Lucy in the sky with diamonds

Dnešný deň is supposed to be mine. Ale. Lialo ako z konvy, ba ešte mrdnejšie, bolo to ako keby...na vás liali vodu z konvy. Z kýbla. Takže cestou do vyjebaného Limpertsbergu som zmokla jak zmok, natiekla mi voda do čižiem (môžem ich vyhodiť, lebo premokajú ako keby boli plátené) a čvachtalo to (bolo by fakt výhodnejšie nosiť v tomto počasí žabky, lebo to voda rovno aj vyteká von). Navyše tak fúkalo že som mala úplne mokré aj stehná (a ne že by som niekoho stretla a bola stečená po kolená, nene, to všetko dažďová voda. Vyjebaná.) a dáždnik mi vyvrátilo na sto spôsobov. Zaplatila som rentu a jebala sa domov. Celý deň som ani nejedla ani nepila (iba jednu rittersportku som mala, ktorú som dostala za to že som sa zúčastnila nejakého experimentu...fail, chápete, niektorí ponúkajú 10 euro a ja si vyberem zrovna taký kde vám dajú čokoládu) a nešťala. Popičovka. Nevedela som sa dočkať kedy budem doma, lebo som mala mokré nohy a myslela som na zápal obličiek.

A viete čo? Nastúpila som do zlého vlaku. Odkedy sme tu, ešte sa mi to nestalo. Ale sranda musí byť. Mala som zlý pocit, ale aj tak som doňho vlézla, neviem prečo a keď sa pohol a oznámil prochain arret, stŕpla som, lebo to bolo niečo úplne iné. Tak som si spravila okružnú jazdu Luxemburskom, vystúpila v Petange a nastúpila na vlak opačným smerom - do Eschu. Dotrepala sa domov, dve hodiny som si varila fantastickú večeru (aspoň dačo) a keď som zapla comp, vypli elektrinu. Romantika, všetci vyliezli z izieb a svietili mobilmi a horekovali akí sme my závislí na elektrine (ani variť sa nedalo, tu je všetko na eletriku). Pár ľudí sedelo v kuchyni tak som doniesla sviečky a vtedy mi napadlo, že vlastne Lucia je nositeľkou svetla. Haha, ironické. Škoda že za pár minút tú elektrinu zase zapli. Dúfala som že to bude aspoň také dve hoďky, lebo je zaujímavým fenoménom, že ľudia sa začnú rozprávať až keď nemôžu byť na počítači. No ale nevydalo a všetci sa vrátili na fejsbuk.

Eeeeeech

Je pol jedenástej a ja si čítam vlastný blog, lebo sa nudím. Teda, pri čítaní sa nenudím, ale sa smejem (ja viem, že už som to raz hovorila, ale keď ja za to nemôžem že som vtipná). Najviac som sa zasmiala na opise všetkých aligáčových štamgastov, ktorý som tu vyhrabala. Ach, spomienky.
Inak som radšej mohla kukať True Blood, keď už sa nevenujem nijakej rozumnej činnosti. Lenže vidíte. Ach bože, spomenula som si že treba na zajtra napísať nejakú evaluáciu kurzu...bože moj, bože moj, veď ja ani neviem čo tam mám napísať, keď som sa tam posledný mesiac poriadne neobjavila.
Posledný týždeň sa naplno venujem škole (to znamená že sa dostavím osobne na každú prednášku, viete). Claudio sa mi dnes vo vlaku smial, keď som povedala že netuším čo s evaluáciou, lebo som tam moc nechodila. (On sa mi aj tak vždy smeje že furt len pijem ale to iba preto že ani on nerobí nič iné.)
Na poli mužov nič nové. (Dnes som s pokojom zožrala na véču kyslé ryby s hriankamy AJ šalát - nevedela som sa rozhodnúť. A potom tri riadky čokolády. Zvyšok som schovala za monitor, ale keď ho zaklapnem, tak ju zas uvidím, ktovie čo nastane potom...)
Damir nepíše a ja sa nechcem vnucovať (aj keď už tri dni nemyslím na nič iné, len jak by som ho oprela) a Chantal hovorí že "jeden chlap hore dole ťa nezabije". Pravda. Treba sa unormálniť, traja muži za tri mesiace sú slušný počet. A erasmus končí až vo februári. Tak.
Zajtra musím vytrepať kôš so sklom na ulicu (separujeme odpad), pripomeňte mi to. V stredu party na pošte. Som zvedavá, čo bude. Vo štvrtok idem do Clausenu (to je v meste) ale na posledný pekne domov, lebo to je taká posledná trošku-party s ľuďmi z divadla. A v piatok, sobotu a nedeľu píšeme s Katkou seminárku na jiddiš. (Hovadský program.)
Čaute, idem spať radšej, aj tak som dnes nudná.

Christmas party

Na pošte je hniezdo hadov, ohovárajú a škodia každému, kto sa im nepozdáva. Najnovšie vymysleli vianočnú party, na ktorú smú prísť iba ľudia ktorí tam bývajú. Dosť nespravodlivé, povedala by som, lebo všetci moji spolužiaci tam bývajú, no chápete, ako k tomu prídem??? (Nehovoriac o tom, že keby nebolo Katky už ma určite zavedú na svoj black list a nepozývajú ma nikdy nikam, ale o tom potom.)
Preto som vec vzala do svojich rúk a zorganizovala party u nás a pozvala som všetkých. Bola včera a všetci boli nadšení, no bodaj by ne, lebo bola sranda. Keby tam niektorí neintrigovali, mohlo by to tu byť priam idylické. No, každopádne, nie len o tom som chcela. Aj o najnovších klebetách, ktoré tú prúdia všetkými smermi a moje radary to nestíhajú zachytávať.

Tak napríklad. Maurice má tiež svoj osobný black list (haha, čierny humor, Maurcie je Afričan), na ktorom som iste aj ja (priveľa pijem) ale to nemám potvrdené. Potvrdené to má Marius, pretože "spáva každý týždeň s inou" (blbosť, posledné dva-tri týždne iba so mnou) a Charlotte, lebo je lesba (škandál!). Výsledkom je, že Kathy (Mauriceova rakúska frajerka) má zakázané sa baviť s Mariusom (neviem či aj so Charlotte, kvôli riziku nakazenia homosexualitou). No povedzte mi, kto je nenormálny? Kurevník a lesba, alebo dobrý africký chlapec? Akože tu už končí rozum, tu dokonca končí aj vojenská logika a vesmír, proste tu začína Afrika.
Popojedem.

Včera na party, nadránom, keď už aj svetlo bolo zažaté a v kuchyni sa tmolilo pár posledných party-makerov, som sa dala do reči s Claudiom (Aijin píchač). Neviem už ako sme sa dostali k tej téme, ale asi to bude tým že Claudio je ohromne zvedavý a klebetný a horlivo sa zaujíma o môj sexuálny život, z neznámeho dôvodu.
Po tom, ako som mu povedala že je strašne zlatý (asi 50-krát, ale uznajte, aj ja už som mala salón-špic, každopádne som to nemyslela ako balenie, len on je fakt strašne zlatý, viete ako surikaty, ktoré sú strašne zlaté, proste taký mladučký blonďáčik, juj) (skrátka, nebolo v tom nič sexuálne) (je ale dosť možné že som sa lascívne opierala o kuchynský drez).
A on mi začal robiť návrhy. Nemravné, ako inak. A splietal a mlžil a v podstate ani jediné súvetie zo seba nedostal, iba niečo v zmysle "Vieš, keby nebola Aija..." Bodka, bodka, bodka. (Aha, ešte pred tým mi povedal, že aj ja som strašne zlatá, ale neviem či to myslel tak ako ja naňho.)
A ja že aha. (A už začína môj vytríbený slohový štýl "a ja že a on že", pripravte sa, ideme.)
A on že poďme do tvojej izby.
A ja že vážne?
A on že vážne.
A ja že úplne vážne?
A on že úplne vážne.
Dopila som, položila pohár do drezu a hovorím - tak teda poď.
A on že neeee, neee, prestaň. Vraj muži chcú počuť nie a mala by som sa nechať dlhšie presviedčať.
A ja že o čo ti ide?
A zasa splietal a mlžil a obkecával, preto je tak ťažké spomenúť si, čo vlastne povedal, ale každopádne som mu oznámila, že ak si naozaj myslel že by sme teraz dali sex u mňa tak sa mýli, hlavne som chcela vedieť čo spraví, keď sa za nami zatvoria dvere. (No a trošku ma aj zaujímalo ako sa bozkáva, ale to som nepovedala.)
A tiež že nemám nejak zrovna v momente zapotreby sa vrhať zrovna naňho, lebo mám všelijaké iné kontakty (to znie tiež viac než to v skutočnosti je, ale to je jedno, však). Okrem toho, Aija bola v tej istej kuchyni, keby sa vyparil so mnou, mal by popič a už by sa možno nenechala šukať, alebo čo ja viem. A okrem toho - nechcem si ani predstaviť tie klebety, keby som - ako zvykne hovorievať Brani - prekocila aj Claudia.
Chápete, čisto teoreticky kľudne, je fakt zlatý, taký milučký, ale treba mysleť na kontext, nikdy nezabúdajte na kontext! A on má 22 rokov, no čo ja s takým zajacom. (Zvedavosť mi síce nedá, ale...po facke.)

No a medzičasom sme stáli pri sebe tak blízko, že by sa medzi nás fakt asi len ten povestný špendlík vošiel a vtedy dokvitla Aija (som presvedčená, že celý čas aj tak jastrila ako jastrab, že či jej píchač nerobí niečo nedovolené), luskla (obrazne povedané), vylásila "odchádzame" a Claudio sa pohol, ako pes, takmer ani čau mi nepovedal. No vidíte to.
Dneska som to riešila s Mariusom (je to fajn, tento otvorený vzťah čo my máme, lebo okrem toho že spolu šukáme si rozprávame aj o iných šukaniach s inými ľuďmi a je to síce kind of creepy, ale aspoň máte s kým riešiť - vo všetkých zmysloch slova riešiť) a strašne sa smial. A zahlásil na to (citát z nového songu od Rammsteinu) "da kommt er angerannt, mit der Fahne in der Hand" ("tu dobehol, s vlajkou v ruke") - to zas na margo môjho vlajočkového systému o ktorom som mu tiež hovorila. (To len poreto že mi povedal, že si píše zoznam, aby nezabudol s kým spal - pri takom úctyhodnom počte sa ani nečudujem - a tak som mu povedala že ja som si spravila v PC takú mapku do ktorej si zakresľujem vlajočky. Aha, veď vy ste ju vlastne videli, no.)
Jeho teória (po doplnení od Katky, ktorá povedala že podľa nej Claudio hľadá učiteľku sexu - ako došiel na to že zrovna ja to mám byť???) je takáto: Claudio sa totiž večne vypytuje či spávam s Mariusom a rovnako sa aj jeho pýta či ešte so mnou spáva (no poviem vám, nikto zvedavší tu rozhodne neni). A vzhľadom na to, že Aija je nudná v posteli (hovorí Marius aj Claudio - tu sa ja pýtam sama seba, prečo s ňou teda stále šuká??), tak asi premýšľa nad zmenou, alebo bohvie nad čím a keďže Marius zotrváva pri mne (a celkovo si nevie vynachváliť Slovenky, po tom, čo sme tu predviedli so slépkami), tak si asi myslí, že by to mal skúsiť na mojej adrese.
Rozum mi zastáva z tejto logiky, ale fakt neviem či je to skutočne tak, ale úplne nelogicky to neznie, či? Každopádne stále nechápem o čo mu včera šlo a či to bude mať nejaké pokračovanie (ale silno pochybujem lebo Aija si ho stráži, po druhé za ňou fakt behá ako psíček a nikoho nepresvedčí že od nej nechce viac, aj keď sa včera dušoval že on naozaj má s ňou iba sex a nič si od toho nesľubuje a okrem toho ja nepotrebujem mať až takú publicitu).
No nemôžem povedať, že by som sa necítila polichotená.
Ale celkovo sa tváril ako keby niečo plánoval a zamýšľal. Som napätá, začínam sa potiť, ako hovorí klasik. (Inak - učiteľka, ale naprosto nepoučiteľná, ledva som si spravila jeden tehotenský test, už aj vymýšľam.) (Musím napísať Dragomirovi, čo robí cez týždeň.)

My...I hate to go to bed on a night like this

Včerajšia noc by sa dala opísať asi len slávnym refrénom Dansa Kuduro - oioioi.
Premiéra bola fantastická, všetko šlo podľa plánu, vlastne blbosť, skôr by som povedala že sme do toho vložili všetko a aj improvizovali a dopadlo to perfektne. Diváci boli natešení, chodili nás chváliť a vôbec, nijaký trapas, nijaký black-out, nijaké chyby. Mala som po predstavení euforické stavy, ako po drogách. Jeden z najlepších pocitov ever, zaraďujem do nášho zoznamu, Chantal - zísť zo stageu a počúvať slová chvály. No.
A afterparty? Yaaay. Nebudem to ani celé opisovať radšej, lebo najprv to malo celkom pokojný priebeh (okrem tyčky na schodoch od kolegyne herečky) a keď som už chcela ísť domov, nejakí starí páprdovia luxemburskí začali platiť. Tak som zostala. A zostával aj Chlapec (akože môj ex - inak padla na moju adresu aj otázka "How did you manage to have an ex-boyfriend here, when you´ve been here only for three months?" Nuž...) (pozvala som ho na predstavenie, lebo ... no, proste som ho pozvala) a asi nemal, lebo ... k tomu sa dostaneme o chvíľu, pán chatár.
Po záverečnej sme sa vytrepali do nejakého iného podniku a tam som sa dala do reči s - volajme ho Dragomir (najprv sa tak predstavil, ale nie, nevolá sa tak). Milý Dragomir je z Bosny, nejaký kamarát Mey (kolegyňa herečka) (ne tá čo hodila tyčku na schodoch) a najprv sme dlho kecali a potom sa jeho ruka ocitla na mojom stehne, alebo moja ruka na jeho stehne, ja už teraz presne neviem a zrazu som mala jeho jazyk v mojich ústach. Stále tvrdím, že on začal, aj keď on tvrdil, že som to bola ja a že hanba mi, keď môj ex sedel vedľa mňa. (No, za to sa teda hanbím, teda, bolo to dosť blbé. Cestu do pekla mám už vydláždenú a je to priam hodinárska práca.)
To už bol čas odchodu a keď sme si pozbierali veci, pýta sa ma Mey - ty si mala červený rúž? Hovorím - hej, mám ho celý rozmazaný, že?
Ona - haha, asi, ale hlavne Dragomir má celé červené ústa.
Tak keď na kurvu, tak poriadne.
Poviem vám, včera vnoci pršalo, mrholilo, hnusne fúkalo a všeobecne bolo tak sychravo že nikto by nechcel zaspávať sám a tak som Dragomira pozvala k sebe. Nebyť faktu že mám kečup (ako sme to medzičasom nazvali s kolegyňou, čo hodila tyčku na schodoch), bola by som si dnes zapichla vlajočku do Bosny. Ale zrejme si ju tam zapichnem niekedy budúci týždeň.
That´s all, my servants.

Almost famous

Dnes mám svoj deň. Teda, nie úplne celý, až od nejakej šiestej. Generálka bola...ako generálka, všetci hrali napiču, teda minimálne ja, ale aj tak sme vraj boli všetci dosť nepresvedčiví. Hlavne v mojej scéne kde plačem...ale chápete, ja nejsom herečka, ja neviem zahrať plač, to je nakokot ťažké, tak aby vám uverili.
A tie nervy z meškajúcich krámov ma dohnali ku kúpe ďalšieho tehotenského testu. Celkovo to bolo dosť ironické, lebo najprv som bola v drogérii a tam boli vypredané a ja som si hovorila, WTF, to je snáď nejaký zlý sen. A v lekárni som vysolila 13 euro, hoci v supermarkete majú za 6, ale nemala som gule povedať že tak ne, nechcem ho.
Každopádne, zostal mi a môžem ho použiť nabudúce, lebo tie svine krvavé nakoniec došli, k mojej veľkej úľave. Aj Mariusovej. Teda, vyklopila som to naňho až dnes večer, keď už som si na istom, lebo som ho nechcela stresovať (taká som dobrá), ale aspoň zaplatí polku testu (taký je dobrý).
No.
A okrem toho som sa objavila v luxemburských médiách! Hej, hej, v novinách kvôli divadlu ale ešte aj v telke, hádajte z akého dôvodu. Presne, pred koncertom Rammsteinu ma nafilmovali a preto som v reportáži o nelegálnom predaji lístkov. Haha. Krass.

Spiel ein Spiel mit mir

Zhrnutie týždňa: jedna čiarka dobrá, dve čiarky zlé. Druhýkrát v živote sa mi triasli ruky, kým som čakala či si neobjaví tá druhá zasraná čiarka, ale neobjavila. Takže môžem s pokojom očakávať krvavé sonety, ktoré zrejme zmeškali vlak, alebo čo, ale aspoň sa nemusím stresovať. Hoci...človek nikdy nevie že. Nehovoriac o tom, že po množstve chlastu, ktorý do seba nalievam, by sa mi narodil maximálne nejaký ten Downov syndróm osobne.

Veselšie správy (hovno, veď hento už je samo o sebe dôvod na oslavu!) - v pátek som videla Rammstein!!!! Ohohooooo, presne tak, nabehli sme pred Rockhal a od čierneho priekupníka (bol fakt čierny a čierny, chápete ten nekorektný vtip?) som vyškemrila lístek za 85 (pôvodná cena 72, on chcel 100 a moje číslo, teda vlastne nie nie, to bol iný, čo chcel to číslo) a urobila interview s RTL Luxembourg (ktoré na internete nie je, iba embed code, ktorý celkom nechápem, asi sa im niečo posralo, doriti, zrovna keď som sa mohla presláviť... Nevadí, preslávim sa vo štvrtok, na doskách, ktoré znamenajú svet.)

Potom sme šli dnu a dostala som pivo, lebo Marius mal kurva šťastie a zohnal lístok za padíka od niekoho, kto ho vyhral, no chápete? Aspoň to pivo mi kúpil a poháre sme si nechali - jebať nejakú zálohu za dve eurá - lebo na nich sú obrázky kapely a logá a sú kráááááááááááááááásne.
A koncert bol ...no, neopísateľný. To aj tak nikto nepochopí, kto nemiluje Rammstein tak ako ja a Vrana. Jej slová "keď viedli Tila v reťaziach po tej plošine, polonahého, bolo mi teplo a ne len od ohňa" sa naplnili do bodky, ale navyše tam bol polonahý Kruspe (OMFG, jebala by som ho) a polonahý Landers (toho som si nikdy predtým na obrázkoch nejako nevšímala, ale to telo, kokos). Nanešťastie som bola príliš ďaleko, takže mi na hlave nepristál Tilov saponátový výstrek. To len preto, že Marius nechcel ísť celkom dopredu.
Ja: Ale prečo?
On: Veď choď keď chceš, ale mne sa nechce tak tlačiť. Načo aj?
Ja: No lebo...uvidíš Tila zblízka!!!
On: Ale to len ty chceš Tila aj olízať, ne ja.
Ja: No a čo že ho chcem olízať.

Ale videli sme dobre, lebo to bol len 6-tisícový koncert a neboli sme tak ďaleko od pódia. A nakoniec nám zahrali našu - hymnu všetkých kuriev Pussy.
Móže byť piatok ešte lepší?

The second season I am to know

Hrozno zežrané, Belvita Délices Cranberry Frambozen tyčinka též, móžem blogovať. O tom ako tučniem (ne tukom iluzí, to už som hovorila, ale naozajským). Btw keď otehotniete, kedy to začne byť vidno? Ne už po týždni že? Kks, to by bol trapas, ani by som nevedela s určitosťou povedať kto je foter a na tabletku after už je neskoro, tak sa radšej za mňa prihovorte na spovedi, alebo kam to chodíte, síce vy asi ne, ale to je jedno, skrátka napadlo ma, že možno...no, ani o tom radšej nebudem písať...

Alebo o tom ako som dneska bola na čítaní z novej knihy nejakého luxemburského autora (bol čárny, ako Čárny a továrna na čokoládu, ale dosť bolo rasistických vtipov) po francúzsky a nerozumela som ani holý kokot iba občas "Afrika", alebo "mesie president" (jasné, že je to naschvál takto foneticky sprznené). Ale to je celý Conrad, on ma vždy nejakým spôsobom presvedčí, aby som na volačo také šla, aj keď dobre vie že neviem po francúzsky, ale argument "aj tak by ste mali skúšku a toto aspoň skončí skôr a ja som sľúbil že dovediem viac ľudí..." je proste prisilný na mňa. Nakoniec polka ľudí z divadla odriekla kvôli škole (či čo...chápete, skúšku by mali aj tak a okrem toho to mi nechcú tvrdiť že zrovna tie dve hoďky by nemohli...trt, to len preto že zvyšok času presedeli pri fejsbuku, já to znám.) (Prej herečka, kurva je to! Já ji znám! - inak to sa aj na mňa celkom hodí, hahaha, jakožto na členku divadelného súboru ale hlavne putovného kurvinca.)
Aspoň som sa napchala dobrými jednohubkami so špeciálnymi peruánskymi nátierkami (kks, fakt dobré boli). Začnem to odôvodňovať tým možným tehotenstvom - to pažravé dieťa si všetko pýta. (Ako Bridget Jones.) (Nebojte sa, zatiaľ neni dôvod na paniku, to len tak premýšľam, či ma pánboh nepotrestá za to bezuzdné kurvenie.)

Alebo o tom ako som lenivá jak sviňa a nerobím nič, iba spím alebo sa povaľujem, na fejsi alebo v kuchyni, kde večne s niekým vykecávam. Nechce sa mi už ani nechcieť, to je to. Potrebovala by som šport, ktorý by ma vytrhol z tejto letargie, ale ja sama sa neviem donútiť a vôbec...bude to musieť trošku počkať asi.

Alebo o tom, a to vás zaujíma asi najvác, ako sa tu začalo ohovárať a intrigovať vo veľkom. Ale poviem vám...nemá to štýl. Už začínajú byť nevkusní. Lebo ohovára sa logicky (logo, ty kokso) už od samého začiatku, ale teraz to nabralo také obrátky, že už aj mne je z toho celého zle a to je čo povedať, lebo ja rada ohováram. Teda aby som to upresnila, rozlišujem medzi ohováraním a klebetením a ja radšej klebetím, lebo to je zábava, ale mali by ste vidieť čo som tu zažila v utorok. A inak vlastne nejde o nič vážne, iba tu vládne ponorka (taký KURSK) a celý problém je že kto s kým spal alebo nespal, alebo kto s kým chcel alebo nechcel spať. Kokoooos, já hovorím - keď už sa chceš kurviť, rob to so štýlom a eleganciou a hlavne si za tým stoj a netvár sa potom že nič také nerobíš, keď sa ťa niekto priamo spýta.

Ale poporade. Keď baby odišli, všetko nabralo spád ako lavína. Všetci zdrbávali Rímskeho Legionára. Totiž, ja viem všetko len z druhej ruky, ale vec sa má tak, že vraj ho strašne odsúdili za to že sa kurvil (hm, ale veď kým sú všetky strany spokojné, všetky štyri teda, tak v čom je problém?). Hovorila som si, že to je dosť divné, ale postupne sa dozvedám ďalšie bahno až z dna žumpy a vraj sú tam aj iné veci. Výsledkom ale je, že keď v stredu bola malá ice cream party, jeho nepozvali (ale na stanici sa o nej bavili tak nahlas, že to počul, takže o nej vedel, trapas, čo?).
No a v utorok bolo také posedenie tu u nás v kuchyni, kde bolo pár ľudí z pošty a ja som došla neskôr zo skúšky. Bol tam aj Marius, ale nejak sa mi zdalo že sa moc nebavil. Hneď ako sa za ním zavreli dvere, začali ho ohovárať (ale popri tom som zachytila pár ľútostivých/kradmých/whatever pohľadov smerom ku mne). No ale každopádne viac než on to schytala jedna Češka, ktorú teda nikto moc nemusí, ale hento si snáď ani ona nezaslúžila, hlavne napríklad vôbec nevedia môj názor na ňu, lebo ja ohováram zásadne s Katkou (keď viem, že ona to ďalej nepovie, to je jasné). A to čo sa v tej kuchyni dialo už nebolo nevinným klebetením, to už bol krutý výsmech, napodobňovanie a hnusné reči. Sedela som tam a neveriaco kukala, že si to nenechali na nejaký súkromnejší moment. No ale veď dobre.

Potom mi vo všetkej tajnosti povedali že som pozvaná na tú ice cream party ale nemám to nikomu hovoriť. Hneď mi bolo jasné, kto je ten "nikto".
No deti a takto to ide už týždeň a posledné čo som sa dozvedela, že na pošte chcú robiť vianočnú party, ale len pre ľudí, ktorí tam bývajú. Prosím??? Toto je čo za pičovinu? Odjakživa sa robili party hentam, aj pred celým našim trápnym erazmom a teraz si nejaká Rakušanka zmyslí, že to bude takto??? To nevylučuje iba mňa a Mariusa, ale aj pár iných ľudí, o ktorých si myslím že sú fajn a považujem ich za kamarátov. A myslela som si že sme všetci kamráti, viac alebo menej, veď sme tu len na pol roka. Zjavne ne. Asi nejsom dosť malicherná, keď to nechápem.
Tak som postla v našej fejsbukovej skupine otázočku, či nechceme urobiť veľkú party pre každého (chcela som to napísať kapitálkami, ale potom som sa zdržala) u nás. Lebo mňa by ani nenapadlo nepozvať aj tú chuderu čo ju nikto nemá rád...šak sa s ňou nikto nemusí baviť keď nechce, tak ako aj ja to robím.
Bárs nech sa tu aj pobijú, aspoň budú zaujímavejšie fotky na fejsi.

No, idem ja vyhádzať práčku a zalezem si do pelechu čítať mój Mechanický pomrdanč, čo mi Vrana doniesla. To je vám skvelá kniha! Toľko násilia na každej strane...