Predsavzatia, päťročnice, plánovanie a zoznamy všeobecne

Dali ste si predsavzatia vy mrochty? Ja viem že ne a preto som sa rozhodla že vám pomôžem v rozhodovaní. Dnes cestou domov som totiž mala kopu času premýšľať o naozajstných hodnotách a o tom, čo by ste mali v živote vyskúšať, aby ste neumierali s pocitom "Tu puta madre, nič podstatné som nestihol, lebo som to neustále odkladal..." (Viete, musíte umrieť s pocitom "De puta madre" a kto vie po španielsky aspoň toľko čo ja, t.j. nadávky, chápe čo tým myslím.)

Takže aby ste vedeli, čo sú tie dôležité veci, ktoré by ste rozhodne nemali prepásť, ja som vám zostavila taký to-do-list. (Všetko z toho by ste mali vyskúšať minimálne raz, alebo viac ako raz, neviem kde je to matematické znamienko.) (Mimochodom, ani ja ešte nemám všetko splnené, nebojte sa.)

• tancovať v krčme na stole
• opiť sa tak, že si na druhý deň nič nepamätáte
• kúpať sa v noci nahý v mori/jazere (ale odporúčam to robiť v lete)
• behať za dažďa v plavkách po záhrade (odvážni sa môžu kúpať v jazere, ale iba ak sa neblýska)
• spievať karaoke (tým viac, keď neviete  spievať)
• stretnúť rockovú hviezdu, aj keby ste na ňu mali čakať dve hodiny v mínus sto stupňoch pred halou (ak sa tu nachádza niekto, kto vyznáva iný hudobný štýl, tak potom nejakú inú) (nie, moderátori Markízy sa nerátajú) (ani Superstaristi!!!)
• ukradnúť poháre z baru (nehovorím, že päť, tak ako ja, ale aspoň jeden) (ehm, vlastne šesť)
• ísť na striptíz (bonusové body sú za to, keď chytíte striptéra za riť, hehe)
• fajčiť na streche (a je úplne jedno, čo budete fajčiť)
• obliecť si šaty a ísť von naostro
• žiť chvíľu v cudzej krajine (alebo aspoň meste)
• vkradnúť sa do baru bez platenia vstupného
• keď vás niekto bude baliť, predstaviť sa vymysleným menom (a vôbec je dobré ak máte celú novú identitu, ale upozorňujem vás, že nezamestnaná Mária, upratovačka Anna a učiteľka Jolana sú už obsadené!)
• cestovať stopom
• urobiť niečo spontánne

Čo si nepamätám, to sa nestalo

Už som dnes tento článok začala písať, ale musela som to zmazať, lebo som nevládala a myšlienky mi z hlavy zmizli len čo som otvorila editor. Teraz už mi prestáva byť zle a začínam koherentne myslieť. Ono ne že by mi bolo až tak zle (ako napríklad pred dvoma rokmi), ale keď prelejete tráviacim traktom cca 15 vodiek (a to som si myslela že som si v Nemecku odvykla poriadne piť) (poriadne znamená priveľa vysokopercentného alkoholu) tak sa vám odvďačí roztraseným žalúdkom a kadečím iným. (Inak aj vám tak strašne búši srdce keď máte opicu?)

Dokonca dnes neprijímam ani tuhú potravu (dobre pre mňa), len polievočku. Btw kto vymyslel že na Nový rok sa jedáva šošovicová? Šak všetkým by viac pomohol dobrý opilecký slepačí vývar. Čo sa môjho Silvestra týka, bol úspešný (ale po minulom roku, kedy som brala antibiotiká, už bude úspešný každý). Najprv som sa nažrala a potom som sa ožrala. Od iných dní tú party odlišoval len ohňostroj a potom ešte, že mesto bolo plné, takže to tam konečne žilo. Okrem toho som ukradla dva poháre na vodku (už mám tri, ale tieto sú iné, také ikeácke asi za 30 centov, ale...) a krabičku cigariet. Veru. Vzmáham sa. (Ale nemali ich mať položené tak blízko, takpovediac na dosah ruky, haha, že!) (Bolo to v Harleyi a sú to červené Marlborky, nič to že ja vlastne nefajčím.) (A už vôbec ne červené Marlborky.) (Lenže sú otvorené, zaujímalo by ma, či som si tú jednu chýbajúcu dala sama, alebo som ju ponúkla Vrane.)

Lenže to bolo tak, že som si objednala dve dvojité vodky a myslím si, že barmanka ma dobre ojebala lebo som ju videla nalievať iba trikrát (a po správnosti mala nadávkovať štyri poldecáky, to je jasné). Lenže zasa, napriek tomu, že som sa cítila celý čas relatívne triezvo, nedám krk pod gilotínu za to čo som videla. No každopádne, už teraz je to jedno, nie?

Ďalej som nestydato flirtovala s jedným chlapom, až kým mi nekúpil vodku (a kričala som mu cez rameno, že ja pijem jedine dvojité, moja drzosť dospela do štádia, že ani hanba sa neodváži ma fackovať). Vrana sa zatiaľ zabávala s jeho kamarátom, až kým jej neprišiel na pomoc SBS-kár, ktorý si myslel, že chlapec ju obťažuje. Viete, milujem nočné výjazdy s Vranou, lebo my dve vieme ako sa robí party. Ježiš deti, asi by som mala rýchlo dačo zesť (ale ne kokot, ako posledné tri dni znie náš interný vtip), kým ešte neni tak neskoro, že si to zasa budem hrozne vyčítať.

A čo si nepamätám to sa nestalo (a možno aj čo si pamätám), preto tu o tom nič nenapíšem.

Zaznel verdikt utratiť, bilancujme ja i ty. Dieter Bohlen je od kólen a Bába Jága bez riti.

Vy ste teda dobre nestáli, v periodickej tabuľke (inak aj ja takú mám, ale volám to menštruačný kalendár, ale možno keď budem chcieť znieť vzdelane, nazvem ju erudovane periodická tabuľka) (k tomuto zisteniu ma vedú rovnaké druhy asociovania ako k poznaniu že kokot sa do angličtiny dá voľne preložiť ako joystick....ale povedzte mi, čo iného to je?) - kde sme boli? Aha, že v periodickej tabuľke by som vás zaradila...ehm, niekam kde sú nestále prvky, ja si už nepamätám kde to bolo, ale tuším dole...či? (A kde bolo kurčatovium? Také dačo nikdy nezabudnem, chémiu sme mávali v piatok šiestu hodinu a musela som myslieť na obed.)

Včera som sa ešte tešila, že už vás tu je 44 (pri tom čísle myslím na SNP, nie na ten most, ale na tú historickú udalosť) a dnes sem mrknem a jeden hneď aj odpadol od viery. Keby som tak mala prehľad, vedela by som kto, ale takto mi to zostane navždy záhadou a ten človek si tu už ani neprečíta, že NÁM (našej komunite, teda aj vám, lebo vy ju so mnou tvoríte a keby sme mali nejakú blog party - haha, skoro ako bloc party -, tak by sem vás určite pozvala, ale len keby ste mi sľúbili, že by ste sa so mnou zliali) (nie je reč o Veľkej Noci, aj keď tá noc by určite bola VEĽKÁ) už chýbať nebude!!!

Dám vám jednu radu - ak vám niekto ponúkne čapované víno, ktoré stojí 1,10 eur za liter, PREBOHA nepite to! Je mi zle už dva dni a teraz som zistila, že to nebude ani z prežierania (z neho mám ten pupčisko), ani zo žalúdočných vredov, ale asi z toho ekrazitu, ktorým sme sa hojne častovali v piatok u Radany. Lebo zle je všetkým. (Lenže rovnako by to aj oni mohli mať z prežierania, lebo sme spojenie "sviatky hojnosti" vzali doslova a štopovali sa ako husi.)

Ale inak to určite bude z toho vína, jedine že by ne. Vlastne sme po poslednej kvapke (bolo ho liter na hlavu) ešte stále neboli v želanom stave a tak pani domáca vytiahla bedničku minifľaštičiek rôzneho šnapsu, ktorý jej tam nechala nájomníčka. Už vieme prečo ho tam nechala. Boli to hnusné fejkové alkoholy, ktoré som pila so zavretými očami, ale po dvoch som už bola jak rintintin. Škoda že sme potom šli spať. Určite by som ešte vydržala minimálne polhodinu opito hulákať z balkóna oplzlosti, alebo v obývačke servírovať životné pravdy a potom zakopnúť o prah cestou na záchod. 

Okrem incidentu s pančovaným vínom a pochybným šnapsom to bola veľmi vydarená vianočná oslava - môžete tomu hovoriť aj kuchynský teplákový opijáš (s fajčpauzami na balkóne, lebo nebola k dispozícii shisha a všetci sme sa nejako zopsuli).

Lenže ja som vôbec nechcela hovoriť o tom, chcela som sa tu rozplývať a chvastať, že aký bol pre mňa rok 2012 veleúspešný, napriek pojebanému januáru, ktorý som začala hnisavou angínou (nezabúdam), februáru, kedy mi hrozilo psychické zrútenie zo stavu mojej diplomovky (bola v takom stave že som tuším ešte v compe nemala ani založený dokument s názvom diplomová práca, len aby ste boli v obraze) a marcu, kedy som mala chuť kopať svojho školiteľa do členka a do hlavy a do ľadvín (v tejto postupnosti).

Lebo nakoniec sa všetko na dobré obrátilo (ejha, skoro som v tom výpočte zabudla na to, že ma preklial istý murín, chacha, ale o tom napíšem v inom článku, s názvom "Ako som sa stala rasistom", totiž, rasistkou...musím byť genderovo spravodlivá, či tak nejak), v apríli som naposledy vystupovala v divadle s našou skvelou hrou (a odvtedy mi to hrozne chýba!), v máji som robila neviem čo a v júni štátnice. V júli som sa sťala na Mastri (všímate si tie moje priority, čo na tom že hudobný  festival, že kultúra, chacha, každý kto bol niekedy na fesťáku, vie, aká  kultúra sa tam pestuje) a v auguste som sa vypekala na Kuchajde (to je more pre chudobných, jebať na nejaké sinice a vôbec, nebuďte predsa také fajnovky). A v septembri som odpáchla na západ (je to síce východné Nemecko, ale čo si budeme navrávať) a môj život sa stal dokonalým. Hahááá. (Nie, neverím na život po EVS.)

(Občas sa ma na to ľudia pýtajú, ale prosím vás, ja som nikdy nič neplánovala, v mojom živote sa veci proste dejú, ja len vyčkávam a nakoniec sa už niečo namanie.) (Tým chcem povedať, nie neviem, čo budem robiť potom, a ani sa tým momentálne nezaoberám, lebo mojím najväčším problémom je teraz moja nadváha, prípadne že nemám peňáze na chlast, lenže tie sa vždy nejaké nájdu, takže ostáva tá nadváha.)

A zasa som stratila niť a neviem kam som tým mierila, ale neni vám to jedno? Celý tento blog je predsa ukážkou toho, ako forma zvíťazila nad obsahom a to ani nemusela byť nejak vo forme. Drístať dve na tri a tri na štyri a ostošesto a pritom nepovedať nič podstatné, to je presne ten môj štýl (naivný štýl) (inak kto pozbiera všetky narážky a skryté citácie, je frajer).

Nakoniec mám pre vás jeden tip (Tip, chacha...lacošská značka z hypermarketu Real, keď otvoríte môj kredenc, polka vecí je Tip) (a minule som kúpila aj Tip tekuté mydlo a smrdí tak strašne, že regulérne zvažujem vykydať ho do hajzlu a kúpiť druhé, lebo je to fakt tyčka) (a to ani nebolo lacnejšie než Balea, lenže som bola leňochoda a nechcelo sa mi ísť do DM-ka). Keď viete po nemecky a chcete sa ušťať od smiechu, zožente si audioknihu Die Känguru-Chroniken, autorom je Marc Uwe Kling. Je to popiči smiešne.

Och

Myslím si, že mám žalúdočné vredy. Určite mi nemôže byť tak zle len z prežierania. Bodka. Idem do plavárne (to sa zasa zdvihne hladina a voda sa vyleje...), z bazéna ma budú vyberať žeriavom. Len ako sa dostane žeriav na Pasienky?

Oppa Wicked Style

Skôr než vôbec koniec sveta nastane, tak ja sa prepijem na onen  svet. Včera bola vianočná party v práci a viete čo... Nemci veruže vedia piť. Najprv, teda poobede, bola party pre deti a mali sme úžasnú nemeckú vianočnú večeru (príprava žalúdkov). O ôsmej začali chodiť dospelí, ktorí boli pozvaní na tú oficiálnu časť (t.j. chlastanie). Takže sme deti vystrnadili, nejak sa im nechcelo a pindili že "veď aj vy ste ešte tu" ale my sme sa len záhadne usmievali a splietali dačo o tom že treba upratať. Haha. No a potom to začalo. 

Za všetko uvediem len jeden príklad.

"Wicked, pila by si vodku čistú, alebo s pomarančovým džúsom?"

"Ja? Pijem shoty a zapíjam to pivom."

A tak som aj vypadala. V priebehu noci som to zalomila na gauči a spala som asi mega dlho, lebo ostatní si robili starosti jak dojdem domov a či nezaspím v električke (skoro som zaspala, ak chcete vedieť, bolo to náročné). Medzitým mi Karin popísala paprču centrofixkou, ale nezmyjem to, lebo tam mám nápis Hugo mag dich! Aké milené. A čo sa ešte dialo? Ani neviem. Fajčila som, chlastala som, tancovala som JustDance a kecala som s každým a neviem o čom. Viem že s Krištofíkom sme chvíľu riešili dáke pracovné témy, lenže si nepamätám čo mi presne hovoril (okrem toho že "Musíme v novom roku napísať ten protokol" na čo som ja bezvýrazne zatiahla "Nooo..." a on že "Mne môžeš povedať že sa ti proste len nechce, ja to aj tak na tebe vidím.") (Moja pracovná morálka...)

Podľa mňa ani on si nepamätá, čo mi všetko hovoril, lebo bol opitý (viem to určiť celkom presne podľa toho, že tancoval), takže to je úplne jedno.

Dnes som spala do pol druhej a keď som sa vykotila z pelechu, rozhodne som sa necítila čerstvo. A teraz sa dávam dokopy, aby som na dnešnej party nevyzerala akože som celú včerajšiu noc žúrovala.

Dole vodou

Odkedy nebývam s fotrami a nemám nad sebou neustálu tichú kontrolu, mám nábeh zle skončiť. (To pondelkové chlastanie som praktikovala aj pred tým, onehdy som sa najebala jak riť v nedeľu, pred skúškou z nemeckej literatúry 18. storočia, ktorú som samozrejme nespravila, ak chcete vedieť detaily.)

Chechtavé cigára (odkedy som sa konečne naučila šlukovať, život je krajší), čaj s rumom a celkovo tie moje návyky...za chvíľu si ma Satan pridá na fejsi. Boha. Radšej by som mala brať nejaké drogy z ktorých sa zároveň chudne, lebo po chechtavých má človek leda tak hlad. Smrť.

Fuck me I´m famous

Už som bola v luxemburských novinách a teraz (práve teraz!) som bola v nemeckom rádiu. Nič to, že to je lokálny vysielač, niekde treba začať. Mala som tri šplechy - najprv som uviedla song od Slade, Merry Xmas, potom som po slovensky zaželala všetkým veselé Vianoce a na konci som zarecitovala eins zwei Polizei, drei vier Offizier...veď viete, kto sa to v školke neučil, nech nezdvíha ruku, ja vás aj tak nevidím. (Naše Jugendzentrum má totiž raz za mesiac polhoďku v rádiu a vždy robíme vysielanie Hugo On Air, tentokrát s vianočnou tematikou a ne naposledy, takže keď v januári bude téma nadávky, verte že sa zúčastním.)

Ale teraz o tom, na čo sú už niektorí velice zvedaví a síce ako som strávila pondelkovú noc. Veru. Veru, zaujímavo.

Kto nepije v piatok, má v pondelok čo doháňať, tak by som to definovala. Takže som sa so španielskou úderkou vybrala do Flower Power, patrične nahodená (overdressed jak hovado, ale čo chcete v nemeckom bare s minisukňou, šteklami a čipkovaným tričkom, ktoré dáva vyniknúť vášmu bujnému poprsiu), až mi bolo blbé sa vyzliecť z kabáta, keď sme tam došli. Ale potom som si povedala, a čo...oppa slovak style, treba ukázať to najlepšie, čo doma máme.

Dali sme si tri pivá a presunuli sme sa do dolnej časti, kde sa fajčí a hrá stolný futbal. A tam to začalo. Boli tam chlapi. Viete ako to je. Nejaký Libanonec, Izraelčan a Brazílec. Celý večer boli všetci traja nalepení na mne, kupovali mi chlast a ja som sa za to nechala chytať za kolienko, ale to je aj všetko, aby ste si nemysleli a kde tu som utrúsila že my boyfriend hento tamto, aby si až tak nedovolovali, ale zdatne tie vyjadrenia ignorovali a hneď už som mala jednu ruku na kolienku a druhú okolo pása (každú od iného, aby bolo jasné). A neviem čo mi bolo, ale rozdávala som svoj kontakt (ne telefónne číslo, lebo ho neviem, chacha, aké dômyselné, ale e-mail a facebook) celej krčme...ale zatiaľ si ma chvalabohu nikto nepridal. Tak som s hentými troma kecala, tancovala a chlastala a hrala kicker, ale potom ma ten Arab nasral, lebo keď sme prehrali tak povedal, že veď to je chlapská hra, tak som sa už nadrbaná začala ohradzovať (a pekne nahlas) že tak to teda prrr a potom som hrala s iným a vyhrali sme, ale vypičovala som im že oni teraz hrajú zle len preto že som žena (naozaj tomu verím, lebo chlapi to zvyknú robiť) a že to neni fér a ja chcem radšej prehrať ale takto to teda nepôjde. Takže potom hrali tak agresívne a rýchlo že som nemala šancu a po každom inkasovanom góle sa pýtali či je to fér. Pfff. Arabáreň akási.

Potom Brazílec povedal že cez Vianoce je v Bratislave a ja že jasnéééé, stretnime sááááá. No. Ech. Potom tam došiel nejaký death metalista tak som sa s ním hneď aj zoznámila, lebo...lebo najprv som naňho len vypliešťala oči ako na zjavenie (lebo to v hentej krčme takých moc neni) až ma sám oslovil. Potom som sa (zrejme) (zjavne) zoznámila s nejakým Petrom. Dlhovlasým. Cca trojkilovým.

A potom došla Aitana s nejakými inými chalanmi že naši už sú preč, ale ona chce ísť do Wagner Cafe, kde je vraj nejaká iná žúrka. Tak ja že fajn. Tak sme sa vytrepali, ja, Aitana a jej noví kamoši a Peter a jebali sme si to cez polku mesta do Wagner Cafe, aby sme zistili, že už je zavreté. Tak Peter povedal, že tam blízko býva (inak asi 5 minút od Propera, na tej istej ulici) a že môžme ísť k nemu. Tak sme sa všetci dotrepali do jeho WG, sedeli sme uňho v kuchyni, pili sme pivo a Omas Glühwein (to je lacné krabicové varené víno...ehm). A on nám ešte aj upiekol pizzu ("Hm, čo ja viem, komu tá patrila...moja nebola"). Kecali sme ani neviem o čom a Aitana zaspala na kuchynskej lavici. Potom som ho pozvala na našu vianočnú party. (WTF, ale prečo ne.) Potom došiel do kuchyne jeho spolubývajúci a lašoval v chladničke a ja som si pomyslela "Doboha, teraz v noci? Šak neni žena aby mal polnočné záchvaty žrania..." Lenže potom som zistila, že už svitá a je pol ôsmej ráno. Utorok. Tak teda, Marína moja, sme sa vybrali na cestu domov, zaránky a stretali sme na ulici ľudí, čo šli do práce. V posteli som bola o ôsmej, s tým, že mám asi hodinku na výdatný zdravý spánok. Porada začínala o pol 12. Viete kedy som sa zobudila? O 11:17 s myšlienkou "Kurva dopiče, porada!!!"

Neostávalo mi nič iné, len zavolať že nestíham a potom s vypätím síl absolvovať ranné ceremónie. Nebola som však schopná rýchlych pohybov...ešte celý včerajší deň. Veď ako aj.

V robote ma najprv vysmievali, potom mi povedali že kto pije, nemá v Jugendzentre čo hľadať (také máme pravidlá, keď sa deti pripijú, majú zakázané tam dojsť) a potom ma zase vysmiali. Na môj neskorý príchod nepovedal nikto nič ale cítila som sa mega trápne. Navyše som bola celý deň prepnutá. PREPNUTÁ! Nalepila som si na čelo striebornú hviezdu a nosila som ju celý deň s odôvodnením, že som princezná. Na uši som si zavesila vianočné gule a tancovala som zaujímavé kreácie na Cascadu "Every time we touch I get this feeling". Spievala som nejakú nemeckú pesničku ale menila som slová podľa toho ako sa mi to hodilo. Mala som bezdôvodné újeby. A nakoniec som pekne nahlas (!!!) recitovala Mor ho!, tak že to počuli úplne všetci a vydesene sa otáčali, že čo to je za agresívny prejav. (Vysvetlila som im že to je protiturecká báseň.)

Potom som šla na taliančinu, kde som sa opierala o stenu aby som to prežila a popod fúz som si opakovala mierda mierda (hrali sme tombolu a prehrala som). 

A potom som sa dotiahla k Properovi (a to už som cítila svalovú slabosť, viete, keď ledva prepletáte nohami ako zajac, zároveň cítite pocit ľahkosti v hrudníku, ale máte hrozne ťažké končatiny...bože veď to je ako drogy, ale zadarmo!) a tam som sa zvalila na gauč a nevládne ležala až do jednej hodiny v noci, kedy on dokončil nejakú prácu a potom som sa len presunula do postele a spala ďalej.

Aspoň dneska som sa vyspinušinkala, lebo mám voľno a musela som sa nevoľky vyondiať z postele len kvôli zubárke. Proper spal ďalej...dnes blicuje. (Včera nahlas zauvažoval že či má alebo nemá a ja som ho ako správna partnerka plne podporila vo flákačstve a uviedla som seba ako exemplárneho Hochleistungschillera. (Ne, to nemá nič spoločné so Schillerom!)

No dzeci, zajtra je party v práci, v pátek u nás...to budem vyzerať keď dojdem domov. Ejha.