Woman driver no survivor

To sa mi veľmi páči a naučila som sa to v pátek. (O mne to neplatí, dneska som šla za Triss autom, do blízkej, ehm obce pri Bratislave a šlo mi to skvele. Hovorím ja, minimálne.)
Medzi nami germanistkami sa nejak rozmohlo funkcionárčenie, odkedy sa Martina sama vymenovala za kultúrneho referenta, lebo až dvakrát zohnala lístky do divadla.
Mira sa potom vymenovala za športového referenta, aspoň sa mi tak zdá. Hádajte za čo som bola vymenovaná ja. Pišťala som totiž, že chcem aj ja nejakú funkciu (šak som nejaký káder, či??) a teraz sme boli dva dni v Trenčíne (ešte kým začala Pohoda, takže tam bol svatý pokoj) a baby usúdili (a ja som fakt spokojná) že by som mala byť jednoznačne referent pre zahraničné styky. Neni to super?
Ja mám často styky s cudzincami, preto ma táto funkcia náramne uspokojuje. Hähähähäääää.
Ale nie tak často ako by som chcela.

Napríklad včera som sa stretla s takým chlapcom z Kanady (btw jebač to bol, aspoň ja si myslím) a keď bolo tak strašne teplo tak sme celý deň pili pivo, najprv slušne v krčme a potom sme si kúpili plechovky a sedeli pred Eurovejou.
Celý deň sme normálne kecali, chápete, nebalil ma a ja už som rozmýšľala či je niečo v neporiadku, lebo no...nejsom zvyknutá že ma niekto nebalí. (No dobre dobre, to znie dosť namyslene, ale buďme k sebe úprimní, veď chlapi myslia kokotom!)
A keď už sme sedeli pred tou Eurovejou a pili asi štvrté pivo v ten deň čo v kombinácii sto stupňov a takmer žiadne jedlo vyvoláva stav, ktorý by som nazvala dizzy (moje obľúbené anglické slovo inak), taký rozpustilý a rozmarný (wow, to je slovo, že rozmarný!).
Už nasledovali také tie pohľady do očí, viete a dvojzmyselné reči a potom on povedal že "I´m being super flirty with you." (Alebo tak nejak.)
A ja len že "Are you?" s tým mojím špeci úsmevom (joj, tento úsmev, to je asi najlepšia vec ktorú dokážem, haha). (Inak je dosť možné že som tresla "Do you" lebo ja v týchto otázočkách vždy spravím nejakú chybu a po všetkom tom pive...)
A potom sme sa bozkávali.
Bolo to také milé, lebo sa mi fakt páčil a už od rána som rozmýšľala či k tomu dôjde. Škoda že chlapec musel včera večer odísť, do Viedne kde bude týždeň, akurát že ja tento týždeň moc času nemám, čo to je dosť blbé (pre mňa).
Chcela som tam dnes prísť za ním a prespať (chacha) do nedele, lenže ešte stále nemá ten byt a býva u volakoho a tak, no proste to nevyšlo, takže tam možno pôjdem len zajtra, akože sight-seeing.
("I already have been to Vienna."
"Great, you can show me around."
"Oh, I´ll show you."
"You show me...?"
"Yes!")
Prestala som sa zaoberať myšlienkou "dievča moje, to je čisté kurvenie sa" a beriem to tak, že využívam všetky svoje životné príležitosti bez výnimky a vytrieskam z nich to najlepšie. (Presne ako s kradnutím kníh z knižnice - neberiem to ako krádež, ale ako obohatenie svojej zbierky.) Ako som už povedala (a Triss ma citovala), v našom veku už na nič nie je priskoro. Tak preto.
Budem vás udržiavať v obraze, či som sa teda šla kurviť, alebo ne.
Pááá, papušky! Majte sa mi krásne a nepite moc, v tom teple to stúpa do hlavy!

Zavrem oči, dupnem na plyn

Viete čo? Ja už som to asi spomínala, ale fakt...toto skúškové ide tak krásne, ubieha a ja skoro nič nerobím, iba ak otváram a zaspávam nad poznámkami a zatiaľ mám všetko, už len dve skúšky mi zostávajú. Teda tie najťažšie, ale aj tak...dve. DVE!

A všetko je nejaké super a ružové a krásne a svet sa usmieva a ja tiež, aj keď včera bola apokalypsa, ale dnes už nie je a ja dúfam že nám na Novarocku nebude pršať. A včera som oznámila tatovi že ideme autom (z praktických dôvodov som to našim dlho nechcela povedať, lebo si myslím že neveria mojim schopnostiam, totiž ja jediná viem šoférovať) a on že to je dobré, aspoň nemusíte ísť busom, pozri si trasu na google maps. No neni to popiči? No je.

A včera som bola v divadle, po sto rokoch sa treba trochu kultúre venovať a to bolo tiež super, Čudné popoludnie Zvonka Burkeho.

A na fejsi sú stále nové a nové fotky z Poľska, a tie si do omrzenia môžem pozerať, aj keď sú skoro všetky také isté, ale aj tak vždy nové, veď to poznáte. A zrazu sa tam zjavilo toľko fotiek mňa a Whiskeyho, vôbec si nepamätám, kto nás kedy fotil. Pod nimi sa len hromadia komenty, lebo všetci si zo mňa teraz robia srandu, ale to je len čistá závisť, priatelia, lebo ja som si dobre vybrala a chudák Pawel tam mal okolo seba furt roj báb a z toho jasne vyplýva, že ak by nechcel hárem, tak 99% z nich zostane odmietnutých. Pawel btw samozrejme nelenil, lebo s niekým tam niečo vraj riešil, ale povedzte mi, kto na tejto exkurzii nič neriešil?

Ach jaj. To sa mi páči, keď je život takýto. Keď sa neni na čo sťažovať, leda na počasie a povedzte, keď je váš najväčší problém počasie, v podstate je vám sveta žiť. (Bože, čo je vlastne toto za čudné spojenie, že sveta žiť? Kto žije sveta? Svet? Keď je vám blbě, tak je vám nesveta žiť?)
A Whisky mi napísal mail, že mu chýbam, hihihiiiiiii...vidíte, ja som femme fatale. Heh. Vlastne najvác heh, ako hovorí Dreamgirl.

Šťastie je, že človek ma ludi okolo seba o ktorych sa moze opriet kedykolvek

17 hours ago . Like . Comment
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)

Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.


A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety. 
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok. 

Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.

http://www.eurocamp-agsa.eu/eurocamp/info/infoeurocamp.html

Máj, skúšok čas

Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.

Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.

Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.

Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???

No I´m not drunk i´m just dancing

Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom  niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.

A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.

Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.

(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!

A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)

To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.

Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.

Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.

Hey ho, let´s go!

Z toho tepla sa mi chce vracať, to ma trošku obťažuje, lebo ja som inak rada že je taký hic, ale môj žalúdok nejak protestuje. Dneska som zvolila taktiku "nehýbať sa" a celý deň som preležala jak taká hnida. Čítala som si Bukowskeho (som si kúpila nové knihy!) a spala som a tak dokola a potom som chvíľku sa hrala na chlapa, ležala som na gauči, na pupku miska s arašídmi a žrala som.
No, tráviť deň v nečinnosti je paráda. Nikto ma nepresvedčí o opaku.
Teraz rýchlo ďatlujem, lebo tatík dole obeduje (hej, teraz) a za chvíľu sa dotrepe že potrebuje pracovať a vyhodí ma preč.
Vlastne sa mi pôvodne ani písať nechcelo, ale prečítala som si článok od dreamgirl a tak som sa nasmiala, že som skoro skapala a rozhodla som sa že aj ja sa pochválim. Na konte síce nemám nijakých vyšukávačov, za ten čas, ale nádej je tu a nezdá sa že by išla zrovna zemreť.
Zajtra cestujem do Essenu, za mojím Nemcom (haha, mám vlastného Nemca) a veru sa teším a myslím, že bude o čom rozprávať keď sa vrátim, lebo viete, vec sa má tak, že po prvé som veľmi sexuchtivá nie nie, skôr by som povedala náruživá a po druhé...vlastne nie je žiadne po druhé.
On sa volá Felix, no neni to super? Mne sa to meno hrozne páči, lebo aj môj kocúr sa tak volal (ale s týmito asociáciami som sa mu nezverila) a navyše má v mene von, akože šľachtic, alebo čo. No tak teda.
To by sa mi páčilo, to von mať pred menom. Hehe.
A my sme si voľakedy písavali na icq a to neboli nevinné rozhovory, veď viete, ja som ani neni takých schopná asi, začnem pri dvojzmysloch a potom to ostane pri ostrých jednozmysloch a ja sedím za compom a červenám sa a chichocem sa jak malá a to je sranda.
A teraz si len píšeme cez fejs messages a ja kalím vodu a začínam tými dvojzmyslami, no a keď sa zajtra o 19:10 vytrepem z lietadla, tak uvidíme, aký začne víkend.
Joooj, teším sa!
Preto si už lakujem nechty, nohy vydepilované, a tie ďalšé veci nasledujú zajtra (chacha), rozmýšľam čo si zbalím - tričká hlavne z výstrihmi, sukne hlavne krátke, jedny hambaté šaty (naschvál haMbaté) - teda ani ne tak hambaté, ale bez ramienok, takže pod ne nenosím podprdu a to som už aj stihla zaregistrovať že muži na to reagujú (ale tie jednoduché stvorenia reagujú takmer na všetko :D) a hlavne aké spodné prádlo, no chápete, to ma bere ako prvé. Tak ale veď musím si vziať pekné, keď s aidem na verejnosti vyzliekať, ako to ja vždy hovorievam a moja drahá wicked matka sa iba tak pýta že na akej verejnosti.
Včera sme boli u jej kamošky kaderníčky a kým nás strihala, kecali sme s ňou aj s jej synom a oni sa udrbávali (hlavne teda syn) na tom, že my si chceme dať v Amsterdame hašišový koláčik a on sa pýtal či sa ideme spolu sfajčiť. A potom sa nejak dostalo na to, že moja sestra je na púti a je tam sama (skutočný šok takmer pre všetkých, že SAMA na púti???  A nebáli ste sa ju pustiť??? A mama že šak má 20 rokov, čoho sa mám báť. To oveľa viac sa bojím, keď Lady pôjde do Nemecka. A ja som si tajne v duchu hovorila, že šak jasné, keby si mami vedela, ani ma nepustíš a ne že ma ešte aj na letisko do Viedne odvezeš...). A mama potom že nech dojdem len sama (tým myslí samozrejme netehotná) a ja že, ale on má aspoň v mene to von, ako šľachtic. A mama že ale veď asi je to slušný chlapec (och, od takých ja bočím), keď jej aj letenku zaplatil, lebo nemohla svojou kartou. A potom pozerá na mňa že - ale Lady, nedaj sa za sto, buď drahšia. Nato mal syn záchvat smiechu (len pre porádek, syn má niečo okolo 25 rokov), že čo tieto dve spolu pečú a ešte aj sa idú do Holandska sfajčiť. Hovadská sranda proste.
Kks, dneska som sa ani len neopaľovala, lebo sa mi nechcelo ale mala by som sa, lebo aby som mala tie pahýle čo najhnedšie, biele nohy fuj, to pripomína Zuzanku Hraškovie...

Hard Rock Cafe Fetiš

To je moja diagnóza, ktorú som si skromne určila bez pomoci dokyho. (Btw, mohla by som za ním zaskočiť, za dokym Clooneym, ako som ho pracovne nazvala, aj keď sa nepodobá, že ako sa to lieči, lebo ja to liečiť nechcem, tak aby som sa nevyliečila mimovoľne nedobrovoľne.)
Akože (to moje trápne akože musím všade nadrbať) mám už päť tričiek HRC a teraz záviďte, hej teraz je tá chvíľa.
Posledné som dostala darom dnes - z Benátok. V Benátkach som bola dvakrát, ale vtedy som ešte bola malá trapoška a síce som vedela že existuje nejaké HRC, ale ani ma nenapadlo tam ísť a aj tak som nemala vlastné peňáze na kokotiny.
Ale odkedy som veľkáčka a zarábam lóve, v každom poriadnom meste (poriadne je také, čo má HRC) si jedno tričko kúpim. Tento rok je mimoriadne plodný, lebo jedno som už dostala dnes, ako darček za mikinu z HRC Buenos Aires (ako som k nej prišla je dlhý príbeh, má to na svedomí lover, a on napriek tomu, že sme spolu pol roka jebali - ach ospravedlňujem sa za explicitnosť tohoto výroku - nebol schopný odhadnúť moju veľkosť, takže mi doniesol síce krásne tri tričká, ale všetk krpaté. Posledná bola mikina, ktorú som sušila ešte pol roka v skrini a minulý týždeň som sa rozhodla, že ju darujem sestrinej kamoške, čo je veľká rockerka, chodieva s nami na koncerty a miluje HRC minimálne tak ako ja, ak ne viac. Ona bola v šoku, lebo "to je HRC, to sa len tak nerozdáva!" a "musím zavolať našim, sú v Benátkach a niečo ti donesú". Ja som síce odmietala, ale ona sa nedala a dneska mi písala že bude v Roxy - je pravdepodobné že ju nakoniec zamestnajú, lebo ju už tri dni majú na skúšku - nech sa po "niečo" zastavím. Skákala som tri metre od radosti a nevedela som celý deň obsedieť a hneď o druhej som vypadla z roboty a bežkala do mesta. A mám krásne nové modré tričko, nová kolekcia, ak to niekoho zaujíma, môžte si ho nájsť na HRC stránke, je to také modré batikové. Jaj, jak som sa vytešila, práve ho perem. (No, namočila som ho do vane a odbehla sem...)

Ďalšie si kúpim v Amsterdame a jedno mi donesie sestra z Barcelony, len jej potom musím asi poslať MMS, aby mi nekúpila rovnaké, lebo to už sa bude aj tažko vyberať, keď ich mám tak veľa. Chacha. Budem mať sedem Hard Rock Cafe tričiek, no chápete? Na celý týždeň. Parádička. Hehe.

A teraz k veci. Dnes som si kúpila lietadlový kufor, taký malý (hádam sa doňho natrepem na tri dni, keď som to povedala fotrovi, tak len prevrátil oči, že čo preboha si chcem zobrať a že on bol v asi takom zbalený na dva roky, ale ja som mu povedala že vojna sa neráta, lebo nosili len zelenú, teda nemuseli rozmýšľať čo k čomu pasuje. Pche.
Ďalej, netuším, čo mám chlapcovi radostnému doniesť ako darček, niečo by sa patrilo, keď sa tam plánujem stravovať a zabývať, všakže? Ale nemám ani šajnu, čo by chlapa tak potešilo, hlavne nechcem nejakú trapáreň (ako hovorieva jedna moja spolužiačka) a ani chlast nejde, lebo do lietadla nemóžem zobrať nijaké fľaše a tekutiny...jedine nejaké stomililitrové víno, chacha.
Tak dámy, poraďte, nič vás nenapadá? Ale mám čas už len sedem dní, vlastne šesť, lebo budúci pátek letím. Škoda že len na tri dni, lebo ja myslím že to bude úžasný trip a strašne sa naňho teším a už si len píšeme cez fejs jak sa tešíme. :D Tak, bude haluz. Už som povedala.
Idem sa ešte kuknúť na to tričko a prepláchnuť ho, aby som ho mohla čo najskôr nosiť. Zbohoooom!

Yes I´m movin´

Patrilo by sa nejaký riport o koncerte Aerosmith napísať, ale teraz sa mi zrovna nechce, skrátka, bolo to v Prahe a bolo to ppč a boli sme s tatom. :D
Sranda bola, jednu noc sme prespali, takže to bol taký malý trip, akurvát taký že idete radi s fotrami, lebo týždeň je moc, ale dva tri dni je super.
Drahé dámy, jasné že si budem dávať pozor (koniec koncov, kondómy nás učili navliekať ešte v deviatke na etike, hej, ale vtedy sa všetci hanbili a nikto nechcel ísť pred tabuľu si to sám vyskúšať, až vytiahli jednu babu, takú o ktorej si podľa mňa všetci tajne mysleli, že tá to teda ešte dlho nebude potrebovať, lebo mali sme aj také, ktoré to už podľa mňa dávno vedeli...ale o tom potom) a nebojte sa, lebo mne sa ešte nikdy nič nestalo. :D
Tvrdenie hodné naozaj len mňa, ja viem, ja viem, ale fakt, som síce dôverčivá a naivná, ale za to ne blbá, takže viem s kým sa chcem stretnúť, lebo som presvedčená, že je to dobrý človek. Ďalej len také, že keď za vás niekto zaplatí letenku a ešte vás nikdy nevidel, zrejme je to vaša krvná skupina. Treba byť dôverčivý a dôveryhodný, to sú podľa mňa dve najdôležitejšie veci a potom si užijete veľa srandy.
(Keby sam dala na každé varovanie, ešte furt sedím doma, som stará panna a nemala by som toľko kamarátov v zahraničí. Ani tetovanie by som nemala a prepichnuté uši tiež ne. Nuž...ale každý máme svoj život, vďakabohu a môžeme si s ním robiť čo chceme, vďakabohu.)
 Vy sa len tešte, lebo potom napíšem skvelú správu o tom, ako bolo v Essene. Hahaaaaaaa.
Pápiky pá!

(Niekedy mám pocit, že ma skôr zabije alkohol, než že sa mi niečo stane vo svete...)

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.

Where did you come from, where did you go?

Mám taký vodojem, že by nebolo od veci zase trocha zapičovať, aby ste si nemysleli, že som na vás zanevrela. Bože uchovaj!
Tak, ale neni moc na čo...akože, pedagogiku sa učím, do gebule mi to nejde, nič nové, také chujoviny a moc sa mi o tom ani nechce. V pátek som bola v divadle (šak troška kultúry musí byť...).
Inak ma zase začalo bolieť hrdielko, lebo hneď jak som sa vyliečila, som sa aj dala do práce (chacha) a hlavne som šla na pivo a všade možne a potom ma v stredu zas začalo bolieť. Hrdielko moje úbohé.
Akože, v podstate to už v pátek bolo také zlé, že som sa bála že možno onemiem a som si nadávala aká som ja krava, že som šla na to pívo. Ale dávala som si obklady a neverili by ste čo dokážu také obklady v kombi s horúcim čajom! Hrdlo ma už nebolí. Takže dobre že som na tom pive bola. :D
Okrem toho nič moc nerobím, len furt čumím na VH1, dneska šli zase nejaké perly, aj Spice Girls, skoro som sa zadrhla, lebo som práve obedovala. Jak som sa smiala. Pipočííííí. (Ježííííš, to čo som dala...jasné že som myslela popiči.)
No a tak. A furt sa nám jebe net, takže chvíľu ide a chvíľu nejde, proste na kokot, foter nadáva a hromží a volá na tú ich hot linku prvej pomoci a už vypičoval tomu chlapcovi radostnému, ktorý mal tú česť s mojím nasratým fotrom. Ale akože chlapec radostný to trošku prepískol, keď sa spýtal, či máme v porádku káble. Kokot, šak asi hej, keď to chvíľu ide a chvíľu ne...či??? Napríklad dnes to nešlo celý deň a teraz zrazu hej. A kým sme nemali pojebané chello tak išlo všetko dobre. No ale to má človek za to, že chce lacnejšieho operátora. Tak tak.
A inak akože mám nejakých nových žiakov, tak super, zarábať budem jak sviňa (no...haha, taká vychudnutá sviňa) a rozhodla som sa že sa budem učiť taliansky (zase), tak som si hľadala nejaké súkromné doučovanie (hlavne lacné haha) ale ani jedna z tých oných, no chápete, sa neozvala. Teda písala som im maily, ale šak si myslia že v nedeľu sa nepracuje? To ja odpovedám aj v nedeľu, aj v pátek aj vo svátek, proste prachy sú prachy (a život taký krátky). A keď už sme pri tom, nájdem si to na youtube.
Tak. Už hrá. Hehe, takéto vypalovačky ja posledný mesiac dávam, neviem čo sa mi to deje.
No, kde sme to?
Aha a ešte aj po anglicky sa chcem učiť (vidíte? Budem tráviť leto v činorodom ruchu, venujem kopu času sebavzdelávaniu - keď furt o tom čítam v tých poznámkach, že učiteľ sa neustále vzdeláva...tak treba mi). A to som už tiež vyriešila, našla som nejakého radostného človeka (nie som si istá pohlavím, ale myslím že je to muž a asi Angličan alebo Američan...no, to je jedno), skrátka našla som nejaké radostné anglicky hovoriace čokoľvek neurčitej národnosti a pohlavia, čo by sa rado učilo po slovensky. Na oplátku to ponúka lekcie angličtiny, alebo prachy (sú prachy, máš prachy, tak nepozeraj spiatky). Ja som si vybrala anglinu (to už čo je so mnou...?) a keď sa v septembri vrátim do kurzu v štátnej jazykovke (olalaaa), budem za hviezdu!!
No, neni to popiči? Akože, né že by som nejako vedela vyučovať slovenčinu, naposledy to skončilo neslávne, okrem toho ešte takého Nemca zvládnem, lebo mám aspoň slovnú zásobu, ale po anglicky neviem ani ako sa povie minulý čas, alebo sloveso (no...verb?), takýže chacha, bude to trapas, ale tak budem robiť formu, kaliť vodu a čo ja viem, to mi ide, zoženiem si knihu a hlavne sa budem tváriť že všetko chápem.
No a za tú angličtinu to zas bude v poho, tiež si nepredstavujem, že to sa vyzná v gramatike, oni väčšinou majú ešte menší šajn, než ja.
Nevadíííí! (Požičala som si náš slovenský hokejový pokrik...inak, akože neviem ktorá iná krajina má ešte takí neschopné tímy, že má na to aj pokrik, keby dačo, ako my...haha.)
A tak a inak a všelijak podobne.
Už sa neviem dočkať, kedy toto úžasné leto plné jazykových kurzov začne. Dúfam, že ma po prvom týždni neprejde ten entuziazmus (to sa fakt takto píše? No...tak fajn.). (Nikdy neviem kam mám tú posranú bodku jebnúť...či pred, či za zátvorku...)

Better dead than red

Už to omieľam všade, na fejsi, aj na druhom blogu aj to furt opakujem tak musím aj vám, že better dead, than red.
Lebo tak to je. Dneska som bola odvoliť a čuduj sa svete, taká plná miestnosť, že sa čakalo v rade, to som nikdy nezažila, asi ani tie komisie ne.
Najlepšie na celej tejto komédii je, že krčmy ponúkajú zľavy keď prinesiete lístky SNS, Smeru, HZDS, Pospolitosti (ktorá zmenila názov, ale koho chce ten drbo Kotleba oklamať?) a tak. Krása. Je to hrozne vtipné. Ešte som vlastne nezažila, žeby sa ľudia tak zaujímali o svet okolo seba, alebo si len nepamätám, ale aj tak mám pocit, že doteraz voľby nikto poriadne neriešil, aspoň z mojich rovesníkov, až dnes. A to je dobre, lebo polka ľudí v mojom friend-liste (no polka ne, ale chápete) má namiesto fotky prečiarknutú Fikovu držku a protičervené statusy. Normálne že atmoška je to dnes.
Tak sa mi to páči. Len nech všetci volia, lebo tie 50%-né účasti ma rozčuľujú.
A čo ešte?
Cítim sa zdravo, ale musím byť doma - otrava. Tak som sa tešila, že aspoň voliť môžem ísť, pri tej príležitosti som vliezla aj do Polusu (no keď už je to tak blízko) a kúpila som si čierne gate za 19 eur, paráda, lebo minule som si ich skúšala a boli mi malé a stáli 24 a dneska som bola v inom Mangu a tam mali aj moje číslo a ešte väčšiu zľavu. Síce mi trčia boky (bočiská, ako by som ich eufemisticky mohla nazvať...hej, eufemisticky, ja si nemýlim pojmy, ja viem čo to znamená), ale hádam sa mi podarí nejako schudnúť, alebo čo. Hlavne nemám krátke jeansy, čo je teraz väčším problémom, lebo v dlhých ma nikto neuvidí, kým nebude pod 20 stupňov a musím do práce nosiť sukňu, čo je trochu nepohodlné, lebo ja tam lozím po regáloch.
No.

Naši sú preč, aj Chantal, išli do Carnuntum a nechceli ma zobrať ("Ja ti nebudem vysvetľovať ako malej, že si chorá") so sebou, tak som sa odula a som odutá a nič mi to nepomôže, lebo aj tak som doma a móžem sa akurát tak učiť. A to sa mi nechce, ešte som nezačala, štácky z pedagogiky za týždeň a pol a zas tak málo toho neni, aby som sa na to mohla len jedným okom mrknúť, aj keď menej než dejepisu a nemčiny. (Chantal mi minule povedala, že budem neminárka...tak sme spomínali na tie božské skratky, čo sme používali, ako prďák a zemák, ale najlepšie boli také neotrepané ako litika, vytika a teliga. A ešte "ideš so mnou na vego?" To vego neviem kto vymyslel, ale už vtedy sa mi to zdalo trápne, ja som vždy bola neslušná, a teda som si hneď v útlom veku osvojila slovo hajzel.)

Takže čo robím? Periem (práčka) (ale mama to tiež vždy omieľa, že ona PERIE pritom to podľa mňa neni robota, nahádzať a potom poslať svoje deti vyvešať...tsss), odúvam sa a sedím tu. Aha a potím sa ako Göring. A obedovala som zvyšky - jeden studený zemiak zo včera, tri posledné plátky slaniny, nejaká opustená polka cibule a zvyšné cherry rajčiny, tak to som našla (a fakt že nič viac) a hodila to na panvičku. Zjedla som to s nejakou čínskou chilli omáčkou čo som minule lobovala, aby sme ju kúpili. Tá bola dobrá, celkový pokrm bol...no ako keď ohrejete zvyšky, ani dobrý, ani zlý, taký čudný...ale aspoň som sýta a môžem myslieť na to, ako by som schudla.
Lebo treba mi chudnúť a navyše, ideme so slepačím výborom do Bulharska!!! No popiči, slepačí výbor zbalí sto šiat, sto topánok, sto kabeliek (lebo šak toto sa k tomuto nehodí a čo keby), ktoré potom čisté dovleče domov (no, už sme párkrát cestovali) a tri fľaše Ginu (otázkou je, či litrovky alebo menšie, ale ja som za litrovky keď ideme na 10 dní, veď...no...už sme párkrát spolu pili, však). Jediné čo sa z toho upotrebí bude ten Gin, samozrejme. Čakáme teda na nejaký last minute, v júli, no neviem sa dočkať. Ale keď ja si nemám čo obliecť! Baby nemajú šaty (treba napraviť), ja nemám sandále, mám len jedny plavky (no čo sa smejete, nemôžem ísť k moru len s jednými plavkami...btw, pri mojej korpulentnej postave by som sa radšej mala kúpať zahalená jak Arabky) a nemám kraťase, teda jeansové, tie nepotrebujem bezpodmienečne do Bulharska, ale preboha, veď nemôžem furt nosiť len sukne, či? Niekedy mám chuť sedieť s rozkročenými nohami a to sa pri mojej dĺžke sukní vôbec neodporúča. Leda ak zvádzacia technika.
Takže - we will rock you Bulgaria!!!

Na záver tohto upoteného príspevku o ničom jeden vtipný obrázok. Nachádza sa to na Záhradníckej.

Kvapky proti kašľu

Mám ešte chvíľu času, kým pôjdem učiť, tak sedím tu a strašne sa nudím. Neni do čoho pichnúť, dneska som zas bola doma, lebo som v noci mala taký záchvat kašľa, že ešte ráno ma z toho bolelo hrdlo. A je teplo a ja sa nudím, to je nechutná kombi, navyše za chvíľu sa už budem zasa musieť učiť na štácky, tak dopiči, nech som aspoň chvíľu zdravá, šak si vôbec nemôžem užívať teplé počasie!
Tak si tu sedím, nudím sa a kašlem (keby tak na všetko, ale trt). Práve došiel niekto domov, idem sa tam mrknúť, aspoň sa porozprávam o živote, ale keď celý deň sú šecia preč v riti, len ja som doma, tak môžem iba do stropu civieť, ale ani to ne, lebo ma kurevsky bolia oči, krvou podliate (nádhera proste) a slzia a slzia, takže ja ležím a tečú mi slzy a ja som ani neni smutná, len nasratá a hovorím si doboha! Presne, tak sa rúham.
A našla som dokonca kvapky proti kašľu čo nejsú štyri roky po záruke, ako väčšina liekov čo sa u nás nachádza (facebook sa zhrozil keď som hodila status, či mi uškodia lieky po záruke - vraj áno - a ja že aj keď je to len jeden rok? A facebook že LEN jeden rok??? Tak hej, lebo my máme aj také že exp. 2006, poprípade 2004...). Mama tvrdí že jeden rok po záruke ešte nemôžu byť pokazené (aj ja mám takú životnú filozofiu a a vzhľadom na to, že mama stále žije a je zdravá, zrejme je to pravda), tak som si chcela aj dať, ale potom som našla ešte čerstvé, tak si hovorím, veď nebudeme sa ondiť. Tieto zasa vraj majú vplyv na pozornosť, takže dneska riadim pomaly. (Keď môžu ľudia šoférovať zhúlení, tak troška kvapiek nebude takým rizikom. Či? Jaj, doráža ma moja bezohľadnosť, ale fakt sa mi nechce ísť busom, ešte v tomto stave. Žeby som zrušila doučko, o tom ani reči, som chamtivá ani Harpagon. Už viem čo sa myslí tým, keď niekto povie "Doviedla ho do hrobu jeho vlastná chamtivosť." Ja sa neliečim, lebo musím zarábať.)
A o čom som to...? Hej, o ničom. Nudaaaaaaaaaaaa.
Chcem ísť chlastať. A do Aligáča na karaoke a trtkať a na zmrzlinu a kúpať sa...chcem už leto, boháča! A né sople. A naši už vymákli, že som chorá, takže ma nahnali k doktorkovi, zajtra tam musím ísť, voľky-nevoľky a čakať s tisíckou babiek na ortieľ. Juchú.