utorok 31. augusta 2010
štvrtok 26. augusta 2010
streda 25. augusta 2010
nedeľa 22. augusta 2010
Tak to má bejt, na lásku skoč si děvče večer do kina
Kokos, tieto nedele, to je smrť, zrušila by som ich. Po prvé, dnes som zabila deň učením a mám vyblitý modzog. Anglická revolúcia bola možno slávna, ale...povedzme si úprimne, nemohli sa dohodnúť hneď???
Druhá vec, na nete v nedeľu večer neni ani holý kokot, akože chápete, čo pre Kristove muky robia ľudia v nedeľu večer, keď nejsú na nete? Ja neviem...tak tu sedím a nudím sa, síce by som mohla pozerať telku, ale mne sa nechce, najradšej by som si s niekým pokecala, keď už mi doba dáva také možnosti, ale to by niekto musel byť online, ale ne Kamil. Hovorila som tu už o Kamilovi? Je to taký beznádejný prípad...musím si pozrieť pár článkov dozadu, ale viete...je to fakt tragéd, tak neviem či chcete vedieť detaily, Aj keď Martina sa mohla ušťať na jeho priopilých pokusoch baliť ma (či čeho) cez fejs. Každopádne (bóóóóže, teraz som si spomenula, jaký hrozný údrb som chytila minulý rok v Nemecku, keď Martina začala vetu slovom každopádne. Prišlo mi to tak strašne smiešne, že som sa prehýbala od smiechu a nevládala som si dovyzliekať gate, takže mi zostali niekde na kolenách a ja som sa nevládala ani pohnúť. Tiekli mi slzy a nemohla som dýchať, tak som sa smiala. Neviem prečo vo mne slovo každopádne vyvolalo takú reakciu. To by bol prípad pre Freuda.)...každopádne som zabudla čo som vlastne chcela napísať. Ehm. No nič. Teším sa že už sa v stredu konečne dotrepe domov Chantal, lebo bez nej je mi nuda a nemóžem ohovárať každú noc. Zloba.
Plus, fickfreund z Essenu sa tuším namotal aspoň tak ako ja (ajáááj, ja už vidím tie účty za SMS-ky...môj operátor ma zrejme miluje), ale píše svoju diplomovku a keďže tam to neni jak u nás, že väčšinu času preflákate (eh...asi preto sa Nemecko stalo po vojne hospodárskym zázrakom...my sme si odvykli pracovať kým tu boli tie červené prízraky), tak on ju fakt PÍŠE. No a píše aj mne, že mu nemám hneď ráno posielať také správy, lebo potom celý deň nemôže nič urobiť, len myslí na...no, na mňa.
Ale ja chcem, aby došiel v septembri do Bratislavy, tak na tom musím pracovať, ako múdra žena viem, čo kedy a ako...nakoniec chlapi takmer vždy povolia, lebo vďakabohu myslia hlavne vtákom. Kde by sme aj boli, keby nemysleli. Takže v duchu svojho imidžu, ktorý si pracne budujem (femme fatale) sa snažím, aby sa rozhodol obetovať jeden víkend záhaľke a svetským radostiam (na tie som nejaký expert...) a prácu stihne aj potom, Šak ju má odovzdať až v januári tak čo stresuje.
Inak, včera sme pozerali s našimi Mackennovo zlato. Taký western, ak neviete. Síce nemám bratov, ale fotrova výchova sa nezapre, videla som všetky winnetuovky a milujem westerny, mám rada aj Jamesa Bonda a podobné, ženami zaznávané filmy. Môj budúci manžel ma bude milovať. Ale futbal neznášam. Tak ale hádam mu budú stačiť tie filmy pre chlapov, či? Ehm a kde sme to boli? Bože, neviem udržať myšlienku. Aspoň ten moč...
Aha, pozerali sme western a ja som si spomenula, že som raz videla Indiána v Avione. Už dávno, pred pár rokmi. Tak som to povedala našim. A mama, že kde by sa tu vzal Indián prosím ťa, ako môžeš vedieť že bol Indián??? A tak jej hovorím, mami prosím ťa, už som videla toľko westernov, hádam viem rozoznať Indiána, ne? Ma vysmiala. Akože...tsss...aj tak viem že to bol Indián. mal dlhé čierne vlasy a bol taký...no červený, chápete. A tým nemyslím opilecký nos...proste keď vidíte Indiána, viete že je to Indián, to je ako orgazmus...tiež sa nedá vysvetliť čo a ako a čo, ale keď to príde...no, nechajme to.
A to je vše přátelé...nechcela som tým povedať vôbec nič, len tak kydám kraviny...výlevka originál.
Druhá vec, na nete v nedeľu večer neni ani holý kokot, akože chápete, čo pre Kristove muky robia ľudia v nedeľu večer, keď nejsú na nete? Ja neviem...tak tu sedím a nudím sa, síce by som mohla pozerať telku, ale mne sa nechce, najradšej by som si s niekým pokecala, keď už mi doba dáva také možnosti, ale to by niekto musel byť online, ale ne Kamil. Hovorila som tu už o Kamilovi? Je to taký beznádejný prípad...musím si pozrieť pár článkov dozadu, ale viete...je to fakt tragéd, tak neviem či chcete vedieť detaily, Aj keď Martina sa mohla ušťať na jeho priopilých pokusoch baliť ma (či čeho) cez fejs. Každopádne (bóóóóže, teraz som si spomenula, jaký hrozný údrb som chytila minulý rok v Nemecku, keď Martina začala vetu slovom každopádne. Prišlo mi to tak strašne smiešne, že som sa prehýbala od smiechu a nevládala som si dovyzliekať gate, takže mi zostali niekde na kolenách a ja som sa nevládala ani pohnúť. Tiekli mi slzy a nemohla som dýchať, tak som sa smiala. Neviem prečo vo mne slovo každopádne vyvolalo takú reakciu. To by bol prípad pre Freuda.)...každopádne som zabudla čo som vlastne chcela napísať. Ehm. No nič. Teším sa že už sa v stredu konečne dotrepe domov Chantal, lebo bez nej je mi nuda a nemóžem ohovárať každú noc. Zloba.
Plus, fickfreund z Essenu sa tuším namotal aspoň tak ako ja (ajáááj, ja už vidím tie účty za SMS-ky...môj operátor ma zrejme miluje), ale píše svoju diplomovku a keďže tam to neni jak u nás, že väčšinu času preflákate (eh...asi preto sa Nemecko stalo po vojne hospodárskym zázrakom...my sme si odvykli pracovať kým tu boli tie červené prízraky), tak on ju fakt PÍŠE. No a píše aj mne, že mu nemám hneď ráno posielať také správy, lebo potom celý deň nemôže nič urobiť, len myslí na...no, na mňa.
Ale ja chcem, aby došiel v septembri do Bratislavy, tak na tom musím pracovať, ako múdra žena viem, čo kedy a ako...nakoniec chlapi takmer vždy povolia, lebo vďakabohu myslia hlavne vtákom. Kde by sme aj boli, keby nemysleli. Takže v duchu svojho imidžu, ktorý si pracne budujem (femme fatale) sa snažím, aby sa rozhodol obetovať jeden víkend záhaľke a svetským radostiam (na tie som nejaký expert...) a prácu stihne aj potom, Šak ju má odovzdať až v januári tak čo stresuje.
Inak, včera sme pozerali s našimi Mackennovo zlato. Taký western, ak neviete. Síce nemám bratov, ale fotrova výchova sa nezapre, videla som všetky winnetuovky a milujem westerny, mám rada aj Jamesa Bonda a podobné, ženami zaznávané filmy. Môj budúci manžel ma bude milovať. Ale futbal neznášam. Tak ale hádam mu budú stačiť tie filmy pre chlapov, či? Ehm a kde sme to boli? Bože, neviem udržať myšlienku. Aspoň ten moč...
Aha, pozerali sme western a ja som si spomenula, že som raz videla Indiána v Avione. Už dávno, pred pár rokmi. Tak som to povedala našim. A mama, že kde by sa tu vzal Indián prosím ťa, ako môžeš vedieť že bol Indián??? A tak jej hovorím, mami prosím ťa, už som videla toľko westernov, hádam viem rozoznať Indiána, ne? Ma vysmiala. Akože...tsss...aj tak viem že to bol Indián. mal dlhé čierne vlasy a bol taký...no červený, chápete. A tým nemyslím opilecký nos...proste keď vidíte Indiána, viete že je to Indián, to je ako orgazmus...tiež sa nedá vysvetliť čo a ako a čo, ale keď to príde...no, nechajme to.
A to je vše přátelé...nechcela som tým povedať vôbec nič, len tak kydám kraviny...výlevka originál.
sobota 21. augusta 2010
Já už víííím
Práve som si sčista jasna spomenula, čo zadrel ten ožratý chlapec z Osvištia!!! Že mám na bunde etapy odznakov. Etapy, dobre čítate.
Btw a môj žiak sa ma minule pýtal že prečo to volám Osvište. Boha, to je čo za otázku. A ja že - lebo to je lepšie.
Btw a môj žiak sa ma minule pýtal že prečo to volám Osvište. Boha, to je čo za otázku. A ja že - lebo to je lepšie.
Toto leto bolo niečím iné, ako všetky tie...
Drahé dámy...ako by som vám to skrátka? Tak od začiatku, presne ako dreamgirl (inak...hello girl...dosť dobré).
Ale nejdem zachádzať do podrobností typu frajer z tábora (nikdy som žiadneho nemala!!! Ale pamätám si ako bolo cool, že všetky baby vždy milovali len jedného, keď ste boli na niekoho samé, zapáchalo to niečím nekalým, keď sa nikomu nepáčil, len vám, asi teda nebol dostatočne dobrý!).
Chcela by som len povedať...mám solídny nábeh stať sa Samantou zo sexu v meste (teda, ak je to tá ktorú myslím...lebo to nepozerávam...ale myslím tú nadržanú, veď koho iného). Ak to pôjde týmto štýlom ďalej, za chvíľu už na otázku "Koľko si mala chlapov" budem odpovedať tajomným úsmevom (táto verzia sa mi celkom pozdáva), alebo ešte vtipnou protiotázkou "Myslíš tento rok?" Ešte sa rozhodnem, komu a ako budem odpovedať. Svojmu nastávajúcemu samozrejme treba povedať "ale zlatko, samozrejme si môj druhý!" (Na prvého by neskočil...ale ešte treba doriešiť fakt, kde som sa to všetko naučila. Ehm...pornofilmy? Čo ja viem, nikdy som nijaký nevidela. Hej, tu to verejne priznávam.)
Navyše, môj zoznam, ktorý sa dá krásne a výstižne nazvať Všetci moji muži (ne že by som chcela opakovať, Girl, ale ten film milujem a už som na to tiež dávno myslela, že by som mohla veru scenár písať...) sa len tak hemží exotickými menami a hlavne je veľmi rôznorodý. Rozhodne nikto nemôže povedať, že som xenofóbna. Som totiž asi xenofilná, ak také dačo existuje.
Ak máte podobný problém, prihláste sa na www.couchsurfing.com, to je taká stránka (ne, neni to vyhľadávač zahraničných sexuálnych partnerov!), kde sa združujú cestovatelia z celého sveta. Buď ponúknete couch, ak nemáte, stačí coffee or drink, ukázať mesto (no...veď toto, že mesto a ne všetko...ale who cares?) a tak. Hlavne môžete cestovať, bývať u niekoho zadarmo, spoznať kopu nových ľudí.
Včera som si dala pauzičku od učenia (haha, hej, študijné voľno), poupratovala som dom a poobede som sa stretla s chalanom z couchsurfingu. Písala som to aj sestre, že samozrejme vo všetkej počestnosti, veď ma poznáš. To včera doobeda.
Tak sme sa stretli, prešli sme sa po meste, mne sa rozjebali super kvalitné žaby z New Yorkera (ale piči, mala som ich fakt rada), tak som šla bosá po Obchodnej (ľudia na nás čumeli jak na zázrak...to nikdy nevideli bosú ženu???) kúpiť si nové...ale už nemali tie isté, tak mám iné, ktoré sú hnusné, ale lepšie než pochodovať bosá po mačacích hlavách. Ale po Obchodnej sa chodí dobre. Šli sme na kávu a potom na pivo a potom inde na pivo a ja že musí ochutnať borovičku s pivom, lebo to je very slovak (a very disgusting...to som mu tiež povedala). Tak sme si jebli poldecáka, zabrzdili pivom (ja som svojou šarmantnou angličtinou vysvetľovala, že to voláme brake...myslím že nepochopil) a tak. Sedeli sme vedľa seba, akosi furt bližšie. Ja som aj tak vedela, čo bude nasledovať, chladne kalkulujem, som femme fatale a zistila som že v podstate keď chcem, zbalím chlapa za jedno poobedie. Ešte nikto neodmietol. No a chápete, keď tu zrazu avšak sme sa bozkávali a potom keď sa spýtal že wanna go out, tak bez zbytočných kecov typu zbierka motýľov sme sa pratali k nemu do hostela.
Čo dodať, bolo to dobré a keď sme minuli kondómy (ach kks...chlap cestuje a má so sebou len dva??? A nejaký sme našli v hosteli...teda, zabalený, prirodzene), tak sme si super pokecali. Ak vynecháte najlepšie kamošky, tak najúprimnejšie si môžete o sexe pokecať práve s neznámym chlapom, lebo sa nemusíte tváriť, že ste takmer panna a podobne. Nuž, každopádne zajímavý večír, domov dom došla o pol šiestej ráno a taxikár mi zaželal dobrú noc (milé).
A teraz ak dovolíte, idem zasadnúť ku knihám, rodičia už nerváčia. Btw girl, moc mi to učenie nejde...nepodávam nadpriemerné výkony...teda rozhodne nie v štúdiu. Chacha.
Ale nejdem zachádzať do podrobností typu frajer z tábora (nikdy som žiadneho nemala!!! Ale pamätám si ako bolo cool, že všetky baby vždy milovali len jedného, keď ste boli na niekoho samé, zapáchalo to niečím nekalým, keď sa nikomu nepáčil, len vám, asi teda nebol dostatočne dobrý!).
Chcela by som len povedať...mám solídny nábeh stať sa Samantou zo sexu v meste (teda, ak je to tá ktorú myslím...lebo to nepozerávam...ale myslím tú nadržanú, veď koho iného). Ak to pôjde týmto štýlom ďalej, za chvíľu už na otázku "Koľko si mala chlapov" budem odpovedať tajomným úsmevom (táto verzia sa mi celkom pozdáva), alebo ešte vtipnou protiotázkou "Myslíš tento rok?" Ešte sa rozhodnem, komu a ako budem odpovedať. Svojmu nastávajúcemu samozrejme treba povedať "ale zlatko, samozrejme si môj druhý!" (Na prvého by neskočil...ale ešte treba doriešiť fakt, kde som sa to všetko naučila. Ehm...pornofilmy? Čo ja viem, nikdy som nijaký nevidela. Hej, tu to verejne priznávam.)
Navyše, môj zoznam, ktorý sa dá krásne a výstižne nazvať Všetci moji muži (ne že by som chcela opakovať, Girl, ale ten film milujem a už som na to tiež dávno myslela, že by som mohla veru scenár písať...) sa len tak hemží exotickými menami a hlavne je veľmi rôznorodý. Rozhodne nikto nemôže povedať, že som xenofóbna. Som totiž asi xenofilná, ak také dačo existuje.
Ak máte podobný problém, prihláste sa na www.couchsurfing.com, to je taká stránka (ne, neni to vyhľadávač zahraničných sexuálnych partnerov!), kde sa združujú cestovatelia z celého sveta. Buď ponúknete couch, ak nemáte, stačí coffee or drink, ukázať mesto (no...veď toto, že mesto a ne všetko...ale who cares?) a tak. Hlavne môžete cestovať, bývať u niekoho zadarmo, spoznať kopu nových ľudí.
Včera som si dala pauzičku od učenia (haha, hej, študijné voľno), poupratovala som dom a poobede som sa stretla s chalanom z couchsurfingu. Písala som to aj sestre, že samozrejme vo všetkej počestnosti, veď ma poznáš. To včera doobeda.
Tak sme sa stretli, prešli sme sa po meste, mne sa rozjebali super kvalitné žaby z New Yorkera (ale piči, mala som ich fakt rada), tak som šla bosá po Obchodnej (ľudia na nás čumeli jak na zázrak...to nikdy nevideli bosú ženu???) kúpiť si nové...ale už nemali tie isté, tak mám iné, ktoré sú hnusné, ale lepšie než pochodovať bosá po mačacích hlavách. Ale po Obchodnej sa chodí dobre. Šli sme na kávu a potom na pivo a potom inde na pivo a ja že musí ochutnať borovičku s pivom, lebo to je very slovak (a very disgusting...to som mu tiež povedala). Tak sme si jebli poldecáka, zabrzdili pivom (ja som svojou šarmantnou angličtinou vysvetľovala, že to voláme brake...myslím že nepochopil) a tak. Sedeli sme vedľa seba, akosi furt bližšie. Ja som aj tak vedela, čo bude nasledovať, chladne kalkulujem, som femme fatale a zistila som že v podstate keď chcem, zbalím chlapa za jedno poobedie. Ešte nikto neodmietol. No a chápete, keď tu zrazu avšak sme sa bozkávali a potom keď sa spýtal že wanna go out, tak bez zbytočných kecov typu zbierka motýľov sme sa pratali k nemu do hostela.
Čo dodať, bolo to dobré a keď sme minuli kondómy (ach kks...chlap cestuje a má so sebou len dva??? A nejaký sme našli v hosteli...teda, zabalený, prirodzene), tak sme si super pokecali. Ak vynecháte najlepšie kamošky, tak najúprimnejšie si môžete o sexe pokecať práve s neznámym chlapom, lebo sa nemusíte tváriť, že ste takmer panna a podobne. Nuž, každopádne zajímavý večír, domov dom došla o pol šiestej ráno a taxikár mi zaželal dobrú noc (milé).
A teraz ak dovolíte, idem zasadnúť ku knihám, rodičia už nerváčia. Btw girl, moc mi to učenie nejde...nepodávam nadpriemerné výkony...teda rozhodne nie v štúdiu. Chacha.
sick things
cestovanie,
démon alkohol,
chlapi,
sex,
štátnice
utorok 17. augusta 2010
Keď si to vydržalo doteraz, tak si to dáme ešte raz
Tak ešte jeden, oddelene, aby som nemiešala piate cez deviate a Pétržku so štáckami.
Na štácky sa učím, ide to, jak to ide, teda pomaly, lebo je to nuda a nechce sa mi.
Nikam nechodím, tak som sa potešila skutočnosti, že musím ísť k dokymu po výsledky krvného rozboru. Vyšlo mi, že som hovadsky zdravá, okrem tej pojebanej alergie, ale to sme vedeli, takže obličky zdravé, pečienka super (na počudovanie), cholesterol výborný (šak nežerem vyprážané, bo u nás sa nevypráža, lahké, ne).
A spievajúci do-do-do-do-do-doktor mi pichol tetanovku. Až na to že nebol spievajúci a nepichol mi ju on, ale sestrička. Bóžinku, šak nebuďte také detailistky!!! Pichol mi tetanovku, ešte furt ma bolí ruka a mám tam hrču, ale hodí sa to, taká tetanovka, lebo ja budem učka, už od septembra (ale to vydrží až 15 rokov, to očkovanie, ťažko ppč, né) a keby ma náhodou kuslo nejaké decko, tak sa nemusím báť. Ešte proti besnote a som v suchu.
Btw, ešte krátko čo sa týka môjho sexuálneho života, nebojte sa, stále je bezútešný. Ale ak by som náhle skapala a niekto by sa dostal k mojej úbohej trápnej pozostalosti, ako je korešpondencia (viete, listy slávnych spisovateľov, kdekto uverejňuje, ale tie moje keby svet uzrel...no ďakovala by som si, že už som pod drnom), celkom by ho zrejme zaujala jedna časť. Totiž samozrejme v digitálnej podobe, keď už žijeme v infoveku, či kde to, ale z toho čo si popíšem so svojím Nemcom za chvíľu bude celkom slušná zbierka pornografických poviedok. Alebo, ak chcete, pridá sa k tomu nejaký rozumný dej a budú to erotické poviedky, to znie oveľa umeleckejšie hodnotnejšie lepšejšie.
Ak sa všetko vydarí, dójde ma chlapec v septembri pozreť, lebo vždy vraj túžil vyvesiť v hoteli ceduľku Do not disturb. Haha. Veru, v hoteli, lebo bývam s našimi a nemám ani len vlastnú izbu a pre nich bude už tak celkom drsné že sa odtrepem na víkend do hotela s cudzím chlapom, ne to doviesť ho domov, taký hardcore by neprežili asi. Ale fakt, cvičím sa veľmi v nemčine, písaním tých prasačín, takže vlastne ide o self-made-pornografiu v nie celkom bezchybnej nemčine, ó bože, chuťovka pre fetišistov.
Ženy, držte palce, nech sa dotrepe, lebo toto je fakt na palicu. A ešte aj tie štátnice do toho...
Na štácky sa učím, ide to, jak to ide, teda pomaly, lebo je to nuda a nechce sa mi.
Nikam nechodím, tak som sa potešila skutočnosti, že musím ísť k dokymu po výsledky krvného rozboru. Vyšlo mi, že som hovadsky zdravá, okrem tej pojebanej alergie, ale to sme vedeli, takže obličky zdravé, pečienka super (na počudovanie), cholesterol výborný (šak nežerem vyprážané, bo u nás sa nevypráža, lahké, ne).
A spievajúci do-do-do-do-do-doktor mi pichol tetanovku. Až na to že nebol spievajúci a nepichol mi ju on, ale sestrička. Bóžinku, šak nebuďte také detailistky!!! Pichol mi tetanovku, ešte furt ma bolí ruka a mám tam hrču, ale hodí sa to, taká tetanovka, lebo ja budem učka, už od septembra (ale to vydrží až 15 rokov, to očkovanie, ťažko ppč, né) a keby ma náhodou kuslo nejaké decko, tak sa nemusím báť. Ešte proti besnote a som v suchu.
Btw, ešte krátko čo sa týka môjho sexuálneho života, nebojte sa, stále je bezútešný. Ale ak by som náhle skapala a niekto by sa dostal k mojej úbohej trápnej pozostalosti, ako je korešpondencia (viete, listy slávnych spisovateľov, kdekto uverejňuje, ale tie moje keby svet uzrel...no ďakovala by som si, že už som pod drnom), celkom by ho zrejme zaujala jedna časť. Totiž samozrejme v digitálnej podobe, keď už žijeme v infoveku, či kde to, ale z toho čo si popíšem so svojím Nemcom za chvíľu bude celkom slušná zbierka pornografických poviedok. Alebo, ak chcete, pridá sa k tomu nejaký rozumný dej a budú to erotické poviedky, to znie oveľa umeleckejšie hodnotnejšie lepšejšie.
Ak sa všetko vydarí, dójde ma chlapec v septembri pozreť, lebo vždy vraj túžil vyvesiť v hoteli ceduľku Do not disturb. Haha. Veru, v hoteli, lebo bývam s našimi a nemám ani len vlastnú izbu a pre nich bude už tak celkom drsné že sa odtrepem na víkend do hotela s cudzím chlapom, ne to doviesť ho domov, taký hardcore by neprežili asi. Ale fakt, cvičím sa veľmi v nemčine, písaním tých prasačín, takže vlastne ide o self-made-pornografiu v nie celkom bezchybnej nemčine, ó bože, chuťovka pre fetišistov.
Ženy, držte palce, nech sa dotrepe, lebo toto je fakt na palicu. A ešte aj tie štátnice do toho...
sick things
doktorko,
hypochondria,
sex,
štátnice
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)