Poporiadku. Domov som sa dostala až večer, keď som sa s námahou vyštverala hore tým kopcom (dalo by sa tam super sánkovať, keby to neústilo do hlavnej cesty) (a keby bol sneh, samozrejme), na 8cm opätkoch (bol to výborný nápad, kúpiť si tu vysoké čižmy, OMFJ) s nákladom potravín na jednom ramene a kabelkou plnou kokotín na druhom. Cestou som sa po anglicky snažila vysvetliť halloweenskym deckám (asi portugalským), že naozaj nemám sladkosti (asi som im mala ukázať obsah tašky, kde by videli šalát, reďkvičky, papriku, cukinu a baklažán...hej, hej, nakupujem a jem ako buržuj, ale keď móžem živiť luxemburských taxikárov, musím aj seba). Zrejme ma zakliali, lebo keď zistili že nehovorím rečou ich kmeňa, začali prstami naznačovať že chcú prachy (no povedzte!) a ja len že sorry sorry a šla som, lebo načo sa s nimi budem vybavovať? Vrešťali za mnou až kým som nezašla za roh a boli to všetko čarodejnice a podobné. Ktovie.
Doma som si najprv uvarila zdravú večeru (polievka zo včera a grilovaná zelenina - nedopečená, lebo som už nevedela vydržať) a potom som na izbe za zavretými dverami spratala rittersportku. (To už bola posledná a prisámpiču že si nekúpim ďalšiu.)
Potom som si prečítala list od Chantal, ktorá mi okrem farebných pohľadníc poslala aj obrázok pečenej husi (no neni to milé?), ktorý som si pricapila na stenu. Pekne sa tu vyníma. Moje steny sú všeobecne celkom zaujímavo vyzdobené. Na jednej je tá hus aj s celým článkom o husacích hodoch zo SME, na druhej dva plagáty Fausta (izba pravoverného ortodoxného germanistu), pohľadnice a cestovný plán autobusov (je to farebné a na začiatku som nič iné nemala). Stenu nad mojou posteľou som venovala Luxembursku - mám mapu (je to taký reklamný leták, ale aj tak) a obrovskú vlajku (tú som si kúpila, lebo nemám čo robiť s prachami, víme).
A to je vše přátelé.
Včera som sa snažila vyrobiť na nete takú mapku sveta, kde by som pozapichovala vlajočky. Viete aké vlajočky, že? Vlajočkový systém, s akými národnosťami som zažila chvíle neresti. Lenže tie debilné aplikácie nefungujú podľa mojich predstáv a nenašla som takú, kde si do mapky sami môžte vyznačovať. Poznáte také dačo? Poprosím link, ďakujem. Nakoniec som sa na to vydrbala, lebo som od únavy ani nevidela, ale bola som rozladená, lebo ja som vážny človek a riešim vážne veci a technika ma brzdí práve tam, kde by ma mala poháňať dopredu. (Vpred! Ako ten almanach.)
Zajtra je tu chvalabohu voľno a ja mám v pláne upratovať, nejak sa tento týždeň (vlastne už minulý) nenašiel čas (napriek tomu že víkend bol o hodinu dlhší, verili by ste?). A variť cestovinový šalát, dneska sme si s Katkou nakúpili veci a už teraz mi sliny tečú, hoci som sýta (ale hladnému by som uverila hneď a zaraz).
Chlapec sa teraz oficiálne môže nazývať mojím priateľom. To je otrasné pomenovanie a už ho nebudem používať, znie to divne...v nemčine to asi neznie tak divne lebo mi zatiaľ nejde na nervy keď všetci hovoria dein Freund hento a dein Freund tamto... Lebo už som ho predstavila spoločnosti a tak mám už aj pokoj od Afriky, lebo také dačo je pre nich posvätné a keď sa zjavíte s chlapom, nedovolia si na vás pomaly ani žmurknúť. No neni sú divní? Keď si myslia že ste single, po desiatich minútach vás pokojne požiadajú o ruku. Och.
No ale ja stále neviem, čo s tými vzťahmi, keď si vlastne stále ešte myslím že najlepšie je byť single. A po všetkom čo som mu už o sebe stihla vytrúbiť (niekedy nekontrolovane trepem) a po tom ako som sa v piatok najebala jak divá sviňa a tancovala s Mariusom (ja si to síce nepamätám, ale vraj naozaj a vraj dosť...no veď viete ako), ktorý ma potom vzal domov a Chlapec vlastne nevedel kde som a keďže som zmizla aj ja, aj Marius tak sa vraj cítil dosť mizerne (samozrejme že s Mariusom nič nebolo, ani keby som chcela, lebo som pila kóma-systémom)...no tak po tom všetkom mi v sobotu v noci povedal že ma miluje. Zovrelo mi pri tých slovách žalúdok (naozaj, asi ako keď vás vyvolali na matike a vy ste vedeli že neviete ani hovno a už máte dve päťky a štvorku) a preglgla som (nahlas, no vážne, nevymýšľam si, celkom jak vo filmoch). A bola som vďačná, že je tma a že je dosť veľká tá tma. (Či hustá?)
Myslím že to od neho chcelo veľké odhodlanie (a okrem toho bol pripitý, lebo v sobotu sme sa vymenili a s jedným Nemcom stiahli skoro celého Jägermeistera, takže mu to dodalo asi odvahu). Lebo ja som mu povedala že to nechcem počuť, ešte hneď na začiatku (a ešte aj, že sa neviem zamilovať a že nechcem nijaký vzťah a že to rozhodne neni prvýkrát čo som sa zobudila v cudzej posteli) a že to vo mne vyvoláva opačné účinky než u bežných smrteľníčok (ja viem, nejsom normálna). Už som to totiž zažila - Pán Visutá Hrazda (má nespočetne veľa prezývok, všetky súvisia s jeho
Ale Chlapec nemá s erekciou ani najmenší problém (keby vedel že to píšem tak verejne, chudák...) (ale na druhej strane, ako hovorí Chantalin frájo z Dánska - No matter what you tell them if you make me sound good - alebo volačo v tom zmysle) a je vtipný a milý a tak, všetky veci, ktoré vie žena oceniť (napríklad ja keď ráno dlho spím tak on ide do pekárne a podobné), navyše mu chutí špenát (neni nad to, keď chlap zje to čo mu navaríte a nepindá že potrebuje kilo mäsa a zeleniny by sa ani pod hrozbou odseknutia kokota nedotkol a pod slovom šalát si predstaví zemiakový majonézový...).
Okrem toho som ho v sobotu predstavila intrákovému osadenstvu a oni si tiež myslia že je milý a tak a proste úplne tam zapadol (a väčšina ľudí bola ešte aj nadšená, lebo "wááááu, ty si prvý Luxemburčan, ktorého som stretol!"). Ak teraz nechápavo krútite hlavou, tak áno, pre mňa má naozaj (bohužiaľ?) význam, čo si myslia ostatní. Totiž, iba keď súhlasia so mnou, chápete. Ak majú iný názor, aj tak si myslím, že ten ich je blbý, ale viete, vždy to poteší, keď majú vaši kamaráti radi vášho chlapa, lebo si nemusíte myslieť že máte divný vkus a ste nudní a blbí.
Viete čo, idem si čítať. Mám teraz takú vtipnú knižku.
