Deutschland Deutschland über alles

Zachovajte paniku, nie som nijaký nácek. Len taký malý teutonofil. (tak ma nazvala Chantal, myslite si čo chcete).
Práve som si na jednom blogu prečítala, že autorka ide v lete do Berlína a premkla ma (samozrejme) závisť. Mám skúsenosti so všetkými smrteľnými hriechmi, len vždy prevláda nejaký iný. Ja sa zúfalo snažím zohnať si v tom zavšivenom meste prácu na leto (zas až tak zúfalo ne...už mám vlastne plán B, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane plánom A) a nič. Nikde ma nechcú, okrem toho pri predstave byrokracie sa mi chce vracať a viete akí sú úradníci ochotní. Tí nemeckí sú rovnakí (si myslím. Som Počula.) a jasné že od vás chcú kadejaké debilné potvrdenia.
Keď tam nepôjdem pracovať, chcela by som sa tam aspoň zajebávať, ale moje konto sa mi pri takej myšlienke vysmeje do očí.
Včera mi kamarátka hovorila, že sa chce prihlásiť do sprievodcovského kurzu, či nechcem tiež. Trvá to od októbra do apríla (bože tak dlho) a je to trikrát týždenne (bože tak veľa...a ešte aj v sobotu doobeda, vtedy predsa slušní ľudia vyspávajú opicu). A stojí to púhych 240 evri (nechutné slovo, však), ktoré síce mám, ale vedela by som ich využiť všelijako inak. (Na chlast, na prádlo, na financovanie môjho bufeťáckeho spôsobu života...)
Lebo, čo môže byť lepšie, než život kaviarenského povaľača? To je okrem iného rezultát včerajšieho zasadnutia Slepačieho výboru.
Ja síce som schopná pracovať, ale nikdy sa mi nechce, ale keď už pracovať, nech mi za to aspoň kurva zaplatia a ne že 5 korún na hodinu. No a chcela by som aj notebook, aby som mala vlastný. Nie ani tak kvôli štúdiu, ale aby som sa mohla na svojom PC zajebávať kedy ja chcem, lebo takto ma odtiaľto môže hocikto hocikedy vystrnadiť s tým, že potrebuje pracovať. No.
A tak neviem, čo s tým kurzom, lebo ešte aj na angličtinu som plánovala chodiť (zase...nekonečný kolobeh, skoro ako krámy), ale mať trikrát do týždňa kurz, raz AJ...no kedy budem chodiť chlastať, preboha?