To je len taká metafora, drahúši, vôbec nemám rada mŕtvych...a už vôbec nie v takom zmysle ako je to tuto myslené, no fuj. Ale tak dnes som počúvala Alicea.
Oné. Ja som si hovorila, že veď tento blog, to bude len taký pokus, ani sem nebudem viac prispievať, keď napíšem pár článkov a vylejem zo seba tú koncentrovanú...čo vlastne? Zlosťou by som to nenazvala, ale chuť pičovať znie tak blbo.
Keď sa vás tu ale toľko nazbieralo, ó Bože, až štyri!...tak musím poctivo pindať (ozaj, Chantal, vôbec si nemala pravdu, pozri, dostala som komentáre aj napriek tomu že som ich dopredu označila za pičungy!), aby ste mali zábavu. Lebo je zábavné zabávať sa na cudzom nešťastí. (Nie je v tej vete priveľakrát "zábavné"?)
Dnes leje. Už som hovorila? Všimli ste si to? Je to na kokot, ani to ne, lebo ako som už hovorila, môžem tak škrabať steny, aj keď musím priznať, že možno sa mi tento týždeň dostane aj iného potešenia, než len žranie. (A ako raz zahlásila moja mama - možno keby si toľko nežrala, mala by si viac potešenia.)
Ale nič nesmiem unáhliť, lebo potom si môžem akurát, veď viete. A ako šťastná majiteľka dvoch sexuálnych hračiek môžem pokojne povedať, že ten nápis, ktorý hrdo nosím na odznaku (ktorý pôvodne patril mojej drahej matke, ale to je iný príbeh), že "No thanks, I have a vibrator and it works" nie je celkom šťastným vyhlásením.
Panebože, už zase mám nevhodné reči, na verejnom priestore, asi sa nikdy nepoučím.
A prší a prší a ja som mokla ako taká mokraď (a nikto nemá rád mokrade) a príliš veľa som cestovala dnes MHD a tam bolo príliš veľa dôchodcov, a tí smrdia ako mokré psy (som hnusná? To je len výchovou.) a keď prší, tie vyjebané autobusy ani nechodia načas, čo načas, ale vôbec (ale pre istotu prišlo na konečnú asi tridsať tisíc 50-tok, keď ja som, ako najsamväčšia chudera (mokrá) čakala na 98. A na čo sa človek môže v týchto pohnutých časoch spoliehať, keď ani len MHD nechodí presne? A namiesto Fica havarujú iní? Po facke, nemala by som nikomu želať smrť. (Ani mozgovú obrnu?)
Drbala som sa do Petržalky (hnus a hnus a hnus, neznášam to sídlisko, či čo to vlastne je), lebo som pani učiteľka (a musím aj zarábať, nie so svojimi žiakmi trtkať..., alebo inak, drať kožu z chrbta si mám podľa sestry prácou a nie tým, že budem jebať na stole) a čo si pomôžem, keď nemčiny-chtivý chlapík má svoje bydlisko práve v tej diere. Že vystúpim (do kaluže, ale to nevadí, lebo už aj tak mám mokré nohy) a tam bahno a lúka, ako na nejakom Woodstocku, alebo čo.
Milý chlapec to ale je, má len 25 a dokonca sám od seba sa chce učiť gramatiku (a nie na štýl "členy pre mňa nie sú podstatné, ani skloňovanie a časovanie až tak veľmi nie..." "Chcete rozprávať ako slovenskí Maďari?" "Ahaaa...to nie" "No tak sa musíte naučiť aj členy."). To hneď poteší učiteľské ♥.
Aj keď miestami som mala pocit že sa nesústredí celkom na to, čo mu hovorím, ale na mňa. (Čo mám robiť, keď som neodolateľná, femme fatale, ale niekedy je to na príťaž. Tak dúfam, že je to len môj pocit. Asi pramení z tej mojej nehoráznej namyslenosti.)
A cesta domov mi trvala namiesto pol hodiny (ako tvrdí cestovný poriadok) asi hodinu a pol. Mrzla som na zastávke ako idiot. Mokrá ako mokraď. Och.
Aspoň zavolal lover. Ale o tom už bola reč.
Inak, vlastne to som chcela pôvodne povedať, keď som začala o tej Bohom zabudnutej zemi za riekou (Petržalke), poneviera sa tam plno pochybných týpkov (ani ich neviem inak nazvať...sú to proste týpci). Týpka charakterizuje typická trblietavá šiltovka Ed Hardy, veľká bunda s kožušinkou, fejkový diamant v uchu a debilný prízvuk. A rozviazané tenisky. Ale hlavne ten bláááávááácky príííízvuk, kokot, chááápeš? Traja takí sedeli predo mnou v buse a bavili sa o niečom, čo som poriadne nepočula, tak uvádzam len najlepšie útržky. (čítať tvrdo!)
"...on dóóóójde za dva mesáááce..."
"...šak nemám peňáze..."
"...nemíňaj zapalovač, ešte budeme potrebovať..."
Myslím, že sa chystali húliť. Ale kde, v takom lejaku?? Hádam nie u niektorého z nich doma? No, to nie je moja vec, však.
(Chantal vyletela z kúpeľne zo slovami "tak ma napadlo...!" a spustila: "Metláci by mali mať radi len čierny humor, hlavne blackmetalisti, ale väčšina z nich je taká plačlivá a rozcitlivelá a nespoznali by čierny humor, ani keby pred nimi tancoval v čiernom habite.")
Ježišikriste, už je polnoc! No ťahám ja do postele, vážené dámy a zajtra nadobro začínam s učením na štátnice. (Bodaj by zajtrajšok nikdy nenastal...). Hm, dala by som si ešte Whisky...
3 komentáre:
Strašne som sa rehotala :-D A vraj mozgová obrna, fuj, to je predsa tiež neslušné! :-D
-5 bodov za tú kritiku Petržalky :), žijem tu skoro 30 rokov a je to super miesto... (a aj v iných častiach BA žijú kokoci a týpci...)
ale + body za obrnu :) - v poslednej dobe trocha nenávidím, konkrétne dve osoby, vlastne nie trocha ale úplne najviac, lebo mi dojebali najlepšiu etapu života, kurvy závistlivé prašivé čo si svoj komplex socialistického Slovenska na mne riešili, no ale o inom som chcela,
že viem o čom, že smrť želať sa nepatrí hoci to na okamih prebehlo už aj mne myslou, ale nejakú tú príhodu cievno mozgového charakteru alebo inú patáliu... ale ono sa nám to vráti, a ešte budeme za svoju prostorekosť (nie je totoprostipisosť?) trpieť :)
Btw., uz je to osem komentarov od tvojej sestry, ktoru si viac menej donutila, ty nutic profesionalny?
Zverejnenie komentára