Guláš

Započala som nákupy vianočných darov, tradične ako každý rok - sebou. Kúpila som si Lichterkette (to som naozaj potrebovala!) (chcem si to nacápať na stenu okolo zrkadla a vytvoriť dojem pornoklubu), mikinku (pohodlnučká je, juj) (ja viem že pomaly a nenápadko hovádko prechádzam na nemecký štýl, ale zas do roboty potrebujem dačo pohodlné a ne sa tam presúšať v pulóvrikoch) (pravda je taká, že na zimu tlstnem a v mikine sa dobre schová bachor a okrem toho keď idem k Properovi tak sa aj tak len večne povaľujeme a v mikine sa to robí lepšie než v svetri) a DVD s Tilom Schweigerom, lebo on je JEBAČ. To stačí ako dôvod.

Okrem toho som kúpila aj dačo pre iných, ale viete ako...sebe najvác. Jak každý rok. Už si ani nemyslím, že je to egoistické. Nakoniec vždy niečo splaším aj pre ostatných (aj keď tie veci pre mňa sú nejaké lepšejšie, ale tak každý vie najlepšie sám, čo chce, že áno). Kvôli tomuto nákupu som sa trepala do Erfurtu, aby som nakoniec nakúpila v rovnakých obchodoch, aké máme v Jene, ale aspoň som bola na výlete. A vlastne to nebol môj nápad, ale Baiba tam chcela ísť. No, tak sme preriešili jej bývalého a našich súčasných a ešte všelijaké iné životné záležitosti. Zima jak v piči materinej (spájam si to so psou materou, tak nejak) ale chodili sme z obchodu do obchodu takže nakoniec som bola aj tak spotená a elektrizovali mi vlasy z toho jak som si večne dávala hore-dolu čapicu a už som mala ten neodkladný pocit že ma jebne lebo všade bolo trilión ľudí, ako som mohla zabudnúť, že v sobotu, tri týždne pred Vianocami, býva všetko narvaté??? Inak pohoda-jahoda. 

Aha - našli sme jednoeurový obchod a tam som sa vyřádila. Vedzte, že na Slovensku by som do dačoho takého zásadne nevliezla, ešte by som sa hanbila že ma niekto uvidí odtiaľ vychádzať. (Som tak trochu snob.) Ale tento obchod je fasa, lebo okrem chujovín tam majú kopu praktických domácich potrieb (to je pre mňa ako hračkárstvo, takže mám teraz nejaké poháre s uzáverom na moje oriešky a sezam a podobné záležitosti a nejaké kuchynské náčinie) (veď doboha za euro a vyzerá to relatívne luxusne!)

A čo ešte? Zmeníme tému, aby sme sa nenudili.

Ešte trošku budem ospevovať chlapa. Ja som stretla toľko exotov, že môj zoznam neprípustných vecí je dlhší než týždeň pred výplatou (klišé, klišé!) a už som si myslela, že sa nikdy v živote nezamilujem, lebo každý druhý bol buď kokot, alebo proste divný. Často sa mi stalo že som s niekým dačo riešila (no dobre, buďme úprimní, bola som s nimi v posteli) a v duchu som si hovorila že What the fuck am I doing here? Nestalo sa vám to? Máte šťastie. A zjavne ste neošukali polku sveta. Ale triediť plevel je ťažká robota. No a nezáleží na objektivite, však. Záleží na mojom pocite a ja si teraz pociťujem, že Proper je najdokonalejší chlap v tejto galaxii (a čo je za ňou ma pramálo trápi, E.T. už zavolal domov, takže čo to tu budeme teraz prepierať...). 

A hlavne preto že je v mnohom ako môj foter. To už som tu nadškrtla. Patrím k tým blaženým, ktorí sú presvedčení, že majú najlepších rodičov vo vesmíre (íha, to čo mám dnes s tými vesmírnymi prirovnaniami...ale ja som vždy mala rada vesmír, a Chantal a Vrana ma už za to vysmiali tuším) (sú necitlivé, ľudia všeobecne nechápu moje lesné a vesmírne sklony a je im to na smiech) (ale šak počkajte). Tak ale späť - skrátka si myslím, že moji fotri sú najlepší drahouši (aby ste vedeli, mám ich fotku ako background v compe), akých možno vyfasovať a teda je jasné, že celý život som dúfala, že môj muž bude mať vlastnosti môjho drahého otca. Teda tak. Ale ťažko sa taký v dnešnom svete zháňa, ako mama občas škodoradostne nadhodila, že lepší už nebude, lebo najlepšieho si ulovila ona a že teda sa musím uspokojiť s druhým najlepším, ak ho teda vôbec nájdem. Chápete. A teraz ho mám. Viete ako sa teším, keď vidím niektoré reakcie a viem, že to je celý foter? No hovadsky. A občas mi niečo vysvetľuje, tak fotrovsky a mne je to hrozne smiešne (ale ja sa vždy ujebávam aj keď mi dačo foter vysvetľuje) a on sa vždy pýta, či si z neho robím srandu a to ja už v kŕči krútim hlavou že to by som si v žiadnom prípade nedovolila (presne jak doma).

A proste to tak má byť. Napríklad minule po večeri (po tom jahňati na smotane čo mi tak závidíte) umýval riady a ja som ležala na gauči, lebo som bola sjetá a hovorím - aj by som ti pomohla, ale nechce sa mi. Bol plný pochopenia. Len som sa z tých jeho komentov skoro zadusila od smiechu.

Našli ste už niekto chlapa, ktorý je dokonalý? Alebo je ako váš foter? (Totiž, za predpokladu že máte dokonalého fotra samozrejme.) Ja viem že ne, ale tak nejak musím zakončiť ten článok a obyčajné "čaute" sa mi sem nejak nehodí.

Reklama

Dovoľujem si vás upozorniť, že na to že vás je TU tak veľa, tak je vás HENTAM podozrivo málo. Chcem mať veľa sledovateľov aj na mojom blogu o varení! Přece umim vařit!!! A tento mesiac sa hovadsky snažím pre vás vymýšľať nové veci. No, hlavne pre seba, lebo som žravá, ale aj pre vás. Omg, ale minule mi varil chlap a to bolo mega, len neviem čo tam všetko dával (ale len aby ste závideli - jahňacie maso so smotanovou omáčkou a bolo v tom aj kokosové mlieko a dačo rajčinové a och...k tomu ružičkový kel, aký vie len on urobiť, mega, hovorím vám).

Chlapská ješitnosť

Včera som (nie po prvýkrát) mala šancu vidieť exemplárny príklad mužskej ješitnosti. A veru som si to v duchu užívala, jak sviňa. Keby ten dotyčný vedel, aký bol smiešny.

Dotiahla som sa domov (btw zaujíma niekoho že v Jene je originál -10°C?) o pol deviatej z roboty a v kuchyni bol ruský spolok. Teda nie úplne, ale v podstate. A okrem toho veľmi zaujímavé zloženie. Baiba, jej terajší frajer (Ukrajinec), jej bývalý frajer (alebo whatever on vlastne je/bol) (Nemec) a Kateryna (suseda zhora, tiež Ukrajinka) (btw máte pomaličky prehľad o tom kto tu so mnou vlastne býva, či mám vždy písať do zátvorky vysvetlivky? Nechcem z vás robiť debilov, chápete...). A potom došiel ešte Alex (haha, jak si ponemčil meno, ale Rusi ho aj tak zanovito volajú Saša, lebo je Rus). Môj chlap mal voľajaký program s kamarátmi, tak som sa uplácla u nás v kuchyni, že reku popijem s hentými, aj tak hučia. 

No a tak sme pili, fajčili shishu a ja som pozorovala. Keď sa Baiba s jej chlapom zdvihli a odišli spať, začali tie kúsavé poznámky od jej bývalého. Nepovedal nikdy nič konkrétne, veď viete ako to je, ale tie narážky a navyše takým tónom, no na hovado smiešny bol. A trápny. Lebo viete ako, ona ho najprv strašne chcela ale on bol nejaký chladný a nechcel vzťah a blablabla (ale aj tak tu bol dosť často a boli spolu skoro každý deň) no a potom odišiel do iného mesta kvôli štúdiu (ale nie ďaleko a to ani nebol dôvod, prečo s ňou nechcel chodiť). A teraz má ona niekoho iného a jeho zjavne sere, že je nahraditeľný. Chacha. Ale aj tak si myslím, že je to pre ňu lepšie, lebo on je dosť divný. Viete...a taký nevychovaný. Napríklad: vytiahla som svoj rum (stál 8 euro, pamätáte, ale je to ekrazit) a povedala som, že uvarím čaj, lebo to neni dobrý rum a kúpila som ho vlastne na to, že v zime rada pijem čaj s rumom (ech...stane sa zo mňa riadny alkáč týmto štýlom). A tento dobrý chlapec chlastal shoty a za každým pičoval jak chorá vrana v sáčku že aké to je hnusné a že v Nemecku tým čistia motory a podobné vtipnosti. Nakoniec som mu povedala že darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, ale akosi to nezabralo. 

Nehovoriac o tom že sme fajčili moju shishu (a môj tabak, ktorý tiež opičoval, lebo "on neznáša kokosovú príchuť a celá krabička tým páchne a to preto mu nechutil ani ten jablkový" - no chápete tú drzosť? Ešte že som bola dosť unavená na to aby som nereagovala). Otrasné, niektorí ľudia proste nemajú sociálne kompetencie. Nakoniec ešte ondil že nemá kde prespať, lebo tá kamoška u ktorej mal zajednaný nocľah je na diskotéke a jemu sa tam nechce na ňu čakať a ondil mrte dlho a celkovo som mala pocit, že čaká na to, kým mu dovolím prenocovať u nás v kuchyni. Ale aj ja viem byť okázalo ignorantská. Tvárila som sa že sa ma to netýka (a veď sa ma to ani netýkalo). Okrem toho som pozvala Alexa na našu vianočnú party a hentoho ne, aj keď v tom momente mi to ani neprišlo blbé, až ráno ma napadlo, či sa necítil vynechaný, ale viete čo? Mne je to fuk, lebo on neni môj  kamarát (nemám ho ani na fejsi, tak uznajte!) takže sa necítim trápne. No, je to drbko.

Doplnok

Dneska som vám už raz písala, ale viete ako, na to že dnešný deň začal tak biedne (pamätajte na tú príšernú opicu čo som mala) a bol relatívne nudný (to lebo som nevládala nič robiť a hanebne som prehrala v stolnom futbale 0:10 takže som musela podliezť stôl - stále sa v tom zdokonaľujem) (v podliezaní, nie v stolnom futbale), tak sa poobede zvrtol na celkom zaujímavý.

Idem si tak do kanclu a zrazu vidím, že kolegyňa kecá s nejakým chlapom. Pozerám naňho a hovorím si - hm, má také isté gate jak Proper. Aj bundu má takú istú. A potom asi tri sekundy rozmýšľam či mám načisto už halucinácie (a že by možno bolo dobré obmedziť to množstvo chlastu a mäkkých drog, ktoré do seba v poslednej dobe ládujem). Nemám. Bol to Proper! (Tým pádom nemusím nič obmedzovať, chápete tú dobrú správu.) Tak som sa tam doknísala a kukám naňho že kedy si ma všimne. A kolegyňa ma zbadala a hovorí - no a toto je Wicked a ona ti môže hneď všetko ukázať (chacha...ale ona to nepovedala tak dvojzmyselne), máš teraz čas, Wicked? A potom na nás kuká, jak my na seba kukáme a pýta sa - vy sa už poznáte?

No hollywoodska scénka. 

Tak som mu urobila Tour de Hugo a on mi vysvetlil, že načo tam vlastne došiel (to sa mi teraz nechce opakovať). No a dnes je štvrtok, takže máme kreatívne dielne a keď sme tam vliezli, tak taká teta čo to tam robí hustila do Propera že musí niečo urobiť, napríklad adventný veniec a nech si to skúsi a on sa vykrúcal že nemá čas ale nakoniec sa nechal zlomiť (ale ona bola nekompromisná). Tak povedal, že teda na pol hoďku sa môže zdržať. No a tak sme tam sedeli a on vyrábal adventný veniec (akože sladkééééééé!!! Až sa mi kazia zuby....aha tak to preto!!) a ja som vylepšovala svoj obal na mobil čo som si ušila minule a bolo to celkom vtipné. Nakoniec tam bol asi dve hodiny, lebo potom objavil, že si môže ušiť plyšového medvedíka a to bezpodmienečne chcel vyskúšať. Hovorili sme mu že to trvá asi tri hodiny a že to teraz nestihne, ale on vyhlásil, že to neni možné, že za hoďku to dá. Tak začal a keby ste videli to nadšenie! No lepšie než tie decká. Samozrejme to nestihol, takže teta povedala, že musí dojsť nabudúci týždeň a on že dobre. No chápete? Takže nabudúci týždeň si dojde ušiť toho medveďa. On je proste k pomilovaniu.

A ešte k včerajšej party, zjavne som sa ožrala viac než sa mi zdalo, lebo si kopu vecí vôbec nepamätám, napríklad ako som jednému z chalanov povedala, že viem že mal sex s chlapom (to som tak usúdila na základe niektorých nejasných odpovedí z hry I´ve never, čo sme hrali minule). Trapas. Druhá vec je, že som vraj dotiahla svoj rum, niekomu som naliala a potom som ho vraj zbalila, vyhlásila že s tým sa nemrhá, to stálo 8 euro a to odložíme nabudúce. Ehm. Deti. Možno by som naozaj nemala toľko piť.

Bez diakritiky

Skor nez zacnete hubovat a kritizovat, tak si uvedomte (pici chlapce sa vedom), ze prave sedim v praci, nudim sa (teda nenudim, lebo vam tuto pisem) a je tu len nemecka klavesnica, takze mozete byt radi ze vobec daco je a neni to po nemecky. Inak by ste sa aj vy nudili, ako v posledne dni, ked ste s nadejou klikali na moj blog a nenasli ste novy prispevok. Ale v poslednej dobe mam vecery vybookovane a venujem sa onakvejsim cinnostiam, nez blogovaniu, chacha.

Ale dame si jeden suhrnny. Takze naprv dovod zakliknut mi chudiatko-button.

Ked si myslite ze mate perfektny zivot, nieco sa posere. Takze sa mi dojebal zub (lebo preco ne, ked zubari su tak drahi a ja tak chudobna). Dojebal sa kazdopadne vo velkom style a ked som v utorok musela zozrat tri ibace aby som vobec prezila den (ne ze by bolesti uplne ustupili, ale dostala som ich na uroven kedy boli znesitelne, ked som sa toho zubu nedotykala a zula opatrne na druhej strane), tak som zavolala zubarke a zajednala si termin. V stredu som z Properovej postele masirovala priamociaro rovno do zubarskeho kresla (klamem, bola som medzitym este doma, ale takto to znie lepsie, ne?), kde som zazivala hodinku a pol pekelne muky. Moj mily zub, ktory uz vlastne je (bol) iba amalgam naplacany na koreni, sa rozhodol odumriet. Ako umrlcek. Odumreli mi nervy a teda ich bolo treba vybrat. To neboli, az do chvile, kym ta hnusna ihla narazi na zvysok nervu, ktory este zije. Vtedy sa zacne prava zabava. Zavyjala som, krutila sa ako paragraf a mavala lavou rukou ako besna (ako znamenie ze to boli) a vedzte ze mi prislo z tej bolesti az zle od zaludka (to sa mi stava, je to hnusne). Zubarka bola strasne mila a cely cas ma utesovala a povzbudzovala, ze aka som statocna (to uz mi raz jeden doktor povedal, ze vraj ako partizan) a obcas ma pohladkala po ramene, no hned mi bolo lepsie (ale len psychicky). Moja slovenska zubarka (byvala) bola totiz hrozna pica a bola drza jak plostica a rozhodne ne mila.

Potom mi povedala, ze sa to teraz neda cele vybrat, tak to nechame odpocinut, za dva tyzdne dojdem znova a v januari potrebujem korunku. No. A potom mi povedala, kolko stalo to stredajsie osetrenie. Dufam ze teraz sedite. 350 euro. Iba som zakoktala ze eeh, 350...?? 

Viete deti, je to menej nez tu mesacne dostavam, medzi nami len aby ste boli v obraze. Nuz a ja len dufam ze to pokryje moja bohovska poistka, ktoru tu mam. Ale neviem ako to je s korunkou. A viete co mi povedala moja draha matka? Najprv ma polutovala, ale jednym dychom dodala ze to v ziadnom pripade nejde (a preco som si take veci nevybavila doma - ehm, akoze ako som mala vediet ze mi tu odumrie nerv?) a ze s tym musim dojst na Slovensko, kde je to tiez mrte drahe ale na to mi moze pozicat. Uzasna utecha, ked chcete pocut len dve slova - chudiatko moje.

No. Zatial som v klude, lebo som este nekontaktovala poistovnu, to planujem urobit zajtra. Okrem toho ma tu vsetci uistuju ze to preplatia, lebo si tu vraj kazdy daval robit zuby (a vyuzil ich, pricom ja som v tom absolutne nevinne a neplanovala som zneuzivat poistovnu...) a nechal u zubara aj tisic eur. Tak viete co? ked to budem vediet, bud vam napisem, alebo ma jebne a nenapisem vam uz nikdy nic. Tak sa modlite aby som vam o tom radsej napisala.

Druha zaujimava vec, omnoho lepsia a zabavnejsia, je sprava o vcerajsej party. Kazdopadne nasledky tej party citim doteraz a vedzte ze uz som sa citila aj lepsie.

Aitana oslavovala narodky, tak sme pozvali par ludi a sundali sme sa v kuchyni na chudakov. Trojboj v mojom podani bolo pivo, potom Stroh 80 (taky nechutny nemecky alkohol a hadajte kolko ma percent...napoviem vam, je to v nazve) - ale to ma prinutili (takze len jeden shot, ktory som brzdila pivom a prskala som jak macka, co vyvolalo salvy smiechu a potom som to zajedala kyslou uhorkou na rusky sposob, lebo mi ju niekto podal) a potom este zelenu, ale to ma tiez prinutili, lebo to je odporne a chuti to ako Listerin. Ale viete ako, proste si predstavte jak to tam asi vypadalo. Okrem toho sme hulili shishu a davali si navzajom ciganske sluky (Proper to okomentoval slovami ze "kolko mate rokov" ale mal sa radsej spytat "kolko mate promile"). Nakoniec, ked uz sme boli vsetci najebani jak dogy, vsimli sme si ze krasne snezi. Takze vsetci vybehli na ulicu a jebli sa na cestu robit anjelov. Hore sme zostali len ja a este jeden byvaly slovensky dobrovolnik (v tom case bol uz Proper prec, lebo zodpovedne zduchol domov spinkat, kedze dneska rano musel ucit deti v skole) (my ostatni tiez pracujeme s detmi ale nezodpovedne sme sa ozierali dalej). My sme ich zhora fotili a oni do nas hadzali snehove gule (a boli fakt dobri, lebo trafili a to sme boli na druhom poschodi!), takze bola plna kuchyna snehu. Ja som to tam utierala mopom, lebo tam tak postaval (teda opieral sa o stenu), najebana mysel proste - treba upratat, hned.  Anjelov som robit nesla, lebo som stara a zodpovedna a nechcem byt chora (staci mi ten zub a okrem toho soplim, lebo som si nasadila odvykaciu kuru a vysadila som tabletky na alergiu, cize sa aj tak citim ako keby som bola chora).

Neviem kedy som sla spat. Pamatam si len, ze som pozrela na hodiny, usudila ze uz je cas, ak chcem spat aspon par hodin a odpazila sa do pice. (Prave ma napadlo ze sme vlastne pili aj rum - nasla som tu taky nemecky tuzemak za 7 euro, lecker, lecker.)

Ked som dosla do nasho bytu, chcela som ist do kupelne ale bolo zamknute. Tak som zaklopkala a otvorila mi Aitana, ktora mala prave blizke stretnutie tretieho druhu so zachodovou misou. Dobre som jej poradila (use your fingers), doniesla som jej vodu a ked povedala ze chce byt radsej sama, velmi som to uvitala lebo ja som uz tiez bola zrela akurat do postielocky.

Ale este som bola dost pri zmysloch aby som sa odlicila a vybrala si cocky. Len saty som zasa smarila na zem. Hm. Stava sa to pravidlom, ale na druhej strane ja mam doma upratane. Dnes rano som mala vsetky priznaky anonymneho alkoholika a srdce mi busilo asi az do druhej poobede. Bozicku. A zajtra uz zacina vikend. Ajajaj. A Proper zostava tentokrat v Jene, nejde do Drazdan. Olala. Mozno sa prepijem na onen svet skor nez mi dojde ten ucet od zubara.

Plakal by som, ale nemám za čím

Dnešný deň je nejaký nahovno, hoci som sa nezobudila so zlou náladou. (Lebo také dni sú definitívne nahovno, od rána do večera a mám chuť každého kopnúť do členka, kto ide okolo.)

Lenže. Zobudila som sa vedľa Propera a to je vám hneď taký ambivalentný pocit, lebo - ja sa hrozne rada vedľa neho zobúdzam, keď sa na to pozeráta klasickým spôsobom, ale pre mňa to znamená, že sa z jeho postele musím vyklopiť do studeného rána, dať si rannú zdravotnú polhodinovú prechádzku svižným krokom (cestou stretávam svojich spolubývajúcich na ceste do práce, lebo dosť ťažko sa nenápadne plíži domov medzi siedmou a deviatou ráno). Takže nie, nerada sa vedľa neho zobúdzam, radšej vedľa neho zaspávam, lebo vtedy viem že mám minimálne šesť (občas sa zadarí a aj viac, keď nemá ráno školu) hodín, kedy sa naňho môžem sápať a keď sa v noci preberiem, len sa pritisnem (lebo sme sa v spánku možno posunuli od seba na vzdialenosť tri milimetre a to je ďaleko) a spím ďalej. A viete čo? Drží ma v spánku za ruku! To je, čo? 

A aj inak je skvelý, dokonca aj jeho tajomstvá mi pripadajú skvelé, hoci nie všetky sú s kostolným poriadkom (ale ja som nikdy nebola kostolný typ) a rada ho počúvam a nikdy ma nenudí. A púšťa mi všelijakú dobrú hudbu. A okrem toho ho zaujíma, čo hovorím ja. Nechá ma púšťať mu Nicka Cavea, pozeral so mnou Easy Rider a požičal si odo mňa Clockwork Orange. A netváril sa že si to požičia len preto že som mu to navrhla. Viete, ne že by som bola vedma, ale dokonca aj ja vidím niektoré veci ľuďom na očiach. Totiž, hlavne mužom. (To mám teraz takú chvíľku, ale ktovie kedy príde záchvat neistoty, veď ma poznáte.)

Nikdy sa nepýta na čo myslím. Viete aké je ťažké nájsť niekoho, kto sa také veci nepýta? Neznášam tú otázku (v zásade väčšinou nemyslím na nič, alebo to v tej sekunde zabudnem, ale tá drzosť, že niekto potrebuje vedieť ešte aj moje myšlienky je pre mňa neznesiteľná) a nikdy na ňu neodpovedám. A ani sa nepýta na moju sexuálnu minulosť. (Osobne si myslím, že má za sebou tiež nemalú zbierku (súdiac podľa tých výkonov) a možno to nechce vyťahovať na svetlo, každopádne nech už má akékoľvek dôvody, som mu povďačná, lebo na rozdiel od každého ONS (ktorým som všetko vešala na nos, lebo mi na nich ani za mak nezáležalo, a už vôbec nie na tom, čo si o mne pomyslia) nemám potrebu mu o tom hovoriť. S Properom nemám záujem to riešiť. Keby sa spýtal priamo, asi by som dala nejaké neurčité informácie k dobru, ale rozhodne sa nepochválim tou známou vecou, že mám doma mapu sveta s vlajočkami.)

A píše mi a volá mi ale zároveň je to k veci a nejsú to stupidity typu "ahoj mojko čo robkáš, aký si mala dníček" (zrejme aj preto, že Nemci nezvyknú používať diminutíva), čo u mňa vyvoláva dáviaci reflex. A je vtipný. A poznám aj jeho kamošov (a vyzerá to tak, že aj oni nás berú ako pár, ale na také veci sa nepýta) (zároveň sa pred nimi na mňa neliepa, takže nevznikajú trápne situácie, kedy ostatní nevedia, kam sa majú pozerať). Proste celkovo, keď sa na to pozrieme z rôznych uhlov, je to dokonalý chlap pre mňa. NAVYŠE! Je kozorožec, ako môj foter. A má aj niektoré ťahy môjho fotra (medzi iným napríklad moc nemusí vianočné trhy - no uznajte). A pre mňa môj foter predstavuje vzor dokonalého chlapa, ktorého by som aj ja chcela mať doma, presne ako podľa tých príručiek, takže čo si ešte môžem viac želať? (Navyše ak bude mať aj rovnaké negatívne vlastnosti ako môj foter, nemusím si na ne nanovo zvykať, lebo ich budem poznať z domu.)

Ech...a tento príspevok mal byť o mojom blbom dni, ale nakoniec je to óda na Propera (Eliza, tešíš sa?). No ale ja vám poviem prečo je ten deň blbý (úplne blbý teda neni, ale vedzte že som zežrala tri porcie zeleninovej poliefky, dorazila zvyšok Rittersportky a zapila ju studeným mliekom a teraz tlačím ďatle). Tak najprv som musela vyliezť z teplého pelechu a nechať Propera spať (lebo ja som už musela ísť a on blicoval prednášky - na Nemca slušný výkon, u mňa bežná prax počas štúdia), bolí ma celý deň hrdlo (nechápem a hlavne nemám chuť ochorieť a zasa sa drbať k doktorke a potom riešiť aby mi poisťovňa preplatila tie nehorázne sumy) a som hrozne unavená. Hrozne hrozne hrozne unavená. V robote som celý deň nič nerobila. Teda aspoň polovicu času, proste som si čítala časopisy. Ale dnes to tam celkovo bolo nejaké pokojné, nikto nekvičal jak prasa pod kudlou, nikto sa nenaháňal a nemlátil (čo tie deti už začali s trankvilizérmi v takom mladom veku???). A hrozne ma bolí zub a z toho mám fakt strach. Včera na trhoch som si totiž kúpila pražené mandle a niektoré z nich sú strašne tvrdé (ne že by som nemala zakázané akékoľvek orechy, ale tieto boli obalené v cukre a niektoré tým pádom tvrdšie než obyčajne) a tak som nič netušiac do jednej zakusla a odvtedy ma to strašne bolí. Problém je v tom, že to už neni žiadny zub, len kopa amalgámu a ak som si to teraz posrala (lebo to mi zubárka ešte prízvukovala, nech ma ani nenapadne na tej strane kúsať dačo tvrdé) (a ani žuvačky), tak som dobre v piči.

Aha - jedna vtipná infoška. V mojej práci je zjavne nehorázna klebetáreň (ako všade). Lebo minule som si čítala nejaký článok o sexe a Krištofík (budem tak pre poriadok volať môjho šéfa, ktorý vlastne nie je môj šéf, ale tútor, ale to je vám jedno, však) (no viete, ten) išiel okolo a len tak nadvihol obočie, že čítaš si o sexe? Dobrý článok, že? A ja som nahodila len taký neurčitý výraz, že jasné. A on zo stojanu vytiahol ďalší časopis a zahlásil - som počul, že máš frajera, tak tuto si prečítaj, je tu článok že "Sme dobrý pár?".

Kým mi to docvaklo, trvalo to asi sto svetelných rokov, a len dúfam že som nezízala s otvorenou hubou. Prosím pekne, to len jedna moja kolegyňa vie (vedela) o Properovi, lebo nejak náhodou na to došla reč. Ale zjavne už to vedia všetci. Chacha, klebetáreň. A dnes som si teda vzala ten časopis, že reku prečítam si o tých párikovských záležitostiach a zasa Krištofík ide okolo a len tak veľavýznamne žmurká a dáva dačo o tom, že to si rozhodne mám prečítať. Tak som len odpovedala, že zjavne sa tu nijaké tajomstvo neudrží a on sa tváril velice svätuškársky. Ach bože, celé to je hrozne smiešne. Najsmiešnejšie je, keď si predstavím, že niekto si vypráva o mne  a chlapoch. Akože to už čo je. Hahaaa.

Fuck me fuck me dirty pussy

Ha, teraz som zvedavá ako sa mi zmenia štatistiky, keď začne toto niekto googliť. Chachaaaa a nedozvie sa čo chcel. Včera sme mali u nás tradičnú dobrovoľnícku večeru. (Tradičnú, lebo sa už konala po druhýkrát, všetko čo robíte viac než raz je tradíciou.) Ja som zahviezdila svojím cheese cakeom (ktorý si pekne choďte pozrieť na Delicous Wicked) a prijímala som slová chvály celý večer (koniec koncov, tak som aj navyknutá). Zároveň to znamená, že na ďalšiu večeru znova budem musieť robiť cheese cake (inak to je vám taká metla ľudstva, to miluje úplne každý). No ale inak sme sa nažrali jak prasce pred zabíjačkou, lebo každý urobil niečo dobré a poviem vám, keby taká večera bola každý týždeň, už mám veľkosť 46. Jaj. Druhá podstatná vec, ktorú som včera zistila je, že je nehorázne výhodné, keď každý pije pivo - priamo z fľaše. Lebo nemusíte umývať tritisíc pohárov (iba tritisíc tanierov). Výborná vec. Navyše ich tu všetci nechali, takže ja už počítam, ako zarobím na zálohe, haha.

Pôvodne sme plánovali, že sa najeme, opijeme a pôjdeme von, ale nakoniec sme sa nikam nevytrepali a chlastali sme v kuchyni (ja mám také party aj tak najradšej). Niektorí sa síce vyparili volakam, ale mne nechýbali, lebo zdravé jadro zostalo (to som ja a Španielky). A hostia - jeden bývalý doborvoľník z Ruska, jedna moja ruská kamoška (viete si to predstaviť, keď tieto dve skupiny začali bláboliť po svojom, z jednej strany hučala ruština, z druhej španielčina, no na palicu), Angličan Sean (niekoho kamarát) (cítila som sa s ním veľmi spriaznená ohľadom jazykovej bariéry, lebo ani on nerozumie po rusky a po španielsky) a Properov kamoš. Veru tak, Proper je v Drážďanoch, tak nedošiel (a o veľa došiel!), ale keďže Jena je taká malá, že sa tu všetci poznáme, včera sme stretli v bare jeho kamoša, tak sme ho hneď aj pozvali. (Cítim sa tu už ako doma, viete, že idete von a náhodne stretnete ľudí, ktorých poznáte, ale väčšinou sa toto stáva ľuďom v rodnom meste a nie v takom, kde žijú tri mesiace, ale túto tému sme už raz riešili).

A hrali sme sa jednu super hru (okrem le-pičiek, to je tá hra, ktorú sa hrali v Inglourious Basterds, že máte na čele nalepený papierik s nejakou osobou a musíte uhádnuť, čo ste) (a okrem I have never, kde pri vyhlásení "Nikdy som nepredstierala orgazmus" sa napili dvaja chlapi, čo vyvolalo 10-minútový záchvat smiechu, ale nechceli nám povedať, ako). No a teraz k tej super hre. Je to jednoduché a na začiatku mi to pripadalo nudné, ale viete, postupne sa dostanete do ráže. V podstate ide o to, že všetci striedavo tlieskajú a búchajú sa po stehnách a pri tom hovoria svoje meno a potom meno niekoho zo skupiny. To je začiatočná fáza, ktorá nie je až tak zábavná. Ale za chvíľu sa niekto pomýli a vtedy svoje meno musí zmeniť na nejaké iné slovo. A viete ako to už býva - nakoniec sme všetci ziapali do rytmu fuck me, fuck me, dirty pussy, on the table, can you feel it, harder harder, Santa Claus. (Nepýtajte sa na toho Santu.) Vzniká z toho celkom zaujímavá rapová poézia. Chacha. Skúste to niekedy. (Ale prosím vás, nie za triezva, potom by ste sa nepomýlili.)

No a dnes? Už som upratala (teším sa, lebo tu mám krásne a útulne, po dvoch týždňoch to tu bol humáč...už som sa aj ja zopsula) a poobede chcem ísť konečne na vianočné trhy. Aspoň dačo sa v Nemecku koná aj v nedeľu. (Poloironicky som sa pýtala, či ich v nedeľu zatvárajú a Nemci sa tvárili prekvapene, že prečo... zjavne nepochopili. Lebo na moje odôvodnenie že tu je v nedeľu všetko  zavreté, sa mi dostalo odpovede, že "vôbec nie, kaviarne sú predsa otvorené". Ech.)