Chcela by som začať takou jednoduchou úvodnou informáciou - zatiaľ sa veľmi nehýbem a nerobím prudké pohyby a vlastne radšej vôbec nič, hlavne sa nepredkláňam. Zato rozmýšľam, ako som sa mohla tak opiť, z takého malého množstva alkoholu.
Teda šesť ginov. No, veď to JE málo, či? (Alebo mám aj tie dva rumy rátať?)
Opila som sa elegantne, až som skoro zaspala v Rockoku na stole (to bude určite tým že posledné dva dni som vstávala nehorázne skoro, o siedmej a o ôsmej a už som na to neni zvyknutá). Tak mi Triss zavolala taxík (ten chuj si vyúčtoval 6,40 za cestu ktorá vždy stojí 2,90!!!) a v posteli som už bola okolo druhej. Tuším.
Ráno som si skontrolovala make-up (tiene Yves Rocher môžem len odporúčať, rozmazali sa iba nepatrne, no fakt), odlíčila sa (a teraz vyzerám otrasne...ako keď idete spať opité a namaľované...tie days after by som zrušila, veď sa musím vyhýbať zrkadlu) a kým som vliezla do vane, celkom vážne som prehodnocovala možnosť vytyčkovať sa. Nestalo sa, vďakabohu (a foter bol doma a nemala som chuť takto trapošiť) a dokonca som už zvládla aj raňajky, to je výkon, čo.
Teraz sedím uprostred toho bordelu a píšem si blog, ale mala by som aspoň riady umyť...asi.
Na fejsi všetci šalejú s tými vianočnými fotkami a pozdravmi, či jak sa tomu nadáva (najhoršie sú hromadné správy, kde tristo ľudí, ktorých vôbec nepoznáte odpíše že ďakujem...no, ja ďakujem, že mi furt svieti tá červená pičovina tam hore na lište...oh dear) a vianočnými statusmi. (Bože, mne je zle.)
(Teda ne z tých statusov, aj keď možno trochu.)
Som doma sama, je tu bordel ako v tanku, nemáme nakúpený ani holý kokot a nikto sa netváril, že by sa voľačo chystalo. Ne že vianočná hojnosť, či čo, ledva som našla v chladničke voláke raňajočky...nehovorím o obede (našťastie mi je grcno, aspoň nebudem hladná).
Nemáme ani kapustu, ani vlastne nič (myslím že rybu máme, no aspoň dačo), koláče sa u nás nevedú (akože trošku sme piekli a ešte treba nejaký krém dorobiť, ale ja nejsom v stave, Chantal letí z Kodane až o ôsmej večer a mama je nevím kde). To je, čo?
A vianočné upratovanie sa u nás nepraktizuje, celkom mi uniká jeho zmysel. My upratujeme každý týždeň, nevidím dôvod to nejako meniť a pred Vianocami upratovať viac. (No, tie riady vidno až odtiaľto...uf.)
Z toho vyplýva, že jedinou mojou povinnosťou je učiť sa (chacha), ale ako som už povedala, nejsom v stave. Písať reflexie na jednu stranu o ničom. Nechápem ako som napísala bakalárku, keď sa neviem donútiť ani jednu úvahu (vlastne tri) vyplodiť. Božínku.
Ale inak včera bolo super (až kým som nezaspala, chacha) a tak vám týmto želám veselý Vánoc, vám, aj slepačiemu výboru.