We´re all allright

Dneska je nejaký neproduktívny deň (ako vždy hľadám, kam by som zvalila vinu za moju nečinnosť...takže, dnes je proste neproduktívny deň, nie ja lenivá).
Z bakalárky mám áčko (ale smiem sa z toho tešiť, keď trulko to vlastne nečítal? Uvidíme na obhajobe.)
A zvyšok doobedia a poobedia som venovala hľadaniu nejakej podradnej práci na západe (rozumej v Nemecku, kam inam by som sa ťahala, veď som známy teutonofil). Rozoslala som tritisíc životopisov a môžem si s kľudným svedomím povedať, na dnes stačilo rozkoše, aj tak neodpíšu ani len krátke "Verpiss dich du Ossi".
Morfológiu som dnes ani nevidela, štácky (ako s radosťou hovorieva jedna teta od nás z fakulty) sú za dverami (vlastne už takmer na schodišti a ja ešte stále v pyžame. Keď už sme v ríši metafor.) a ja nič neviem, ale uvažujem takto. Vzhľadom na úsilie, ktoré som vyvinula počas celého doterajšieho štúdia, by som mala tie štátnice spraviť, dokonca možno na prvý raz. Úsilie bolo minimálne, výsledky boli, ehm, uspokojivé, z toho vyplýva, že buď som geniálna (za krátky čas sa dokážem naučiť strašne veľa a čo nestihnem, to neviem, ale modlím sa - veľmi pokrytecké, kostol by som spoznala, iba keby na mňa padla vežička) alebo mám proste šťastie. T tvrdí moja drahá matka, že ja nič nerobím, len mám šťastie. No, akože nič...veď píšem na blog (usilovne) a som veľa na nete a hlavne na fejsi...no, nič???
Dnes idem ešte na nejakú (asi) písomku zo zbytočného predmetu (hovorí to aj prednášajúci, že je to nanič) a ledva som to včera prečítala (ale keď je to taká nuda a vôbec, ja som Miazga otec...to neni pre ľudí, ale pre kokotov) a potom idem trošku zarábať (= potrápiť jedného chudáka, ktorého doučujem NJ, snáď to nebude úplná tragédia).
Ale teším sa na zajtra, lebo si idem užívať k loverovi (chacha). Len myslím, že by som sa dovtedy mala niečo naučiť, lebo inak tie štácky budem opakovať v auguste (ja sa neviem učiť keď je tak teplo! Ani keď je zima. Ja sa neviem učiť, keď je vonku počasie.)
Viete čo? Idem zežrať ešte kúsok fotrovej čokolády (nemal ju nechávať na stole nestráženú), keď už tak bohovsky chudnem. Ale šak dnes sa ešte nalietam, idem za rieku a budem museť ísť aj naspäť, ak ma neunesú Petržalčania (no dobre dobre...už prestanem).