Keď si to vydržalo doteraz, tak si to dáme ešte raz

Tak ešte jeden, oddelene, aby som nemiešala piate cez deviate a Pétržku so štáckami.
Na štácky sa učím, ide to, jak to ide, teda pomaly, lebo je to nuda a nechce sa mi.
Nikam nechodím, tak som sa potešila skutočnosti, že musím ísť k dokymu po výsledky krvného rozboru. Vyšlo mi, že som hovadsky zdravá, okrem tej pojebanej alergie, ale to sme vedeli, takže obličky zdravé, pečienka super (na počudovanie), cholesterol výborný (šak nežerem vyprážané, bo u nás sa nevypráža, lahké, ne).
A spievajúci do-do-do-do-do-doktor mi pichol tetanovku. Až na to že nebol spievajúci a nepichol mi ju on, ale sestrička. Bóžinku, šak nebuďte také detailistky!!! Pichol mi tetanovku, ešte furt ma bolí ruka a mám tam hrču, ale hodí sa to, taká tetanovka, lebo ja budem učka, už od septembra (ale to vydrží až 15 rokov, to očkovanie, ťažko ppč, né) a keby ma náhodou kuslo nejaké decko, tak sa nemusím báť. Ešte proti besnote a som v suchu.

Btw, ešte krátko čo sa týka môjho sexuálneho života, nebojte sa, stále je bezútešný. Ale ak by som náhle skapala a niekto by sa dostal k mojej úbohej trápnej pozostalosti, ako je korešpondencia (viete, listy slávnych spisovateľov, kdekto uverejňuje, ale tie moje keby svet uzrel...no ďakovala by som si, že už som pod drnom), celkom by ho zrejme zaujala jedna časť. Totiž samozrejme v digitálnej podobe, keď už žijeme v infoveku, či kde to, ale z toho čo si popíšem so svojím Nemcom za chvíľu bude celkom slušná zbierka pornografických poviedok. Alebo, ak chcete, pridá sa k tomu nejaký rozumný dej a budú to erotické poviedky, to znie oveľa umeleckejšie hodnotnejšie lepšejšie.
Ak sa všetko vydarí, dójde ma chlapec v septembri pozreť, lebo vždy vraj túžil vyvesiť v hoteli ceduľku Do not disturb. Haha. Veru, v hoteli, lebo bývam s našimi a nemám ani len vlastnú izbu a pre nich bude už tak celkom drsné že sa odtrepem na víkend do hotela s cudzím chlapom, ne to doviesť ho domov, taký hardcore by neprežili asi. Ale fakt, cvičím sa veľmi v nemčine, písaním tých prasačín, takže vlastne ide o self-made-pornografiu v nie celkom bezchybnej nemčine, ó bože, chuťovka pre fetišistov.

Ženy, držte palce, nech sa dotrepe, lebo toto je fakt na palicu. A ešte aj tie štátnice do toho...

Hard Rock Cafe Fetiš

To je moja diagnóza, ktorú som si skromne určila bez pomoci dokyho. (Btw, mohla by som za ním zaskočiť, za dokym Clooneym, ako som ho pracovne nazvala, aj keď sa nepodobá, že ako sa to lieči, lebo ja to liečiť nechcem, tak aby som sa nevyliečila mimovoľne nedobrovoľne.)
Akože (to moje trápne akože musím všade nadrbať) mám už päť tričiek HRC a teraz záviďte, hej teraz je tá chvíľa.
Posledné som dostala darom dnes - z Benátok. V Benátkach som bola dvakrát, ale vtedy som ešte bola malá trapoška a síce som vedela že existuje nejaké HRC, ale ani ma nenapadlo tam ísť a aj tak som nemala vlastné peňáze na kokotiny.
Ale odkedy som veľkáčka a zarábam lóve, v každom poriadnom meste (poriadne je také, čo má HRC) si jedno tričko kúpim. Tento rok je mimoriadne plodný, lebo jedno som už dostala dnes, ako darček za mikinu z HRC Buenos Aires (ako som k nej prišla je dlhý príbeh, má to na svedomí lover, a on napriek tomu, že sme spolu pol roka jebali - ach ospravedlňujem sa za explicitnosť tohoto výroku - nebol schopný odhadnúť moju veľkosť, takže mi doniesol síce krásne tri tričká, ale všetk krpaté. Posledná bola mikina, ktorú som sušila ešte pol roka v skrini a minulý týždeň som sa rozhodla, že ju darujem sestrinej kamoške, čo je veľká rockerka, chodieva s nami na koncerty a miluje HRC minimálne tak ako ja, ak ne viac. Ona bola v šoku, lebo "to je HRC, to sa len tak nerozdáva!" a "musím zavolať našim, sú v Benátkach a niečo ti donesú". Ja som síce odmietala, ale ona sa nedala a dneska mi písala že bude v Roxy - je pravdepodobné že ju nakoniec zamestnajú, lebo ju už tri dni majú na skúšku - nech sa po "niečo" zastavím. Skákala som tri metre od radosti a nevedela som celý deň obsedieť a hneď o druhej som vypadla z roboty a bežkala do mesta. A mám krásne nové modré tričko, nová kolekcia, ak to niekoho zaujíma, môžte si ho nájsť na HRC stránke, je to také modré batikové. Jaj, jak som sa vytešila, práve ho perem. (No, namočila som ho do vane a odbehla sem...)

Ďalšie si kúpim v Amsterdame a jedno mi donesie sestra z Barcelony, len jej potom musím asi poslať MMS, aby mi nekúpila rovnaké, lebo to už sa bude aj tažko vyberať, keď ich mám tak veľa. Chacha. Budem mať sedem Hard Rock Cafe tričiek, no chápete? Na celý týždeň. Parádička. Hehe.

A teraz k veci. Dnes som si kúpila lietadlový kufor, taký malý (hádam sa doňho natrepem na tri dni, keď som to povedala fotrovi, tak len prevrátil oči, že čo preboha si chcem zobrať a že on bol v asi takom zbalený na dva roky, ale ja som mu povedala že vojna sa neráta, lebo nosili len zelenú, teda nemuseli rozmýšľať čo k čomu pasuje. Pche.
Ďalej, netuším, čo mám chlapcovi radostnému doniesť ako darček, niečo by sa patrilo, keď sa tam plánujem stravovať a zabývať, všakže? Ale nemám ani šajnu, čo by chlapa tak potešilo, hlavne nechcem nejakú trapáreň (ako hovorieva jedna moja spolužiačka) a ani chlast nejde, lebo do lietadla nemóžem zobrať nijaké fľaše a tekutiny...jedine nejaké stomililitrové víno, chacha.
Tak dámy, poraďte, nič vás nenapadá? Ale mám čas už len sedem dní, vlastne šesť, lebo budúci pátek letím. Škoda že len na tri dni, lebo ja myslím že to bude úžasný trip a strašne sa naňho teším a už si len píšeme cez fejs jak sa tešíme. :D Tak, bude haluz. Už som povedala.
Idem sa ešte kuknúť na to tričko a prepláchnuť ho, aby som ho mohla čo najskôr nosiť. Zbohoooom!

Tak slečna, vyzlečte sa. Ale to nie ja, ale mama je chorá... Tak pani, otvorte ústa.

Dobrá správa: dnes som obdržala CD Kiss, koncert v Bratislave 29.5.
Je super, ako inak.
Zlá správa: musela som sa trepať k dokymu a ten mi oznámil že mám zápal priedušiek a zapálené hrdlo (radšej som mu nehovorila o tých dvoch drinkoch v sobotu) a naordinoval mi kľud na lôžku (na lôžku by som síce bola rada, ale ne so zápalom) a antibiotiká (juch, čiže teraz budem grcať, srať, halucinovať, stratím čuch a sluch - teda dočasne - a budem mať čudné sny, stavy úzkosti, deozorientovanosť a čo ešte?).
Aspoň som nemusela čakať, v čakárni žiadne babky, neviem sama čo sa deje, že nejsú choré... Divné.
No ale mne sa nechce kvasiť doma, navyše nesmiem ísť na slnko, samozrejme, s liekmi a nesmiem ísť ani do práce, ani vlastne nikam, len doma ležať a papkať tie žlté tabletky a piť nejaký pičus šumivý a ešte aj kloktať tamtum verde a ja že to nechcem a on že ale mali by ste, tak ja že ok. A teta v lekárni, že to hradíte celé vy, tak chcete to? A ja že ne, aj tak by som to nekloktala a ona že ok.
Život je super. (Asi vám teraz napadlo že - koho?!)
Nuž, tak sa má vec, že nemôžem ísť do Aligáča, ani za spolužiačkami, lebo to už aj naši by pičovali kam sa trepem chorá. Ale za spolužiačkami možno pôjdem, lebo oni nepijú a tak trošku decentne by ma hádam nezabilo (aj keď tie studené nápoje mi práve zaistili sedem dní grcania, srania, úzkosti, dezorientácie, halucinácie...chápete).
Ale tak jedna dobrá vec na tom je - môj doktorko je sexoš. Má asi tak 40 a vlastne vôbec nie je pekný, ale je to taký celkom jebavý chlap, na to že je doky a tak. A vždy sa na mňa usmieva a vypytuje sa ma čo študujem a potom hovorí jééj, dejepis, to ja mám rád, ja si kupujem Historickú revue a to si vždy čítam cez víkend.
Hehe.
Asi by sa vám nepáčil (možno ešte Mati, chichi), ale je taký milý. Síce nevyzerá jak doktor Clooney, ako ten z Georgie (to je taká kniha pre teenagerky, vtipná), ale aj tak.
No, idem preč, si vypiť tú šumivú blbosť.