Akcia B

Ešte vás neprestali baviť tie historky o bytoch, však? Som si aj myslela. No sadnite si, ešte toho bude - a čo dávam, dávam z úprimnosti duše! (A vy sa možno zasmejete, ale ono je to asi skôr do plaču.)

Chodím si tak po berlínskych obydliach a niekedy sa ozaj nestačím čudovať. No napríklad včera som videla jedno mrte pekné WG s dvoma učiteľmi (och bože, ako by sme sa k sebe hodili a navyše frajerka jedného z nich robí práve EVS v Berlíne a pozná sa s našou šialenou Maďarkou z Jeny!!!).

Ale bolo príliš pekné na to, aby som mala ja šťastie, takže sa snažím zabudnúť. Ehm. No a dnes, kokos!!! 

Tak za prvé celý deň leje a ja sa tralalákam sprostými S-Bahnmi (neznášam S-Bahn, proste mi vadí...všetky mi vadia okrem Ring-Bahn, ktorá chodí do kolečka) kade tade. No a jeden byt ehm brloh fakt stojí za spomenutie. Otvoril mi taký malý tlstý nesympatický chlapík. Ten byt bol katastrofálny!!! Všade bordel, naskladané veci na sebe, na zemi, v krabiciach a proste všade, neupratané a rozsypaný tabak na stole. On si tam trónil uprostred toho bordelu a trávil deň na fejsi (je na invalidnom dôchodku) a počúval zlé techno. (Ne že by som bola nejaký znalec techna, ale toto bolo fakt nehorázne zlé.)

No a tá izba čo ponúka...ten inzerát tam bol už mrte dlho a teraz chápem prečo. Zaprataná hnusným nábytkom, ktorý tam zostane, čiže nijaká možnosť vyjebať to preč. Hnusný starý všivavý koberec. Na skriniach veci (jeho veci, ktoré takisto zostanú) - totiž staré haraburdy. A pozor - steny natreté na tmavomodro!!! Veď už len prvý dojem bol fakt otrasný. A navyše to vyzeralo, akoby to boli namaľované tapety alebo čo, lebo niektoré kusy sa olupovali a ovísali dolu. Bolo to celé natreté tak amatérsky, že aj ja by som to lepšie zvládla, strop ostal biely ale nebol tam nejaký sokel alebo čo, proste jak tým štetcom jebli, tak to tam zostalo. Viete si to predstaviť? ODPORNÉ. A kúrenie dreveným uhlím. Ďakujem pekne. Za 5 minút som už aj bola vonku, nesmierne hrdá na seba, že som bez hanby okamžite odmietla. Myslím, že to zažíva denne. Veď tam sa môže nasťahovať len feťák (a ten si to nemôže dovoliť).

Potom som pelášila zasa niekam na koniec sveta (to som tiež odmietla, ale to nie je podstatné), keď mi zrazu došla SMS-ka. 

"Ahoj, ja som Mario, stretli sme sa v piatok v Köpi-Keller, dúfam že si ešte pamätáš."

Kurva, jaký Mario? Köpi-Keller si každopádne pamätám, aj to, že som mrte dlho rečnila s nejakým chlapom (snáď to bol teda Mario) ale žeby som mu dávala svoje číslo???

"Ahoj, jasné že si ťa pamätám!"

Takto vám poviem....keď sa dohodneme, že sa stretneme, veru neviem, ako ho rozpoznám. Nemám ani najmenšieho poňatia. Ale Berlín je každopádne veľmi pestré mesto. Uf uf... A ozaj, Proper mi zase písal. Milé od neho, že sa tak stará o moje zdravie a to len preto že ma párkrát na party zažil tak trochu...veselú. Nechávam ho v napätí a trochu preháňam, aj keď v skutočnosti až tak nevyvádzam ako by som chcela.