrika, tak mi uveria).

Za celý čas sa mi nepodarilo dosiahnuť, aby mi tykali, aj keď sa snažili, ale vždy im to Vy tak vykĺzlo a potom sa opravovali a pýtali ešte raz. (Cítila som sa ako Matuzalem.)

Okrem toho tam bol jeden ožratý na padrť (mal päť pív a tri vodky alebo tak nejak, ale na jeho vek a telesnú stavbu to bolo až-až) a potom mu samozrejme došlo zle, zbledol jak smrť a už iba lietal do kúpeľne aby sa oplachoval studenou vodou. Nakoniec negrcal, ale podarilo sa mi vysáčkovať ho preč, čo znamenalo že hneď odišiel ešte jeden - lebo tento potreboval pomoc. Dúfala som, že odtiahnu domov všetci, ale to som sa hovadsky mýlila - lebo viete - "povedal som mame, že budem spať tu". Ach jaj. Potom sme stáli chvíľu v kuchyni a sledovali toho Rusa (toho čo s nami šiel z Havany domov) ako pije Jelzin vodku. Viete, ja som už videla Rusov piť, ale asi nie tých správnych. Tento je každopádne starší a podľa toho má aj výdrž. Nalieval si približne 1dl do horčičáku, kopol to do seba na ex a ani ho nestriaslo. Pil to ako vodu a tvrdil že to je jeho šiesta fľaša vodky v ten deň (neviem...nemal by už byť po šiestej fľaši mŕtvy???). Ani nevyzeral opito. Vyzeral úplne normálne. Lenže opitý bol a potom začal vymýšľať, že bude spať v kúpeľni, lebo chce mať súkromie (WTF???).

Nakoniec to už vyzeralo že sa ide spať, tak som zaliezla, ale ešte asi dve hodiny hučali a fajčili v kuchyni (a brutálne prepálili stôl uhlíkom na asi 20 miestach, čo som našla dnes ráno). Keď som už konečne napoli zaspala, zrazu mi niekto vliezol do izby. Najprv som sa prebrala a nevedela som či sa mi sníva, ale potom som videla milého Rusa ako sa dopotácal ku mne a sadol si na moju posteľ. Pleštila som oči do tmy a hovorila som si že what the kurva fuck. 

"Tu nemôžeš zostať."

"Pšššššt."

"Tu nemôžeš zostať, tam sú dvere."

"Pššššt."

"Tam sú dvere."

"Pšššt."

"Tam sú dvere, prosím!"

"Pšššt."

"Prosím!"

"Pššššt. Ich bin gut!" A to sa na mňa začal sápať, teda pokúsil sa, ale vystrčila som ruky a držala si ho od tela.

Nakoniec konečne odpáchol a keď vyliezol, ostatní chalani mali z toho ródeo, že vychádza z mojej izby. A hneď aj jeden nakukol dnu ale to už som bola nasratá jak trpaslík a zarevala som "RAUS!!!!" Len tak nadskočil od strachu (taký malý černoško to bol inak, chudý jak trieska, asi som ho vyplašila), zdekoval sa  zavrel za sebou.

No a potom som ešte hodinu nemohla zaspať, lebo som ich počula ziapať v kuchyni. Nakoniec všetci zaliezli, ale ráno museli vstať, lebo dnes hrajú futbal a zas ma zobudilo, jak tu hubujú (ale keby hubovali len dvaja-traja, ale bolo ich tu asi tak 10), tak som vyliezla že dopiče slušní ľudia sa v nedeľu chcú vyspať. Odpoveďou mi bolo, že či sa nebojím spať v tričku Alice Cooper, že to naháňa strach. Ach, krista Boha Mária.

Potom odišli a bolo ticho. keď som o 11 vyliezla von, Baiba spala v kuchyni. Vysvitlo, že ten milý Rus spí v jej posteli a odmieta sa vypratať do piče. Ale nakoniec ho dostala von a dohodli sme sa, že to bol jeho poslednýkrát, čo sa nachádzal v tomto byte. No a Baiba sa nám tisíckrát ospravedlňovala za tú party.

Na komentár nemám silu...takže tu máte len súhrn udalostí.

Lietadlo

V čase (cholery) keď som sa chytala zlátať ďalší bezduchý článok (napríklad o tom, že som si myslela že chlap sa vráti už dnes ale on sa vráti až zajtra a ja asi zbesniem dovtedy a pýtam sa seba a vás, načo som sa holila...????), tak vidím, že drahá Chantal ma tagla v superskej hre. Ja milujem dotazníky a to akékoľvek. Som vďačný materiál pre študentov, ktorý píšu záverečné práce, vypĺňam všetko čo ľudia hodia na fejsbuk, bez ohľadu na to či som cieľová skupina (takže možno niekedy výsledky nie sú celkom relevantné, lebo klikám iba tak, keď nemám ani poňatia). No ale tieto otázky sú omnoho väčšia zábava, lebo - mám na seba prezradiť 11 pikantností (čo je zaťažkávajúca úloha, lebo vy už o mne aj tak viete priveľa) a potom ešte vymyslieť vlastné otázky na vás, cicúšikovia. Ideme na vec? No ja neviem čo z toho bude pre vás ešte novota, ale jebať to do huby, lebo 11 uhodeností, ako má Chantal, to asi nenazbieram (nikdy som nejedla krémy). Kto má pocit, že by sa mohol dozvedieť niečo, čo nikdy nechcel vedieť, tak ho môžem uistiť, že jeho pocity sú správne. (Ešte stále môžete odísť.)

Úloha číslo 1: Prezraď na seba 11 pikantností

1. Mala som styk Boha, poviem to ľudovo - trtkala som so všetkými rasami. Totiž s bielymi, čiernymi a žltými chlapmi. Miešancov som nemala. (Kto má záujem o bližšie info ohľadne kvality, obráťte sa na mňa v komentároch).

2. Začala som si svojich zahraničných milencov najprv zaznačovať do virtuálnej mapky v compe a potom mi moje kamarátky na Vianoce darovali naozajskú mapu aj s pripináčikmi, aby som to mala v reále. Som hovado.

3. Čo sa týka počtov, môžem zostaviť futbalový tím aj so záložnými hráčmi. (Ale netuším, či všetci vedia tak dobre hrať futbal...)

4. Nemčina na mňa pôsobí ako afrodiziakum. No nečumte tak hlúpo, naozaj!

5. Mám rada veľké kokoty. Občas je to ťažké, lebo človek nikdy nevidí, či stojí za to tie gate rozopínať a potom môže nastať sklamanie.

6. Už sa mi stalo niekoľkokrát, že som sa tak opila, že ma museli niesť domov a na druhý deň som mala absolútny  black-out.

7. Raz v Harleyi som mala menší making-out s chlapom, ktorý mal minimálne 55 (ak ne viac...ale vďakabohu tam bola tma) a nejakým spôsobom ma vytiahol von a tak sa stalo že som už držala v ruke starý kokot. Čudný pocit, poviem vám. Našťastie mi potom došlo zle a asi o 15 minút som sa vyšablila na Vranine baleríny.

8. Raz (ale len raz!) som predstierala orgazmus, lebo sa mi zdalo, že to je najrýchlejšia cesta k vyslobodeniu od tej príšernej akcie, ktorá sa práve odohrávala a bolo mi trápne proste povedať "Prestaň, prosím ťa." lebo som nechcela raniť jeho ego.

9. Na základke som nemala sebavedomie, vyzerala som ako strašidlo a bola som nehorázne trápna. S kamoškami sme sledovali chalanov v Poluse! Áno, bola to naša regulérna zábava na piatkové popoludnia. Doteraz sa za to hanbím jak sviňa.

10. Odjakživa ma fascinovali drogy a chcela som ich vyskúšať. Ešte som to neurobila (marihuana sa neráta!) lebo zároveň som si aj prečítala plno literatúry o drogovo závislých. 

11. Som vlastne docela submisívny typ. Mám rada, keď mi niekto povie čo treba robiť (teraz nehovorím o sexe), ale neznášam, keď musím organizovať ostatných. (Hm, no, to nebolo moc pikantné, ale ja už naozaj neviem...)

Úloha číslo 2: Odpovedz na otázky

1. Kto bola vaša najlepšia kamarátka, keď ste mali desať rokov?

No, to náhodou viem úplne presne. Bola to istá Z., s ktorou sa nám v neskorších rokoch nanešťastie pokrivili vzťahy, a teraz sme znova kamarátky, ale už to nebude ako predtým.

2. Ktorú pesničku ste naposledy s vervou počúvali stokrát dokola a dokola a ešte raz?

Takmer sa až hanbím priznať, ale je to Fun: We are young (Ale práve v tejto chvíli počúvam Milesa Davisa, som to ale intelektuálka!!!)

3. V akej polohe spíte?

To záleží na tom, či sama, alebo s niekým. S Properom napríklad, najradšej pricucnutá na neho, ako pijavica. Mám pocit, že keby medzi nami bol milimeter miesta, svet sa zrúti. Keď sama, tak na boku, alebo keď som ožratá, na chrbte, ruka mi visí z postele, mám sexi pootvorené ústa a sťažka dýcham (či chrápem mi nie je známe) (ale je dosť pravdepodobné, že mi tečie slina).

4. Zverujete niekomu svoje tajomstvá? Komu a prečo?

Neustále. Svoje vlastné tajomstvá si nedokážem nechať pre seba. Hovorím ich Chantal, Triss, alebo Vrane, alebo všetkým. Potom ich napíšem do denníčka a občas ešte aj sem. Ale to už asi ani nie sú tajomstvá, čo?

5. Za čo sa najviac hanbíte?

OMFG, to nemôžem ani povedať. No dobre...strašne sa hanbím za to, že ako 11-ročná som šikanovala svojho spolužiaka a doteraz som nemala na to, sa mu ospravedlniť. Ech.

6. Na čo ste najviac pyšní?

Chantal tu vytvára emocionálnu sínusoidu, kokos. Som pyšná, že som si celkom sama vybavila svoje EVS v Nemecku a som tu, čím som si splnila svoj životný sen.

7. S kým, kedy, aký, kde bol váš prvý bozk v živote?

No...to tiež neni dačo čím sa môžem zrovna chváliť. V Turecku, s tureckým čašníkom, v posledný deň dovolenky, na hajzli. (Nepýtajte sa, ale on tam za mnou došiel a začal!!!) Mala som 16 a prvé čo ma napadlo bolo "Bože, to je také mokré..."

8. Akú najnebezpečnejšiu vec ste v živote urobili?

Neviem. Záleží od uhla pohľadu. Ale napríklad som (spolu s Vranou) zbalila v Hamburgu chlapa a potom s ním nasadla do taxíka, že ideme k nemu. Poznali sme ho asi dve hodiny.

9. Bojíte sa niečoho? Čo to je?

Absolútnu hrôzu a paniku mám z toho, že si niekedy v živote prdnem pri orálnom sexe (príjem). Od hanby by som asi dostala infarkt.

10. Boli ste niekedy u veštice? Čo vám povedala?

Nebola. Nechávala som si veštiť od Chantal a povedala mi kopu vecí, ktoré boli asi pravda.

11. Máte nejakú pesničku / film / knižku, ktorá vás vystihuje? Akú a prečo?

Momentálne zažívam vnútorné zemetrasenie, takže neviem odpovedať, ale dlho som Femme Fatale od Velvet Underground považovala za svoju osobnú hymnu a všetkým chlapom, ktorí sa nádejali, som ju púšťala a so zlomyseľným úškrnom čakala, ako zareagujú.

12. zákerná bonusová otázka: Napísali ste niekedy báseň? Publikujte ju tu! (Ak nie, napíšte nejakú teraz. Šup šup.

Áno, jednu, keď som depkovala kvôli jednému chlapovi (zmrd vyjebaný, preplakala som kvôli nemu skoro celý prvý ročník na výške). Nemám ju tu a preto ju ani nemôžem publikovať, ale bola to prvá a posledná báseň, ktorú som (zatiaľ) napísala a aj som ju vtedy zverejnila, ale veru neviem či je dobrá. Ale bola zo srdca. A hovorilo sa v nej o slzách, marhuľovici, čokoláde, snoch a dačom podobnom. 

Úloha číslo 3: Nominuj ďalších súťažiacich a vymysli pre nich 11 otázok

1. Čo je najškaredšia časť vášho tela?

2. Keď sa s niekým hádate, dávate podpásovky?

3. Čo je vaším najväčším snom?

4. Túžili ste niekedy byť niekým iným?

5. Existuje vec, ktorú by ste chceli urobiť, ale myslíte si, že na to nikdy nenazbierate odvahu? Čo to je?

6. Do koho ste boli tajne buchnutí na základke a ako to dopadlo? (Chcem počuť príbehy a emócie!)

7. Klamali ste niekedy vo veľkom štýle? (Napríklad "Mami, idem s kamošmi na víkend na chatu" a pritom ste tajne leteli do Madridu s vaším obstarožným milencom...)

8. Písali ste si/píšete si denník? Hanbili by ste sa, keby ho niekto našiel a prečítal? (Alebo uhorský ročník, ako ja...už sa k nemu dostanem len málokedy, ale aj to sa ráta.)

9. Prečo máte potrebu písať si blog?

10. Túžite zmeniť svet k lepšiemu? A prečo?

11. Dokážete povedať ľuďom do očí, čo si o nich myslíte?

A vy sa teraz môžete potrápiť!

Wera

Potvůrka

Trsalka

 
 

Lelky

Chantal mi napísala že mám písať na blog, stále a neprestajne, trikrát denne. Lenže môj život nie je AŽ tak natrieskaný zaujímavými zážitkami, aby toho bolo na tri články denne, tak Chantal, čo by som ti mala napísať? Napríklad ten predošlý o seminári, viete, vy ste mi všetci písali, aký je super a mne pripadal slabý, o ničom, len taký odvar oproti tomu, čo sa v skutočnosti dialo a čo sme tam prežili (panebože, to znie pateticky) a ani sa mi moc nepáčil, preto ma o to viac potešili vaše komentáre. Včera sa nedialo nič, vôbec nič, iba som šla do obchodu a nakúpila žrádlo za 28 euro (čo mi prišlo poněkud veľa) a to asi nevystačí ani na týždeň, lebo je to samá zelenina, ktorú treba jesť rýchlo, aby nezhnila, lenže ja sa neviem rozhodnúť pre jeden druh a chcem všetku, lebo som tak zvyknutá z domu, samá zelenina, každý deň, to ma privedie na psí tridsiatok. A potom som došla domov a pozerala film s de Funesom, lebo môj drahý tatík mi poslal obálku plnú DVD-čiek. ♥ A vy nezačínajte s tým, že som si mala všetky filmy radšej stiahnuť, lebo ja to nerobievam. Jednak to neviem (ale to by bolo určite ľahko sa naučiť), druhak nechcem mať zajebaný počítač kadečím z internnetu a treťak si myslím, že keď niečo chcem, musím zaplatiť. A sťahovanie je krádež. Presne, presne, drahé deti. Vy tiež chcete, aby vás na brigáde zaplatili, aj keď iba posúvate papiere alebo hráte poker o kancelárske spinky (ehm...tie časy sú dávno preč...) takže prečo nechcete zaplatiť, veď peniaze sú pre vášho obľúbeného umelca. Tak je to. Koniec výchovného okienka.

A dnes? Večer je ukrajinsko-ruský večer, tak tam idem, inak celý deň musím iba chytať lelky.

Jazyky

Niektorí sa tu sťažovali, že nemčina je ťažká (ahoj, Dávka!) a že s ňou musia bojovať. A tak som sa rozhodla vás trošku povzbudiť a tu máte ukážku grónskeho jazyka (opajcnutý status, ktorý ani len facebook nevie preložiť, to už čo je), aby ste videli, že aké máte šťastie že grónčina nie je svetový jazyk. Nech sa páči! (Nie, neviem čo to znamená.)

Nuanneraluaannarpoq. Kisimiileqqilluni iluarlunilu aappaatigooqaq. Qaqqaqalaartunnguaq iluaraluaq.
Hey aam tallimanngormat apisupajuugatta nuanneqqeqang. Kammattaarpassuit nunanit assigiinngitsorpassuarninngaanniit. Naasuuteqarusukkaluarpunga aningaasanik naasulik, tamaasa tikeraarniassavakka.