Maďarská spolubývajúca

A teraz je čas na trošku interkultúrnych informácií. Deti drahé, tá žena je čistá jeblina. Keď som prvýkrát počula, že nová dobrovoľníčka je z Maďarska, veľmi som sa potešila, lebo Maďarov mám fakt rada, navyše má 24 a to je mi vekom najbližšie zo všetkých. Ale nechváľ deň pred večerou (hlavne ak si v nejakom zariadení typu kúpele, prípadne liečenie, tam varia fakt hnusne).

Najprv podám všeobecné info, ktoré som za ten čas nazbierala a potom vás pobavím paprikovou historkou zo včera, dobre?

Tak aby sme si utriedili základné fakty - dievča má 24, ale mentálny vek má asi 17. Môžte si domyslieť, že sú s Baibou veľké kamošky, večne sú u nás v byte a pozerajú stupídne videá a potom sa rehocú. Samo o sebe by mi to nevadilo, ale museli by ste ju počuť sa smiať. Híka ako mulica, ani kôň tak desne nehíka, hovorím vám. A to netvrdím len ja.

Druhá vec je, že je hrozne sexistická. Perličky decká - "ja mám rada čistotu, tak stále upratujem, veď som žena" alebo "Gala, prečo tvoj frajer bude variť??? Veď je muž, to ty by si mala variť preňho!" alebo že nevie vložiť batériu do vlastného notebooku (neviem si predstaviť ako to môže niekto nevedieť, keď už ju raz vybral) a okomentuje to slovami "veď som žena, jasné že to neviem".

To že je sexistka jej už dokonca povedal aj náš ruský dobrovoľník, dodnes jediný muž v dome. (Ja to tu uvádzam len preto, aby ste si nemysleli že som zlá hnusná ohováračná mrcha a všetko si vymýšľam.)

No a včerajšok bol vážne vydarený. Všetko to začalo mojím kuraťom. Celý problém spočíva v tom, že v našom byte je pokazená trúba a preto som došla na tretie, že si to upečiem u nich (tam býva naša drahá a Gala - Španielka, čo tu má teraz frajera, toho čo varí) (dúfam že ste v obraze) (tretiu izbu dostane dnes ten nový) (Talian) (dosť bolo zátvoriek). Kde sme boli? Aha, tak došla som hore aj s kuraťom, že ho teda jebnem do trúby. Pieklo sa hrozne dlho, lebo bolo mrazené, medzičasom sa stal ten incident s plastovým sáčkom plným vnútorností (naplo ma jak gumené traky keď som to videla) a tak, proste celkovo bolo moje včerajšie varenie fail. Okrem toho sáčku totiž sa stala ešte jedna nepríjemná vec. 

Piekla som to nešťastné kura v tortovej forme, lebo nemám pekáč. A tá nejak netesní, takže zospodu začala vytekať voda a kvapkalo do dolu do trúby a syčalo (jasné že to syčalo, keď trúba bola horúca). Okrem toho že to bolo zasvinené, tak vlastne nič extra, ani to nedymilo, len to proste kvapkalo. No a drahá začala robiť paniku (ale to by ste tiež museli vidieť, lebo môj opis bude čistá slabota oproti tomu čo sa tam včera odohralo za drámu...mohla by ísť do národného, Hirošima hadr). Pobiehala zúfalo po kuchyni a fistulou kvičala, že začne horieť (snažila som sa jej vysvetliť že tam nemá čo začať horieť, lebo by to šlo čisto proti zákonom fyziky, ale nepočúvala ma). 

 Asi štyrikrát mi vypla trúbu, otvorila okná dokorán a zapla digestor. Ja som tú trúbu vždy zasa zapla, lebo čo som asi tak mala robiť s nedopečeným mäsom? A zakaždým som ju uistila, že tú trúbu vyčistím hneď jak sa to dopečie, ale že teraz s tým aj tak nič neurobím. Ďalší panický záchvat o požiari a o požiarnom hlásiči (v kuchyni nijaký nie je, aj som jej to povedala, niečo o tom viem, lebo ja do kuchyne chodievam fajčiť). 

Medzičasom došla aj Gala s chlapom do kuchyne a pomáhali mi napraviť tú galibu a narezať to smutné kura, nech už sa dopečie (to Galin chlap) a upokojiť drahú, že nie, naozaj nezačne horieť a áno, už aj predtým bársčo vytieklo do trúby a nie, nepokazila sa, len to treba vyčistiť (to Gala). Nepomohlo. Drahá sa zdekovala do izby s výrazom ťažko skúšaného, životom uštvaného bezdomovca, ktorému ste odmietli prispieť nejakým centíkom. Že ona nezvláda byť v tej kuchyni. Ja som si vydýchla, lebo ma neskutočne vytáčala.

A kde v tom celom príbehu figuruje paprika? Hneď ideme na to. Drahá mala tiež navarené, plnenú papriku. Vyzeralo to hovadsky dobre, tak som jej to pochválila, bez postranných úmyslov (šak som piekla celé kura, tak uznajte). A ona ma začala ponúkať. To je milé a ja som zdvorilo odmietla. Lenže ona ma ponúkla asi 30-krát a ja som 30-krát zopakovala že dik, ne, pečiem si mäso a keby som to vedela skôr, tak v pohode, ale teraz už chcem to kura. A ona že ale ona nevie variť pre jedného (to ani ja, hoci teda ak robím plnenú papriku a viem že zjem len jednu, tak nebudem plniť dve...či???) a že má vždy dve porcie a že ona to nezje a proste tirády. A ja že veď to má na zajtra na obed (teda dnes). A ona že ne. A ja že prečo? Ne, to ona nemôže zjesť na druhý deň. Prečo? Proste ne. Nevysvetlila mi to, len sa čudne divo usmievala, krútila hlavou a mala taký výraz, akože ja som úplne jebnutá, keď nechápem, že ona to na druhý deň už proste nemôže zjesť. (Inak to ona robí stále, neustále si odporuje a v jednej vete zahlási dve protichodné veci, myslím si že je narušená, len ešte neviem ktorým smerom.) (Podobná historka sa odohrala na španielskom večeri, keď som sa jej pýtala, kde majú šatňu, lebo sa to konalo v Jugendzentre, kde ona pracuje a ona sa iba čudne usmievala a krútila hlavou, že oni nemajú nijakú šatňu. Jasné že majú, nakoniec som ju našla sama...ale nepochopila som o čo jej šlo.)

Potom zrazu vyhlásila, že tú druhú papriku predsa môže mať na obed v nedeľu, ako keby to bola úplne nová myšlienka, o ktorej sme doteraz nediskutovali dobrú pol hodinu.

Zjedla polku prvej papriky (ja som medzičasom ešte furt čakala na to vyjebané kura) a zvyšok rozdrbala po tanieri. Potom oznámila, že je HROZNE prejedená a že už nevládze a že či to chcem dojesť. Pfff, ani po vlastnej sestre by som nedojedla, keby to tak exemplárne rozmrvila, tak neviem čo to bol za nápad. Odmietla som (zasa asi 4-krát) a ona to vyhodila. Spýtala som sa, prečo to nepridala k tej druhej, veď to môže jesť na druhý deň a ona že neee, na druhý deň má predsa tú druhú a túto polku proste ona zjesť NEMÓŽE! (Neviem kde je veľké ô.) 

A viete čo? Dnes ráno mi zaklopala a keď som otvorila dvere, stála tam aj s tou paprikou že - pre teba! A ja že ale ja ju nechcem, ja mám kopu vlastného jedla a čo s ním mám urobiť? A ona sa zatvárila urazene, ako keby som ju prefackala, že "ale ja to chcem niekomu darovať". Hovorím, to je od teba milé, ale ja mám fakt vlastné veci, takže to nechcem. A ona si originál dupla nohou! Stála som tam a čumela jak sůva z nudlí, neschopná slova. Čo má byť toto??? Papriková telenovela????

Okrem toho si myslím, že má poruchu príjmu potravy. Včera mi totiž rozprávala, že jej matka nechcela mať tučné decko, tak počas tehotenstva jedla samú zeleninu a ovocie a že aj ona keď bola malá, tak často raňajkovala napríklad mrkvu. (WTF?) Je dosť chudá a odkedy je tu (mesiac), vraj schudla už 4 kilá. Tak neviem. Ale čo viem je, že z nás teda kamošky nebudú.