Life is life, na-naaaa-na-na-na

Ten dospelácky život som si vždy predstavovala inak. Niečo v zmysle "všetko môžem, nič nemusím a všetci mi môžu". Ehm...prečo to tak neni??? 

Ne že loziť po celom meste a vybavovať úrady a papiere a dokumenty a o dušu spasenú vyprosovať a vybavovať a stresovať sa a vôbec, ja som Miazga otec...to akože odteraz bude už navždy tak? Som si vždy myslela že život končí po 30-ke, ale tuším končí začiatkom seriózneho pracovného pomeru. Aj tato mi povedal že "party is over", čo sa mi teda ani trochu nepozdáva. Jáááák, over?!

Ojojoj. Som rozčarovaná a znepokojená. Mám quarter-life crisis. (Už som ju mala minulý rok, ale tuším je zas tu.)

A viete niekto čo chcem od života? (Ak hej, napíšte mi do komentov.) 

Ale viete čo som zistila? Že v Berlíne je oveľa viac mojich známych, než som čakala, čiže ne len že mám kde prebývať celý zvyšok septembra (ak si nedajbože nič nenájdem), ale mám aj solídne vyhliadky na kvalitný spoločenský život! Nebudem tam sama ako prs! (Áno prs, to neni tlačová chyba.) Mám tam party ľudí, aj ľudí, s ktorými môžem ísť do divadla alebo do parku, alebo len na kávu, celkovo by som to ohodnotila, ako ťažko popiči.

Dnes som bola na svojej strednej a mala som prezentáciu o EVS. Muselo to byť po nemecky, čo podľa mňa nebol najšťastnejší nápad, lebo mi polku nerozumeli, navyše som mala len jednu vyučovaciu hodinu, čo je mrte málo, takže som nestihla všetko čo som chcela a keď zazvonilo, žiaci do troch sekúnd zmizli ako Gáfor Vlkolínsky. Hádam som medzi nimi aspoň jedného oslovila. Je ťažké presvedčiť Slovákov, aby dačo také robili, lebo naša mentalita je tak drbnutá a obmedzená, že by trebalo hever, aby som im natĺkla do hláv nejaký nový nápad. Neviem či sa ten spôsob myslenia niekedy u nás zmení, ale bolo by to fajn. Vždy si hovorím, že mňa to nemusí zaujímať, keďže som na najlepšej ceste sa zdekovať z tejto gubernie, ale viete ako...stále máte akýsi pocit, že tejto krajine treba pomôcť a tak. (Poznáte také to že aký máte názor na situáciu v tejto krajine? No celkovo je to v tejto krajine akože úplne napiču, no lebo aj tí kokoti čo nám vládnu, no to sú čistí kokoti... a smeruje to do riadnej piče. Alebo tak nejak.) No veď uvidíme. Vlastne nemám nič nové, len som sa chcela posťažovať - že ma stále nikto nechce k sebe do domčeka (nechápem prečo, veď som tak cool, omg wtf bbq!) a mám odporné krámy, takže vyžieram algifen a bonboniéru (takmer v rovnakých množstvách) a ľutujem, že som si svoj ibáč 600-ku nechala v Berlíne, lebo to je iný matroš, kto raz okúsi, už nemá chuť vrátiť sa k 400-ke a mne len zdravý rozum navráva že si na to nemám zvyknúť, lebo nakoniec mi už nič nepomôže, iba morfium do žily, keď budem takto pokračovať. (Bude o mne aj kniha určite, ako som so šialeným výrazom behala po meste s analgetikami v igelitke a snažila sa splašiť nové prachy na analgetiká...)

Ale dnes čakám návštevu, bude víno a chlebíčky a scrabble a celú noc rozhovory o živote a chlapoch a tak vôbec. Záviďte.