Citová výlevka

Rozhodla som sa tento víkend neprežúrovať (zrelé uvažovanie?) (doufám, že ne) a trochu sa vyvenčiť a objavovať čo sa dá v meste robiť zadarmo. Prechádzať napríklad a vďakabohu, že je to tu tak obrovské, lebo asi nikdy nezačnem mať ten pocit, ktorý Z. vyjadrila, keď sme mali asi 15 a pekelne sa nudili v centre že "v tomto meste nie je dlažobná kocka, na ktorú by som nestúpila" (to je asi tá povestná teenagerská nuda a vtedy sme si to ani tak neuvedomovali).

Takže som sa včera nachodila a zároveň si vypočula stoh klebiet z Luxemburska (veľmi poučné) a potom sme šli nakúpiť pár vecí do nákupného centra pre Assis a domov na kávu, lebo doma je to zadarmo - sami sme tak trochu Assis. On prachy nemá a ja ich musím šetriť, lebo kaucia a nájom a veľká posteľ (správne, nepotrebujem, CHCEM) a chlast a drogy a rock´n´roll (v mojej momentálne životnej fáze skôr techno, už som písala, že sa cítim, akoby som zrádzala rodinné tradície?), to všetko dačo stojí, preto radšej žerem najlacnejší salám z Aldiho (ale hovorím vám, že poslednýkrát, je fakt odporný a podľa mňa v ňom mäso vôbec neni, asi je to aj vegetariánske).

Potom som šla domov (ešte stále nemám ten svoj, ale tento týždeň sa budem sťahovať a tomu že ma naozaj niekto chcel k sebe do domčeka uverím, až keď jebnem na zem poslednú kufor a zavrem za sebou dvere) a celú noc som nespala, lebo tie dve kávy vo mne vyvolali taký pocit aký mávam po...aha to nemôžem povedať, ale každopádne som oko nezažmúrila a nemyslím to metaforicky, ja som bola FAKT celú skurvenú noc hore a rozmýšľala som, ako, kedy a kde do piče si mám vybaviť nejakú daňovú kartičku, predstavovala si seba ako budem maľovať (tragickomické) a umývať okná (to mi ide) a vykladať skriňu baliacim papierom (som freak, mlčte) a zariaďovať si a vyzdobovať a ako asi funguje plynová trúba (je nutné strčiť ruku s horiacou zápalkou dakam do útrob??? To NIKDY neurobím.) a kedy dostanem kartičku poistenca a či mi slovenská poisťovňa vráti prachy za tri dni, ktoré sa prekrývajú s obdobím, za ktoré som im poslala peňáz ako samoplatca (ešte som nevedela, že zmluvu podpíšem skôr než v pondelok) a ak mi to vrátia, koľko poldecákov si za to kúpim (moja spolužiačka onehdy všetko prepočítavala na rožky, ale to boli jednoduché časy na strednej, keď sme ešte platili devalvovanou korunou - haha, páči sa mi to spojenie, používala to naša angličtinárka - a rožok stál naozaj 1SK takže to bolo kurevsky jednoduché) a vyšlo mi že aspoň tri by to mali byť, nula dvojky samozrejme, lebo západniari nenalievajú poriadne, ako dostanete v Hornej Maríkovej (také, z ktorých vás skoro jebne, keď ich dáte na ex, lebo ste z mesta a odvykli ste si dedinsky chlastať), ale viete, to je zároveň jediná výhoda Hornej Maríkovej, takže radšej budem do seba kopať tie predražené štvrťdecáky v metropole a dúfať, že znova stretnem niekoho, kto mi zaplatí 15-eurové vlezné na homo-party. Ech, kde sme boli a kde je pointa?

Aha, takže som sa celú noc prevaľovala a snažila som sa počítať blbé ovce (pri stovke ma to prestalo baviť), myslieť iba na nádych a výdych, uvoľňovať svaly ako pri meditačných cvičeniach (lenže ja som knedla a nemám svaly) a nič z toho nezabralo, takže keď začalo svitať, tešila som sa, že už tá skurvená insomnia nebude dlho trvať. Spím najnovšie každú druhú noc a zároveň som absolútne neproduktívna, lebo keď sa snažíte zaspať, nemôžete robiť nič iné...a včera ani nešiel internet a ja nemám v compe nijaké filmy, iba Requiem for a Dream a to som nechcela pozerať.

Nadránom som asi na polhoďku zaspala, ale to je akurát kontraproduktívne. Potom som vyliezla a vygooglila si múzeum štátnej bezpečnosti, kam som sa chcela v rámci kultúrneho nedeľného popoludnia vybrať dnes, ale vonku bolo krásne počasie a kamaráti šli do Mauerparku na blší trh, tak som sa pridala (na múzeá bude času v zime). Tam som zežrala na obed predražený (ale kurva dobrý) turecký fast food a keď nám po sedení na tráve začalo byť zima, šli sme sa ešte prechádzať a našli sme Kastanienallee, kde sa vraj chodia presúšať nemecké celebrity (ale keďže ja by som nikoho nespoznala, mám piči na lehátku). Je tam plno krásnych štýlových kaviarní naprataných hipstermi a ja vždy myslím na svoj anti-hipsterský sprej a predstavujem si, ako by som ich v tých kaviarňach trochu postriekala a či by padali k zemi ako hnilé hrušky (ja si to v duchu predstavujem a je to hrozne smiešne) a odletovali by im tie šáliky a okuliarky a vyhrnuli by sa im tričká, takže by sme videli ešte viac ich spodného prádla, než doteraz.

V jednej takej kaviarni som si dala chai latte (a ne preto, že som hipster ale preto, že mi chutí a v pomere cena-chuť je to skoro tá najlepšia voľba) a sledovala som ulicu. Svietilo slnko a bolo také krásne jesenné počasie, aké je každú jeseň asi tri dni, kým nezačne tá hnusná pľušť, pre ktorú ja jeseň nenávidím (mám odpor takmer ku každému ročnému obdobiu, v ktorom nie je 30-40 stupňov) a ľudia sedeli aj vonku a možno okolo prešla aj nejaká nemecká moderátorka, ale keďže davy nešaleli, tak skôr asi ne. (Určite majú aj Nemci nejaký ekvivalent Martinky z Turca, o ktorej som si predvčerom prečítala niekoľko článkov a veru...no...veru. Ale tá by sa asi neproducírovala po Berlíne.)

Potom sme zaplatili a šli hľadať Märchenbrunnen, čo je fontána so sochami z ľudových rozprávok. Je brutálna! Bola som absolútne beeindruckt. A nachádza sa vo Friedrichshainskom parku a ten je tiež krásny a najkrajšie je to, že ho mám cez ulicu, takže keď sme sa rozhodli ísť domov, prešla som tri kroky a už som sedela v kuchyni, a zapodievala sa pičovinami, hoci mám v izbe hodené nejaké podklady do práce, ktoré by som si asi mala aspoň prelistovať, nech už robím robrý dojem, keď som študoVAná (čítať s východňárskym prízvukom). Ale nechce sa mi. Plus som si spomenula, že som na pohovore tvrdila, že viem robiť s Outlookom a pritom som ho asi tak videla len z diaľky otvorený na compe u kolegu. Ehm, ale to nie je také ťažké, či? (O tom, že tvrdím, že ovládam aj Excel, radšej pomlčím...ale pred 10 rokmi sme sa to na strednej učili a fakt mi to išlo!)

A pán Tyčka, na vás mám jednu otázku: Je trápne si v Nemecku vziať do práce na obed lepeňák?