You love me madly I treat you badly

Absencia komentárov (takmer) ma síce nepovzbudzuje k pravidelnému písaniu, ale keď si pozriem čísla návštevnosti (dnes AŽ štyri!), hneď mám väčšiu chuť vás oblažiť mojimi novinkami.
Dnes to bude taký zamýšľavý, nakoľko sa nič extra neudialo (a o tom ako som dostala krámy na plavárni asi počuť nechcete) (žiadna panika, pomalý nástup na scénu).
(Bože mám trochu pocit, že sa to tu mení na celkom podrobný menštruačný kalendár.)

Zvykla som si na pohodlný život. Viete, sloboda, divočina, zber vlajočiek. Celkovo som za posledné tri či štyri mesiace nazbierala viac vlajočiek než poniektorí za celý svoj život (a to už je na zamyslenie, v nedeľu poobede s arcibiskupom Sokolom). Viem, že to neni správne (alebo je? No, niekedy sa neviem rozhodnúť. A možno to nie je správne ani nesprávne, len to proste je.) ale na druhej strane je to zábava. A ja ako hedonista potrebujem svoje dávky, lebo inak som nešťastná.

Problém je v tom, že sa už zrejme nedokážem zamilovať, naozajstne, odovzdane a úplne. Tak ako som to dokázala predtým, než Lover rozjebal moje city na cimpr-campr (aké dobré slovo, írečité heh).
A okrem toho ani po ňom ma mužské pokolenie nepresvedčilo o svojej dôveryhodnosti a preto sa mi zdá nerentabilné mať vzťah.
Jeden muž a navyše kopa problémov ktoré treba vo vzťahu riešiť, všelijaké drobnosti a žiadna sloboda. (Mám o slobode vlastné predstavy a netýkajú sa len bezuzdného sexu.)
Ale tiež by som sa chcela vydať a mať deti. Teraz neviem, či som vlastne rozpoltená osobnosť. Každopádne, čo chlap, to kokot, aspoň väčšina tých ktorých stretávam. Už ani len prekvapenie sa nedostaví, už si len v duchu poviem ďalší (ako predavačka v zelovoci).

A potom nastane problém, keď stretnete niekoho normálneho. Podvedome stále čakám kedy a v čom sa prejaví jeho kokotskosť a som opatrná a obozretná a ešte iné veci na O a zostávam priateľsky naladená ale to je všetko. Viete, žiadne búrlivé pocity ako voľakedy. Tak čo? Dostavia sa, alebo mám srať na to, lebo to neni ON? Alebo čo? Alebo si mám užívať momenty? (To tak ostatne robievam.)
Mám vodojem, že Chlapec sa namotal. A ja neviem čo s tým.

Should I scream and shout?

Rodičia ma poslali do zahraničia študovať, nasávať vedomosti a ja som tu a akurát tak nasávam. Napríklad včera. Pohodlne sa usaďte, prípadne si doneste niečo na chrumkanie, lebo toto bude dlhé. Kým opíšem všetky periptie včerajšej noci, aj ja skapem od hladu.

Skončili sme pri tom, či mám ísť. Samozrejme som šla. Po sprche som sa cítila čerstvejšie a už som hneď mala party náladu. Písal mi ten Drakulov kamoš, ako by som ho nazvala - bude to Creepy (to sa hodí).
Súčasne mi písal Drakula a ja že či ide na ten žúr a on že hej a že sa má stretnúť s Creepym. A ja že aj ja. A on že tak to vás nebudem otravovať. Myslela som si WTF, ako posledné dni veľmi často. A ja že aký máš problém, ja chcem aby si tam šiel. Viete akú odpoveď som dostala??? Držte sa stola - I don´t want a relationship. Skoro som tu zamdlela. Keby s tým minulý týžďeň sám nezačal, ty kokos!
Som mu napísala že ani ja a odhlásila som sa z fejsu. (Takto vám poviem - myslím si že je to arogantný debil, navyše vždy keď je o niečom reč tak začne s tým že ako je to v Rumunsku lepšie. Kks, tak nech si tam zostane, to je jak so slovenskými východňármi, ktorí žijú v BA a pičujú.)

Šla som na stanicu a za dve minúty sa dovalil aj on, ešte s nejakým Írom, tak sme de facto šli spolu. Na Hamiliuse (taká mrtná zastávka, kde stoja všetky busy) sme sa stretli s Creepym, ktorý hneď začal byť creepy. A to prosím vybrúseným spôsobom. Furt sa zjavoval niekde pri mne, ale tak že som sa väčšinou zľakla, lebo zrazu som ho mala za chrbtom. Vtedy som si hovorila, že vďaka bohu za tých dvoch. Ír vyzeral byť v najviac pohode.
Chlapci samozrejme nemali ani tušenia kde tá party je (bolo to na fejsi, ale nebola tam adresa a Creepy ktorý vymyslel celú akciu si to nepozrel na nete, no chápete?) a tak sme asi trištvrte hodinu stepovali po nástupištiach, kým nejakým spôsobom vyzistili kam ísť. Potom som ja aj traja chaotici nasadli do taxíku (ich nápad, ale bus sa už nekonal, tak sme nemali moc na výber) a za 5-min. jazdu zaplatili 8 euro, ale budiž, aspoň sa to rozpočítalo.

Vystúpili sme a vlézli sme do baru, kde hudba hrala tak nahlas, že sme sa absolútne nepočuli. Bolo tam plno študentov, lebo to bola špeciálna študentská party a tak sme sa zoznámili ešte s nejakými ľuďmi. Inak väčšina boli chlapi, neviem prečo, ale to mi vyhovovalo, veď chápete.
Dokonca som sa zoznámila s Luxemburčanmi. A tu začína príbeh.

Celý večer som sa bavila úplne so všetkými okrem Drakulu. Ku koncu sa ma spýtal, či chcem aby žiarlil (akože WTF? Ja som si naňho ani poriadne nespomenula, okrem toho ma nasral s tými jeho kecmi, lebo on mi večne vypisuje, ne ja jemu). Ja že rozhodne ne a zase som sa bavila s ostanými. Nakoniec hlavne s dvoma Luxemburčanmi, ktorí boli celkom vtipní a milí a nechali ma na pokoji (veliké plus, po tom čo sa na vás furt niekto sápe). Potom si ku mne prisadol Creepy a povedal dotknuto: You don´t even like me.
A ja že - úprimne, ne. Bol zronený, ale ja už som mala trochu vypité, tak som sa rozhodla povedať to rovno, nech neotravuje. (Nepomohlo celkom.)

Slávna party končila už o jednej (keď aj náš posledný vlak odchádzal) a ja že čo teraz. Luxemburčan č. 1 (Max) mi sľúbil, že ma ešte niekam vezme a počká tam až do rána. (Haha, to znie teraz úplne inak než ako to bolo.)
Tak ja že fajn. Drakula povedal že nejde. Tak som mu oznámila že ako chce, ale ja pôjdem, lebo nebudem štyri hoďky chodiť v zime po meste až do piatej.
Keď sme dvíhali kotvy, teda ja, Max a Jean Claude van Damme (píše sa to tak? To bol ten druhý Luxemburčan...teda to ja som ho tak nazvala, lebo sa volá Claude), Drakula sa pripojil (jasné), aj Creepy (nikde by nesmel chýbať). Šli sme autom na nejakú inú diskotéku (Max nepil, to len aby ste si nemysleli že som zošalela a sadám si do auta k ožratému), kde bolo vraj vstupné 8 euro. Celú cestu som nariekala že už nemám prachy (mala som ešte desať, ale rozhodne som ich nemienila strčiť do kasičky luxemburskej diskotéke) a Max že dačo vymyslíme. Keď sme tam došli, už sa vstupné nevyberalo. Osud!

Bola to klasická diskotéka so súčasnou hudbou, ktorú síce nemusím, ale zatancovala som si s chalanmi a super som sa bavila. Drakula netancuje, lebo hentú hudbu neznáša (veď aj ja, ale ja si nenechám kaziť náladu blbosťami, ale on neznáša kopu vecí, počnúc Cigánmi, Francúzmi a končiac Kerouacom...hovorím, že arogantný debil) ale zaujímavé bolo že sa premohol aby mohol tancovať so mnou! Lebo ako mi už predtým oznámil, fakt žiarlil (ja im nerozumiem, fakt ne).

Creepy dával, tancoval jak z nejakého starého klipu (poste ako keď my si robíme haluze a všetky tie šialené figúry jak z Horúčky sobotňajšej noci) akurát to myslel smrteľne vážne (keby ste videli ten výraz...) a Jean Claude van Damme sa na ňom hrozne ujebával a potom už som sa ujebávala s ním a ešte som ho prosila že keby sa na mňa Creepy vrhol, tak nech ma zachráni.
Na diskotéke som sa zoznámila s ďalším Luxemburčanom (dostávame sa k jadru veci), hm...ako ho nazvať. Keď zas napíšem meno, budete prskať od smiechu (ale napoviem vám...čo sa týka mien a textov Horkýže, tak tento konkrétny by bol z Popradu).
Tak Chlapec. Chlapec sa so mnou bavil, veľa, bol vtipný a šarmantný a šecko a kúpil mi gin tonic za posledné prachy (som ja ale...). Keď to tam končilo, pozval ma na after party k sebe domov a ja som po obligátnom prvom odmietnutí nakoniec súhlasila.

Drakulu som nechala tam (a bolo mi to dosť jedno) a nastúpila som do auta s troma cudzími ľuďmi (koľkokrát už som si povedala že to nezopakujem? Nepamätám si...)
Keď sme došli k nemu, ten druhý párik oznámil že ide domov, takže vlastne nijaká after party nebude. Si hovorím, že ok...toto sa mi podobá.
Najprv sme kecali (zasa som raz robila zlý obraz o Slovensku, nemôžem si pomôcť, zo mňa už patriot nebude) a potom že ideme spať. Houby spať. Ale v podstate sa nič závažné neudialo, lebo nám chýbal kondóm a ja som bola tak strašne unavená, že som sa nezmohla absolútne na nič (trapas...prvýkrát sa mi to stalo, ale raz to muselo prísť).
Neviem kedy sme sa zobudili, ale Chlapec šiel do školy a ja domov. Autobusom o štvrť na desať, vlakom o desiatej, jak posledná kurva zo štrichu. Cítila som sa hrozne (veď som aj tak vypadala, rozmazané očné linky a strapaté vlasy to istili) a keďže pátek je pracovný deň, stretla som na môj vkus priveľa ľudí. Našťastie nijakých známych, lebo som sa pozerala uprene do zeme.
Do postele som sa dostala o 11 ráno a spala som vlastne až do 15:45. Teraz čakám na Katku, ktorá sa veľkodušne ponúkla že mi donesie chleba lebo ide do mesta a potom sa plánujem...no, navečerať? Alebo niečo také.

Predkrámie all inclusive

Sedím tu, vonku je hnusne a prší (možno už ne, ale pršalo a to je už jedno a Angličania by aj tak asi povedali že it has been raining alebo it has raind alebo dačo také, proste medzi dažďom a suchom a presne to by som povedala, keby mala slovenčina taký čas).
Píše mi Drakula a King Africa (prečo, prečo, prečo??) a ešte aj Felix, viete, ten sexi Nemec z Essenu čo som tam bola na fuck-tripe minulé leto. Je to únavné. Niekedy si želám aby som nebola taká...no viete. Flirty. Lebo potom musím znášať následky. Lenže mne sa teraz nechce, ja mám predkrámie a to nemôžem povedať ani jednému z nich, preto to hovorím vám (výborné, radšej to vytrúbim celému svetu...a hlbiny internetu sú niekedy príliš plytké).

Sedím za compom už pár hodín a nerobím nič poriadne lebo sa mi nechce (vytváram si takto pocit domova), ani čítať knihu (kúpila som si román a odvtedy som nemala ani 5 sekúnd čas), ani čítať scenár a už vôbec ne čítať tie kokotiny do školy. Mám chuť si ľahnúť a civieť do stropu, ale ani to sa mi zatiaľ nechcelo a to mám posteľ asi meter za sebou. Vidíte?
Štopujem sa rittersportkou, lakujem si nechty (mám krásny nový modrý lak) a počúvam clivé pesničky od Zeppelinu (a hučí to tu, lebo notebook vždy hučí a je to pivničný zvku ktorý neznášam, ale nepomôžem si a repráky si na tri mesiace kupovať nebudem...alebo?)

A myslím na domov, to robí to predkrámie v kombinácii s dažďom. Chýbate mi. Presne, ty a ty a ty. A ty tiež. Chýbajú mi mamine polievočky (ja viem uvariť iba slížovú a potom ju jem týždeň, lebo neviem uvariť menej aj keď sa snažím, ale vždy to nejak vyjde) a zvuky z pracovne, keď foter pičuje na počítač. A chýba mi keď mama doletí z roboty a ide za comp a foter tiež (sú to jašterice) a potom dobehne dole schodmi že už začína True Blood. (Normálne sa mi tisnú slzy d očú, mne!! Och, nečakala som že aj ja, Brutus...)

Chýbajú mi rozpravy o svete a jeho problémoch pri nedeľných raňajočkách a 11 a pičungy že som neumyla riady a to "Choď kúpiť chleba prosím ťa" a ja som si vždy pomyslela "Prečo zas ja". Teraz si chleba nekupujem lebo ho nezjem a napríklad mám v skrinke už jednu štvordňovú žemľu a neviem čo s ňou, lebo neznášam vyhadzovanie potravín a mrhanie... (čo africké deti...človek na to myslí intenzívnejšie keď každú chvíľu narazí na nejakého Kamerunčana v kuchyni).
Neviete nejaké jedlo kde sa zužitkuje štvordňová žemľa? Ne? Tak nič... (Akože, strúhanka sa neráta.)
Zasrané predkrámie.

A chýba mi pičovanie so Chantal, na študijné oddelenie, na školu a na nemožných žiakov, ktorých doučujeme a na hypochondrickú tetu (a spriadanie plánov ako navštíviť babku a vyhnúť sa pritom tete) a na to ako je u nás hrozne a že by sme chceli vypadnúť.
A kecy o chlapoch a sexe a tie újeby do druhej v noci, keď na druhý deň treba vstávať.
A chlastačky s mojimi babami, keď sa dohodneme že nikto predsa nemusí byť na padrť ale nakoniec sú všetci a keď viem, že baby si VŽDY dajú EŠTE jeden. Tu som zatiaľ nenašla chlastacieho parťáka... Zaujímavé, ale je tu veľa ľudí, čo nepijú a potom jedna partia ktorá aj pije ale s nimi sa mi ani nechce baviť a už vôbec ne piť.
A viete čo, Nemci sú vo svojej najhlbšej podstate upjatý národ a Rakušania tiež, to len niekedy narazíte na výnimku (ja som doteraz narážala na samé výnimky asi).

Napríklad jedna taká Charlotte, Nemka s ktorou sa bavíme, tak ona je upjatá že to svet nevidel. Podľa mňa je bifľoška, aj keď nemôžem poprieť jej nadmernú inteligenciu. Ale ona vie proste úplne všetko. Konc-všetko. A nedokáže pochopiť, že pre nás sú tu niektoré veci oveľa ťažšie než pre ňu, lebo náš systém je proste iný a hotovo a nejsme na to zvyknuté a človek sa neadaptuje za dva týždne školy. Podľa mňa si o mne myslí že som naprostý flákač a nič nerobím a že mám na háku (no...hm, vlastne to je pravda, ale napríklad tu sa celkom snažím...ale chápete, mňa pokazil ten systém) a raz keď som zúfalo svetelnou rýchlosťou čítala jeden článok pred hodinou (ktorý som mohla čítať cez víkend, keby som ho neprepila a neprespala, ale ona nepije a spať chodí o 10), tak mi povedala že som na ňu urobila dobrý dojem, že ako sústredene študujem. (Asi si myslela že si ho čítam už druhýkrát, alebo čo.) Nejeblo by vás?

Kriste pane, práve mi píše Draculov kamoš (ja nevládzem predsa!) (niekto by im mal povedať že prosím ťa ukľudni sa).
V meste je nejaká party... omg, mohla by som ísť, ale to si bude teraz myslieť že ho chcem? Mám ísť s ním a nechať sa baliť alebo mám zostať doma a revať do vankúša lebo predkrámie?

Mužský princíp

Viete čo? Ja som nekonečne šťastný single človek. Lebo jednoducho nemáte problémy a nemusíte riešiť pičoviny. Navyše, zjavne mužom nerozumiem ani za mak.
Zhrniem len krátko dnešok. Vlastne to všetko sa dialo/deje v priebehu asi dvoch hodín.
Mala som perfektnú večeru s Franceskou a Renátou (varili keď som došla a mali toho veľa, megalománia je vlastná všetkým, čo nejsú zvyknutí na život osamote), lebo ma pozvali (perfektné...).
Potom sme dlho kecali v kuchyni a keď som odchádzala, Julien sa ma spýtal, či chcem ísť v nedeľu niekam na výlet. (Akože...halóóó, wtf???) A ja že porozmýšľam, ale chápete, odpoveď znie ne, len ešte som sa nerozhodla že ako mu to šetrne oznámim, najlepšie by bolo mať nejaký alternatívny program (vďakabohu v sobotu mám divadelnú skúšku...vďakabohu budú dosť často).
Došla som na fejs a pozerám, že Drakula (ako sorry, ale jeho vlastné meno sa nehodí pre jebača jeho rangu) si ma pridal. Ešte pred troma dňami vyhlásil že neznáša FB. Ale časom to každého zlomí...okrem toho, kde chcete nachádzať informácie keď ne tam???

Tak si píšeme.
A teraz si sadnite.
Minútu po ňom mi napísal aj King Africa, že ako sa mám. (Hovorím si že omg, žeby som bola fakt femme fatale?)
Drakula mi píše, že jeho kamarát ma vypátral na Hi5. Ja som zdesená rýchlo vypátrala heslo a s hrôzou pozrela na všetky tie fotky ktoré som tam v mladom veku nacápala...fakticky trapas, už som to zmazala. Kompletne som zabudla že som tam vôbec mala profil a ne to ešte fotky. Kokos. Navyše verejné. Strašné na tretiu, ale už je to preč a dúfam že už nemám nijaký iný pohoršujúci dôkaz o svojej divokej minulosti.

No a ja že prečo preboha ma googli a prečo na Hi5 a on že lebo sa mu fakt páčim, very much. Ja si len myslím - WTF again??? Tečú v mojej sprche feromóny? Ale to by som sa potom vrhala na Ernesta zakaždým keď ho stretnem a môžem vám zaručiť že rozhodne sa tak nedeje. (Btw Ernesta mám rada, lebo ho stretávam fakt zriedka, takže mi nikdy nestihne ísť na nervy.)
No a ja že aha a ako to a čo teda s tým? A chudák Drakula je zjavne desný romantik, lebo bol nejaký nerozhodný (nejdem teraz počítať koľkokrát napísal niečo v zmysle "I don´t know..." - všimnite si hlavne tie tri bodky!) a zmätený.
Hovorím si, do Krista aj s vami, chlapi, to sa neviete chovať jak muži? Ja už sa natoľko chovám jak muž, že sa asi stanem lesbou alebo čo.
A že on nechce aby z toho bol problém, lebo jeho kamoš hento tamto...kks jak keby som bola vec a len na nich je, jak sa rozhodnú. Toto neznášam. Tak som mu oznámila že to ne len chlapi sa rozhodujú že s kým bude žena, ale aj my máme do toho čo povedať a že veru keby sa mi nepáčil, tak s ním rozhodne nespím (teda, minimálne ne dvakrát) a že keby som chcela jeho kamoša tak už by sa veci mali inak.
A on že muži sú niekedy hlúpi, nech si spomeniem na Tróju. (Títo vzdelanci, to vás ubíja...) (Napríklad naposledy sa nestačil čudovať že som nečítala nič z klasickej ruskej literatúry.)
No a chápete...ak si myslíte že som dostala nejakú konkrétnu odpoveď tak sa mýlite, on je "hele vole, filozof" a išiel študovať Kanta na zajtra. Popiči.
A zakončil to vetou že ešte stále mu dlžím večeru. (To je pravda...ale teraz sa mi nechce vysvetľovať okolnosti.) Ale skrátka...znamená to teda že ma chce? Och bože. Keby hneď povedal že ne, aspoň sa tým nemusím zaoberať a hotovo a môžem ísť študovať scenár.

Toto sa sem teraz velice hodí. Text tu.

Vlajočkový systém a horúčka sobotňajšej noci

Ehm, ehm. Kde začať. Tento víkend bol ako z návodu "Ako si užiť Erasmus" a ja som vzorový príklad hneď na prvej strane.
V piatok sme šli do Trieru a po celodennom pochodovaní po meste som sa vytrepala na ten spomínaný žúr. To vás zaujíma, čo? Bolo to fajn, domov som šla prvým ranným a do postele som sa dostala o šiestej. Sama. Do svojej. (Dôležitý údaj.)
Ten chlapec čo som s ním bola, je kapitola sama o sebe. Najprv sa mi zdalo že je trochu európskejší než ostatní čierni spoluobyvatelia tohto malebného domku, ale zrejme sa nedá zbaviť svojej africkosti ani keby čo bolo. Mám taký dojem, že Afričania majú majetnícke sklony. (Ne že by iní nemali, jasné, ale chápete... no, ja to vysvetlím.)

Najprv sme teda došli tam a prvé čo mi oznámil, že spolu sme došli, spolu odídeme. Kukala som jak sůva z nudlí, lebo mi to príde logické a normálne ale prečo by mi to mal niekto oznamovať takýmto štýlom??? (A to že je to africké, to nejsú moje slová prosím, to on tvrdil že bieli muži sa nevedia starať o svoje ženy a preto je tu veľká rozvodovosť a že on na mňa bude dávať pozor. Akože na tej party.)
No samozrejme že keď mi niekto oznámi takúto vec, mám sto chutí robiť pravý opak ale prehltla som to a povedala som si že dobre, veď uvidíme. Neviem či si predstavoval že sa od neho celý večer ani nehnem, ale sorry, to si vybral zlú spoločnosť.

Zoznámila som sa s húfom nových chlapov (celkovo tam boli nejak preexponovaní, ženu ste stretli len občas) a všetci do jedného ma balili (okrem jedného, ktorého ale aj tak upodozrievam že je teplý, takže sa neráta) a nalievali mi (chlast zadarmiko!!!! Tam bolo všetko zadarmo, tak som pila pivo, whisky, pivo, vodku, pivo...a tak nejak.) a ja som sa podľa svojho dobrého zvyku predvádzala. (Čo už so mnou.)
Potom som tancovala a to už bolo nadránom, tak som mala pre seba celý parket (ešte sa tam motali chlapi teda, ale nijaké ženy, ha) a v istom bode, ktorý si teraz presne nepamätám ma henten dobrý človek vypravil von, že ideme preč. Nechápala som ale mám taký dojem že išlo o chlapskú ješitnosť alebo žiarlivosť alebo kieho anciáša lebo v tej malej slovnej výmene ktorá sa konala vonku na dvorku zaznelo okrem iného (napríklad že sa na mňa všetci lepia) "I allow you to dance with them..." alebo niečo v tom zmysle. Viete si predstaviť jak ma nasral. Oznámila som mu, že prosím ťa ukľudni sa, za prvé som slobodná osoba a za druhé ani s ním nechodím, takže ochraniteľský komplex je prebytočný. No a potom sme sa vrátili späť a sekal dobrotu ale poviem vám, už s ním na nijaký žúr nepôjdem. (A kecy o rasizme a podobne počas cesty prvým ranným tiež neni dačo po čom prahnem, to je téma tak na utorkové doobedie.) Každý iný, všetci rovní, ale to ešte neznamená že vám iní nejdú na nervy.

Spala som do štvrť na štyri a keď som sa prebrala z mŕtvych, stihla som sa akurát najesť, osprchovať a ísť na ďalšiu party. To tá horúčka sobotňajšej noci. Bola to party organizovaná univerzitou v rámci welcome days, takže tam bolo plno ľudí zo školy ktorých už aj poznám a ešte aj Conrad (chalan z divadla, ktorý bol v porote na tom castingu).
Zaplatili sme desinku a chlastali sme v troch rôznych baroch koľko sme chceli (teda len pivo a víno alebo nealko, ale množstvo bolo neobmedzené a viete si asi živo predstaviť ako sa všetci sťali. Krásne to bolo.)
Okrem chlastania sme mali súťaže (vtipné, čím sme boli najebanejší, tým vtipnejšie) a samozrejme sme sa socializovali, hlavne ja zase... Ale postupne.
V predposlednom (haha, boli len tri, no ale ničto) bare som sa zoznámila s Bogdanom, ktorého by ocenili aj moje baby (hlavne Martina lebo sa trošku podobal na Znua, akurát nemal ten znudený výraz). Polodlhé vlasy a taký ten úsmev, ajajaj...
Posledný vlak ide o jednej takže sme museli vypadnúť dosť skoro (ujebali sme z baru poháre! Hehe) (a cestou na stanicu sme boli na hajzli v mekáči, len neviem prečo ja som šla na mužské a on na ženské) ale časť sa rozhodla že bude afterparty v nejakom miestnom bare. Tak sme sa dovalili tam jak veľká voda a chalani mi kúpili ešte nejaký chlast (hmm, to je výhoda byť ženou) (Luxemburčania nevedia piť vodku, zmiešali ju s nejakým zeleným hnusom, nechápem prečo a potom to bolo sladké jak riť a nedalo sa to piť.)
Tam sme tancovali a tak nejak som sa s Bogdanom (bože to meno je hrozné, taký jebač a také meno...) začala bozkávať.
A keď sme šli domov, tak nejak sme trochu skončili v mojej posteli. (Nehanebnica som.) Dobrá správa je že ešte aj ráno sa mi zdal rovnako sexi ako večer.
A to je vše přátelé. Týmto pádom si zapichujem vlajočku na mape sveta do Rumunska.

Jeden

Vrátnik pri vchode hovorí:
"Dobrý deň madam, vitajte v Tescu, mátenádherné detičky. To sú
dvojičky?"
A tučná škaredá žena prestane bliakať, potiahne nosom:
"Samozrejme, že nie sú! Starší má deväť a mladší sedem. Prečo
si mysliš, že sú dvojčatá? Vari vyzerajú rovnako, ty idiot?"
"Absolútne nie", odpovedá vrátnik. "Len nemôžem uveriť tomu, že
vás niekto trtkal dvakrát !!"

Friday party

Píšem opatrne aby som si nepokazila lak (nový, zelený, k novému tričku, zelenému).
Dnes sme boli v Trieri, na výlete, len ja a Katka lebo nejak sa k nám nikto nepridal ale potom sme sa aj tešili, lebo my si tak rozumieme a máme rovnaké tempo a zaujímajú nás rovnaké veci takže hneď po príchode do krásneho historického mesta sme zamierili na obchodnú ulicu a prešmejdili nejaké handrárne. A potom prišla na rad kultúra a tak sme boli v troch kostoloch a ešte aj na Porta Nigra (konečne som sa zorientovala, že je to v Trieri a že je to hento, lebo tá stavba je obrovská ale nejak mi nedošlo že čo a kde to je. Ak máte pocit, že by ste to mali vedieť, tak asi ne, to len my sme sa to učili na reáliách...tak preto sa tým zaoberám.) a v mestskom múzeu.
Bolo krásne, teplo (minisukňa bez pančúch na konci septembra, WTF???) a mesto plné Nemcov, hneď to vidno že to tam vypadá inak než v Luxemburgu, proste neviem čím, ale vidno. (No dobre, neni tam toľko černochov, ale to len medzi nami, hej?)
Perfektný výlet, len ma trochu sklamalo H&M, lebo tam nič nebolo (výpredaj a vybrakované), tak som si musela kúpiť aspoň dva laky na nechty (zelený a modrý, ale ne obyč, ale také zvláštne trblietavé trošku), päťdesiate čipkované rukavičky a knihu (to už je ale investícia!).
Najlepšie bolo že sme si celý čas mohli pičovať po slovensky a nahlas.

Inak - tá dobrovoľnícka práca v Magdeburgu je passé, lebo som si hneď potom uvedomila že začína v marci budúceho roku a to ja musím ešte najprv urobiť štátnice, tak treba nájsť voľačo od septembra.

Jááj, tak ste ma potešili, keď ste mi napísali že čakáte na moje články, hneď sa mi chce písať! Akurát neni o čom, haha... no napríklad je tu nejaká zvláštna voda, hrozne sa mi vysušuje pokožka (čo by na to Pokožkový...? No, Mati?)
Dnes sme ešte nariekali ako je u nás draho, keď sme pozorovali tie polovičné ceny v nemeckej drogérii. Chápete, ja som v situácii keď chodím lacno nakupovať do Nemecka...to už čo je.
Btw potrebujem kabelku a nejaké tričká (zopár) a niečo zimné a jesenné botky (ešte neviem aké presne) a bolero (nijaké nevlastním). A tenisky na fitness dance, tie naozaj potrebujem.

K dnešnému večeru: idem na party, sama (teda sama samozrejme ne, ale Katka nejde, tak sa trochu bojím, že čo navyvádzam, ale hádam ma ubrzdí moja vlastná chudoba a prestanem piť). Včera som sa v kuchyni zoznámila s Julienom (černoch, a čo ste si mysleli) a (ne, skôr než začnete rozvíjať kadejaké teórie, chcem len povedať NE) dlho sme kecali. Je taký...európsky. Je z Nigérie a povedal že s tými ostatnými čo tu bývajú si nerozumie, že sa medzi nimi cíti asi tak ako ja (zaujímavé zistenie....ja sa napríklad cítim viac svoja medzi Európanmi...treba preskúmať), lebo majú iný humor a inú mentalitu a že mu vlastne idú na nervy. (Totiž predvčerom som bola svedkom hádky medzi ním a jedným z nich a brala som to ako jeho urazenú chlapskú ješitnosť - aj stále beriem - ale tak zjavne neni celá Afrika zajedno. Už chápem, šak medzi sebou vkuse bojujú.)

No a včera sme ešte šli na pivo do baru oproti. Platila som si sama, ale trochu ma to prekvapilo, teda vysvetlím: On hovorí - pozývam ťa. Ja - ale né, netreba. On - to je v pohode, vážne ťa pozývam. Ja - ale ja mám peniaze. On - tak fajn.
Teda chápete, ja sa teraz nesťažujem, ale už som to zažila stokrát, vždy odmietam dvakrát (zo zdvorilosti, ne preto že by som si naozaj chcela platiť sama, nejsom debil) a chlap vždy trvá na tom že bude platiť. Takže ma trochu prekvapilo keď povedal že dobre. No vás by to neprekvapilo? Akože žena má odmietnuť dvakrát ale chlap musí trikrát povedať že ne, on platí. Šak je taký nejaký zákon prírody, alebo ne? (Nesmejte sa.)

No ale aj tak dobre. Inak malé pivo (ja stále tvrdím že to pijú iba ženy a deti, ale tu keď si vypýtate pivo, donesú vám automaticky tretinkové, čo je to za krajinu?) stojí 1,80 tak to neni tak tragické, no ale žeby som sa tu zrovna šla ožierať do baru, to ne. A ešte som sa furt nedostala k tej party. Sedeli sme si tak v krčme, rozoberali vážne témy. Svetovú ekonomiku a technický pokrok a situáciu v Nigérii a na Slovensku - moja angličtina dostávala zabrať a moja každá druhá veta bola "Slowly please, I didn´t understand" a on sa smial, ale dobre sa mu smeje keď to je jeho rodný jazyk (neni zjavne také nevýhodné byť bývalou anglickou kolóniou), tak som pindala že ja viem tri jazyky a zrovna angličtinu najhoršie, ale nech sa netotočkuje a radšej nech hovorí zrozumiteľne. A tak a inak a všelijak podobne. Potom ma samozrejme zavolal na tú party (všetci o nej stále hovoria ako keby to bola party roka, ale ja vôbec netuším čo to má byť, hlavne je to v meste, teda v Luxemburgu a posledný vlak k nám ide o jednej) a ja že ne, že ako pôjdeme domov a on že nijako, a kam by sme chodili a predsa ráno ide vlak o piatej a ja že neeevieeem, a on že blablabla, už si nepamätám, ale skrátka, už som dva týždne nepila a moje telo povedalo áno. A tak teda odchádzam o 11 do mesta s partiou černochov, sama som zvedavá a dúfam že sa tam vyskytne nejaká baba v okolí, lebo inak ma z nich porazí (aj keď sa trochu spolieham že ich môj nový kamoš bude odháňať...no ale viete). Takto si zapomínam na staré dobré časy keď sme chodievali domov prvou rannou, tiež o piatej....

Ježiši, ten lak je brutálny, keď dáte dve vrstvy, kráááása. (Kriste, treba mi ísť na hajzel a nemôžem lebo mám nalakované nechty, jedine že ma niekto príde utreť...dokelu. Zaklopem Ernestovi...?)