Od rána ránečka (teda od pol 11) sa učím literatúru a popri tom viac než zošit študujem svoje nohy, že kde mi rastú nejaké chlpy...lebo s depiláciou je kríž, vždy nejaký vynecháte. Márnosť šedivá.
A myslím nie na Goetheho, ale na to, že sa večer na chudáka rozbijem v bare a že si dnes oblečiem najkratšiu sukňu ever a podkolienky a na dôvažok (to sa nepíše spolu? Prečo mi to podčiarklo?) si obujem červené lesklé štekle, aby bol obraz dokonalý. Ja musím odpútavať pozornosť od brucha, lebo to má k dokonalosti ďaleko jak odtiaľto do Madridu (čo je letecky síce len tri hoďky, ale predstavte si tú trasu pešo...).
Našťastie nohy mám v porádečku, takže nimi vždy odpútam tú pozornosť, poprípade si dám taký výstrih, že žiadny heteráč sa už očami k bruchu nedostane. Je to overené.
Každopádne, najradšej by som to učenie hneď nechala tak a šla sa kúpať, depilovať, pleťové masky dávať a podobné záležitosti, ale bohužiaľ by som mala dnes niečo spraviť, pred tým, než tie bunky nadobro zlikvidujem nadmernou dávkou alkoholického nápoja.
Juchachá...Aligáč je dnes náš!!!