Moje EVS

Mám chuť bilancovať, asi to súvisí s koncom sveta roka, ktorý o chvíľu nastane. (Inak niekde som na fejsi videla, že bude tri dni black out, potvrdila NASA, vyzeralo to na seriózny článok, takže som si prečítala len nadpis, ale viete...ako môže NASA už teraz vedieť, že budem mať tri dni black out? Och bože, to že trpím stihomamom, ešte neznamená že po mne nejdú!)

 Chcela by som tu pouvažovať nad štyrmi mesiacmi môjho samostatného života v inej krajine. (Heh, to znie dobre, tá veta, či?)

Keď si vyberáte projekt na dobrovoľnícku službu, máte tam popis kadečoho, ale to najpodstatnejšie sa slovami obsiahnuť nedá a to sú práve tie drobnosti ktoré tvoria život (och aký pekný gýčový klišé sa mi podarilo...prečo hovorím ako Maďar?)

Čo sa všetko naučíte, keď žijete sám. Hospodáriť s peniazmi? Pičovina. Kto to nevedel predtým, nevie to ani teraz, preto ja mám na účte ešte aj v polke mesiaca viac než polovicu výplaty a moje spolubývajúce už prechádzajú na šetrný režim a žerú len lacný toastový chleba a sáčkové polievky (alebo tak nejak obdobne). 

Ale naučíte sa oveľa užitočnejšie veci. Napríklad asertivite. Keď tretíkrát upozorníte spolubývajúcu, že by mohla svoju hudbu počúvať tichšie, prestanete si pripadať hlúpo, že niekoho obmedzujete (lebo cez dvoje zavreté dvere a svoju vlastnú muziku počuť útržky Shine bright like a diamond 50-ty krát za sebou nie je lahoda, to vám hovorím) (no vy si možno nepripadáte hlúpo nikdy, ale ja som od prirodzenia zdvorilý človek, keď sa to tak vezme, to len tu mám vždy také silácke reči, v skutočnosti som taký baránok). 

Naučíte sa ovládať svoj hnev. A to nie bezdôvodný! Keď tristopäťdesiatkrát poviete svojej (mimojazdom tej istej) spolubývajúcej, že výlevka v kuchyni nie je drtič odpadkov a že by mohla tú ryžu najprv vyhodiť do koša (mega veľa ryže, ktorá sa jej VŽDY pripáli, nechápem ako je to možné) a na druhý deň ráno nájdete hrniec s ryžou jebnutý tam kde vždy - vo výlevke. Vtedy preukážete, že ste dospelý, lebo nevyletíte, nerozrazíte jej dvere a nejebnete jej tým hrncom o hlavu.

Naučíte sa ignorovať špinavé riady po cudzích. Ale zatiaľ to dokážem robiť len tri dni. Potom nastane čas, že možno chcem dačo z toho použiť a musím si to sama vydrhnúť (ale najprv vykydať ryžu, samozrejme).

Naučíte sa čistiť upchaté odpadové rúry, čo je fakt mega odporná práca. Síce neverím že si tie dve naozaj nevšimli, že je upchatý odtok (lebo na moju poznámku "Máme upchatý odtok" sa mi dostane vždy iba odpovede "Faaakt? Nevšimla som si..."), podľa mňa takticky vyčkávajú, kým ma to nasere natoľko, že ten humus vyberiem. Ale teraz som si z roboty dotiahla taký špeci dlhý drátik, dokonca s háčikom dole (aj hore - jeden veľký a jeden malý háčik, výborná vec, neviem na čo to malo slúžiť, ale ukradla som to v kreatívnej dielni), ktorým môžem všetky vlasy aj so zvyškami mydla a celého toho hnusu vytiahnuť. A nechceli by ste vidieť, čo som vyhrabala včera z umývadla. Odpornejšia bola už len skúška z vývinovej biológie. Hnusná guča vlasov a iného svinstva veľká asi ako pingpongová loptička. A že prečo neodteká voda. Smrdelo to ako tchor. Takže som s pôžitkom zavolala obe spolubývajúce, nech sa prídu pokochať (kvíkali ako prasa pod kudlou, že aké to je odporné a ja som to drátikom posúvala a rozmazávala po umývadle, aby si trochu užili a v duchu som sa sadisticky tešila, aké im to príde hnusné). Ale potom vybehli z kúpeľne, vraj im prišlo zle. Hm. Veď aj mne prišlo dnes zle, keď som zasa v koši našla hodenú použitú nezabalenú vložku.

Sunday

Kedy sa prestanem prežierať? Až po Novom roku? Deti ale to je neskoro. Už teraz sa cítim ako tehula, ledva brucho tlačím pred sebou, ťahá ma k zemi (a ne, dnes to neni preto že by som do seba naliala sedmičku červeného) (keď som to dnes povedala ostatným, pýtali sa - prečo si nikoho nezavolala že chceš ísť von? A ja že - lebo ja som sa vlastne CHCELA opiť sama. To bol môj plán.) (o čom to svedčí?) a za chvíľu mi určite opuchnú lýtka z tej ťarchy. Mám za sebou extra žrací víkend a ešte sa nechystám spať, ale na druhej strane nemám ani moc chuť jesť lebo mi je nejak blbo. Boha, musím si dať aspoň tento týždeň pohov, lebo ma čaká vianočné obžerstvo a fuj, chlap ma nespozná keď  sa v januári stretneme, šak ma nebude chceť už. Ech.

Dneska som s Galou piekla kakaové kolieska s žĺtkovým krémom (nemám v úmysle nikomu povedať že v kréme sú surové vajcá, lebo by určite vyšilovali, ale salmonela-nesalmonela, nezájem, my to jeme každý rok a ešte nikto neotrčil kopytá) a citrónovou polevou a poviem vám, svinsky veľa roboty a je ich asi päť a pol...ale čo človek narobí. Dohodli sme sa, že budú len pre vybraných hostí. Apropos - naša party. Keď som do eventu napísala že "pozvite svojich kamarátov", nemyslela som tým "pozvite celý ruský stammtisch". Čo sa udialo. Skoro ma kleplo, keď som si pozrela zoznam pozvaných a naozaj - Russischer Stammtisch Jena. Akože wtf omg bbq, šak čo tí ľudia nemajú súdnosť? Nikto z nás nemá predstavu, koľko ľudí plánuje prísť a či nám nerozvalcujú naše skromné príbytky. 

Španieli si povedali že keď dojde toľko Rusov, treba byť rozhodne v presile a pozývajú miliardu Španielov ostošesto. Viete ako...mne je jedno ktorému z nich nerozumiem. Španieli jak Rusi, keď ich je veľa, zdivejú a čo s nimi potom?? (Hoci Rusov mám rada ešte menej, lebo mám s nimi zlé skúsenosti.) Tak ja dúfam, že tam bude aspoň pár ľudí komunikovať v normálnom jazyku. Och dofrasa...a viete, neni to tu moc veľké. Takže nikto nevie, kam sa všetci podejeme. Ale nebudem nariekať, sú aj ľudia, ktorí nebudú mať nijakú vianočnú žúrku na medzinárodnej úrovni!!! Radím sa k tej vyvolenej polke, ktorá má to šťastie oslavovať s tristo ľuďmi a potom po nich upratať, lebo nadránom vedia všetci nenápadne zmiznúť ani Gáfor Vlkolínsky. (Je už teraz každému jasné, že Rusi nedostanú kakaové kolieska, však?) (To neni rasizmus, vlastne je to skôr xenofóbia, ale nazvala by som to najradšej selekciou.) Aby ste trochu závideli, dám vám sem foťku. No a tak. (Vlastne sú to kakaové srdiečka, lebo ja milujem srdiečkové vykrajovátka!)

Inak, bol piatok nejaký začarovaný? Celú sobotu som počúvala zdesené historky od rôznych kamošiek, že čo napáchali pod vplyvom ohnivej vody. Čo sa týka Triss, informovala o tom sama, čo sa týka mojej spolubývajúcej Aitany, zavolala ma do svojej izby so slovami "Nepamätám si čo sa včera dialo, ale keď som sa zobudila, našla som v posteli toto" a držala v ruke obal od kondómu. Prázdny, obviously. Nevie ako sa volal (ne ten kondóm, ten chlap!), nemá jeho číslo a zo sobotňajšej noci má iba záblesky. Potom chodila po kuchyni, chytala sa za hlavu a hovorila: "In Espain I am not like this. What I diiiiiid?!" Ja som sedela na stoličke a ujebávala sa. Ale povzbudila som ju že to je dobre, lebo treba si užívať kým sme mladí a hlavne že našla ten obal od kondómu, lebo to znamená že sa chovala zodpovedne. Odpoveďou mi bolo kvílivé "What I diiid?!"

Večer mi písala iná kamoška, Španielka žijúca vo Viedni, že mala menší (väčší) making-out s nejakým kolegom u nej doma, kam odišli z firemnej vianočnej party. Nuž. Veru tak. Spolubývajúca zhora - Ana (tieto Španielky!) mala v sobotu ráno u seba ešte nejakého chlapa. Kateryna (Ukrajinka) trávila noc s kýblom, do ktorého celú noc usilovne šablila a Mikhail (Rus) len ležal a jeho jediné slová boli "Gestorben". (Viem to, lebo včera ráno nám došla jedna teta z našej organizácie opraviť kuchynskú linku a pri tej príležitosti sa aj kupovali žiarovky a Aitana sa bola hore spýtať koľko ich potrebujú a preto obehla všetky izby, lebo nikto nebol schopný jej odpovedať.) Čo sa týka náško bytu, ja som bola po pracovnom piatku síce rozbitá, ale iba z nedostatku spánku a Baiba ani doma nespala...no ne nadarmo sa nazývame aj casa loca.

Týmto chcem odkázať všetkým, čo v piatok vyvádzali, že za to určite mohli erupcie na Slnku (alebo na Mesiaci, lebo v noci Slnko nesvící, ale zhasne) a ja som si zagratulovala že som zostala v práci a nevytrepala sa na Balsamico Party (ako voláme Balkan Beats Party), lebo viete ako, ja sa dobre poznám a ktovie čo by som navyvádzala, s vedomím, že môj chlap je 200km ďaleko v piči. Lenže Jena je malá a nikdy neviete kedy vás kde kto vidí a aký kamarát a spolužiak a podobné záležitosti, preto pre ženu mojej povahy (a pokrivkávajúcej morálky) je najvhodnejšie zamestnať sa nejakou rozumnou činnosťou. Och nebojte, nebudem piatkové noci tráviť vyšívaním. Tiež sa riadim tým, že čo oko nevidí, to srdce nebolí, akurát že mňa tu každú chvíľu nejaké to oko môže zbadať...

Eh

Kurva, vás je tu už 43? Kto je posledný? Priznajte sa! Práve si na teba pripíjam! (Posledným hltom z mojej fľaše červenéhp!)

Red red wine stay close to me

Najebala som sa sama z červeného, ešte mám za dva poháre a žerem keksy (už druhé balenie, medzitým jedna obložená žemla). Zajtra keď sa pozrem na svoj bachor, dobre budem ľutovať ale deti jebááááááááááááááť.

O tom, že zostať v práci v piatok v noci nemusí byť otrava

Neviem čo sa mi deje, ale včera som dala prednosť pracovnému piatku pred žúrkou. Ale aby ste vedeli - mala to byť balkánska party a ja vlastne balkánsku hudbu nemusím. Okrem toho som nemala party náladu (nudniem???) a v robote sme mali nočnú akciu. Takže napriek tomu, že som pôvodne neplánovala, zostala som v robote až do pol jednej. A boli to asi moje najlepšie nadčasy aké som kedy mala. Je to super, keď vám práca pripadá ako zábava, že. Lenže mne sa zdá, že zábava je mojou prácou. Vlastne. Nemecké mládežnícke centrá sú popiči, to sme už vedeli. Ale oni robia ešte aj čosi navyše. Napríklad my sme včera mali Casino-Nacht. Takže kto sa prihlásil, mohol prenocovať a mali sme kasíno se vším všudy. Najprv sme všetko nachystali a ja som namaľovala naše teenagerské hviezdy (neverili by ste, najprv nikto nechcel! Potom videli moju prvú dobrovoľníčku a postavili sa do radu, lebo mi uverili, že napriek tomu, že normálne do práce make-up nenosím, naozaj viem zaobchádzať so šminkami) (a potom sa pýtali či som robila nejaký kozmetický kurz, alebo školu...ako koniec koncov vždy, keď niečo urobím, napríklad keď som minule piekla talianske koláčiky, pýtali sa či som Talianka, a keď sme niečo kreslili - a ja vám hovorím, že naozaj NEVIEM kresliť - tak čumeli a pýtali sa či som študovala výtvarnú) (Maľovala som dokonca aj dospelých, viete ako...Nemky to so šminkami moc nevedia, ale hlavne preto, že nijaké nenosia. A to ste ešte nevideli ich nechty. Vyzerám oproti nim ako nejaká Barbie a to len preto, že viem používať pilník). 

Potom bola večera (nehorázne som sa nažrala, ešte teraz mi je trochu zle, čo vám poviem) a potom sme hrali. Každý vyfasoval Hugo-peňáze a mohol ich ľubovoľne prešustrovať v rulete (ešte včera Krištofík - môj tútor, pamätáme si všetci - len tak mimochodom utrúsil, že môžu hrať aj ruskú, s automatom - "Hups..."), black jacku a pokri. Moji kolegovia boli zodpovední za jednotlivé stanovištia a ja som mohla hrať (no neni to popiči?), takže najprv som prehrala black jack, potom ruletu a nakoniec som nahrabala imanie v pokri (ale pri poslednej hre som všetko prehrala, heh). Medzitým sa podávali nealkoholické drinky. No a deti sa strašne tešili že môžu žúrovať a byť dlho hore (zjavne to s dnešnými rodičmi ešte neni taká bieda, lebo sa mi tak zdá, že väčšina z nich má doma relatívne prísny režim, t.j. normálny, nemôžu si robiť čo chcú). 

 O 12 sme urobili šlus a sadli sme si do kuchyne a rátali prachy a k tomu pivo - výnimočný stav, keď bolo dovolené piť v práci. Občas tam zablúdila nejaká mládež a hneď mali poznámky k tomu pivu, ale kolega ich vykázal so slovami že tu je KFZ. (Kinderfreie Zone. Haha.)

Medzitým niekedy v priebehu v priebehu večera nastala menšia senzácia, keď sa naša praktikantka u mňa informovala, či "ten chalan, čo tu bol včera" je môj frajer. (Nastalo všeobecné veselie s kvíkaním a skákaním a nešťastným kvílením tretej, že ona ho prepásla.)

No a to je všetko. V mojom živote sa od minula neudiali nijaké prevratné zmeny, za týždeň idem domov, ožierať sa na slovenský spôsob budem najbližšie niekedy medzi Vianocami a Silvestrom.

I want it all, I want it now

That awkward moment when - ste tri dni hľadali svoj najobľúbenejší balzam na pery (mám ich sto, ale chcela som ten obyčajný a niekam zmizol) a keď sa rozhodnete že sa asi stratil, kúpite si nový a za päť minút nájdete ten stratený. Kokotina. Tak mám stojeden balzamov na pery teraz. Hurá. Ešte že si večne mažem pery ako taký mastičkár a teraz v zime to neni na škodu, mať v každej kabelke zo dva, že. 

Deti, galiba! Vypálila sa mi žiarovka! To značí, že už mám len jednu, smutné svetielko nádeje ktoré blikoce nad mojím biednym životom. Och ako dobre to znie, ale nie je to pravda. Teda je pravda že už mám len jednu (v kuchyni máme tiež len jednu) ale môj život nie je biedny. Som zvedavá, či sa nám podarí kúpiť náhradné skôr, než sa tieto posledné vypália, alebo či znova budeme dva týždne bez svetla (ako v októbri, keď sme presne 14 dní boli hnilé zavolať domovníkovi, že máme posrané poistky a sprchovali sme sa pri sviečkach) (kto si nepamätá, ako príbeh skončil - nakoniec som mu zavolala ja a došiel ešte v ten istý deň a poistky opravil).

Oné. Ale to som nechcela až tak rozmazávať, moje problémy so svetlom. Chcela som sa chvastať, aký mám perfektný život, že si až sama závidím, až zelenám závisťou (je to tiež smrteľný hriech, závidieť sám sebe?).

Dnes bol veľmi dobrý deň, lebo som bola v práci len dve hodiny a to len na poradu (spojenú s vianočnými raňajkami, čo v praxi znamenalo, že to boli moje druhé raňajky, lebo som o tom nevedela, ale nebránilo mi to napchať sa ako keby som ešte od rána nič nemala v papuli) (bol aj koláč!). A potom som šla do planetária, čo sa tiež rátalo za moje pracovné hodiny, lebo to bol nejaký Dingsbums čo organizoval ako vianočné poďakovanie náš zastrešovateľ. Takže sme do práce dostali jednu vstupenku a nikto nechcel ísť (pritom oficiálna časť - teda príhovor - trvala len 15 minút), takže poslali mňa. Bolo to popiči, lebo tam bola svetelná a laserová show a hudba od Queen hodinu a pol a medzi ich videami strihali všelijaké hviezdy a planéty a kokotiny, velice zajímavé a navyše ja mám Queen rada, takže som si to užila. No a okrem toho som sa už nemusela vracať naspäť do práce, takže som mala voľno už od pol 4 a mohla som nerušene nakupovať vianočné dary a poviem vám že velice úspešne, mám VŠETKY (slovom všetky) a nestálo ma to dokopy viac než asi 40 euro, čo je pre dobrovoľníka ale aj tak značná suma (to je len odhad, možno aj hej, ale určite ne viac než 50), čo ale neznamená, že to nie sú dary hodnotné!!! A dary sú to navyše veľmi pekné, najradšej by som si všetky nechala. Hm hm hm. Škoda. Každoročne zažívam toto vianočné peklo - najprv sa neviem rozhodnúť, čo by kto chcel, alebo mal dostať a potom keď už konečne s námahou nájdem vhodné podarúnky, nechcem sa ich vzdať, lebo som ich najprv s láskou hladkala v obchode a zvažovala pomer ceny a eh...no, proste či to neni predražená somarina. Tento rok sa mi ale dokonca podarilo nakúpiť veci, ktoré by som ani nenazvala somarinami, lebo sú to veci konc užitočné, ale zato krásne. Tešte sa. A navyše (posledné slovo) sú všetky z obchodov, ktoré na Slovensku nemáme, takže aspoň troška originality sa v tom nájde, gell??

Čo som to chcela ešte. Aha. Som taká hrozne spokojná, že dokonca mi nevadia ani rôzne druhy počasia, ktoré ma celý život vytáčali. Napríklad teraz sneží už pár dní vkuse, všade biele hovná (ako by povedala moja exmanželka, luxemburská spoluerazmáčka Katka) a ja sa teším. Veď sniežik, dopiči! Čo nevidíte, aký je krásny? (Len tá pojebaná soľ mi rozožerie moje ukrutne drahé francúzske čižmy, ale dnes som presnorila drogériu a vybavila sa olejom na topánky a impregnačným sprejom, nejdem do detailov, čo ma to stálo síl v trojposchodovej drogérii so zahraničnou predavačkou, ktorá nerozumie dobre po nemecky.)

A keď mi napríklad ujde električka (pravidelne meškám do práce, ale ešte mi nikto nič nepovedal) tak si len poviem - pohyb je zdravý! a bežkám na ďalšiu zastávku pešom peškom pešotom, skokom, skočkom, s - ...

(Električka sa neráta za počasie, ale viete ako to je.)

A keď prší...no, tu až tak často neprší, našťastie, lebo dážď nelúbim (čítať tvrdo to NE, sme nejakí blaváci), ale aj tak to neni tak zlé, jak voľakedy. (Na druhej strane, ja som žila pol roka v Luxembursku, krajine večného dažďa a tam pršalo jeden celý mesiac vkuse a skoro ma z toho jeblo, zvažovala som dokonca nákup gumákov!) (Radšej by som sa nechala zatknúť - ale nie módnou políciou.)

Druhá mega správa je, že z poisťovne mi láskavo dali na známosť, že môj úbohý predražený zub uhradia. VĎAKABOHU! Na svete ešte stále je nejaká spravodlivosť. Len dúfam, že som to pochopila správne. Alebo že oni pochopili správne, čo od nich chcem, lebo ak ne, tak som ozaj v riadnej piči. Ale to teraz nebudeme riešiť a spoločne oslávime tento úspech. Dúfam že máte po ruke nejaký drink, aby ste si mohli symbolicky štrngnúť o obrazovku.

Jaj. Nemci ma vysmiali že načo oslavujeme meniny ale sklapli keď som im povedala, že chcem upiecť koláčiky a hneď sa im to zdalo ako dosť dobrý sviatok.

Íha! A v sobotu nám prídu opraviť kuchynskú linku, ktorá sa nebezpečne nakláňa smerom dole a je len otázkou času, kedy jebne do drezu (pravdepodobne na horu neumytého riadu). Všetko je tak ako má byť a nič nie je tak ako nemá byť. Čo sa týka slepačieho výboru, teším sa na kuchynský teplákový opijáš v medzisviatočnom čase a šťastne vám mávam z Jeny. (Inak teraz by ma mohli fotiť na nejaké komunistické propagandistické letáky ako príklad naplneného života, a to napriek jedinej fungujúcej žiarovke!)

Každej den vymyslim novou řeč

Žlté žaby kŕkajú v ružovom záružlí.

Manžety sú pre manželov.

Lepší je prerod než perióda. Ale perióda je lepšia než pôrod.

Šup-šup ty sup. Supiš. To je sup v šupke. Sup v cestíčku.

We are baking pixa. Pizza. Kurva pica.

Píšem nový článoček. Taký čo nedáva zmysel. Ako sa tomu hovorí?

Konštrukt. Alebo pičovina.

Taký lyrický. Tak asi pičovina.

To podľa toho či na prednáške, alebo v krčme.

Na prednáške to bude asi pičovina, že?

Lyrický? Žeby náladová balada?

Zvukomaľba rulz.