Matsch im Kopf

Neviem, akú kvalitu bude mať nasledovná tiráda, lebo súdiac podľa stavu môjho modzgu (modzog rulz! Ale poznám aj jednu čo hovorievala mozok, lebo nemá rada G.) to nebude nič moc.

Dneska je Balkan Beats party a ja som zasa v takom stave že si dobre viem predstaviť ako to dopadne (viete čo, nepamätám si ani jednu jedinú Balkan Beats party, proste tma, nič, vždy som bola na padrť a môj dnešný cieľ je zobudiť sa zajtra s tým, že budem mať aspoň nejaké spomienky na to, čo som páchala) a ja zas budem márne loviť v pamäti a potom sa pôjdem opýtať Aitany a Any, čo sa dialo.

Lebo včera som pôvodne mala pracovať. Viete, ale včera bol jeden z tých dní, kedy sa neoplatí vstávať z postele. Za prvé (viem že správne je po prvé, ale ja mám v piči, čo si o tom myslíte) som vstala o pol šiestej, umyla si hlavu, pri pohľade na krvavé oči som vyhodnotila okuliare ako dobrý nápad (lepší než čočky, chápete) a keď už som bola na odchode, našla som si SMS-ku, že termín sa ruší. NASRAŤ! Nač já vstávam jak kokot (haha, to sa hodí, to mi vyšlo, toto prirovnanie) aby som potom mohla ísť zas do postele, keď už mám vyfúkané vlasy a make-up? NASRAŤ na druhú. Do piče, fuck that shit.

Tak som sa nakoniec naozaj vrátila do tej postele, zaspala len tak napoli (neznášam to) a navyše ma bolel krk, lebo som v rámci snahy ušetriť svoj skvostný účes spala s hlavou na ruke, mám na to taký grif, je to hovadsky nepohodlné, ale videla som to v dokumentárnom filme o gejšách (no vlastne to nie je celkom tak, ale to je jedno).

Potom som šla do práce (ešte pred tým som stihla požrať tri kilá dederónskych sladkostí, na ktoré už mám medzičasom návyk) (Sezka, aj na západe sa predávajú Knusperflocken?), kde sme plánovali robiť Kino-Nacht. Ale naše drahé deti majú kino v piči, povedali že to je scheisse (nejak mi nejde prepnúť na nemeckú klávesnicu, tak to máte s pravopisnou chybou, alebo ak chcete, po švajčiarsky) (Švajčiari sa dopustili toľkej drzosti, že vyjebali ostré S z abecedy, no uznajte) a tak sme to zrušili a skúsime ich presvedčiť budúci piatok (to máme za svoje dobro...chápete, na porade večne riešime, čo by ich tak mohlo zaujímať a oni nám potom na polku vecí povedia že je to pičovina a keď sa ich spýtame čo by chceli robiť, povedia že netušia).

Čiže čo z toho vyplýva? Že som šla domov už o pol ôsmej (lebo sa tam tak kurevsky nič nedialo, že aj tak sme celý deň hrali kicker s kolegami a potom mi povedali nech idem skôr, aby som tam nemusela podaromnici vysedávať) a ne o desiatej a tým pádom bol čas žúrovať. Písala som Aitane, že môžme ísť na pár pív (zo zásady nepoužívam slovné spojenie "ísť na jedno", lebo sa poznám, lenže aj "pár pív" je nepresné, lebo to je u mňa vždy pár pív a pár vodiek). 

A bolo to takto: najprv sme dorazili moju vodku doma, potom sme šli do Theatercafé (už konečne, ale nakoniec som zistila, že to je tam príliš šik, viete, po tých party na ktoré chodievame, to tam vyzerá príliš luxusne a mne sa viac páči, keď je to také runtergekommen, steny popísané (a ne len na hajzli, ale všade), graffiti a vôňa trávy všade zôkol-vôkol). Nič moc sa tam nedialo (teda bolo tam plno, ale nič sa nedialo, chápete), tak sme sa vrátili do centra, že skúsime Flower. Tam bolo jak vždy a stretli sme Properovho kamoša. Zahrali sme si kicker (už hrám dosť dobre, ale včera keď som bola naliata, tak som netrafila snáď ani jednu loptu a zakaždým mi to prišlo hovadsky smiešne a vykrikovala som Scheisse verfickte a ostatní vykrikovali kurva piča, to som ich už naučila), vysomrovali nejaké cigarety (teda ja a mám na to novú metódu - nosím so sebou prázdnu krabičku od Marlboriek a vždy ju vytiahnem a tvárim sa hrozne prekvapene a nešťastne že ako to že už nijaké nemám a to ani nemusím nič povedať a niekto mi strčí svoju cigaretu do paprčí) (prišla som na to náhodou, keď som tú krabičku naozaj vytiahla s tým, že tam ešte jedna je) a ja som si ešte aj nechala kúpiť pivo od volákeho arabáša, čo sa mi priplietol do cesty, ale ani som sa s ním nebavila, takže v pohode. (Neviem čo z toho mal on.) (Možno rád koná dobré skutky.)

Potom Properov kamoš povedal, že ide domov a my naňho že - laaaaangweilig! (Ako vždy, už aj minule sme mu to povedali, chudák.)

Ježiš, práve ma napadlo, že sme ešte pred Flowerom stihli 10 minút pobudnúť na jednej diskofilnej diskotéke menom Die Perle, kde chodia obstarožní chlapi a celkovo to tam vyzerá tak...diskofilne. Tancovali sme na tú pesničku od Britney Spears a toho oného, že Scream and shout and let it out loud, viete... Tak presne taký podnik to je.

No a potom (zasa sme vo Floweri, nestrácajte prehľad!) keď Marco odišiel (Properov kamoš, hej, nechce sa mi to vždy tak rozpisovať), stretli sme Martina (Martin je zas taký jeden, čo pracuje v jednom Jugendzentre a spolupracuje s nami na jednej veci, tralala und hin und her und schiess mich tot, to sa mi teraz nechce rozpisovať, o čo ide, ale jakože stretávame sa pracovne). Martina aj s nejakými kamošmi (tých nepoznáme) (totiž, teraz už hej, ale iba tak, ani sme sa tuším nepredstavovali). A Aitana začala húsť, že chce ísť do Café Wagner. Už boli asi tri hodiny, aby ste vedeli. A ja som mala vysoké opätky a vedela som, že cesta z Wagneru domov bude čistá tortúra, po mačacích hlavách pol hodinu keď ste pretancovali noc, to je hrozná bolesť. A okrem toho som bola nejaká unavená, alebo neviem čo mi bolo. No ale nakoniec som sa nechala zlomiť a všetci spolu sme sa vytrepali hore. Našťastie o takej hodine sa už nevyberá vstupné. Bolo tam málo ľudí, ale o to lepšie, aspoň bol plac a mohli sme tancovať, hralo nejaké techno alebo čo. Bolo to vtipné. Doma som bola o šiestej. (Ešte stále ma pekelne bolia chodidlá.) A dnešný deň som prehlivela v posteli. Ak vás to zaujíma, ešte stále som v pyžame. Nemytá a nečesaná. Ale len čo to tu zverejním, už idem do sprchy, lebo sama sebe smrdím. A musím si nafarbiť vlasy, čo notoricky nestíham, lebo každý víkend som am Rumgammeln. Aspoň izbu stíham vykydať, inak by to tu bol kvalitný brloh. Ale práve ma napadlo, že už by bolo načase vymeniť posteľné prádlo. Začínam sa v niektorých veciach podobať na Propera...on si s takými pičovinami ako prať periny tiež moc starostí nerobí.