pondelok 30. apríla 2012

Saarbrücken

To je vám také zaujímavé mesto, lebo vlastne vôbec neni nudné, ako spievajú Die Ärzte. Totiž oni ani tak nespievajú že je nudné, ale robia si z toho srandu a ešte to aj zrýmovali s chlpatým chrbtom. Ale Saarbrückenčania nemajú chlpaté chrbty, teda aspoň myslím.

Neviem kde začať a kde skončiť, lebo celý týždeň bol popiči, ale to už tak býva keď idete na dovolenku. V Luxe lialo (tradične, neviem či tam niekedy robí aj niečo iné), takže som trávila čas na rôznych psychologických experimentoch, kde som hrala násilné videohry, čuchala mrkvu, držala ruku v ľadovej vode (rekordne až tri minúty) a vypĺňala dotazníky pre študentov psychológie, ktorí robili výskumy pre svoje bakalárky. Za prvé milujem dotazníky (no čo už) a za druhé vám za to zaplatia, lebo Luxembursko je tak hovadsky prachaté, že tam si to môžu dovoliť. Zarobila som si 28 euro (ktoré som potom vysolila za autobusový lístok do Charleroi, lebo som SPROSTÁ a kúpila som si omylom lístok na piatok, nie, neviem prečo, lebo let som mala dnes).

Okrem toho sme ešte robili toto: v pondelok sme sa najebali jak divé svine (naučila som sa novú chlastaciu hru, fakt haluz a je takmer isté že sa pomýlite a budete musieť piť) a celý utorok som znášala následky (navyše v tom intráku nikto nemal ani len paralen lebo oni sú všetci nejakí protitabletkoví...utrpenie, poviem vám). Večer som varila svoju slávnu slovenskú večeru pre 7 ľudí (praobyčajná zeleninová polievka s orechovými knedličkami, kura na smotane a dunajké vlny - nemusím zdôrazňovať že sa zalizovali aj za ušami a naložili si zo všetkého dvakrát... skoro sme praskli). V stredu bola generálka (jedna katastrofa) v Eschi, tak som cestou domov skočila na poštu pozreť nejakých zvyšných erazmákov. Povedali, že zimný semester bol lepší a bolo viac srandy (to je jasné, ved sme tam boli my!)

Štvrtok sme prežrali, ešte dobre že s Olgou nebývam, lebo inak by sme sa nehorázne vypásli. Máme presne rovnaký rytmus aj myšlienky napr. o desiatej taký nemravný návrh - a nechceme vlastne ešte niečo jesť? Vlastne, áno!
Varili sme si dve polievky (nepýtajte sa) a palacinky s Amarettom (omg, mňam) a zmrzlinou. Celý deň sme vlastne nerobili nič okrem varenia a žrania a celý deň sme plánovali ako si budeme opakovať repliky a baliť si veci. Na opakovanie sa dostalo asi okolo pol jedenástej v noci a o balení ani nehovorím. Piatkový ranný vlak sme stihli len tak tak (naše jediné šťastie je že Olga býva oproti stanici takže cesta tam trvá asi 30 sekúnd) - s rozviazanými šnúrkami, behom bežkom behotom, v jednej ruke kufor, v druhej plastový pohár s kapučínom (hej, spravili sme si take away kávu). Olga si zabudla aj zubnú kefku. Tak asi tak. 

A Saarbrücken je skvelý. Lover mi voľakedy tvrdil že to je nudné mesto, ale neni. Na taký víkend ako stvorené. Je tam pekné (a dosť veľké) centrum a všetky super obchody, aké bývajú v Nemcárni, takže sme šli nakupovať (mám kožené sandále za 23 euro, záviďte).
Okrem toho sme hrali (samozrejme) - naše divadlo je zjavne zakliate lebo ani tentokrát sme nemali veľa divákov, nechápem prečo, ale my sme si to užili, vrátane malých improvizácií. Potom sme videli ešte iné skupiny (po španielsky a francúzsky, jj, mala som z toho hovno, ale bolo to celkom zaujímavé...aj keď francúzština mi ide už poriadne na nervy, ešte že ju tu nepočúvam často, ha). Celý ten festival bol skvelý. Taká domácka atmosféra, varili nám a všetci tam boli takí happy, viete...proste takí umeleckí a dostali sme ešte aj backstage passy (HA! Hoci tam vlastne nebol nijaký naozajstný backstage...) a tričká a odznaky. V sobotu sme sa chystali poriadne žúrovať. 

Dopadlo to všelijak. Najprv sme boli v divadle a potom bola večera (o desiatej...ale sľubujem že už zas nabieham na normálny režim, lebo ešte týždeň a Ryan ma nechá platiť za nadváhu) a party. Kým sa kapela rozhojdala, skočili sme si do mesta na drink (ó, veľkoryso som si dopriala Long Island za osem euro a dobre som spravila lebo ostatným ich drinky moc nechutli, ale môj bol fakt super) a keď sme sa vrátili, ešte sme si zatancovali na živý rock´n´roll. Popiči! Francúzska kapela.

Potom bol plán pokračovať niekde a tu nastal problém, lebo najprv sme čakali hodinu na Toma (jeden z organizátorov festivalu s ktorým sme sa skamošili - haha, jaké drbnuté slovo) a perepúť a potom keď sme sa konečne vytrtkali, tak sme celú večnosť pochodovali po meste. Hľadali sme nejakú party. Aj sme ju našli. Teda poviem vám, to bola presne taká party jak vo filmoch, byt narvaný tak, že vchodové dvere boli otvorené a ľudia sedeli a chlastali aj na schodisku a vlastne aj pred barákom a na ceste. Vajgle hádzali z okna na zaparkované autá, vaňa a umývadlo boli plné studenej vody a tam sa chladili fľaše a plechovky, podlaha bola lepkavá jak riť a vzduch...tam nijaký nebol. Taká tá party kde si chlebíčky podávate ponad hlavu, lebo sa tam nedá pohnúť, viete čo myslím. Zostali sme tam asi tri minúty. Jednak sme boli triezvi a druhak sa to niektorým nepáčilo (mne by sa to páčilo keby sme tam boli pozvaní a tak, ale dojsť na hentakú party triezvy je jak za trest). Tak sme zasa šli inde, to už ja som medzitým bola nervózna lebo pomaly som nemala chuť na nijaký žúr, len som začala byť unavená. Lenže sme mali len jeden kľúč a v hosteli nebola recepcia a celkovo, no, lepšie bolo zostať pokope. Dala som tomu ešte šancu a nakoniec sme našli jeden fakt cool bar kde hrala cool hudba (ani sa to inak nedá nazvať len cool), ešte sa mi dokonca podarilo mierne pripiť a hrala som stolný futbal (nikdy ho nehrám za triezva, lebo to je nuda).

Cestou domov o štvrtej ráno sme sa stratili na ľudoprázdnej ulici ale osud zariadil že sme stretli jedného jediného človeka ktorý vedel cestu k nášmu hostelu.
V nedeľu sme opustili hostel príliš neskoro (asi dve hoďky po oficiálnom čase dokedy treba vypratať izbu), raňajkovali praženicu so španielskou klobásou o jednej poobede, pozreli si posledné francúzske predstavenie a šli na autobus. Smutné. Alles vorbei. Je to čudný pocit, že teraz už môžme definitívne zabudnúť naše texty a všetko. Och, aké smutné a nostalgické.
Dnes ráno som zasa stihla vlak len tak tak, na autobusovej zastávke som zistila že mám blbý lístok a musela si kúpiť druhý za 27 euro (ten pôvodný ma stál 17...chápete) ale bola som rada že nebol plný autobus, lebo inak by som sa musela rozrevať aby som obmäkčila šoféra (zmeškať aj let, kvôli vlastnej blbosti je trapas).
Teraz som doma a už som asi tri hodiny na nete...no, kto je tu závislý?

streda 18. apríla 2012

Ešte jeden

Odkedy ste sa tak rozhýbali a komentujete, mám zvláštnu potrebu vám hovoriť aj úplne nepodstatné veci. A teší ma to.
Napríklad zajtra idem na nejakú výstavu o nemčine. No neni to super? Ale to vás nezaujíma. Ale mňa hej.

A na tréningu som sa zoznámila s jednou babou a ona je úplne super. Keď zistila, že nadávam a som všeobecne zhovadilá, tak sa strašne potešila. Chápete, ja tiež. Lebo čistokrvné hovado sa vždy poteší, keď stretne iné čistokrvné hovado, deň je hneď krajší. Dnes som povedala, že som hovado a prasa, a že to vlastne ma ešte ani poriadne nezažila a keď si už teraz myslí, že som hovado, tak amen tma. A ona že - ty si fakt hovado? Akože kokot piča u holiča?
No povedzte. Neni to skvelé nájsť si spriaznenú dušu všade kde sa pohnete? Parádička. Tento rým hodný základnej školy si zapamätám a použijem pri najbližšj príležitosti. Môžete u mňa pozorovať zúfalé príznaky nevyrovnania sa s dospelosťou, áno. Áno, budem mať za dva mesiace (či koľko, matika neni nič pre mňa) 25 rokov, ale to je len číslo na občianskom.

A oné...zabudla som. Aha. Poznáte ten pocit keď idete hladní z tréningu a celú cestu si hovoríte "Nenažerem sa, nenažerem sa, nenažerem sa." Dójdete domov a hlad vás ženie do chladničky (alebo zvyk, železná košeľa) a hovoríte si, nooo, trošku sa pozrem, čo tu je a idem spať. A veď jeden pomarančík mi neuškodí. Keď odpracete šupky, hovoríte si, no veď troška šunčičky, to je chudé mäsko. Hm, a táto anglická slaninka, to vypadá dobre. A trocha horčice na to, lebo to samotné neni nič moc. Veď len jeden plátok. Hm, a troška chlebíka by to chcelo, lebo po piatom plátku salámu ma už páli žáha... Poznáte to? Napiču, že?
Zajtra si dám v meste pizzu. Už aby bolo dopiče ráno.

Will you excuse me?

Chantal mi včera povedala že nemám svedomie. Teda bolo to takto.

Ona (za compom, číta môj blog)
Ja (v posteli, pičujem do nej)

Reč je o statusoch pána Murína (teraz keď som oficiálne rasista, tak si to hrozne užívam, lebo už ma z toho nemôžete obviniť dvakrát, chápete, čo myslím).

Ja: Nijaké nové, dnes.
Chantal: Asi sa obesil.
Ja: Bože.
Chantal: No tak sorry.
Ja: Tak chápeš, to zas nechcem mať na svedomí.
Chantal: Ty nemáš svedomie!
Ja: No, vlastne...ale tak aspoň trochu ho ešte mám.
Chantal: Veci po tebe skĺznu, keď sa nemajú kde zachytiť, lebo tvoje svedomie nie je drapľavé.
Ja: Ja ho mám, ale trochu som mu obmedzila privacy settings. Vieš, ako na fejsi, keď niektorým zakážeš pozerať si tvoje albumy, tak moje svedomie nemá prístup do niektorých sfér môjho života. Akože napríklad keď sa mám učiť a neučím, tak vtedy ma hryzie, to som mu nezatrhla.

Plus jedna perlička (taký nezmyselný insider) na záver - Chantal včera trošku recitovala: 
A čo je šerbel, 25 rokov...?

utorok 17. apríla 2012

Úvaha

Viete, tak som rozmýšľala a došla som k záveru, že kým vykopnem z postele chlapa číslo 20, musí byť jeden z nich Francúz. Lebo sa predsa hovorí, akí sú skvelí loveri. A okrem toho chcem niekomu povedať "Oh oh cheri". Ak chcete vedieť, ako na tom som, tak - ešte ich pár zostáva, takže nemusím prepadať panike a snažiť sa aby tom bol ten najbližší ktorého stretnem, ale ani nezostáva toľko čísiel, aby som to brala s pokojom Angličana. Hm. Vyčkáme a uvidíme. Keby to nevyšlo, posunieme tú hranicu na číslo 30. No. Veď zas tak veľa by sa nestalo, heh.
No a tak. Odkedy som dopísala diplomku, nemám veľmi čo robiť, viete. Tak ale budúci týždeň idem do Luxemburgu, aspoň bude o čom písať a nebude nuda, trošku voraz pre učením na štácky.

Updates

Teší ma akí ste začali byť aktívni, už vidím, o čo je záujem medzi čitateľstvom! O životné drámy, aké sa vysielajú v Modrom nebi a Pošve pre teba. No, musím vás sklamať, lebo patetický tragik a drama-king (ne len lemurí kráľ je to, vidíte aký je všestranný) dnes nevykazuje aktivitu na FB. Asi má školu, čo je večná škoda pre nás. Ale tak môžem vám ukázať tie včerajšie (aj trošku staršie) statusy, dokonca s čistým svedomým (čistým jak petržalský herák, buď si istý), lebo tie sú verejné, takže to neni jak rozhlasovanie jeho súkromnej zranenej správy do sveta. Pripravte sa už to ide!

Jeden hlbokomyseľný:

“To love is to risk not being loved in return. To hope is to risk pain. To try is to risk failure, but risk must be taken because the greatest hazard in life is to risk nothing.”

Jeden poučný (real talk na konci on dával veľmi rád):

Three things can't be hidden long; the sun, the moon, and the truth."
I chose this because no matter what, when people lie others will find it out. Be honest. It takes a lot less effort.Real talk!

Jeden srdcervúci:

Love is... giving someone the ability to destroy your heart... but trusting them not to.

Jeden obamovský (on je inak nadšený fan of Obama...hróza, chápete, ja neznášam socialistov):

The truth is that our finest moments are most likely to occur when we are feeling deeply uncomfortable, unhappy, or unfulfilled. For it is only in such moments, propelled by our discomfort, that we are likely to step out of our ruts and start searching for different ways or truer answers.
Yes we can!!! Am a moving train,no one can stop me!.

Jeden duchovný:

When you've prayed the prayer that you know how to pray,just remember that the lord will hear you and the answer is on its way.Our lord is able ,he is mighty and he is faithful. He who watches Israel, never sleeps nor slumber.

Jeden pomstychtivý:

An eye for an eye will only make the whole world blind, but i have to live in the old testament ,hunt your enemies and never make peace to a betrayer because he will still repeat it once again and again. Real talk.

pondelok 16. apríla 2012

Untouchable

Že som hovado, to je mi jasné. Ale človek sa stále dozvedá nové a nové veci, takže som už aj rasista a krutá bezcitná lámačka srdcí. A zaslúžim si krutú pomstu. Keď sa v škole učíte analyzovať nudné básničky, nikdy neviete, či sa vám to zrovna nebude hodiť na dešifrovanie patetických statusov ohrdnutého chlapa na facebooku. Žijem z toho čo ma naučila stredná škola. Long live GLN!

nedeľa 15. apríla 2012

Shiny happy people

Ja som teraz taký šajny hepy pípol, lebo som dnes dokončila pojebanú diplomovku a nahrala ju do skurveného AISu a jebem ti riť, už s ňou nechcem mať až do obhajoby nič spoločné. Stálo ma to nervov a nervov, určite aj pár šedivých vlasov a školiteľ ma možno podjebe, lebo jeho jediná pripomienka bola - opravte si gramatické chyby, o obsahovej stránke sa môžeme baviť na obhajobe. Tak. To je jediné, čo za celý čas povedal k 60 stranám textu čo som vyplodila. Ani jediná vetička asi nebola zle. Kokot je to, nečítal ju. Keď zdochne, poskočím si na jeho hrobe.

Ale prejdime k zábavnejšej časti večera. Robíme si nehoráznu srandu z toho úbohého afrického chlapca, ktorý happened to be môj chlap na krátky čas. Viete čo? Neodporúčam. Chantal dnes povedala - veru, vysoko si nastavila latku. A ja dúfam že sa ju ani mne nepodarí presvedčiť, hoci doteraz som si stavala rebrík, lebo každý ďalší bol jebnutejší a jebnutejší. Ale čo tento dokázal zo seba vypľuť, to je obdivuhodné. Viem, že je to hnusné a navyše asi nevhodné, ale ja som taká a preto vás oblažím úryvkami z jeho dlhočiznej správy, ktorou mi prehovoril do duše. Pripútajte sa, bude prča. Potom ma môžete vymazať zo zoznamu, lebo som nehodná a nedajbože sa to na vás prenesie. Cítim sa ako taký malý satan, taký sataník. 

"(...) you have all these experiences but up till now,you don't really know what you expect of your self in terms of relationship and people. (...) Are all these behaviors intentional or you are doing them to hurt peoples feelings.Your problems from day one is that you see people from Africa to be very primitive (ego) (keď to on hovorí, bude to pravda) but you forgot that may be I have been around the world and i have really made much more friends around the globe more that you. (Tak to už hej, jasné že má viac kamošov, lebo je o dva roky starší! Okrem toho so mnou sa aj tak nikto nechce hrať, veď vidíte, aká som hrozná osoba.) 

Another point is that you want me to believe that your coming here for Erasmus for just 5 months and you slept with almost 8 different guys (piču s ryžú, bolo ich len 5, preháňa a mystifikuje) is a normal thing. (To som povedala? Nepamätám si...) All my life,this is a big surprise and each time I discus it with anyone even Europeans like you,they see it as unholy and unhealthy. (Veď hovorím, katolíci sa teraz prežehnávajú a vyplachujú oči svätenou vodou.) Please tell me only things i don't know not things i know. (On toho veľa nevie, a nechce si to pripustiť, ale čo som ja aby som každému vysvetľovala ako funguje svet??) (...) 

Please there is no word that will justify your way of life and it is absolutely wrong for you to be behaving this way. (Veru tak, satan ma má v hrsti...ale skúste sa ubrániť Satanovi!) You can check my FB and see how many of my friends are from different parts of the globe but they still feel me and understand me perfectly. (To som mu aj ja mohla povedať, minimálne polka z nich.) You have lured (to si ešte musím preložiť) me into something I never wanted and added me into the list of your victims (olala) which is very wrong. You have to really change your sexual life (správne, už nikdy nevlezem do postele s nijakým Afričanom, na to môže vziať jed) and relationship with people most importantly, you peoples (toľko k jeho bezchybnej angličtine...totiž raz ma obvinil z toho že som rasista keď mu stále hovorím že mu nerozumiem a predsa jeho angličtina je dokonalá, keďže je to jeho rodný jazyk) hate for blacks (všetci tu nenávidíme murínov, eh...černochov, no jasné) like me in 2012.The told you how distance and culture will affect us and you capitalized on I and got everything wrong. (Ja som si v skutočnosti už na začiatku Erasmu spravila takýto plán, to on ani nevie! Keď som ho videla, zapísala som ho na zoznam budúcich obetí.)  

You never lied to me but one truth you never told me was the sudden change of mind after allowing my world to be full of nice dreams and hope for the woman that saw my nakedness. (No comment.) My God will fight for me. You are still my friend and lets watch and see how it goes. But i think one solution to this is for us to loose contacts. It will really help me to get over things."

Spýtala som sa ho, že či on je môj personal Jesus, aby ma súdil. Neodpovedal. Kurva, zasa sa nič nedozviem. Ani ten zmrd Dracula neodpísal. Som vážne chudera. A teraz čaute. Idem sa najebať a potom budem divoko masturbovať.