Zhrnutie

Som hokejový neznaboh (ale ten zápas o zlato si zajtra pozrem) a preto som využila, že sme hrali dnes poobede a vytrepala sa do mesta - na zdravotnú prechádzku (zámienka) a nákupy do Auparku (príčina). Výčitky svedomia mám - ale ne že som nečumela na hokej ale že som nečumela do poznámok z literatúry. (Ale včera som začala čítať Pianistku od Jelinek, to sa ráta dúfam...) (Akože za učenie.)

V Auparku bolo prázdno jak na Štedrý deň o štvrtej poobede, predavačky všade počúvali zápas v rádiu (komentátori už boli zachrípnutí a mleli z posledného) a my sme neohrozene brázdili obchody, ktoré sú inak v sobotu o takom čase narvané, aj keď je také krásne počasie jak dnes. A viete čo? Kúpila som si dve tričká v Stratovariuse (no, v Stradivariuse), viem že som prisahala na vlastný hrob (alebo niečo podobné) že tam už nevkročím, po tom ako ma raz nehorázne nasrali, ale nemôžem si pomôcť, keď mi zrovna tie ich vechťovité handry sedia. Ešte som si vyskúšala nespočetne veľa šiat v Promode, ale vyzerala som jak ruská bárišňa lebo mám tristo kíl nadváhy. Nechápem kedy a prečo - ešte z Erasmu som sa vracala...no, vlastne...už si spomínam. Tak dobre, ale to som už stihla aj schudnúť a zase pribrať. Do piče aj s tukom. Ježiš, jak je ten boží svet skurvený.

Tak, to je bilancia soboty, nenaučila som sa ani kokot, mám dve handrové tričká, ktoré za mesiac budú vyzerať ako keby som v nich pracovala v bani a prala ich na 90°C dvakrát do týždňa. Nemám šaty na promóciu (na ktorú nechcem ísť, ale potrebujem finančnú podporu, takže budem držať piču a usmievať sa), ale zasa, ak sa nezačnem seriózne učiť, na žiadnu promóciu nepôjdem, že...haha. (Smutný smiech cez slzy.) Hlavne že už mám vymyslený vtipný status, ktorý si napíšem len čo budem mať titul. Aha...svedčí to o čom???

No a inak nič nové na svete, dáme si repete. Včerajší večer som trávila počúvaním sprostonárodných piesní (Dvaja driečni spojári a iné, odporúčam hlavne Hory hory...) a potom som si čítala tú Pianistku a to je vám taká kniha...no dosť divná. Inak neviem ako by som o nej hovorila na štátnici, lebo vystupuje tam jedna jebnutá matka a jedna jebnutá dcéra (ale ona je jebnutá kvôli matke lebo to je výchovou) a tej matke by som najradšej prijebala, jak je jebnutá. No seriózne. A samý sex a peep show a divoká masturbácia a iné veci. Akože, nebránim sa, lepšie než Thomas Mann (ktorý nevedel kedy prestať keď už sa raz rozpísal o nemeckých tuberákoch a nakoniec zosmolil 900 strán, ktoré sú čírim utrpením pre každého čitateľa a pritom na wiki si obsah môžete prečítať skrátený na 10 riadkov a je to presne akurát, viac ani nechcete vedieť), len to má občas taký čudný štýl. Napríklad tam nie je priama reč a vždy sa musím dovtípiť, kedy začína a konči...teda uvodzovky tam nejsú. Ale inak zábavná knižka, jedna z tých lepších.

A ešte niečo. Idú mi na nervy tie prijebané patetické statusy o hokeji. Nech sa plebs teší veď, ale preboha, aspoň nech si vymyslia niečo vtipné, keď už sa rozpisujú o "našich chlapcoch" a o tom že "to môžu prežívať znova po 10 rokoch". Och bože, vlhnem...teda vlhnú mi oči, som chcela povedať.

Zajebište IV.

Zaujímalo by ma, koľko zajebíšť ešte vyplodím do konca štúdia (do konca štúdia mi zostáva niečo málo vyše mesiaca, do prvej štátnice presne mesiac. Viem hovno. Totiž, učím sa vám tak ten dejepis a mám pocit že dobre, dobre, nič nové (haha, irónia, všimli ste si?), to už sme počuli...no, ale či si spomeniem že kto bol Vavro Šrobár, keď na to príde!!! Veď viem, bol to taký...no, ehm, politik, dosť dávno žil.

Dnes sa prežieram sladkým a mala by som už prestať lebo som nejak stlstla (bože to je slovo, ani napísať ho neviem) a ledva zapnem gate. Ale neviem si pomôcť. Lebo vždy keď sa učím, mám strašnú chuť na sex, ale sex nemám a nedá sa kúpiť v samoške, ale zato Kávenky áno. (Ani mi vlastne nechutili...to je to najhoršie čo sa vám v živote môže stať - že máte hroznú chuť zežrať niečo, potom si vyberiete nejakú sladkosť a vlastne na ňu nemáte až takú chuť, ale dúfate že sa naplní to nemecké Appetit kommt mit Essen, no ale nenaplní a keď dojete tak máte pocity profesionálneho existencialistu. A už ani nemáte na nič chuť, čo je rovnako katastrofálne.) 

A ešte k tomu sexu - dala som si taký záväzok, že až do prázdnin mám pauzu od chlapov. Akože ja si dávam taký záväzok skoro každú jar (posledné roky) akurát nie vždy sa mi podarí ho naplniť (teraz si ani neviem spomenúť, či sa mi ho niekedy vôbec podarilo naplniť). A je to trochu také alibistické, lebo dobre viem, že ten mesiac čo mi zostáva sa aj tak musím učiť, takže šanca, že niekoho stretnem je takmer mizivá a preto sa to ľahšie dodrží, než keby som si to povedala v lete. (Ale čo som blbá, aby som sama sebe ordinovala leto bez sexu? No nejsom.) Lenže vždy keď si v duchu dám tento záväzok, začnem mať ruju. (Chcela som povedať že začnem hárať, ale to je už moc drsné aj na môj vkus...) Ach bože prebože, život je ťažký...

Musím si nalakovať nechty, kým sa vrátim k tým pičovinám. Pri čítaní o KSČ som upadla do katatonického spánku. Je to desná nuda. A to som ešte nezačala s didaktikou, ktorú nemôžem vystáť, lebo to je okrem nudy ešte aj kokotináreň. Ale aby ste nepovedali, že sa tu len sťažujem (na pojebané štátnice - hm, ani ten uspokojivý pocit z nadávania sa nedostavil, to asi len keď to poviete nahlas...pri písaní to nemá účinok), aj vás dnes kultúrne obohatím (lebo ja som hovadsky vzdelaná a tak) (dám príklad: Chantal dnes: "Keby som tak bola v ataraxii..." Ja: "To je kde?") a tuto vám postnem poviedku, ktorú sme hrali na tom divadelnom kurze. (Ja som bola ten keř, len tak pre informáciu.) 

Daniil Ivanovič Charms: Sen (http://charms.kx.cz/ukazky.html#dobytku)

       Kalugin usnul a tohle se mu zdálo: sedí v křoví a okolo se prochází milicionář.
       Kalugin se probudil, poškrábal se na puse, znovu usnul a zdálo se mu tohle: prochází se okolo křoví, ve kterém sedí schovaný milicionář.
       Kalugin se probudil, pod hlavu si dal noviny, aby si neslintal na polštář, znuvu usnul a zdálo se mu, že sedí v křoví a okolo jde milicionář.
       Kalugin se probudil, vyměnil noviny, lehl si a usnul. Usnul a znovu se mu zdál sen, jak sedí za milicionářem a okolo se procházejí keře.
       Kalugin zařval, zazmítal sebou v posteli a už se neprobudil.
       Spal nepřetržitě čtyři dny a noci. Pátý den se probudil tak zesláblý, že si boty musel přivázat provázkem k nohám, aby mu nespadly. V obchodě, kde si vždycky kupoval pšeničný chléb, Kalugina nepoznali a strčili mu chléb položitný.
       Zdravotní hygienická komise při prohlídce bytu shledala Kalugina hygienicky závadným a k ničemu se nehodícím a přikázala bytovému družstvu vyhodit Kalugina společně se smetím.
       Kaluginy přeložili napůl a vyhodili ho jako odpad.

Teatrálny prísevok. Teda príspevok.

Postujem, lebo už sa tu ozývajú také ohlasy že sa tvárim že sa učím. No moji, netvárim, ani neučím, čo ma nepoznáte? Heh. Ale už začnem, začnem!! Naozaj, fakt, zajtra. Cez víkend som sa nezajebávala, ale bola som v Brne na divadelnom kurze. Veru veru, seminár pre amatérskych hercov to bol a bolo to fakt popiči. 

Okrem toho sme v piatok boli v českej krčme (mám rada české hospody, sú také rockovo-pivné), v sobotu sme opekali a ja som sa stala mrazenou kýtou, lebo sa ochladilo a ja som nemala nijaké teplé oblečenie. A cítim si hrdlo, tak sa modlím aby som neochorela. Okrem toho som sa ešte aj prežierala. Ešte malá ukážka česko-slovenského humoru:

Češka: Guľôčka v jamôčke.

Ja: Vole, Přaha!

No čo by ste ešte chceli vedieť? Ja neviem, nič prevratné sa nestalo, iba sa zas posilnila moja túžba stať sa hérečkou. (Áno, hérečka sa píše s dĺžňom, lebo to je super slovo.) Akože tak vo voľnom čase. Ale aj tak. Chcem stáť na doskách, ktoré znamenajú svet.

Inak moje nové obľúbené slovo je pojebaný. To je také vtipné, používam to na všetko. Ne preto že som nasratá, ale ja mám z nadávania pôžitok. Najčastejšie v kuchyni. Napríklad: Kde je ten pojebaný pičus? (To môže byť naberačka, alebo doska na krájanie, alebo aj otvárak na konzervy.)

Noooo...teraz si idem vygoogliť istého ruského autora absurdných poviedok, nejakého Charmsa.

Dovolená reklama

Chcem touto cestou poďakovať Triss ktorá mi vyrobila ten skvelý oný...no, ehm...pútač, čo si môžete všimnúť naľavo v paneli. Taký cez ktorý sa dostanete do sveta pažravcov (v ktorom ja kraľujem ako Pažravec I.) lebo Wicked vie variť! (Hovorím o sebe v tretej osobe, aby som posilnila účinok svojich slov, alebo tak nejak.)

Celkovo som nespokojná že tam mám len 11 sledovateľov (viete, mne ide o to aby to čo najlepšie vyzeralo a samozrejme o slávu. A moc.) a tu vás je 26, no tak logika mi navráva že aj tam by ste všetci sa mali prihlásiť. No áno, mali by ste.

Inak ten obrázok som samozrejme ukradla na nete a prerobila podľa svojich predstáv (ešte som bola dokonca tak šikovná že sa mi podarilo odjebať ten hnusný vodoznak, ha!), lebo nejsom schopná také robiť sama, viete, ja mám iné talenty, proste viem robiť jinší věci (hehe), ako ste si určite všimli (napríklad vyvárať a vypekať), takže sa musím uchyľovať ku krádežiam cudzích obrázkov. Mimojazdom, tá SOPA či čo, to už vstúpilo do platnosti? Už som spáchala trestný čin? Či čo?

No a inak, keď chcete (a mali by ste, mali!), tak sa zastavte aj na Trissinom blogu o knihách (posledný článok je velice vtipný, lebo ide o nechutné páriky), ona sa poteší.

No...a je to v prdeli

V skratke. Môj pojebaný školitel mi navrhol D. D!!! Za celý čas ani okom nemihol, jediný odstavček mi nedal prerobiť a navrhne mi D? Bodaj by sa z neho do rána stal impotent. Kokot jeden vyjebaný skurvený. Hajzel.

Dnes celý deň predstieram že vypracovávam štátnicové otázky (aj na to už je neskoro, ale niekde treba začať), ale nemám ani šajnu že čo tam všetko patrí, lebo to sú také tie vágne formulácie, ktoré sa pani doktorka tak rada pýta. Bude to viac než v prdeli, keď tam dojdem, lebo ak aj ostatní majú také problémy s tým čo majú vypracovať, ďakujem pekne...wiki to istí.

Na večeru som pažravo zežrala tri (!!!) krajce chleba s pažítkou. 

Objavila som na internete staré pesničky Horkýže ktoré som doteraz nepoznala (jedno úplne prastaré Nebolo to zlé s podnázvom Jebať) a ešte aj moju obľúbenú Alojzovi T. ktorú sme si spievali v autobuse s kamoškou ešte na strednej ("Nohy mám do X a žlté zuby, na ksichte jebáky, smrdí mi z huby...").

Neviem čo všetko patrí do stredovýchodného európskeho priestoru. Predpokladám, že to závisí na nálade pani doktorky. 

Nestíham s učením jak hovado a celý budúci víkend som v Brne. Piči.

Nemám prácu, ani prachy, ani pas a v júli idem do Dublinu. Stačí mi občiansky?

Nič sa mi nechce, iba zajebávať a už si googlim čo pekného majú v Jene. V Durínsku. Haha. Mrte študentského života a ulicu plnú krčiem. To mi stačí na ten rok.

Včera sme boli u Vrany a žrali sme a dopíjali vodku. Založili sme Hnutie bojovníčok proti upjatosti a máme aj také gesto, ktoré je len ťažko slovne popísať (ale je to niečo ako "na supermana"). Lebo celý svet je upjatý a my sme na tom najlepšie.

Nech už je konieeeeec. Kurva.

Sťažnosti

A sťažujem sa?! Sťažujem!!! No. Dnes som reklamovala tričko v H&M ktoré som si kúpila 23. marca (!!!) a mala som ho oblečené asi štyrikrát a začali sa na ňom robiť diery. Proste len tak, ako keby to prežrali krysy, alebo čo. No dopiče, ne že by som mala ilúzie o ich kvalitnom tovare, ale nemalo ani tri týždne! Bez reptania prachy vrátili, aspoň dačo. Problém je ale v tom, že ja naozaj potrebujem niečo nosiť a nemôžem len všetko reklamovať (aj jeansy sa mi rozdrapili len tak v strede látky, to čo je za systém) (na riti) (ale ne preto že mám veľkú riť, lebo tú nemám až takú predimenzovanú, to len brucho mám jak robotník) (taký starý tlstý robotník, čo chlastá pivo v práci) a brať si prachy naspäť, ktoré následne prepijem, alebo niečo podobné. 

Nič som si nekúpila lebo v celom Avione mali hovno a mama mi navyše pokazila náladu tým, že vyžadovala aby som si kúpila šaty na promóciu. Za prvé, neznášam slušné a elegantné oblečenie (a šaty sowieso) a za druhé som tlsťoška, takže vo všetkých šatách vypadám hrozne a keď sa vidím, chce sa mi grcať. Za tretie Chantal momentálne mieša megaporciu studeného granka, teraz o jedenástej, lebo my sme nočné sovy a tak. (Počúvam dnes všelijakú creepy a čudnú hudbu ako Nick Cave a Gogol Bordello, je to ppč, skúste.)

Za štvrté vlastne nechcem ísť na nijakú promóciu (teda ne na svoju vlastnú, cudzie mi nevadia) a viem že musím, lebo moja rodina sa urazila už keď som ich nepozvala na tú bakalársku. A to ne zo zloby alebo z lakomosti, ale mne to proste prišlo bezvýznamné. Dnes som pičovala celý čas (a mama mi vždy povedala nech idem do kelu a mám sa spamätať) že načo je tá promócia a či tam vôbec musím ísť a prečo tam musí ísť celá rodina a vôbec, je to kokotina. A mama že - je to životný úspech. No, to mi je teda hovadský úspech. Titul z našej školy, s ktorým si môžem akurát vytreť zadok aj tu, ne to ešte na západe. Správne ste pochopili, celkovo pohŕdam (joj, popiči slovo) naším školstvom. 

No ale viete, mne by to bolo celé jedno, keby som tam len nemusela ísť. Lenže všetci idú a celá rodina už sa od minulého roka vypytuje že kedy to už konečne bude. Chápete? To tak strašne túžia byť pozvaní na ten obed? Ja napríklad vážne nerozumiem, čo je také super ísť na cudziu promóciu, okrem toho obeda teda, lebo vlastne sa patrí dať mi dary (s týmto bodom súhlasím, ale prečo sa to zdá super mojej rodine??) a prachy. Alebo tak. Bože dúfam že si nezmyslia oblažiť ma nejakým brúseným sklom, to fakt nepotrebujem. Ale mama také onehdy dostala a doteraz z tých pohárov pijeme iba pri zvláštnych príležitostiach, tak uznajte. Ja sa viem opiť aj z plastových, ja som buran, chacha. No dobre, žarty nabok. Heh. 

Akože tá promócia je v úplne nevhodný čas, v júli, keď ja plánujem ísť na festival, do Dublinu a do Paríža a ešte neviem čo iné. Nemám čas motať sa po aule Univerzity Komenského a potkýňať sa pred zrakmi kádrov excelencií a rodinných príslušníkov mojich drahých spolužiakov, kým budem krivkať po diplom a strnulo sa vyškierať. 

No tak rodina by sa smrteľne urazila keby som ich nepozvala, bez ohľadu na to, že by som sa ani ja toho candrbálu nezúčastnila. Mama nechápe o čo mi ide, že veď to ja neplatím. To síce ne, ale aj tak som presvedčená že je to nehorázna strata peňazí (ktoré by mi radšej teda mohli previesť na účet...či?) ale hlavne - neznášam oficiálne akcie. Viete, musíte sa slušne obliecť a to je nepohodlné (silonky sa vám zarezávajú bohvie kam a trpíte na opätkoch, ktoré máte len preto že to je slušné a ne preto že sa chystáte tancovať na bare v Harleyi, čo vlastne znášam oveľa ľahšie) a musíte sa tam promenovať pre všetkými a tí len čakajú kedy sa potknete (aby sa zasmiali...) (no dobre, preháňam) a potom si podať ruku s excelenciami a neviem čo. No proste ja také akcie fakt nemusím, ja nemám rada ani vlastné narodeniny. Lebo ste stredobodom pozornosti bez toho že by ste chceli. Lebo inak milujem byť stredobodom, nechápte ma zle. Ale ne preto že starnem, viete. Alebo preto že sa pechorím pre diplom. Tsss. Vlastne pffff, ako hovoria Žabožrúti. Neviete ako sa vykrútiť z vlastnej promócie? Napríklad si zlomiť nohu? Alebo mať zápal slepého čreva? Ale to bolí a mala by som jazvu a nemohla by som cestovať. Ale zato by som schudla. Čakám na vaše dobré rady, priateľkovia. Real talk.

Svátek práce a niekoľko múdrych poznámok o tom, prečo vrana k vrane sadá a je to tak dobre

Aby sme začali zvesela, keď už teda sa nekonal nijaký sprievod (ináč fakt by ma nasralo keby som kvôli sprievodu musela vstávať, na druhej strane sa tam došli vždy len ukázať a potom sa šli najebať, teda aspoň môj drahý otec to tak spomína), máme dnes krásne počasie, preto sedím pri okne. Haha.

Je prvého a moje veľkolepé plány o tom ako si začnem vypracovávať štátnicové otázky akosi stroskotali, lebo...vlastne ani neviem. Od rána som si stihla zatiaľ len umyť hlavu a byť na fejsbuku (a ešte aj obed). A potom chcem ísť plávať, takže neviem ako to dopadne s tým učením. Napiču, jak vždy. Zabudla som, o čom som vám šla referovať. Aha, áno, no ja som sa ani nezajebávala vlastne (teda dobre, zajebávala), ja som čítala blogy predsa! Napríklad ten Sashin, hlavne príspevky o Nemecku, lebo ja som taký nemcofil a Nemecko je moja obľúbená krajina, ale ešte radšej si z Nemcov robím srandu, lebo oni sú taký národ, že inak mi nedá. Napríklad ich posadnutosť bio vecami a triedením odpadu a tak, že skoro mám až výčitky svedomia hodiť fľašu do koša na ulici, lebo som si neni istá, či niekde poblíž nenájdem aj triedený odpad. Ja. Chápete. Ne že by nezaujímalo životné prostredie, ale zas sa nepretrhnem (ale ja sa nikdy nepretŕham). Aha ozaj! Už som vám hovorila, že to miesto v Jene mám už na 100% isté? Juchúúúú, celý rok v Nemcárni. Neviem sa dočkať. Ale bio kozmetiku a potraviny si kupovať nezačnem, ja nejsom bohatá.

Za dva mesiace mám narodky a oslávim jubileum, štvrťstoročie. Budem na nesprávnej strane of 20´s. Das ist Hrúza. Ešte stále neviem, o čom som chcela hovoriť, teda lebo mala som pripravené dve témy do príspevku, ale tá prvá je asi bezvýznamná, lebo som ju zabudla, tak prejdime rovno k druhej, po tomto nič nehovoriacom úvode. Druhá téma je veľmi významná a budeme dnes hovoriť o tom (teda budem vás poúčať), prečo vzťah s Afričanom je úplne na piču. Ehm. (Hoďte si skalou, mne je to jedno, on mi už aj tak povedal že som rasista.)

V podstate ide o to, že keď s vami niekto jedná ako s vecou (a to je láska, lebo aj veci možno milovať, však), vôbec neočakáva že sa začnete brániť, lebo ženy v Afrike sa zjavne brániť nesmú alebo nechcú. A keď máte vlastné názory, to sa berie ako rasizmus. Nič to, že sa pekelne premáhate, aby ste boli stále diplomatickí. A argumenty nič nezmôžu proti dogmatickej kostolnej výchove a rigidnému mysleniu. Ako hrach na obrnený transportér hádzať. Aby som to skrátila, chlapec mi odkázal, že moja duša zhorí v pekle (alebo tak nejak, každopádne pri tom použil veľmi literárny jazyk, aký dnes aj v knihách ťažko nájdete, asi mal Shakespeara na kolenách, keď to písal, lebo jeho mind bola full of sorrow and grief) a všetko je moja chyba, môj život je celkovo napiču a nikdy lepší nebude a ja som ho využila, zneužila a ešte som aj kurva (to ale každopádne znamená, že mi dlží prachy!) a že sa nechal pretestovať na HIV. Irónia, čo? A viete čo? Ja som sa dala tiež. Takže sme si kvit.

On má tak neuveriteľke vysoké sebavedomie a prerastené ego, že sa čudujem, že sa zmestí do jeho intrákovej izby. Jeho presdvečenie že on je najlepší na svete a ja som bad guy a vlastne sa mu deje neprávosť, lebo on si to nezaslúži (real talk, citát!) ma celkovo udivuje. S Olgou sme sa zhodli na tom, že je dobre že má tak obrovské sebavedomie, lebo keby vedel, aký je v skutočnosti obmedzený, bol by v depresii a to nie je pre človeka zdravé. Inak to je taká spoločná črta afrických mužov, to ich ego. Oni si všetci myslia že sú super a najlepší na svete (prestala som počítať, koľkokrát mi tvrdili, že európski muži sú hrozní a nevedia sa postarať o svoje ženy a že celkovo v Európe je všetko napiču - vždy som si kusla do jazyka aby som im neodkázala nech teda tiahnu tam odkiaľ sa dotrepali) a keď ich odmietnete, oni proste nechápu. Oni naozaj nechápu, to ani nepredstierajú, lebo oni sú skalopevne presvedčení, že sú to najlepšie čo vás v živote postretlo. To je prípad preacher-mana ale aj rôznych iných s ktorými som mala tú česť sa rozprávať. Katastrofa. A to ako večne pičujú na Európu a keď sa ich spýtate či poznajú bársčo (knihu, autora, film, jedlo...) európske, otvorene vám často povedia že "vieš, ale nás tie vaše veci veľmi nezaujímajú" a ešte sa pritom tak súcitne usmievajú.

Ale európske vzdelanie je im dobré. Aj európske prachy. Luxembursko totiž podporuje všetkých študentov s dobrým priemerom, bez výnimky. Kokos. Človek by ich najradšej nakopal do riti, že by pristáli v tej svojej zasranej savane. Alebo to len ja zastávam názor, že kde sa mi nepáči, tam sa nedojebem a nebudem tam ľudí otravovať so svojím "Máte to tu celé na piču."???