I´d rather be the heartbreaker than the heartbroken

Po úvahách, čo z toho je lepšie (a niekoľkých praktických cvičeniach) som usúdila, že je to naozaj lepšie. Keď ste heartbreaker, máte dve možnosti - buď ste absolútny cynik (občas snažím sa k tomu stavu dopracovať a potom si vždy uvedomím, že to nie je v mojej povahe), alebo ste ten chudák, ktorému je to ľúto (to skôr sedí na mňa, aj keď by som sa s tým v živote nikomu nepriznala) (preto to teraz hovorím vám, vidíte, to je logická akrobacia ala Wicked). Lenže keď ste heartbroken, tak je vám to ľúto automaticky, samozrejme, logika navráva. A to je čo? To je napiču. Pozorujem, ako som sa za posledný týždeň opustila. Keby to znamenalo, že vypijem každý večer pol litra tvrdého, ošukám nového chlapa a dám si dve-tri lajny do nosa! Bohužiaľ. Znamená to, že spím priemerne desať hodín denne, po zobudení civím do stropu a z postele ma vyženie až neudržateľná potreba látkovej výmeny. Nemám doma ani normálne jedlo a preto sa kŕmim cestovinami s pestom a chlebom (mám zmrazený, hlavne si nemyslite že by ste ma mohli načapať v nejakej pekárni) - tiež s pestom (nemám maslo). Včera som o desiatej v noci zežrala polku pizze upečenej v mikrovlnke (to mi bolo ponúknuté, až tak hlboko by som neklesla aby som sama niečo piekla v mikrovlnke) (ale kto vie).

Voľný čas zabíjam upratovaním po druhých. Jednak naozaj nemám čo robiť a druhak si myslím  viem, že to urobím lepšie než moje spolubývajúce (stačí mi pozrieť na tie riady, ktoré - ako aj všetko ostatné - sa v tomto dome umývajú štýlom čo je mokré, to je čisté). 

Dokonca nemám ani chuť začať pátranie po človeku, ktorý zožral polku môjho drahého kečupu. (Lebo viem, kto to bol, ale nemám chuť o tom hovoriť...snáď čoskoro a začnem si kresliť na obal čiarky.)

Trpím krízou identity. Neviem čo chcem od života a neviem kde to chcem. (Mám chuť nechať sa tetovať, ale nemám na to prachy, okrem toho - rieši to problémy?) (Ne, ale v D-lande sú všetci potetovaní, tak to vo mne vyvoláva ten efekt "feťák v obchode Farby-Laky".) Neviem kam patrím a kam sa mám posunúť. (Stále sa posúvam, len som nedošla na to, ktorým to je smerom, a či je to ten správny, lebo často odbočujem.) (Hlavne od témy.) (Zásadne bez smerovky.) (Mám chuť urobiť niečo nebezpečné.)

Nechcem ísť domov, tam sa necítim doma. Chápete. Môj život nie je tam, je tu. Lenže tu som cudzinec a viete ako to je. Mám quarterlife crisis!!! (Ak by sme to brali doslovne, znamenalo by to, že sa dožijem stovky...mám radšej povedať midlife crisis? V zmysle "čo vy viete, koľko sa chcem dožiť"?) Ale je to asi skôr kríza identity. Och bože, keď ja neviem.

Včera mi kolegyňa povedala - teraz môžeš žúrovať a spoznávať kopu chlapov. Ja na to, že neviem či mám vôbec chuť na nejakého chlapa. Odpoveď - maj sex!

Tak. Ne že by som bola proti, ale dlhodobo je to relatívne nudná záležitosť (som nejaká rozpoltená tuším) a vôbec, ja som Miazga otec. Chcela som vám ešte dôležité niečo povedať, ale zabudla som cestou.