Partytier

Ja som to celý čas hovorila, že aj Orechová Potôň je pre mňa nebezpečná a mala som pravdu. Ojojoj. A už som stará, takže mi dlhšie trvá, kým sa zotavím. Každopádne idem podľa hesla "čo to dá" lebo každý deň treba žiť, akoby bol váš posledný (neviem či sa ten výrok pôvodne vzťahoval na bezuzdné žúrovanie, ale niečo mi hovorí, že to tak nebude). Aj piatok tak vyzeral.

O šiestej som mala jeden WG-termín (odpoveď negatívna...neviem načo mi pomôže vedieť že som bola v najužšom výbere...asi pre môj dobrý pocit). Nestihla som sa moc najesť a oni otvorili pivo (treba sa uchádzať o izby u chlapov, tam sa vám dostane onakvejšieho pohostenia, ako nejaký čaj, hehe), takže po hodinke u nich v kuchyni a dvoch pivách som odchádzala celkom obveselená. Na Alex (kks som nerozhodná, či skloňovať, alebo nie) som stretla kamošku (zoznámili sme sa minulý týždeň na inom WG kastingu, u toho burana). Ona je Američanka a je tu nová, tak sme hneď usúdili, že je dobré si vymeniť čísla. Ju pozvali v inom byte na ich WG party. Takže sme v meste vyzbierali Aitanu (bože, nepýtajte sa akou náhodou - celý čas lialo, mne sa vybil mobil a nevedeli sme presné miesto, iba ten Kiez, kde sme boli naposledy, lenže tam je barov jak naondiatych a ja som si samozrejme nepamätala v ktorých sme presne boli (len jeden, ale Aitana čakala v inom...ale nakoniec nás osud zviedol dohromady a stretli sme sa náhodou vonku) (nás dve začali baliť nejakí mládenci s fľašou whisky a Migrationshintergrund - toto úžasné nemecké slovo je nepreložiteľné a ak áno, znie to fakt blbo - a ešte sa tam nachomietol čierny dealer s otázkou "Want something, want something??")

Ech...každopádne po šťastlivom stretnutí sme vyrazili na cestu. Justina bola ohľadne tej party neistá, lebo jej nepovedali presný čas a ja som jej vysvetľovala, že to nie je vôbec podstatné, lebo nemecké party sú divoké a trvajú do rána (Španieli so mnou málokedy súhlasia, ale tak so Španielskom sa nedá porovnávať) a že keď sa dotrepeme okolo polnoci, bude to akurvát. Tak aj bolo. (Taká veta jak z rozprávky.) 

Chlast bol zadarmo (ešte nedorazili tie maniere z Jeny, oni tam chlast predávajú a samozrejme to je ilegálne takže často dojde polícia a potom všetci chvatne skrývajú zásoby), tak sme sa nalievali a ja s Aitanou sme sa zasa usídlili v kuchyni (bol tam mega slivkový koláč a nejaký úžasný zemiakový šalát...čo vám budem hovoriť, dve pažrošky). Bavila som sa s miliń ľuďmi o tom istom. Niekedy ma to už nebaví. (Spravidla pri treťom.) Ty si zo Slovenska? Wow, cool! (Ehm...mne sa nezdá, ale tak keď myslia.) A potom nasleduje to - čo tu robím, prečo a načo a čo chcem robiť potom a odkiaľ viem tak dobre po nemecky a celá tá séria otázok, že by som mohla rovno prednáškový cyklus urobiť. Príležitostne príde aj bonusová otázka, čo si myslím o rozdelení Československa. Uf. Ako na štátniciach.

Stretla som tam aj poľský párik a nejakého chalana z ostrova Maurícius. Tak to som si zasa ja nemohla odpustiť poznámku o tej poštovej známke (čo je aj zároveň moja jediná vedomosť o Mauríciu) a on na to - ja som vedel, že to povieš. (Nuž...tuším každý bojujeme s tým istým.) Tak som mu povedala, že on je pre mňa mega exotický a on že ne, pre mňa si exotická ty! (Haha...vtipné to je veru.)

Potom došla polícia a vypli hudbu. To už nebolo tak zábavné a Aitana zavolala nejakému Rumunovi, ktorého stretla minulý víkend (viaže sa k tomu nejaká historka v nočnom parku) a on nás pozval na techno party v meste. Cestou, v U-Bahn sme stretli nejakého chlapíka, čo sa k nám pripojil. Tá party bola super, ale skončila už o deviatej ráno. Medzičasom sme stratili Aitanu s Rumunom a tak sme sa rozhodli že ďalej tiahneme sami a šli sme inam. V jednom klube sa konala trojdňová gay party - začala v piatok a trvá do pondelka rána (čiže ešte stále). Vstup 15 euro. Ja som už v predstihu stihla vylíčiť svoju situáciu a kvetnato som popísala, že aká som chudobná. Môj nový kamoš všetko zatiahol. Všetko. Celý večer. Výborná známosť. A nič nechcel. (Teda možno chcel, ale ja so povedala, že nič nebude a on pochopil a tak sme len kecali.)

Ten bar bol mega. Vzhľadom na to, že sme tam strávili čas medzi deviatou ráno a jednou poobede, nebolo narvané (ale bolo tam dosť plno a dosť tma, aby ste mali pocit noci). Mali aj takú záhradku, kde sa dalo trochu chillen a pred hajzlami mali húpacieho koňa!!! Veľkého, pre dospelých. Hojdala som sa asi pol hodinu. (V tom stave mi to ani nepripadalo tak dlho ale mám z toho dreveného sedátka boľavú riť.)

Keďže kamoško musel v sobotu poobede pracovať, o jednej sme sa rozhodli vypadnúť (aby sa akurát stihol doma osprchovať a prezliecť). 

Je dosť nechutné, keď idete zo žúru, vyzeráte jak feťácka kurva a trasú sa vám nohy (po tých hodinách na parkete som ani nič iné nečakala) a je vám všelijak mdlo. A mesto je plné, lebo Berlín nikdy nie je prázdny. Dovliekla som sa domov a zaľahla. Dnes mi už je lepšie, ale viete čo, asi si to nebudem dávať každý víkend, lebo do Vianoc skapem.