Ak som si doteraz myslela, aké by bolo super byť učkou (odhliadnic od platových podmienok, o ktorých nemusíme diskutovať), tak po dnešnej praxi by som asi radšej predávala kebaby. Mala som štyri hodiny dejepisu so štyrmi najhoršími triedami školy a verím, že by boli ešte horší, keby vedeli, ako som sa ich v skutočnosti bála. (Bála som sa otočiť chrbtom, aby mi nezabodli kružidlo do chrbta...) Akože seriózne, sú to malí skurvení bastardi. Dúfam, že moje deti sa nebudú tak odrzlo vyškierať a trúsiť premúdrelé reči, lebo inak dostanú po papuli.
Od začiatku hodiny som myslela na zvonenie intenzívnejšie než tí frajeri v rozopätej košeli (jak Pedro, čo sám vám otvorí bránu showbiznisu, či bránu do raja...? Btw keď už sme pri Pedrovi, joooj, to bolo dááávno, keď som sa ešte stretávala s Pedrom, hehe. Ale nechajme to.)
A viete čo sa zmenilo? Za našich čias frajeri sedávali vzadu a tam sa venovali záslužným činnostiam ako pálenie pravítka, pílenie lavice alebo nevinné počúvanie (vtedy ešte) discmana. Dnes sedia vpredu, ruky založené jak minister, nohy na stole (skoro) (už viem, prečo v triedach nejsú lustre, deti by sa totiž na nich hojdali, alebo by si vykladali nohy) a s ironickým úsmevom a drzým tónom komentujú každé vaše slovo. Prípadne dodajú niečo len tak, aby reč nestála ("Šak hlavne že sme sa rozumeli, ne?").
Dnes som prebehla cez polovicu mesta a trvalo mi to celé doobedie, so všetkými zastávkami. Za chvíľu idem na opačný koniec a poviem vám, nechce sa mi ani trochu. (Prečo ja doučujem, keď sa mi vždy tak šialene nechce???)
Inak - z môjho školitela TERAZ vypadlo, čo vlastne asi chce. Teraz, keď 20. apríla treba prácu odovzdať a ja stále prakticky nič nemám. Je mi do revu, alebo do zúrenia, alebo ja už neviem, najviac zo všetkého mám chuť sa na to vyjebať a odjebať sa stadeto niekam do piče. Naozaj musím dokončiť tú školu? Musím? (Mama by ma rozdrapila...stačí jej jeden Afričan na to, aby stratila duševnú rovnováhu, keby som si ani školu nedorobila, asi ma vydedí, čo by už teraz naozaj niečo znamenalo, keď kúpila ten byt.)
Inak ako by ste oznámili vašim latentne rasistickým rodičom, že máte možnosť ísť do Nigérie na vianočné prádzniny (zadarmo)? (Totiž...otázka znie - ako by ste ich požiadali o príspevok na tie drahé očkovania proti cudzokrajným chorobám?) Musím si dať niečo sladké, bo ma dnes jebne...zas nebudem jesť až do zajtra rána, lebo večer sa idem nechať zmasakrovať pánom Ayisim. Zbohom rodina. (Btw, moje morálne presvedčenie že nechať si napísať diplomovku za prachy je nechutný podvod klesá úmerne s časom, ktorý mi ešte zostáva na dokončenie. Hľadáte niekto rýchly job? V podstate veľmi rýchly.)
Vonku zúri jar a to je dobre, lebo už bolo načase. Ale to asi nechcete počuť odo mňa, lebo na to máte žábu v zaváraninovom pohári, a ak tam má aj taký maličký rebrík, tak vyleze a povie vám, aby ste sa pozreli z okna. (Myslíte že aj Francúzi chovajú rosničky? Podľa mňa ne, lebo by nevydržali a zožrali by ich skôr, než by rosňa stihla povedať že svieti slnko.)
Ja som sa dnes vrátila domov z romantického víkendu a teraz keď mám niektoré potreby naplnené, musím sa venovať iným (ako asi sebarealizácia, ktorá je niekde na vrchu Maslowovej pyramídky - to akože diplomovka.)
Piatok bol piatkovitý, bol presne taký, aký by mal byť každý piatok. Viete. A boli sme žiť aj so slepačím výborom (v rámci zoznamovacej akcie, ktorú som organizovala ja, referentka zahraničných stykov) a hrali oldies (a ja so Chantal sme boli najkreatívnejšie tanečníčky, ale kto by nebol, keby mu hrali Erasure, Always).
A v sobotu sme videli Bratislavu a v nedeľu Viedeň a vo Viedni je teraz krásne, lebo je teplo a keď je jar, všetko je oveľa krajšie než inokedy. A je tam veľa pouličných umelcov a to je ... no ... chcela by som používať aj iné slová ako super, ale napadá ma len spektakulárne, alebo pitoreskné, ale pitoreskné sa moc nehodí.
V sobotu sme tiež boli v Zbrojnoši a neuveríte (pre Kristove rany) čo tam bolo. Naozajská hip-hopová žúrka (kto by to bol povedal). Nazhromaždila sa tam celá Petržalka (asi), tristo Eminemov v nadmerných tričkách a šiltovkách nakrivo a DJ dával (neviem ako inak by som to nazvala... no viete si predstaviť DJ-a z amerického klipu, tak tak nejak) a pri ňom sa striedali rapperi. (Boli celí preč z môjho chlapa, lebo - ale to si myslím len ja - podľa mňa je pre nich černoch stelesnením hip-hopu. Volali ho medzi seba. Nešiel.)
Ale ja som ich sledovala a skoro som od smiechu zdochla, lebo robili všetko tak ako v klipoch a boli strašne smiešni (ortodoxní bieli rapperi sú vždy smiešni, teda čierni tiež, ale tí vyzerajú tak nejak prirodzenejšie v tých svojich šiltovkách...chápete čo chcem povedať? No veď predstavte si čierneho blackmetalistu.) (Áno, to je narážka.) a ich publikum bolo tiež smiešne, lebo tam všetci stáli a dávali (my budeme dávať a vy budete tlieskať, babenky po zadkoch plieskať, tak nejak). Aj babenky tam boli a tie sa slušivo vlnili a týpci sa prehýbali v páse ako keby ich zozadu znásilňoval kovboj a máchali rukami ako keď padáte zo skaly a chcete udržať balans. Zvyšok sedel a to boli zasa samí cooleri v slnečných okuliaroch (nekomentujem), ktorí uznanlivo pokyvkávali hlavami ako osemdesiatnik na priedomí.
Viete čo? Konečne som zistila (opäť) ako si nastaviť to pozadie na hornej lište v prehliadači. Už som to vedela a dvakrát zabudla a doteraz som tam mala dlho-predlho hnusný obrázok nejakých čerešňových kvetov, ktoré akože samé o sebe by boli pekné, len tá fotka nebola nič moc a skrátka to nevypadalo dobre. Teraz tam mám také zelené lístky s lienkami (celou hromadou lienok!) a to je super. Lienky veľmi uznávam. Keby ste chceli vedieť o čom vlastne točím (haha aké cool slovo, to som furt používala keď som mala 15 a pripadala som si MRTE cool), tak to nájdete hore (úplne hore tam vpravo, ehm teda vľavo), také že tools a na to keď kliknete tak tam niekde budú add-ones a tam personas (akože viac menej to sem píšem aj kvôli sebe, keď zase zabudnem, kde to bolo a už sa nebudem môcť na lienky ani pozreť).
Skrátka...hneď sa cítim lepšie, vlastne chcem povedať, hneď sa mi lepšie pracuje. Apropos...veru tak, pracuje. Neviem čo mi je, jem veľa zeleniny (to by nemalo podporovať pamäť???) a pijem veľa kávy (akože taký pollitrík na posedenie) a moja pozornosť sa stále pohybuje niekde okolo Neptúna. Lebo ja nemám poruchu sústrediť sa, ja len...cííí pána, veverička! Tak nejak. A nechcem vás tým akože stále otravovať, ale keď nič iné nemám na práci, iba písať pojebanú diplomovku ktorej nerozumiem (teraz už keď viem, čo mám asi približne písať, tak som zistila že chápem z toho ešte menej než som si myslela, navyše sa neviem dopátrať k nijakej literatúre, ktorá by spájala tie dve témy, ktoré obsahuje názov toho jebinca.).
Och, do Krista aj so školou, mala som ísť za kuchárku, to by som potom mohla robiť napríklad v školskej jedálni a kydnúť detiskám na tanier karbonátok, zemiakovú kašu a polku uhorky a potom ich drapnúť mokrou rukou, keby si chceli zobrať dva šaláty. (Ešte by som mala aj takú fešácku igelitovú čapicu, aby sa mi ofina nelepila na spotené čelo a vlasy nepadali do jedla. Okrem toho by som vyfasovala fajnovú bielu zásteru, pod ktorou by som nosila len podprdu, lebo v kuchyni je teplo a pod roztrasenou pažou by sa mi skveli neoholené chlpy. Och...skončime to.) Prípadne nakladať buchty prstami a oblizovať si z nich cukor. Ešte by som mohla aj robiť bufeťáčku a štamgastom predávať párky a flaškového corgoňa, alebo tresku s rožkami... Neviem, skrátka tisíce možností!!! Namiesto toho sa zo mňa stáva zajebaný lingvista. Zajebaný pod svojimi papiermi, ktoré sú vhodné akurát na balenie použitých vložiek, ak rozumiete, čo tým myslím.
Mám chuť sedieť v kúte (alebo v posteli), vedľa seba nejaké koláče a ľutovať sa. Dnes mi školitel jemne naznačil že to čo som doteraz napísala je vlastne napiču (ani ne tak úplne, ale v podstate takmer). Chytá ma zúfalstvo. Mám jebnutú tému, ktorá ma nezaujíma a hlavne jej nerozumiem ani za mak a málo času. Nemám chuť, tak ako hovorí Til Lindemann. Navyše sa na fejsbuku rozdrapujú kadejakí samozvaní politológovia, čo začali hodnotiť víťazstvo Strany. Mám chuť ich všetkých po jednom vymazať, lebo koho vlastne zaujímajú ich kecy? Ale to je od témy a bez smerovky.
Proste čo mám robiť s tou pojebanou diplomovkou? Už chcem byť z toho bordelu preč a mať pokoj.
Nesúvisí to s ničím, ale práve sme si trikrát pozreli video slávikov na ulici, kde Fico ešte mladý, štíhly a s krkom a Vtáčnik (má taký boľševický knírek) falošne ujúkajú "Dievčatá pre vás hlavu strácam" a drevene popri tom tancujú (ak sa to tak dá nazvať). JPP (alebo celým menom Jožo Pročko pokúša - všetko by to bolo skvelé, ale prečo to ten blbec celé....) v jebnutom kozmickom kostýme (s nejakou rohatou helmou, vlastne to ani neboli rohy ale výbežky a ne dva ale po celej ploche) tam poletuje ako víla Análka s bublifukom a kýva sa do rytmu. Nebudem môcť v túto predvolebnú noc ani zaspať.
Btw, dnes pred Polusom sa mi niekto snažil nanútiť nejakú SDKÚ igelitku a ešte mali aj volajaké papiere na podpisy...ľutujem že ma skôr nenapadlo im ostro vytknúť, že už je moratórium, tak čo má toto znamenať. Alebo sa to smie? Ja sa do toho nevyznám, ale rozhodne nechcem nijaké igelitky a vôbec, nechcem nič s nijakými politickými logami, ešte to tak. Aby som ich zadarmiko propagovala.
Toť vše k voľbám a teraz k iným nepríjemným záležitostiam, ktoré moju myseľ popravde zamestnávajú oveľa viac a aj ma viac kvária. Teda diplomovka (POJEBANÁ), z ktorej mám iba 11 strán (ale zas za 4 dni to neni celkom odveci...treba sa takto na to dívať...okrem toho začínam mať aspoň hmlistú predstavu o členení práce...ja viem, že tým treba začať, ale chápte ma - ja to neviem urobiť. Ja proste naozaj neviem, ako urobiť riadne členenie a obsah, lebo netuším, o čom by som vlastne mala písať. Ale ja to neviem ani keď sa v téme vyznám.) a moja nadváha (stará vec) (ale teraz som začala chodiť cvičiť, prosím pekne priamo k Fredymu Aiysimu, ktorý z vás vytrasie dušu aj žalúdok, ale celkom dobre pri tom vyzerá...akurát to preňho musí byť hrozný pohľad...) a ... Alzheimer. Zabudla som, čo som chcela. Aha, musím ešte odpraxovať dejepis (ja sa tých skurvených zmrdov bojím, dnes som videla jednu ôsmacku triedu a boli drzí ako opice a free cool in a proste vôbec, bojíííím sa!!!)
A čo som chcela...áno (áno, vy tu teraz sedíte a hovoríte si, že ako sa tá Zuza dostala do tej telky...no áno. Áno, ako...no ja vám to poviem, s prepáčením som sa sem pretrtkala. Áno, vy si myslíte, že všetko len cez posteľ musí ísť...sorry, nechala som sa uniesť)...áno, v tomto dome neni čo jesť. Človek by si myslel že sme chudobní, áno...ale nie, nie sme. Áno. (Už prestanem, ale keď si raz pozrete video so Zuzou Plačkovou, ktorá "bodaj by pre nás vyhrala tú reality show", nemôžete sa ovládať.) Len kompetentným sa lení chodiť nakupovať a preto neni čo žrát. Takže dnes nebude nijaký receptík, smrky, smrk. (Áno, som doma v pátek večer a chcela som piecť, ako gazďa, lenže nemáme vajčiská, lebo šli zjavne na vandrovku.)
Ale prezradím vám na čo sa môžete teškať: sezamovo-syrové krekry (alebo tak nejak, neviem, či krekry sú ten správny výraz), čokoládový koláč (mrte čokoládový, mala by som vymyslieť nejaký kyslý povrch k nemu) a kapustový majonézový curry šalát (ako z lahôdok, ale oveľa lepší, lebo čo? Lebo čerstvý ako čŕstvej krvi žbrod!)
A ja teraz asi pôjdem písať diplomovku, alebo sa hádať so svojím chlapom (je to na spadnutie a tým že sa vyhýbam chatovaniu s ním, tomu zjavne neviem zabrániť, zlá taktika), alebo robiť nový header na blog. Neviem čo zvíťazí, ale ak budem zase robiť všetko naraz, odserie si to akurát diplomovka...
A tu niečo hodnotné, predsa len, spievajúceho Fica si nájdite sami deti.
