Ženské problémy

Ženské problémy sú oveľa širším pojmom (božko, nejsom zvyknutá písať na tejto novej klávesnici, som teraz na fotrovom compe...viete šla som si niečo vytlačiť a skysla som tu, no normálka), než si všetci myslia. Krámy nejsú problémy, to je pliaga. ženské problémy sú napríklad to, že sa vám vyhodí impozantný jebák ktorý dominuje vášmu lícu práve keď sa chytáte na rande/pohovor/hocikam kde nie je nutné ísť s jebákom...takže vlastne hocikam. ženské problémy sú napríklad, že si nemáte čo obliecť na silvestra (ach, nechce sa mi to písať s veľkým s), napriek tomu že neváhate vyraziť podľa hesla "čím kratšia sukňa, tým dlhšia spoveď". Lebo to ešte stále nerieši tú podstatnejšiu časť, čo na vrch. (Martina má nejaké nové tričko a tvrdí, že má moc veľký výstrih aj na ňu. Pýtala som sa jej či teda vôbec nemá predný diel. Ale toto sa robí? Vaša kamoška má tričko s mega výstrihom, takzvaným kolosálnym a vy nič? Jak ja mám zaujať toho silvestrovského muža???)
A dneska som prešla po Obchodnej, vyskúšala si asi tristo tričiek v Taco fashion (všetky vyzerali hrozne), obehla som New Yorker svetelnou rýchlosťou, aby som sa definitívne uistila, že som už fakt stará na tie veci (hrom do toho, ale nezarábam toľko, aby som sa mohla vyšantiť v Zare) a potom som odtiahla domov so štyrmi novými gaťkami (dala som za ne polku výplaty, chacha...viete, išla som práve z dočka). Chcela som pôvodne pohodlné bavlnené obrázkové, ale potom som videla čipkované a povedala som si, že bavlnené si môžem kupovať po zbytok svojho zadaného života a ne keď som v strehu a človek nikdy nevie a treba chodiť pripravený (no...tak je to, nikdy neviete a je lepšie poistiť sa vopred). Tak mám teraz fakt pekné spoďáre ale čo z toho, keď nič iné, no jedine že fakt pôjdem nahatá.
Potom som doma lelkovala a pozerala jeden fakt stupídny americký film, kým som varila a došla som na to, že jediný problém všetkých Američanov je podľa všetkého to, že nedokážu zapadnúť a potom ich nikto nepozve na maturitný ples a oni dokážu aj priateľov zapredať, len aby boli obľúbení. Nakoniec samozrejme dôjdu k rozumu, pochopia že sa chovali jak debili a ospravedlnia sa a celá škola pochopí čo sú pravé hodnoty a potom najkrajšia blondína školy začne randiť s tlstým černochom o dve hlavy nižším (obézne decko to bolo a fakt si nevymýšľam, kto by chcel presnejšie, volalo sa to Z nuly hrdinom, v origoši The Perfeckt Guy, či jak).
Potom som šla na ďalšie doučko, kde som najprv asi 20 minút prekecala (aj som sa hanbila) a potom som skoro zaspala, lebo na mňa došla brutálna únava (no čo chcete, vstávala som o nehoráznej deviatej hodine rannej). Cestou domov som premýšľala nad tým, o čo je lepšie sedieť v ľadovom aute a primrznúť k volantu, než čakať 20 minút na autobus v príjemných -8 stupňoch.
O dosť, milí moji.
A to som dneska ešte aj pustila bláznivé ženské cez prechod, aj keď mali červenú a ja zelenú, ale inak by nestihli bus a to sa mi zdalo také kruté a autá na mňa trúbili jak divé. Tsss...pritom som konala dobrý skutok, aby tie dobré ženy nepomrzli na zastávke pri Poluse.
OMFJ.
A viete čo? Ešte sa pochválim, teraz budem jaký macherko! Dostala som tričko HRC New York. Chacha. Škoda že nemá výstrih, mohla by som si ho na Silva obliecť.

Hard Rock Cafe Fetiš

To je moja diagnóza, ktorú som si skromne určila bez pomoci dokyho. (Btw, mohla by som za ním zaskočiť, za dokym Clooneym, ako som ho pracovne nazvala, aj keď sa nepodobá, že ako sa to lieči, lebo ja to liečiť nechcem, tak aby som sa nevyliečila mimovoľne nedobrovoľne.)
Akože (to moje trápne akože musím všade nadrbať) mám už päť tričiek HRC a teraz záviďte, hej teraz je tá chvíľa.
Posledné som dostala darom dnes - z Benátok. V Benátkach som bola dvakrát, ale vtedy som ešte bola malá trapoška a síce som vedela že existuje nejaké HRC, ale ani ma nenapadlo tam ísť a aj tak som nemala vlastné peňáze na kokotiny.
Ale odkedy som veľkáčka a zarábam lóve, v každom poriadnom meste (poriadne je také, čo má HRC) si jedno tričko kúpim. Tento rok je mimoriadne plodný, lebo jedno som už dostala dnes, ako darček za mikinu z HRC Buenos Aires (ako som k nej prišla je dlhý príbeh, má to na svedomí lover, a on napriek tomu, že sme spolu pol roka jebali - ach ospravedlňujem sa za explicitnosť tohoto výroku - nebol schopný odhadnúť moju veľkosť, takže mi doniesol síce krásne tri tričká, ale všetk krpaté. Posledná bola mikina, ktorú som sušila ešte pol roka v skrini a minulý týždeň som sa rozhodla, že ju darujem sestrinej kamoške, čo je veľká rockerka, chodieva s nami na koncerty a miluje HRC minimálne tak ako ja, ak ne viac. Ona bola v šoku, lebo "to je HRC, to sa len tak nerozdáva!" a "musím zavolať našim, sú v Benátkach a niečo ti donesú". Ja som síce odmietala, ale ona sa nedala a dneska mi písala že bude v Roxy - je pravdepodobné že ju nakoniec zamestnajú, lebo ju už tri dni majú na skúšku - nech sa po "niečo" zastavím. Skákala som tri metre od radosti a nevedela som celý deň obsedieť a hneď o druhej som vypadla z roboty a bežkala do mesta. A mám krásne nové modré tričko, nová kolekcia, ak to niekoho zaujíma, môžte si ho nájsť na HRC stránke, je to také modré batikové. Jaj, jak som sa vytešila, práve ho perem. (No, namočila som ho do vane a odbehla sem...)

Ďalšie si kúpim v Amsterdame a jedno mi donesie sestra z Barcelony, len jej potom musím asi poslať MMS, aby mi nekúpila rovnaké, lebo to už sa bude aj tažko vyberať, keď ich mám tak veľa. Chacha. Budem mať sedem Hard Rock Cafe tričiek, no chápete? Na celý týždeň. Parádička. Hehe.

A teraz k veci. Dnes som si kúpila lietadlový kufor, taký malý (hádam sa doňho natrepem na tri dni, keď som to povedala fotrovi, tak len prevrátil oči, že čo preboha si chcem zobrať a že on bol v asi takom zbalený na dva roky, ale ja som mu povedala že vojna sa neráta, lebo nosili len zelenú, teda nemuseli rozmýšľať čo k čomu pasuje. Pche.
Ďalej, netuším, čo mám chlapcovi radostnému doniesť ako darček, niečo by sa patrilo, keď sa tam plánujem stravovať a zabývať, všakže? Ale nemám ani šajnu, čo by chlapa tak potešilo, hlavne nechcem nejakú trapáreň (ako hovorieva jedna moja spolužiačka) a ani chlast nejde, lebo do lietadla nemóžem zobrať nijaké fľaše a tekutiny...jedine nejaké stomililitrové víno, chacha.
Tak dámy, poraďte, nič vás nenapadá? Ale mám čas už len sedem dní, vlastne šesť, lebo budúci pátek letím. Škoda že len na tri dni, lebo ja myslím že to bude úžasný trip a strašne sa naňho teším a už si len píšeme cez fejs jak sa tešíme. :D Tak, bude haluz. Už som povedala.
Idem sa ešte kuknúť na to tričko a prepláchnuť ho, aby som ho mohla čo najskôr nosiť. Zbohoooom!