Poézia

Jasné. Už je to tu. Hovorila som, že neznášam poéziu, ale musela som svoj vzťah k nej prehodnotiť. (Ešte toto napíšem a sľubujem že už sa bežkám učiť.)
Čítala som tie básne od Bukowského (veď viete, už som to tu spomínala, ak ste pozorne čítali, tak viete, ak nie, tak si zalistujte dozadu) a sú fakt super. Sú len o chlaste (alkoholik! Juj!), sexe (dosť explicitne popísané, kde všade sa špáral a komu), kurvách a sraní (o sraní je tam toho kopa, človek by neveril, že niekto normálne napíše do básničky "docela slušně jsem se pivně vysral").
A o tom jak si sám bol v tom svojom kamrlíku a bol si tam nechutný. A ešte jak si ho vyhonil niekde v aute a pozeral pri tom na nejaké školáčky čakajúce na zastávke, či čo a zakončil to slovami "jsem úchyl, ale aspoň s tím nechodím na veřejnost".
To už aj ja som ochotná uznať, že poézia nemusí byť nuda.
(Doteraz som ju akceptovala iba ako súčasť rockových pesničiek.)