Kauza Erasmus

No, chceli ste podrobnosti, tak tu sú...
Skrátka, naša uni dokurvila čo sa dalo a pri uzatváraní zmlúv to nejak...no, dokurvili a podpísali ju len na bc. My ako mgr študenti ale potrebujeme mgr predmety, ani nie tak kvôli predmetom, ako kvôli papierom (jasné...sekretárky vládnu svetu).

Ale keďže to bola ich chyba, dohodli sa že nám akceptujú aj tie bakalárske predmety (nakoniec, v Luxemburgu sú niektoré ich bc predmety tie naše magisterské, takže tým neutrpíme, čo sa odbornosti týka. Okrem toho, ja osobne si tam idem hlavne užívať, tak čo ma po tom, aké to budú predmety, však.) len to treba všetko vypapierovať, všade štempel, všade podpis od každej božej referentky, zástupkyne, koordinátorky a neviem koho ešte.
Kým to vybavovali, kvalitne som chytala nervy (veď ste videli, heh) a keď sto rokov neodpisovala pani S., napísala som mail pani prodekanke G. A ona je vraj sekera, tipujem že tam narobila dobrý vietor, lebo odvtedy sa komunikácia medzi školou a nami zlepšila o 100%. Chacha.
Bože bože, ale tá byrokracia!!!

Dneska sme lietali celý deň jak mokré vechte medzi katedrou, dekanátom a kanclom prodekanky G. To nevyzerá tak hrozne ako to v skutočnosti je. Lenže naša škola je rozosratá po celom meste jak mozgomiešna roztrúsená skleróza, takže to znamenalo letieť najprv na Moskovskú a Šoltésku (aspoň tie sú pri sebe ale aj tak to máte - von, dnu, po schodoch hore, dole a zasa naspäť, dychčala som jak kurva na konci šichty...s mojou kondičkou). A nikto nevie, že kam má ísť aká pečátka a hlavne - "toto vám mám podpísať ja?" je heslo našej školy. Pani S. nás pošle za pani G. a pani G. povie, že to nie ona, ale pani S. II. je tá koordinátorka, takže máme ísť za ňou. A tak dále...nakoniec sme získali všetky pečátky, všetky podpisy (ale hovorím vám, trvalo to asi tri hodiny) a šťastne sme to odoslali. Teraz môžme čakať na potvrdenie a hneď aj začať vybavovať zmluvy a kadejaké chujoviny pre UK, lebo toto bol iba learning agreement.
Moje posolstvo: smrť byrokracii!!!

You can´t always get what you want

Ale niekedy hej. A preto... predsa len idem do Luxemburgu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Kauza Erasmus je týmto vyriešená. Teda takmer, lebo ešte nemám na stole papier od nich, ale to vraj už netreba stresovať. Yaaaaay!

Sračky se zase dali do pohybu

Napísala som jediný mail na vyššie miesto, kde som oznámila čo sa deje a že v pondelok prídeme aj s oficiálnou sťažnosťou pokonzultovať (nebudem sa vyjadrovať k tomu, že tá osoba má ordinačné hodiny iba raz do týždňa) a dnes ráno už mám aj odpoveď (ale jakáááá rýchosť...).
Odpoveď mne a zároveň ešte ďalšej tete z katedry a ďalšej čo vybavuje zahraničné styky (hohohóóóó, btw zahraničných stykov som už pár mala a veru som si vždy všetko zariadila oveľa lepšie než teraz oni...sú to babráci), že vážená kolegyňa (hach), okamžite tú vec ideme preveriť.
No povedzte. Asi ten mail znel nasrato. Možno ma nakoniec aj tak pošlú do piče, ale tento mail ma pobavil.

Black Hole Sun

Tak čo deti, piekli ste to už?
Dnes: som bola na praxi, zatiaľ iba posedávať a múdro pokyvkávať hlavou, zajtra ma čaká učenie, som zvedavá, či sa mi nevysmejú do ksichtu (zasa...nič, na čo by som nebola zvyknutá).

Dnes: som bola učiť tých svojich, boli drzí ako opice, musela som ziapať a trieskať knihou o katedru (pôsobivé, ale ja nemám až taký silný hlas, ako by na nich bolo treba a to nie som žiadna upejpavá útlocitná princeznička). Sklapli, až keď som ich vyhodila z hodiny. Všetkých. Neodišiel ani jeden a pritom som to myslela naozaj vážne.

Dnes: som sa prehnala do školy, aby som zistila, že pičizňa sa tam nenachádza a teda ešte stále netušíme, čo bude s naším Luxemburgom. Pomaly sa vzdávam predstavy príjemného pobytu v zahraničí, čo neznamená že prestávam zúriť. Čaká ma najhorší semester v živote, keď sa budem každé ráno budiť s vedomím, že som v tejto skurvenej diere nemala trčať. Plus ma čaká vysvetľovanie a prijímanie ľútostivých reakcií každému a od každého. Dopiče. Ale napísala som jej ďalší mail (usudzujem, že nikam nejdeme podľa ich vytrvalého mlčania a ignorovania mailov) a budem to robiť, až kým neodpovie. Plus som písala mail na katedru histórie, či by sa nedalo dodatočne vplychtiť niekam inam. Napríklad do Slovinska. To je tiež exotické, aj keď moja nemčina sa tam asi obesí. Ale vraj sa tam dá kúpať ešte v októbri v mori. Mňam. Ale možno ma aj oni pošlú do piče, šak už je po funuse.

Dnes: som si pri šialenej jazde na bajku (hahaaa, to slovo som už dávno chcela použiť, je také krásne prijebané) dojebala baleríny (ale no...moja chyba, aj keď na vine bol aj nerovný povrch - skurvený zvlnený asfalt) a teraz si musím kúpiť nové. To je dobre, lebo teraz nemusím mať výčitky svedomia, že míňam prachy podaromnici. A okrem toho boli lacné a nekvalitné. Druhá vec je, že som ich mala rada, mali peknú petrolejovú farbu (chlapi - proste takú šedo-modrú) a už som ich konečne vyšlapala, takže mi neodierali nohy. Pri predstave tej tortúry s novými nekvalitnými balerínami ma obchádzajú mdloby. (Môžu vás vlastne mdloby obchádzať?) Na drahé a kvalitné nemám. Možno by som mala, ale to mi za to nestojí, radšej miniem prachy na veľa lacných vecí, ako na jednu drahú...no, proste syseľ.

Dnes: sa povozím ešte dosť veľa, lebo pondelky sú moje byciglové dni, všetky doučká sú vcelku prístupné (nooo...na druhej strane, také Šafko moc prístupné neni, ale ja sa tade vždy nejak prepletiem, po chodníku samozrejme. Taká sexica na starej hnedej Liberte, čo zráža babky, to som ja.), čiže teraz móžem zežrať kus torty, čo nám včera babka upiekla. Heh. Ale poviem vám...doučovať sa mi ísť nechce, ani za mak.

Glücklich werd ich hier wohl nicht

Nemôžem spať, tak som tu. Púšťam si Faith No More, lebo majú takú agresívnu hudbu.
Spala som celé poobedie, chlapec zrušil doučko, takže som sa ani nemusela nikam trepať, proste som si pustila rock tak nahlas, že ma takmer boleli uši a ležala. Keď spím, nevnímam svet a to je dobre.
Poznáte taký ten pocit, keď vám zviera žalúdok a srdce, predstavujem si že takto musí prichádzať infarkt, tá bolesť pri srdci. Ale možno infarkt nie je až taký hrozný a možno prichádza rýchlejšie.
Nič ma nedokáže rozosmiať, nie naozaj a keď som sa dnes aj zasmiala, v tej sekunde som si uvedomila že niet na čom.
Nehovorte mi že preháňam. Predstavte si jedinú vec ktorú v živote chcete. Máte? A potom ju získate a za mesiac vám povedia, že aha, tak sorry...musíte to vrátiť.
(Asi mi prestane fungovať klávesnica...alebo jej slzy neškodia?)

Nemám chuť nikam chodiť, ani výjsť z postele, je to oveľa horšie než akýkoľvek chlap, ktorý mi kedy zlomil srdce a hrdosť a čokoľvek a to som si myslela že to je ten najhorší pocit. Nie je. Horšie by bolo už len keby mi do rána umreli rodičia. Fakt.
Nerozumiem. Neorzumiem, či som v minulom živote bola fašista (ale asi hej, lebo sa mi o tom často sníva), keď som sa narodila v tejto debilnej krajine (a neželám si nijaké poznámky o afrických deťoch, jasné?).

Človek nemá motiváciu niečo dosiahnuť, nie tu. Ako  naschvál som dnes na FB videla asi tri posty od UK...mala som chuť kliknúť na unlike page, ale to už by som nemala nijaký prístup k informáciám, lebo stránka našej spíčenej hnilej školy je na holý kokot.
Viete, komu by som mohla dresovať oficiálnu sťažnosť? Dekanátu? Rektorátu?

Ešte stále síce nemám oficiálne potvrdené že nikam nejdem, ale neverím im. Neverím tej skurvenej škole ani slovo, nič mi nedala, iba sa zbytočne stresujem aby som potom mohla zarábať skurvených päť korún (aby som skapal, presne, aké smutné, že musím citovať Rytmusa, ale keď on vážne reprezentuje našu krajinu, presne takú ako je - teda napiču).
Nemám chuť.
Dnes som sa aj na školu vyjebala, bola som tam len chvíľu, za babami a potom som sa išla domov ľutovať. Ale ešte predtým som sa rozrevala na hajzli (vlastne ešte na chodbe) a zarevala na celú budovu hlasné "Do PIČE!"
Nemám zábrany, vidíte. Asi ani úroveň. Ale kde som mala nejakú nabrať, v tejto zajebanej diere, že. Vodnárka, dobre si urobila, že si odtiaľto odišla.
Moje najväčšie zlyhanie bude, ak v starobe eše stále budem v tejto skurvenej krajine. Nech sa pojebú aj s Tatrami aj s hokejistami aj s haluškami.

Neotravujte fakultných pracovníkov so svojimi problémami

To nám povedali na erazmáckom stretnutí. Aj som si to zapísala. Viete, naša uni pre vás urobí všetko, idú do roztrhania a fakticky sa snažia. (A teraz pravdu.)
Včera som myslela, že ma porazí.
Dokvitli sme za tetou z nemeckej katedry, že reku ideme vyriešiť taký problémik s naším erasmom. A samé jobovky.
Ani neviem, ako to mám povedať bez nadávania. Jednoducho, naša úžasná škola nemá zmluvu na magisterské štúdium s univerzitou v Luxemburgu. Znamená to, že "je to v procese vybavovania a dúfam že vám do konca týždňa budem vedieť dať pozitívnu odpoveď".
Rozumiete. To sa môže staž len u nás. Vedela som že mám pravdu, keď som vyhlásila, že naša škola je prijebaná rovnako ako tento štát.

Keď sa to nepodarí vybaviť, pôjdeme do prdele a ne do zámku a jedine a len preto, že ten kokot čo podpisoval zmulvy zabudol zaškrtnúť políčko master...takže máme len zmluvu pre bachelor.
Včera som bola tak unavená, že keď nám to oznámila, nezmohla som sa na nijakú reakciu, ani vnútornú, ani nijakú. Myslela som že tam skameniem u nej v kancli.
Večer mi to došlo poriadne a dneska už som v stave trieskať vecami, kopať do dverí a rozbíjať okná.
Nasrať do ruky a nepustiť k vode, nech do rána zdochnú a nech tá škola zhorí do tla. Ako môže niekto urobiť tak spíčenú chybu, že nezaškrtnúť políčko, preboba???!!!!
Že keď sa to nepodarí, tak nemôžeme ísť nikam. Včera sa ma ešte jeden spolužiak snažil povzbudiť, že ak to je osud, tak možno ma šťastie nečaká tam, ale tu, ale mala som chuť s ním zatriasť a zarevať, že na Slovensku nečaká šťastie NIKOHO kto tu zhnije a že to neni fér...no, ovládla som sa. Ale teraz už nemusím.

DO PIČE AJ SO SKURVENOU UNIVERZITOU KOMENSKÉHO!!!!!!!!!!!!!

Aber Heinz Kuhlmann möchte arbeiten.

Začínam mať výčitky svedomia, koľko budem stáť vlastných fotrovcov, keď pôjdem na Erasmus. ne že by som sa toho chcela teraz vzdať, ale aj tak - štipko 352 (ubytko stojí 350) a celkové náklady na mesiac cca 950. Popičovka, že?

A inak? Chystám sa na festival frankofónneho filmu. Film o punkáčovi. Milujem punkáčov. Juch.

A možno napíšem Fragmenty II. Materiálu mám po kokot (hej, odtiaľto až do piče).