Dobrá správa: dnes som obdržala CD Kiss, koncert v Bratislave 29.5.
Je super, ako inak.
Zlá správa: musela som sa trepať k dokymu a ten mi oznámil že mám zápal priedušiek a zapálené hrdlo (radšej som mu nehovorila o tých dvoch drinkoch v sobotu) a naordinoval mi kľud na lôžku (na lôžku by som síce bola rada, ale ne so zápalom) a antibiotiká (juch, čiže teraz budem grcať, srať, halucinovať, stratím čuch a sluch - teda dočasne - a budem mať čudné sny, stavy úzkosti, deozorientovanosť a čo ešte?).
Aspoň som nemusela čakať, v čakárni žiadne babky, neviem sama čo sa deje, že nejsú choré... Divné.
No ale mne sa nechce kvasiť doma, navyše nesmiem ísť na slnko, samozrejme, s liekmi a nesmiem ísť ani do práce, ani vlastne nikam, len doma ležať a papkať tie žlté tabletky a piť nejaký pičus šumivý a ešte aj kloktať tamtum verde a ja že to nechcem a on že ale mali by ste, tak ja že ok. A teta v lekárni, že to hradíte celé vy, tak chcete to? A ja že ne, aj tak by som to nekloktala a ona že ok.
Život je super. (Asi vám teraz napadlo že - koho?!)
Nuž, tak sa má vec, že nemôžem ísť do Aligáča, ani za spolužiačkami, lebo to už aj naši by pičovali kam sa trepem chorá. Ale za spolužiačkami možno pôjdem, lebo oni nepijú a tak trošku decentne by ma hádam nezabilo (aj keď tie studené nápoje mi práve zaistili sedem dní grcania, srania, úzkosti, dezorientácie, halucinácie...chápete).
Ale tak jedna dobrá vec na tom je - môj doktorko je sexoš. Má asi tak 40 a vlastne vôbec nie je pekný, ale je to taký celkom jebavý chlap, na to že je doky a tak. A vždy sa na mňa usmieva a vypytuje sa ma čo študujem a potom hovorí jééj, dejepis, to ja mám rád, ja si kupujem Historickú revue a to si vždy čítam cez víkend.
Hehe.
Asi by sa vám nepáčil (možno ešte Mati, chichi), ale je taký milý. Síce nevyzerá jak doktor Clooney, ako ten z Georgie (to je taká kniha pre teenagerky, vtipná), ale aj tak.
No, idem preč, si vypiť tú šumivú blbosť.
Zobrazujú sa príspevky s označením závislosti. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením závislosti. Zobraziť všetky príspevky
utorok 8. júna 2010
pondelok 7. júna 2010
Kvapky proti kašľu
Mám ešte chvíľu času, kým pôjdem učiť, tak sedím tu a strašne sa nudím. Neni do čoho pichnúť, dneska som zas bola doma, lebo som v noci mala taký záchvat kašľa, že ešte ráno ma z toho bolelo hrdlo. A je teplo a ja sa nudím, to je nechutná kombi, navyše za chvíľu sa už budem zasa musieť učiť na štácky, tak dopiči, nech som aspoň chvíľu zdravá, šak si vôbec nemôžem užívať teplé počasie!
Tak si tu sedím, nudím sa a kašlem (keby tak na všetko, ale trt). Práve došiel niekto domov, idem sa tam mrknúť, aspoň sa porozprávam o živote, ale keď celý deň sú šecia preč v riti, len ja som doma, tak môžem iba do stropu civieť, ale ani to ne, lebo ma kurevsky bolia oči, krvou podliate (nádhera proste) a slzia a slzia, takže ja ležím a tečú mi slzy a ja som ani neni smutná, len nasratá a hovorím si doboha! Presne, tak sa rúham.
A našla som dokonca kvapky proti kašľu čo nejsú štyri roky po záruke, ako väčšina liekov čo sa u nás nachádza (facebook sa zhrozil keď som hodila status, či mi uškodia lieky po záruke - vraj áno - a ja že aj keď je to len jeden rok? A facebook že LEN jeden rok??? Tak hej, lebo my máme aj také že exp. 2006, poprípade 2004...). Mama tvrdí že jeden rok po záruke ešte nemôžu byť pokazené (aj ja mám takú životnú filozofiu a a vzhľadom na to, že mama stále žije a je zdravá, zrejme je to pravda), tak som si chcela aj dať, ale potom som našla ešte čerstvé, tak si hovorím, veď nebudeme sa ondiť. Tieto zasa vraj majú vplyv na pozornosť, takže dneska riadim pomaly. (Keď môžu ľudia šoférovať zhúlení, tak troška kvapiek nebude takým rizikom. Či? Jaj, doráža ma moja bezohľadnosť, ale fakt sa mi nechce ísť busom, ešte v tomto stave. Žeby som zrušila doučko, o tom ani reči, som chamtivá ani Harpagon. Už viem čo sa myslí tým, keď niekto povie "Doviedla ho do hrobu jeho vlastná chamtivosť." Ja sa neliečim, lebo musím zarábať.)
A o čom som to...? Hej, o ničom. Nudaaaaaaaaaaaa.
Chcem ísť chlastať. A do Aligáča na karaoke a trtkať a na zmrzlinu a kúpať sa...chcem už leto, boháča! A né sople. A naši už vymákli, že som chorá, takže ma nahnali k doktorkovi, zajtra tam musím ísť, voľky-nevoľky a čakať s tisíckou babiek na ortieľ. Juchú.
Tak si tu sedím, nudím sa a kašlem (keby tak na všetko, ale trt). Práve došiel niekto domov, idem sa tam mrknúť, aspoň sa porozprávam o živote, ale keď celý deň sú šecia preč v riti, len ja som doma, tak môžem iba do stropu civieť, ale ani to ne, lebo ma kurevsky bolia oči, krvou podliate (nádhera proste) a slzia a slzia, takže ja ležím a tečú mi slzy a ja som ani neni smutná, len nasratá a hovorím si doboha! Presne, tak sa rúham.
A našla som dokonca kvapky proti kašľu čo nejsú štyri roky po záruke, ako väčšina liekov čo sa u nás nachádza (facebook sa zhrozil keď som hodila status, či mi uškodia lieky po záruke - vraj áno - a ja že aj keď je to len jeden rok? A facebook že LEN jeden rok??? Tak hej, lebo my máme aj také že exp. 2006, poprípade 2004...). Mama tvrdí že jeden rok po záruke ešte nemôžu byť pokazené (aj ja mám takú životnú filozofiu a a vzhľadom na to, že mama stále žije a je zdravá, zrejme je to pravda), tak som si chcela aj dať, ale potom som našla ešte čerstvé, tak si hovorím, veď nebudeme sa ondiť. Tieto zasa vraj majú vplyv na pozornosť, takže dneska riadim pomaly. (Keď môžu ľudia šoférovať zhúlení, tak troška kvapiek nebude takým rizikom. Či? Jaj, doráža ma moja bezohľadnosť, ale fakt sa mi nechce ísť busom, ešte v tomto stave. Žeby som zrušila doučko, o tom ani reči, som chamtivá ani Harpagon. Už viem čo sa myslí tým, keď niekto povie "Doviedla ho do hrobu jeho vlastná chamtivosť." Ja sa neliečim, lebo musím zarábať.)
A o čom som to...? Hej, o ničom. Nudaaaaaaaaaaaa.
Chcem ísť chlastať. A do Aligáča na karaoke a trtkať a na zmrzlinu a kúpať sa...chcem už leto, boháča! A né sople. A naši už vymákli, že som chorá, takže ma nahnali k doktorkovi, zajtra tam musím ísť, voľky-nevoľky a čakať s tisíckou babiek na ortieľ. Juchú.
nedeľa 23. mája 2010
LSD: Lúb Svoju Drogu
Definitívne som sa rozhodla, že si musím Speedu kúpiť viac, lebo takto sa nedá učiť, takže zajtra po pohovore naklušem do lekárne a beriem aspoň dve balenia, lebo inak neviem čo so mnou bude. Káva nemá dosť kofeínu a kto raz vyskúša Speed, už sa s kávou nenaučí ani hovno, proste ho káva jedine ak uspí.
Môj špecifický prípad. Dať si kávu a ísť spať. To už čo je???!!!
No a z dejáku viem stále ešte trt, a tie slovenské dejiny som ešte stále nezačala a vidíte ako som dopadla, kupujem si povzbudzováky, aby som sa mohla učiť a okrem toho že sú drahé, ...no, vlastne to je jediné čo mi vadí, sú drahé. Mám ja peňazí jak pliev, aby som si každý deň mohla ampulky za stovku kupovať? Nemám, ale rozhodnutie spraviť štácky je silné, obetujem teda peňáz, ktorý by som inak míňala na chlast, keby nebolo skúškové, viete, tak by som nehlivela doma zavretá, ale by som sa chodila kultúrne vyžiť do Aligáča.
A je z toho celkom príjemný pocit aj na duši, ne že by som tu propagovala nejaké látky, ale viete, je to voľne predajné, z toho usudzujem, že aj NAPROSTO BEZPEČNÉ, a teda mi nič nehrozí a už tobôž nie závisloť, aj keď ja som tu mala vždy také sklony skúšať rôzne látky. Že látky, ako nadpis na fyzike, úplne si to pamätám ako sme raz na ZŠ mali nadpis Látky a potom ešte aj Zmesi, ale vtedy som si pre istotu napísala Zmesy, lebo šak prečo ne. A potom som tam mala škrtanec, hneď v nadpise, no galiba. Márnosť.
A tak teda sa nebojím závislosti, aj keď už som pomýšľala na také, že nie je zlé mať toto v lekárničke pre každý prípad (a myslela som to vážne) - dve balenia, jedno na použitie a jedno do zásoby, viete ako to myslím. Pre človeka, čo má tak náročný spoločenský život (ktorý teraz zastal na bode mrazu), je to potrebná, ba priam nevyhnutná vec, lebo ako môžem ísť ráno pracovať, keď som prechlastala nôcku? Na druhej strane, nesmie sa to miešať s alkoholom, a neviem že ako to celkom je, lebo keď v noci pijete, neviem do kedy ostanú zvyšky v tele a či teda ráno môžem začať Speedom, alebo račej (hej! Naschvál račej! Ja viem pravopis preca!) ne a šetriť si krvný obeh, žalúdok a pečeň, či čo.
Nuž teda tak.
A zajtra mám pohovor do tej školičky, ale keďže je to už v podstate istá vec, nemám obavy, len si tak hovorím, že snáď im nebude vadiť, že mám kérku na nohe a veru ju nezakryjem, lebo si chcem dať sukňu, aby som nejak vyzerala, keď už je to teda pohovor. Ale čo. Ja som liberálna, očakávam to aj od ostatného sveta. (Hej, aj naivná som.)
Môj špecifický prípad. Dať si kávu a ísť spať. To už čo je???!!!
No a z dejáku viem stále ešte trt, a tie slovenské dejiny som ešte stále nezačala a vidíte ako som dopadla, kupujem si povzbudzováky, aby som sa mohla učiť a okrem toho že sú drahé, ...no, vlastne to je jediné čo mi vadí, sú drahé. Mám ja peňazí jak pliev, aby som si každý deň mohla ampulky za stovku kupovať? Nemám, ale rozhodnutie spraviť štácky je silné, obetujem teda peňáz, ktorý by som inak míňala na chlast, keby nebolo skúškové, viete, tak by som nehlivela doma zavretá, ale by som sa chodila kultúrne vyžiť do Aligáča.
A je z toho celkom príjemný pocit aj na duši, ne že by som tu propagovala nejaké látky, ale viete, je to voľne predajné, z toho usudzujem, že aj NAPROSTO BEZPEČNÉ, a teda mi nič nehrozí a už tobôž nie závisloť, aj keď ja som tu mala vždy také sklony skúšať rôzne látky. Že látky, ako nadpis na fyzike, úplne si to pamätám ako sme raz na ZŠ mali nadpis Látky a potom ešte aj Zmesi, ale vtedy som si pre istotu napísala Zmesy, lebo šak prečo ne. A potom som tam mala škrtanec, hneď v nadpise, no galiba. Márnosť.
A tak teda sa nebojím závislosti, aj keď už som pomýšľala na také, že nie je zlé mať toto v lekárničke pre každý prípad (a myslela som to vážne) - dve balenia, jedno na použitie a jedno do zásoby, viete ako to myslím. Pre človeka, čo má tak náročný spoločenský život (ktorý teraz zastal na bode mrazu), je to potrebná, ba priam nevyhnutná vec, lebo ako môžem ísť ráno pracovať, keď som prechlastala nôcku? Na druhej strane, nesmie sa to miešať s alkoholom, a neviem že ako to celkom je, lebo keď v noci pijete, neviem do kedy ostanú zvyšky v tele a či teda ráno môžem začať Speedom, alebo račej (hej! Naschvál račej! Ja viem pravopis preca!) ne a šetriť si krvný obeh, žalúdok a pečeň, či čo.
Nuž teda tak.
A zajtra mám pohovor do tej školičky, ale keďže je to už v podstate istá vec, nemám obavy, len si tak hovorím, že snáď im nebude vadiť, že mám kérku na nohe a veru ju nezakryjem, lebo si chcem dať sukňu, aby som nejak vyzerala, keď už je to teda pohovor. Ale čo. Ja som liberálna, očakávam to aj od ostatného sveta. (Hej, aj naivná som.)
sobota 10. apríla 2010
Liebe ist für alle da
Nemôžem sa toho zbaviť. Myslím napoli po nemecky, a to som v tej krajine nikdy nežila. Ale nedá sa to, lebo ja sa nemčinou, Nemcami a Nemeckom zaoberám neprestajne. Možno je to choré. Ale aspoň budem milovať svoju prácu. Budem totiž učka. Ale neviem ako sa vysporiadam s deckami. Uvidíme.
Zatiaľ doučujem súkromne a celkom to ide. Napriek tomu, že ľudia sú leniví ako vši a myslia si, že im vedomosti nalejem do hláv. Pcha, keby som to vedela, už dávno plynule speakujem po anglicky. A po taliansky, po švédsky, po poľsky a aj po španielsky. No.
Aj keď si budem navždy myslieť, že na svete nie je lepší a krajší jazyk ako nemčina, nech si tí nepriatelia D-landu hovoria čo chcú (väčšinou sa honosne nazývajú antifáci a podobne a tvrdia, že všetci Nemci sú nacisti, aj Rammstein). Ja som síce teutonofil, ale nie nacista. Tssss....
Ježíííííííš, moja lepra sa nejako zväčšuje, asi mi odpadne prst a zostane trčať v klávesnici, horšie je, že je to klávesnica maminho notebooku, ajáááj.
A btw, ešte som dnes aj piekla (bože, som asi dokonalá a môžem sa vydávať, len neni za koho).
Celý tento článok postráda pointu, lebo som zabudla, čo som chcela povedať, to sa mi stáva furt.
Je noc, nemám nič na práci (ohaha, klamem, klamem, klamem, Norika Mojsejová by na mňa teraz prstom ukazovala, všetky knihy sa váľajú bohvie kde, teda ja to viem určite a tomu miestu sa dôsledne vyhýbam) a myslím na lovera.
A na to, že sestra dnes zavalašila že: taký nemecký cudzí jazyk nie je zlý. Jasná narážka na moju osobu, ale...no a čo. Ona nemá čo vodu kázať, ani si robiť srandu, keď sama kde čo pochytila priamo od Frantíkov, vychytených milovníkov. Chacha.
A na to, že takmer všetky blogy, čo som dnes naklikla, boli tragické. Akože fakt...všade samá pseudopoézia, je to na nevydržanie (jasné, jasné, teraz urážam a zaisťujem si nenávisť medzi blogovou komunitou a Slovensku, ale ja som sarkastický cynik, takže si nepomôžem).
Jaj, sms-ka. Od lovera.
Čo som to...aha, proste kto má čítať tie básničky? Odhliadnuc od toho že neznášam akúkoľvek poéziu (hej, raz som aj ja napísala básňu...ale ja neviem). Ale sestra mi dala na stôl nejakú knihu od Bukowskeho, ktorý vraj píše len o kurvách, sexe, sraní a drogách. A drogy, to je presne to čo ma zaujíma. Samozrejme aj tie kurvy a sex. Možno prehodnotm svoj vzťah k poézii a ešte sa dodatočne prihlásim na Hviezdiho Kubín. On vlastne tiež písal niečo v zmysle "hlaď pĺžová a iných mastí krámy". Dosť humáč.
Zatiaľ doučujem súkromne a celkom to ide. Napriek tomu, že ľudia sú leniví ako vši a myslia si, že im vedomosti nalejem do hláv. Pcha, keby som to vedela, už dávno plynule speakujem po anglicky. A po taliansky, po švédsky, po poľsky a aj po španielsky. No.
Aj keď si budem navždy myslieť, že na svete nie je lepší a krajší jazyk ako nemčina, nech si tí nepriatelia D-landu hovoria čo chcú (väčšinou sa honosne nazývajú antifáci a podobne a tvrdia, že všetci Nemci sú nacisti, aj Rammstein). Ja som síce teutonofil, ale nie nacista. Tssss....
Ježíííííííš, moja lepra sa nejako zväčšuje, asi mi odpadne prst a zostane trčať v klávesnici, horšie je, že je to klávesnica maminho notebooku, ajáááj.
A btw, ešte som dnes aj piekla (bože, som asi dokonalá a môžem sa vydávať, len neni za koho).
Celý tento článok postráda pointu, lebo som zabudla, čo som chcela povedať, to sa mi stáva furt.
Je noc, nemám nič na práci (ohaha, klamem, klamem, klamem, Norika Mojsejová by na mňa teraz prstom ukazovala, všetky knihy sa váľajú bohvie kde, teda ja to viem určite a tomu miestu sa dôsledne vyhýbam) a myslím na lovera.
A na to, že sestra dnes zavalašila že: taký nemecký cudzí jazyk nie je zlý. Jasná narážka na moju osobu, ale...no a čo. Ona nemá čo vodu kázať, ani si robiť srandu, keď sama kde čo pochytila priamo od Frantíkov, vychytených milovníkov. Chacha.
A na to, že takmer všetky blogy, čo som dnes naklikla, boli tragické. Akože fakt...všade samá pseudopoézia, je to na nevydržanie (jasné, jasné, teraz urážam a zaisťujem si nenávisť medzi blogovou komunitou a Slovensku, ale ja som sarkastický cynik, takže si nepomôžem).
Jaj, sms-ka. Od lovera.
Čo som to...aha, proste kto má čítať tie básničky? Odhliadnuc od toho že neznášam akúkoľvek poéziu (hej, raz som aj ja napísala básňu...ale ja neviem). Ale sestra mi dala na stôl nejakú knihu od Bukowskeho, ktorý vraj píše len o kurvách, sexe, sraní a drogách. A drogy, to je presne to čo ma zaujíma. Samozrejme aj tie kurvy a sex. Možno prehodnotm svoj vzťah k poézii a ešte sa dodatočne prihlásim na Hviezdiho Kubín. On vlastne tiež písal niečo v zmysle "hlaď pĺžová a iných mastí krámy". Dosť humáč.
Love Train
Viete čo, zase jeden deň v piči. Už ma tá moja lenivosť prestáva baviť. Ako, je to fajn (inak, všimla som si, že pričasto začínam vetu slovom ako, je to nechutné, fujha a poprípade to abwechslujem s inak...to si pomôžem), ale nie je to môj obľúbený hriech. Veď viete, môj obľúbený je úplne iný, ktorý bohužiaľ nemôžem vykonávať tak často, ako lenivosť a obžerstvo. Mimochodom, mám pocit, že na obžerstvo sa dnes ešte dostane. A nie, nebudú v tomto článku nasledovať nijaké rozumné veci, len také kydy, lebo sa mi chce pindať a tu je to tak pohodlné.
Ja som hrozne márnivá (aj namyslená), lebo keď sa nudím, čítam si vlastný blog a ešte sa aj smejem (nehorázne), lebo si pripadám vtipná. Hľadám momentálne iné zaujímavé slovenské blogy, ale som sklamaná, nejak ich nie je toľko, ako by človek čakal. Človek s pokročilo rozvinutou závislosťou na internete. (Ja.)
Poviem vám, niektoré sú hrozne nudné. Kopa zbytočných viet, inkoherentne pôsobiacich, ako piatacky sloh. A z toho sme už dávno vyrástli. No ale čo už. Aspoň viem oceniť tie vtipné, všakže.
Zasa, aby som bola úprimná, u Nemcov tiež nepochodíte lepšie, lebo aj tam je kopa ľudkov, čo sa snažia dokázať si schopnosť napísať niekoľko slušne znejúcich viet. Márne. Navyše je tam kopec fešn-blogov, nechápem, či je to nová móda medzi blogermi, ale je to otravné a koho vôbec zaujíma, akú handru som si zasa kúpila v New Yorkeri, keď som bola nasratá/neuspokojená/nervózna/zúrivá kvôli škole. Správne, nikoho.
A že ja by som tých fešn-postov mohla robiť požehnane, lebo ja som chalibačná a večne nakupujem, napriek tomu že som sa už stokrát rozhodla šetriť. Ale čo má chuderka robiť, keď je závislá na nakupovaní a hneď jak vidí nejaký starožitný gýč, musí ho mať. Ponajnovšom. Tak mám prsteň, náušnice aj šatku, nakupujem outfity, ako radia časopisy. Ale ja si žiadne nekupujem, iba ak je nejaká príloha o sexuálnych polohách, napríklad "robte to nad zrkadlom". K tomu sa viaže jedna zábavná historka, teraz ma napadá. Nie, nie z praxe. So slepačím výborom sme boli vo Viedni a čítali sme si tú poučnú prílohu s radou "robte to nad zrkadlom" (predstavila som si naše obrovské zrkadlo z chodby a ako asi by som ho narvala pod seba, lebo podľa mňa by prasklo a ja by som mala akurvát tak dorezané kolená). No a prišli sme k tomu, že treba použiť také to kozmetické s dvoma časťami. Tú zväčšovaciu nastavíte tak, aby odrážala mužnú pýchu vášho cicúšika (chacha) a tú druhú na svoje brucho (na moje brucho by mohla byť namierená nejaká zmenšovacia časť...najlepšie). Hlavne nevymeniť!!!
Na, tu máte hudobnú lahôdku (akú si ani v soc-lahôdkach nekúpite).
Ja som hrozne márnivá (aj namyslená), lebo keď sa nudím, čítam si vlastný blog a ešte sa aj smejem (nehorázne), lebo si pripadám vtipná. Hľadám momentálne iné zaujímavé slovenské blogy, ale som sklamaná, nejak ich nie je toľko, ako by človek čakal. Človek s pokročilo rozvinutou závislosťou na internete. (Ja.)
Poviem vám, niektoré sú hrozne nudné. Kopa zbytočných viet, inkoherentne pôsobiacich, ako piatacky sloh. A z toho sme už dávno vyrástli. No ale čo už. Aspoň viem oceniť tie vtipné, všakže.
Zasa, aby som bola úprimná, u Nemcov tiež nepochodíte lepšie, lebo aj tam je kopa ľudkov, čo sa snažia dokázať si schopnosť napísať niekoľko slušne znejúcich viet. Márne. Navyše je tam kopec fešn-blogov, nechápem, či je to nová móda medzi blogermi, ale je to otravné a koho vôbec zaujíma, akú handru som si zasa kúpila v New Yorkeri, keď som bola nasratá/neuspokojená/nervózna/zúrivá kvôli škole. Správne, nikoho.
A že ja by som tých fešn-postov mohla robiť požehnane, lebo ja som chalibačná a večne nakupujem, napriek tomu že som sa už stokrát rozhodla šetriť. Ale čo má chuderka robiť, keď je závislá na nakupovaní a hneď jak vidí nejaký starožitný gýč, musí ho mať. Ponajnovšom. Tak mám prsteň, náušnice aj šatku, nakupujem outfity, ako radia časopisy. Ale ja si žiadne nekupujem, iba ak je nejaká príloha o sexuálnych polohách, napríklad "robte to nad zrkadlom". K tomu sa viaže jedna zábavná historka, teraz ma napadá. Nie, nie z praxe. So slepačím výborom sme boli vo Viedni a čítali sme si tú poučnú prílohu s radou "robte to nad zrkadlom" (predstavila som si naše obrovské zrkadlo z chodby a ako asi by som ho narvala pod seba, lebo podľa mňa by prasklo a ja by som mala akurvát tak dorezané kolená). No a prišli sme k tomu, že treba použiť také to kozmetické s dvoma časťami. Tú zväčšovaciu nastavíte tak, aby odrážala mužnú pýchu vášho cicúšika (chacha) a tú druhú na svoje brucho (na moje brucho by mohla byť namierená nejaká zmenšovacia časť...najlepšie). Hlavne nevymeniť!!!
Na, tu máte hudobnú lahôdku (akú si ani v soc-lahôdkach nekúpite).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)