pondelok 12. apríla 2010

One more rainy day

Človek si ráno obuje pančuškové ponožky (volá sa to tak vôbec?), že si konečne obuje sprosté baleríny (keď už sa mu vyliečili otlaky) a čo robí? No prší. Akože, prš si, mne je to jedno. Hlavne že nefúka. To by som už mala nervy.
Strávila som doobedie behaním po meste (teda po katedrách, ale aspoň už viem presné termíny hlúpych štátnic) a po Poluse, kde som hľadala darček pre drahú sestru, ktorá dnes opúšťa svet teenagerov a začína svoj vek na trápnu dvojku, ako my všetci. Snáď ma s tými darčekmi nepošle do prdele, ale musím sa posťažovať - ja za to nemôžem, ale v Poluse nie sú nijaké normálne obchody. Tam sa ani neoplatí ísť, lebo tam nenájdete ani hovno... Nehorázne. Ale ja v tom daždi rozhodne nemienim čvachtať po Obchodnej.

Čo robím teraz? Sťažujem sa. Je to zlá vlastnosť, ale tým mám kopu.
No, čo by vás tak ešte zaujímalo? Napríklad, že pre seba som darček našla (aké priemerné, aké priehľadné, aké typické!). Také podkolienky, pôvodne som mala zálusk na iné (pre neslušnú francúzsku chyžnú), ale tie mali len v katalógu (načo vôbec tlačia katalóg, keď to potom nemajú? Človek len dostane chuť a papula mu klapne naprázdno). Tak som sa uspokojila (a obávam sa, že to je jediný druh uspokojenia, ktorého sa mi dnes dostane) s inými. Tie sú tiež neslušné, ale nie ako pre chyžnú, skôr pre takú kurtizánu. No, nič sa nedá robiť. Keď dostanem zase náladu obliecť sa jak kurva (a to sa stane, len čo zasvieti to trápne slnko, ktoré je teraz bohviekde), hneď ich ťahám zo skrine. Inak, tá skriňa už puká, a to si nemám čo obliecť, ale to je len detail.

Posledná vec, s ktorou sa vám tu zverím (a ktorú patrične opičujem, lebo taká už som) je trošku apartného charakteru. Nemáte pocit, že ovulácia človeka prepadne v najnevhodnejšom čase??? Totiž, keď šanca na nejaké blízke stretnutie tretieho druhu je minimálna? No, ja ten pocit mám. Na krámy sú aspoň tabletky, čokoláda a rodina, na ktorú môžete ziapať bez pocitu viny (veď to predsa hormóny...). Ale pri ovulácii môžte akurát tak škrabať steny, alebo sa po nich šplhať až na strop. Mimochodom, "až na strop" je už v slepačom výbore zaužívané slovné spojenie. Idem si asi pustiť Rammstein.

3 komentáre:

KS povedal(a)...

Chachacha!

Ivana povedal(a)...

aj ja som dnes sla v pancuskovych... )ako si to nazvala?)... no skratka v silonkach a balerinkach, ze k sukni né, a leje jak v aprili, nonsens :)

Cocci povedal(a)...

Amazing!
davno som necitala nieco tak odveci (myslim ze to nedava zmysel ako uceleny text) a zaroven take chytlave a neuveritlne dobre sa citajuce. tesim sa ze mam dalsie dobre citanie aj ked mi vobec nedava zmysel :D
Dokonaly stream of consciousness (a hej bol to proust,k popripade joyce nepamatam si ktoreho si spominala :))