Petržalské sprisahanie

Ak niekto býva v tejto hnusnej štvrti, nech radšej hneď prestane čítať, lebo bude nasledovať nekonečný pičung, jedine, že sa chcete uraziť.
Dneska som strávila pol mladosti v tej vyjebanej štvrti za riekou. Presnejšie, asi tristo skurvených hodín (aby som skapal). Blúdila som tam jak kokot, vždy som nastúpila do blbého autobusu a potom som sa viezla jak vydrbaný malý chuj, čo sa vo vlastnom meste nevyzná (a to ešte nie je New York) niekam do prdele a zízala na smery behajúce v tej digitálnej pičusine jak čerstvo prefiknutá veverička. T.j. neveriacky. Zúrivo som zazerala na ostatných členov toho kmeňa spoza rieky (ak ste stretli dnes podvečer zazerajúcu slečnu vo fialovom kabátiku, tak to ja) a nakoniec som potichu pičovala a tresla som zošitom do stĺpiku na zastávke.
Ako len neznášam celú neprehľadnú Petržalku aj s tými zasranými spojmi, čo chodia nevyspytateľnými smermi a každých desať tisíc rokov. A okrem toho som polovicu toho času čakala na zasranom Osviští, ktoré považujem za jednu z najnechutnejších častí celej štvrte za riekou, ktoré som doteraz videla. Dúfam, že tam nikdy nebudem musieť bývať, lebo to asi nepredýcham.
Na hentom hnusnom Osviští mi už len nejaký feťák chýbal, aby bol ten obraz dokonalý. Fuj, grc.
Navyše, bolelo ma brucho, napriek tomu že žerem analgetiká jak lentilky a potom som už mala chuť aj zo zúrivosti plakať, lebo som polhodinovú cestu domov pretiahla na hodinu a pol, len kvôli drbnutým autobusom.
Hej hej, žena s krámami - boj sa, boj sa veľmi!!!
Okrem všetkých krívd, ktoré na mne spáchala Petržalka a Osvište (a nijaké svište som tam ani nevidela, ovso tobôž nie...) som musela zniesť ešte jednu. Keď už som konečne sedela v buse smerom domov a už sme boli aj na správnej strane rieky, sedela som si na dvojsedadle sama a rozťahovala som sa (mala som ruku položenú na vedľajšom sedadle -chacha, to znie ako keby som tú ruku nosila so sebou a nepatrila ani k môjmu telu) lebo som bola nasratá jak trpaslík. Jak sedem trpaslíkov aj so Snehulou aj s celou zlou kráľovnou s otráveným jebkom. A nastúpila nejaká babizňa a prisadla mi paprču. No videl toto svet??? Kks, skoro mi zlomila necht, ani sa neospravedlnila! A podotýkam, že tam bolo ešte sto voľných miest, ale ne, ona si musí sadnúť mne na ruku. Baba jedna.
Naši ma vysmiali, že sa mám pozerať akým smerom ten bus chodí...žiadna útecha. Navyše nemáme doma ani len tampóny. A vydrbaný fejs sa dosral a nemôžem si dať pičovací status, lebo mi už dvakrát zmizol, toto je chujovský svet.
Aaaaaaarrrrrrrrrrrrrgggggggggggggggggghhhhhhhhhhhhh, idem si dať asi dvojitú dávku jedu na líšky, aby som sa ukľudnila.
Za čo, ľudia, za čo???!!! (Za rebro, za rebro!)