Zaznel verdikt utratiť, bilancujme ja i ty. Dieter Bohlen je od kólen a Bába Jága bez riti.

Vy ste teda dobre nestáli, v periodickej tabuľke (inak aj ja takú mám, ale volám to menštruačný kalendár, ale možno keď budem chcieť znieť vzdelane, nazvem ju erudovane periodická tabuľka) (k tomuto zisteniu ma vedú rovnaké druhy asociovania ako k poznaniu že kokot sa do angličtiny dá voľne preložiť ako joystick....ale povedzte mi, čo iného to je?) - kde sme boli? Aha, že v periodickej tabuľke by som vás zaradila...ehm, niekam kde sú nestále prvky, ja si už nepamätám kde to bolo, ale tuším dole...či? (A kde bolo kurčatovium? Také dačo nikdy nezabudnem, chémiu sme mávali v piatok šiestu hodinu a musela som myslieť na obed.)

Včera som sa ešte tešila, že už vás tu je 44 (pri tom čísle myslím na SNP, nie na ten most, ale na tú historickú udalosť) a dnes sem mrknem a jeden hneď aj odpadol od viery. Keby som tak mala prehľad, vedela by som kto, ale takto mi to zostane navždy záhadou a ten človek si tu už ani neprečíta, že NÁM (našej komunite, teda aj vám, lebo vy ju so mnou tvoríte a keby sme mali nejakú blog party - haha, skoro ako bloc party -, tak by sem vás určite pozvala, ale len keby ste mi sľúbili, že by ste sa so mnou zliali) (nie je reč o Veľkej Noci, aj keď tá noc by určite bola VEĽKÁ) už chýbať nebude!!!

Dám vám jednu radu - ak vám niekto ponúkne čapované víno, ktoré stojí 1,10 eur za liter, PREBOHA nepite to! Je mi zle už dva dni a teraz som zistila, že to nebude ani z prežierania (z neho mám ten pupčisko), ani zo žalúdočných vredov, ale asi z toho ekrazitu, ktorým sme sa hojne častovali v piatok u Radany. Lebo zle je všetkým. (Lenže rovnako by to aj oni mohli mať z prežierania, lebo sme spojenie "sviatky hojnosti" vzali doslova a štopovali sa ako husi.)

Ale inak to určite bude z toho vína, jedine že by ne. Vlastne sme po poslednej kvapke (bolo ho liter na hlavu) ešte stále neboli v želanom stave a tak pani domáca vytiahla bedničku minifľaštičiek rôzneho šnapsu, ktorý jej tam nechala nájomníčka. Už vieme prečo ho tam nechala. Boli to hnusné fejkové alkoholy, ktoré som pila so zavretými očami, ale po dvoch som už bola jak rintintin. Škoda že sme potom šli spať. Určite by som ešte vydržala minimálne polhodinu opito hulákať z balkóna oplzlosti, alebo v obývačke servírovať životné pravdy a potom zakopnúť o prah cestou na záchod. 

Okrem incidentu s pančovaným vínom a pochybným šnapsom to bola veľmi vydarená vianočná oslava - môžete tomu hovoriť aj kuchynský teplákový opijáš (s fajčpauzami na balkóne, lebo nebola k dispozícii shisha a všetci sme sa nejako zopsuli).

Lenže ja som vôbec nechcela hovoriť o tom, chcela som sa tu rozplývať a chvastať, že aký bol pre mňa rok 2012 veleúspešný, napriek pojebanému januáru, ktorý som začala hnisavou angínou (nezabúdam), februáru, kedy mi hrozilo psychické zrútenie zo stavu mojej diplomovky (bola v takom stave že som tuším ešte v compe nemala ani založený dokument s názvom diplomová práca, len aby ste boli v obraze) a marcu, kedy som mala chuť kopať svojho školiteľa do členka a do hlavy a do ľadvín (v tejto postupnosti).

Lebo nakoniec sa všetko na dobré obrátilo (ejha, skoro som v tom výpočte zabudla na to, že ma preklial istý murín, chacha, ale o tom napíšem v inom článku, s názvom "Ako som sa stala rasistom", totiž, rasistkou...musím byť genderovo spravodlivá, či tak nejak), v apríli som naposledy vystupovala v divadle s našou skvelou hrou (a odvtedy mi to hrozne chýba!), v máji som robila neviem čo a v júni štátnice. V júli som sa sťala na Mastri (všímate si tie moje priority, čo na tom že hudobný  festival, že kultúra, chacha, každý kto bol niekedy na fesťáku, vie, aká  kultúra sa tam pestuje) a v auguste som sa vypekala na Kuchajde (to je more pre chudobných, jebať na nejaké sinice a vôbec, nebuďte predsa také fajnovky). A v septembri som odpáchla na západ (je to síce východné Nemecko, ale čo si budeme navrávať) a môj život sa stal dokonalým. Hahááá. (Nie, neverím na život po EVS.)

(Občas sa ma na to ľudia pýtajú, ale prosím vás, ja som nikdy nič neplánovala, v mojom živote sa veci proste dejú, ja len vyčkávam a nakoniec sa už niečo namanie.) (Tým chcem povedať, nie neviem, čo budem robiť potom, a ani sa tým momentálne nezaoberám, lebo mojím najväčším problémom je teraz moja nadváha, prípadne že nemám peňáze na chlast, lenže tie sa vždy nejaké nájdu, takže ostáva tá nadváha.)

A zasa som stratila niť a neviem kam som tým mierila, ale neni vám to jedno? Celý tento blog je predsa ukážkou toho, ako forma zvíťazila nad obsahom a to ani nemusela byť nejak vo forme. Drístať dve na tri a tri na štyri a ostošesto a pritom nepovedať nič podstatné, to je presne ten môj štýl (naivný štýl) (inak kto pozbiera všetky narážky a skryté citácie, je frajer).

Nakoniec mám pre vás jeden tip (Tip, chacha...lacošská značka z hypermarketu Real, keď otvoríte môj kredenc, polka vecí je Tip) (a minule som kúpila aj Tip tekuté mydlo a smrdí tak strašne, že regulérne zvažujem vykydať ho do hajzlu a kúpiť druhé, lebo je to fakt tyčka) (a to ani nebolo lacnejšie než Balea, lenže som bola leňochoda a nechcelo sa mi ísť do DM-ka). Keď viete po nemecky a chcete sa ušťať od smiechu, zožente si audioknihu Die Känguru-Chroniken, autorom je Marc Uwe Kling. Je to popiči smiešne.

Och

Myslím si, že mám žalúdočné vredy. Určite mi nemôže byť tak zle len z prežierania. Bodka. Idem do plavárne (to sa zasa zdvihne hladina a voda sa vyleje...), z bazéna ma budú vyberať žeriavom. Len ako sa dostane žeriav na Pasienky?

Oppa Wicked Style

Skôr než vôbec koniec sveta nastane, tak ja sa prepijem na onen  svet. Včera bola vianočná party v práci a viete čo... Nemci veruže vedia piť. Najprv, teda poobede, bola party pre deti a mali sme úžasnú nemeckú vianočnú večeru (príprava žalúdkov). O ôsmej začali chodiť dospelí, ktorí boli pozvaní na tú oficiálnu časť (t.j. chlastanie). Takže sme deti vystrnadili, nejak sa im nechcelo a pindili že "veď aj vy ste ešte tu" ale my sme sa len záhadne usmievali a splietali dačo o tom že treba upratať. Haha. No a potom to začalo. 

Za všetko uvediem len jeden príklad.

"Wicked, pila by si vodku čistú, alebo s pomarančovým džúsom?"

"Ja? Pijem shoty a zapíjam to pivom."

A tak som aj vypadala. V priebehu noci som to zalomila na gauči a spala som asi mega dlho, lebo ostatní si robili starosti jak dojdem domov a či nezaspím v električke (skoro som zaspala, ak chcete vedieť, bolo to náročné). Medzitým mi Karin popísala paprču centrofixkou, ale nezmyjem to, lebo tam mám nápis Hugo mag dich! Aké milené. A čo sa ešte dialo? Ani neviem. Fajčila som, chlastala som, tancovala som JustDance a kecala som s každým a neviem o čom. Viem že s Krištofíkom sme chvíľu riešili dáke pracovné témy, lenže si nepamätám čo mi presne hovoril (okrem toho že "Musíme v novom roku napísať ten protokol" na čo som ja bezvýrazne zatiahla "Nooo..." a on že "Mne môžeš povedať že sa ti proste len nechce, ja to aj tak na tebe vidím.") (Moja pracovná morálka...)

Podľa mňa ani on si nepamätá, čo mi všetko hovoril, lebo bol opitý (viem to určiť celkom presne podľa toho, že tancoval), takže to je úplne jedno.

Dnes som spala do pol druhej a keď som sa vykotila z pelechu, rozhodne som sa necítila čerstvo. A teraz sa dávam dokopy, aby som na dnešnej party nevyzerala akože som celú včerajšiu noc žúrovala.

Dole vodou

Odkedy nebývam s fotrami a nemám nad sebou neustálu tichú kontrolu, mám nábeh zle skončiť. (To pondelkové chlastanie som praktikovala aj pred tým, onehdy som sa najebala jak riť v nedeľu, pred skúškou z nemeckej literatúry 18. storočia, ktorú som samozrejme nespravila, ak chcete vedieť detaily.)

Chechtavé cigára (odkedy som sa konečne naučila šlukovať, život je krajší), čaj s rumom a celkovo tie moje návyky...za chvíľu si ma Satan pridá na fejsi. Boha. Radšej by som mala brať nejaké drogy z ktorých sa zároveň chudne, lebo po chechtavých má človek leda tak hlad. Smrť.

Fuck me I´m famous

Už som bola v luxemburských novinách a teraz (práve teraz!) som bola v nemeckom rádiu. Nič to, že to je lokálny vysielač, niekde treba začať. Mala som tri šplechy - najprv som uviedla song od Slade, Merry Xmas, potom som po slovensky zaželala všetkým veselé Vianoce a na konci som zarecitovala eins zwei Polizei, drei vier Offizier...veď viete, kto sa to v školke neučil, nech nezdvíha ruku, ja vás aj tak nevidím. (Naše Jugendzentrum má totiž raz za mesiac polhoďku v rádiu a vždy robíme vysielanie Hugo On Air, tentokrát s vianočnou tematikou a ne naposledy, takže keď v januári bude téma nadávky, verte že sa zúčastním.)

Ale teraz o tom, na čo sú už niektorí velice zvedaví a síce ako som strávila pondelkovú noc. Veru. Veru, zaujímavo.

Kto nepije v piatok, má v pondelok čo doháňať, tak by som to definovala. Takže som sa so španielskou úderkou vybrala do Flower Power, patrične nahodená (overdressed jak hovado, ale čo chcete v nemeckom bare s minisukňou, šteklami a čipkovaným tričkom, ktoré dáva vyniknúť vášmu bujnému poprsiu), až mi bolo blbé sa vyzliecť z kabáta, keď sme tam došli. Ale potom som si povedala, a čo...oppa slovak style, treba ukázať to najlepšie, čo doma máme.

Dali sme si tri pivá a presunuli sme sa do dolnej časti, kde sa fajčí a hrá stolný futbal. A tam to začalo. Boli tam chlapi. Viete ako to je. Nejaký Libanonec, Izraelčan a Brazílec. Celý večer boli všetci traja nalepení na mne, kupovali mi chlast a ja som sa za to nechala chytať za kolienko, ale to je aj všetko, aby ste si nemysleli a kde tu som utrúsila že my boyfriend hento tamto, aby si až tak nedovolovali, ale zdatne tie vyjadrenia ignorovali a hneď už som mala jednu ruku na kolienku a druhú okolo pása (každú od iného, aby bolo jasné). A neviem čo mi bolo, ale rozdávala som svoj kontakt (ne telefónne číslo, lebo ho neviem, chacha, aké dômyselné, ale e-mail a facebook) celej krčme...ale zatiaľ si ma chvalabohu nikto nepridal. Tak som s hentými troma kecala, tancovala a chlastala a hrala kicker, ale potom ma ten Arab nasral, lebo keď sme prehrali tak povedal, že veď to je chlapská hra, tak som sa už nadrbaná začala ohradzovať (a pekne nahlas) že tak to teda prrr a potom som hrala s iným a vyhrali sme, ale vypičovala som im že oni teraz hrajú zle len preto že som žena (naozaj tomu verím, lebo chlapi to zvyknú robiť) a že to neni fér a ja chcem radšej prehrať ale takto to teda nepôjde. Takže potom hrali tak agresívne a rýchlo že som nemala šancu a po každom inkasovanom góle sa pýtali či je to fér. Pfff. Arabáreň akási.

Potom Brazílec povedal že cez Vianoce je v Bratislave a ja že jasnéééé, stretnime sááááá. No. Ech. Potom tam došiel nejaký death metalista tak som sa s ním hneď aj zoznámila, lebo...lebo najprv som naňho len vypliešťala oči ako na zjavenie (lebo to v hentej krčme takých moc neni) až ma sám oslovil. Potom som sa (zrejme) (zjavne) zoznámila s nejakým Petrom. Dlhovlasým. Cca trojkilovým.

A potom došla Aitana s nejakými inými chalanmi že naši už sú preč, ale ona chce ísť do Wagner Cafe, kde je vraj nejaká iná žúrka. Tak ja že fajn. Tak sme sa vytrepali, ja, Aitana a jej noví kamoši a Peter a jebali sme si to cez polku mesta do Wagner Cafe, aby sme zistili, že už je zavreté. Tak Peter povedal, že tam blízko býva (inak asi 5 minút od Propera, na tej istej ulici) a že môžme ísť k nemu. Tak sme sa všetci dotrepali do jeho WG, sedeli sme uňho v kuchyni, pili sme pivo a Omas Glühwein (to je lacné krabicové varené víno...ehm). A on nám ešte aj upiekol pizzu ("Hm, čo ja viem, komu tá patrila...moja nebola"). Kecali sme ani neviem o čom a Aitana zaspala na kuchynskej lavici. Potom som ho pozvala na našu vianočnú party. (WTF, ale prečo ne.) Potom došiel do kuchyne jeho spolubývajúci a lašoval v chladničke a ja som si pomyslela "Doboha, teraz v noci? Šak neni žena aby mal polnočné záchvaty žrania..." Lenže potom som zistila, že už svitá a je pol ôsmej ráno. Utorok. Tak teda, Marína moja, sme sa vybrali na cestu domov, zaránky a stretali sme na ulici ľudí, čo šli do práce. V posteli som bola o ôsmej, s tým, že mám asi hodinku na výdatný zdravý spánok. Porada začínala o pol 12. Viete kedy som sa zobudila? O 11:17 s myšlienkou "Kurva dopiče, porada!!!"

Neostávalo mi nič iné, len zavolať že nestíham a potom s vypätím síl absolvovať ranné ceremónie. Nebola som však schopná rýchlych pohybov...ešte celý včerajší deň. Veď ako aj.

V robote ma najprv vysmievali, potom mi povedali že kto pije, nemá v Jugendzentre čo hľadať (také máme pravidlá, keď sa deti pripijú, majú zakázané tam dojsť) a potom ma zase vysmiali. Na môj neskorý príchod nepovedal nikto nič ale cítila som sa mega trápne. Navyše som bola celý deň prepnutá. PREPNUTÁ! Nalepila som si na čelo striebornú hviezdu a nosila som ju celý deň s odôvodnením, že som princezná. Na uši som si zavesila vianočné gule a tancovala som zaujímavé kreácie na Cascadu "Every time we touch I get this feeling". Spievala som nejakú nemeckú pesničku ale menila som slová podľa toho ako sa mi to hodilo. Mala som bezdôvodné újeby. A nakoniec som pekne nahlas (!!!) recitovala Mor ho!, tak že to počuli úplne všetci a vydesene sa otáčali, že čo to je za agresívny prejav. (Vysvetlila som im že to je protiturecká báseň.)

Potom som šla na taliančinu, kde som sa opierala o stenu aby som to prežila a popod fúz som si opakovala mierda mierda (hrali sme tombolu a prehrala som). 

A potom som sa dotiahla k Properovi (a to už som cítila svalovú slabosť, viete, keď ledva prepletáte nohami ako zajac, zároveň cítite pocit ľahkosti v hrudníku, ale máte hrozne ťažké končatiny...bože veď to je ako drogy, ale zadarmo!) a tam som sa zvalila na gauč a nevládne ležala až do jednej hodiny v noci, kedy on dokončil nejakú prácu a potom som sa len presunula do postele a spala ďalej.

Aspoň dneska som sa vyspinušinkala, lebo mám voľno a musela som sa nevoľky vyondiať z postele len kvôli zubárke. Proper spal ďalej...dnes blicuje. (Včera nahlas zauvažoval že či má alebo nemá a ja som ho ako správna partnerka plne podporila vo flákačstve a uviedla som seba ako exemplárneho Hochleistungschillera. (Ne, to nemá nič spoločné so Schillerom!)

No dzeci, zajtra je party v práci, v pátek u nás...to budem vyzerať keď dojdem domov. Ejha.

Moje EVS

Mám chuť bilancovať, asi to súvisí s koncom sveta roka, ktorý o chvíľu nastane. (Inak niekde som na fejsi videla, že bude tri dni black out, potvrdila NASA, vyzeralo to na seriózny článok, takže som si prečítala len nadpis, ale viete...ako môže NASA už teraz vedieť, že budem mať tri dni black out? Och bože, to že trpím stihomamom, ešte neznamená že po mne nejdú!)

 Chcela by som tu pouvažovať nad štyrmi mesiacmi môjho samostatného života v inej krajine. (Heh, to znie dobre, tá veta, či?)

Keď si vyberáte projekt na dobrovoľnícku službu, máte tam popis kadečoho, ale to najpodstatnejšie sa slovami obsiahnuť nedá a to sú práve tie drobnosti ktoré tvoria život (och aký pekný gýčový klišé sa mi podarilo...prečo hovorím ako Maďar?)

Čo sa všetko naučíte, keď žijete sám. Hospodáriť s peniazmi? Pičovina. Kto to nevedel predtým, nevie to ani teraz, preto ja mám na účte ešte aj v polke mesiaca viac než polovicu výplaty a moje spolubývajúce už prechádzajú na šetrný režim a žerú len lacný toastový chleba a sáčkové polievky (alebo tak nejak obdobne). 

Ale naučíte sa oveľa užitočnejšie veci. Napríklad asertivite. Keď tretíkrát upozorníte spolubývajúcu, že by mohla svoju hudbu počúvať tichšie, prestanete si pripadať hlúpo, že niekoho obmedzujete (lebo cez dvoje zavreté dvere a svoju vlastnú muziku počuť útržky Shine bright like a diamond 50-ty krát za sebou nie je lahoda, to vám hovorím) (no vy si možno nepripadáte hlúpo nikdy, ale ja som od prirodzenia zdvorilý človek, keď sa to tak vezme, to len tu mám vždy také silácke reči, v skutočnosti som taký baránok). 

Naučíte sa ovládať svoj hnev. A to nie bezdôvodný! Keď tristopäťdesiatkrát poviete svojej (mimojazdom tej istej) spolubývajúcej, že výlevka v kuchyni nie je drtič odpadkov a že by mohla tú ryžu najprv vyhodiť do koša (mega veľa ryže, ktorá sa jej VŽDY pripáli, nechápem ako je to možné) a na druhý deň ráno nájdete hrniec s ryžou jebnutý tam kde vždy - vo výlevke. Vtedy preukážete, že ste dospelý, lebo nevyletíte, nerozrazíte jej dvere a nejebnete jej tým hrncom o hlavu.

Naučíte sa ignorovať špinavé riady po cudzích. Ale zatiaľ to dokážem robiť len tri dni. Potom nastane čas, že možno chcem dačo z toho použiť a musím si to sama vydrhnúť (ale najprv vykydať ryžu, samozrejme).

Naučíte sa čistiť upchaté odpadové rúry, čo je fakt mega odporná práca. Síce neverím že si tie dve naozaj nevšimli, že je upchatý odtok (lebo na moju poznámku "Máme upchatý odtok" sa mi dostane vždy iba odpovede "Faaakt? Nevšimla som si..."), podľa mňa takticky vyčkávajú, kým ma to nasere natoľko, že ten humus vyberiem. Ale teraz som si z roboty dotiahla taký špeci dlhý drátik, dokonca s háčikom dole (aj hore - jeden veľký a jeden malý háčik, výborná vec, neviem na čo to malo slúžiť, ale ukradla som to v kreatívnej dielni), ktorým môžem všetky vlasy aj so zvyškami mydla a celého toho hnusu vytiahnuť. A nechceli by ste vidieť, čo som vyhrabala včera z umývadla. Odpornejšia bola už len skúška z vývinovej biológie. Hnusná guča vlasov a iného svinstva veľká asi ako pingpongová loptička. A že prečo neodteká voda. Smrdelo to ako tchor. Takže som s pôžitkom zavolala obe spolubývajúce, nech sa prídu pokochať (kvíkali ako prasa pod kudlou, že aké to je odporné a ja som to drátikom posúvala a rozmazávala po umývadle, aby si trochu užili a v duchu som sa sadisticky tešila, aké im to príde hnusné). Ale potom vybehli z kúpeľne, vraj im prišlo zle. Hm. Veď aj mne prišlo dnes zle, keď som zasa v koši našla hodenú použitú nezabalenú vložku.

Sunday

Kedy sa prestanem prežierať? Až po Novom roku? Deti ale to je neskoro. Už teraz sa cítim ako tehula, ledva brucho tlačím pred sebou, ťahá ma k zemi (a ne, dnes to neni preto že by som do seba naliala sedmičku červeného) (keď som to dnes povedala ostatným, pýtali sa - prečo si nikoho nezavolala že chceš ísť von? A ja že - lebo ja som sa vlastne CHCELA opiť sama. To bol môj plán.) (o čom to svedčí?) a za chvíľu mi určite opuchnú lýtka z tej ťarchy. Mám za sebou extra žrací víkend a ešte sa nechystám spať, ale na druhej strane nemám ani moc chuť jesť lebo mi je nejak blbo. Boha, musím si dať aspoň tento týždeň pohov, lebo ma čaká vianočné obžerstvo a fuj, chlap ma nespozná keď  sa v januári stretneme, šak ma nebude chceť už. Ech.

Dneska som s Galou piekla kakaové kolieska s žĺtkovým krémom (nemám v úmysle nikomu povedať že v kréme sú surové vajcá, lebo by určite vyšilovali, ale salmonela-nesalmonela, nezájem, my to jeme každý rok a ešte nikto neotrčil kopytá) a citrónovou polevou a poviem vám, svinsky veľa roboty a je ich asi päť a pol...ale čo človek narobí. Dohodli sme sa, že budú len pre vybraných hostí. Apropos - naša party. Keď som do eventu napísala že "pozvite svojich kamarátov", nemyslela som tým "pozvite celý ruský stammtisch". Čo sa udialo. Skoro ma kleplo, keď som si pozrela zoznam pozvaných a naozaj - Russischer Stammtisch Jena. Akože wtf omg bbq, šak čo tí ľudia nemajú súdnosť? Nikto z nás nemá predstavu, koľko ľudí plánuje prísť a či nám nerozvalcujú naše skromné príbytky. 

Španieli si povedali že keď dojde toľko Rusov, treba byť rozhodne v presile a pozývajú miliardu Španielov ostošesto. Viete ako...mne je jedno ktorému z nich nerozumiem. Španieli jak Rusi, keď ich je veľa, zdivejú a čo s nimi potom?? (Hoci Rusov mám rada ešte menej, lebo mám s nimi zlé skúsenosti.) Tak ja dúfam, že tam bude aspoň pár ľudí komunikovať v normálnom jazyku. Och dofrasa...a viete, neni to tu moc veľké. Takže nikto nevie, kam sa všetci podejeme. Ale nebudem nariekať, sú aj ľudia, ktorí nebudú mať nijakú vianočnú žúrku na medzinárodnej úrovni!!! Radím sa k tej vyvolenej polke, ktorá má to šťastie oslavovať s tristo ľuďmi a potom po nich upratať, lebo nadránom vedia všetci nenápadne zmiznúť ani Gáfor Vlkolínsky. (Je už teraz každému jasné, že Rusi nedostanú kakaové kolieska, však?) (To neni rasizmus, vlastne je to skôr xenofóbia, ale nazvala by som to najradšej selekciou.) Aby ste trochu závideli, dám vám sem foťku. No a tak. (Vlastne sú to kakaové srdiečka, lebo ja milujem srdiečkové vykrajovátka!)

Inak, bol piatok nejaký začarovaný? Celú sobotu som počúvala zdesené historky od rôznych kamošiek, že čo napáchali pod vplyvom ohnivej vody. Čo sa týka Triss, informovala o tom sama, čo sa týka mojej spolubývajúcej Aitany, zavolala ma do svojej izby so slovami "Nepamätám si čo sa včera dialo, ale keď som sa zobudila, našla som v posteli toto" a držala v ruke obal od kondómu. Prázdny, obviously. Nevie ako sa volal (ne ten kondóm, ten chlap!), nemá jeho číslo a zo sobotňajšej noci má iba záblesky. Potom chodila po kuchyni, chytala sa za hlavu a hovorila: "In Espain I am not like this. What I diiiiiid?!" Ja som sedela na stoličke a ujebávala sa. Ale povzbudila som ju že to je dobre, lebo treba si užívať kým sme mladí a hlavne že našla ten obal od kondómu, lebo to znamená že sa chovala zodpovedne. Odpoveďou mi bolo kvílivé "What I diiid?!"

Večer mi písala iná kamoška, Španielka žijúca vo Viedni, že mala menší (väčší) making-out s nejakým kolegom u nej doma, kam odišli z firemnej vianočnej party. Nuž. Veru tak. Spolubývajúca zhora - Ana (tieto Španielky!) mala v sobotu ráno u seba ešte nejakého chlapa. Kateryna (Ukrajinka) trávila noc s kýblom, do ktorého celú noc usilovne šablila a Mikhail (Rus) len ležal a jeho jediné slová boli "Gestorben". (Viem to, lebo včera ráno nám došla jedna teta z našej organizácie opraviť kuchynskú linku a pri tej príležitosti sa aj kupovali žiarovky a Aitana sa bola hore spýtať koľko ich potrebujú a preto obehla všetky izby, lebo nikto nebol schopný jej odpovedať.) Čo sa týka náško bytu, ja som bola po pracovnom piatku síce rozbitá, ale iba z nedostatku spánku a Baiba ani doma nespala...no ne nadarmo sa nazývame aj casa loca.

Týmto chcem odkázať všetkým, čo v piatok vyvádzali, že za to určite mohli erupcie na Slnku (alebo na Mesiaci, lebo v noci Slnko nesvící, ale zhasne) a ja som si zagratulovala že som zostala v práci a nevytrepala sa na Balsamico Party (ako voláme Balkan Beats Party), lebo viete ako, ja sa dobre poznám a ktovie čo by som navyvádzala, s vedomím, že môj chlap je 200km ďaleko v piči. Lenže Jena je malá a nikdy neviete kedy vás kde kto vidí a aký kamarát a spolužiak a podobné záležitosti, preto pre ženu mojej povahy (a pokrivkávajúcej morálky) je najvhodnejšie zamestnať sa nejakou rozumnou činnosťou. Och nebojte, nebudem piatkové noci tráviť vyšívaním. Tiež sa riadim tým, že čo oko nevidí, to srdce nebolí, akurát že mňa tu každú chvíľu nejaké to oko môže zbadať...