Depresívne blogovanie

Depresívne blogy sú zaujímavejšie. Je to jasné, koho zaujíma donekonečna čítať o tom, ako je iným dobre, keď sa sám cíti na piču? Nikoho. Preto to pre vás má samé výhody. Jednak vás zasa môžem častejšie oblažovať svojimi vzletnými myšlienkami (prípadne ponosmi typu "zožrala som na večeru celé balenie Knusperflocken" - ale oni sú návykové!) a druhak sa znova ocitnú na víkendovom oddychovom programe historky z piatkových nocí, pregrcaných sobôt a historky zo sobotných nocí a následne nedieľ s bolehlavom. To sa dobre číta a väčšinou je to aj vtipné, aspoň tie časti, na ktoré si dokážem s ťažkosťami spomenúť. Kto preferuje temné stránky života, môžem sa tochu rozpísať o tom, ako po nociach revem do vankúša, ale zasa nechcem tu z toho robiť emo blog, že. Takže červené oči, hory zasoplených vreckoviek a zúfalé sms-ky si nechám pre seba. Viete čo ľutujem? Že som svoj kalorický príjem na dnes vyčerpala tými vyjebanými dederónskymi čokoládovými pičovinami. Mohla som radšej chlastať. Ale v stave jasnej mysle sa mi zdalo, že mi Chantal dobre radí, keď hovorí "Nepi sama". Vedela som že to je kokotina, lebo nakoniec, kto vie, ten môže. A keď sa môžem sama napchávať... (Vraj - pi so spolubývajúcimi. Tak k tomu vám niečo poviem. Moji spolubývajúci a) nemajú depresiu, b) nepijú so mnou rovnakú ligu, c) nezvyknú piť počas pracovného týždňa a myslia si že to nie je celkom ok. Tak teraz raďte, keď ste takí múdri. Ja viem, že najlepším liekom je valium, ale to sa ťažšie zháňa, než Sealord Rum za 7 éčiek, ktorý je mimojazdom tak hnusný, že ho pijem zásadne s čajom - a to potom aj rýchlejšie stúpa do hlavy, viete, teplý alkohol...)

No a teraz tu sedím a dumám, čo robiť. Nemám chuť na nič - ani na knihy, ani na filmy, ani byť na nete (lebo sa tu nič nedeje, samozrejme) a vlastne ani piť sa mi až tak nechce... Na behanie ešte furt zima a mokro. Kurva piča kokot cecky jebať bzdocha riť. Che cazzo. Takže si len hryzem nechty a vyzerajú už fakt odporne.

A čakám na víkend. Ale to trvá dlho, väčšinou tak sedem dní. Vlastne päť. No, popojedem. 

Včera nám nefungovalo ani kúrenie, ani teplá voda, to bola parádička, v dome zima jak v byte na Luníku a všetci nervózni. Ja som zvyknutá z Masters (to je medzi kopcami, víme - Morava), každé leto je tam zima jak v piči a kým som nemala poriadny spacák, spávala som s mikinou zaviazanou okolo nôh, aby mi neumrzli (slepačí výbor sa ujebával na celý stanový tábor). Nebolo to zas tak zlé, jak na fesťáku, ale už som zažila aj lepšie veci. (Dnes už to ide, niekoho sem cez deň poslali, chvalabohu.)

Druhá novinka je veselá - budúci týždeň idem na lyžovačku! Je to popiči super, lebo za stovku na 6 dní so stravou, vlekmi, lyžami, proste šeckým čo treba. Neviem ako to bude s ožieraním, lebo som tam napoli ako mládež a napoli ako dozor, čo ani v jednom prípade nepripúšťa ožrať sa večer čo večer do nemoty...no, ale veď uvidíme, ja dobre poznám svojich kolegov, hádam aspoň raz sa decká unavia a zalezú skôr. Mehehe.

Čo sa týka toho kokota nebeského, ešte sa nezmohol na odpoveď že kedy sa teda stretneme. Viete, cez deň ma to len vytáča do nepríčetnosti. V noci som z toho definitívne v piči. Potrebujem piatok.