Noci dlouhý jsou plný touhy

Asi som práve objavila Ameriku, ale nevadí! Práve som sa pohrala s tým skvelým jednoduchým programom, ktorý je navyše aj online, tak si ho nemusím sťahovať (nemám rada sťahovanie, viem si stiahnuť akurát tak gate) a už vidím ako budem tráviť noci dlouhý. A je to fakt ľahké! To už keď pre mňa je to ľahké, tak 10-ročné deti by to určite zvládli tiež a kdejaký ajťák by sa mi asi vysmial a povedal by že to je škôlkárska úroveň. No ale nech.

Btw, nebolo by fajn robiť s hluchonemými deťmi? Tie moje strašne ziapu. Oni to asi tak nevnímajú, ale mňa vždy bolí hlava z toho ručania. Jelenia ruja je oproti nim šuviks (chacha, to sa fakt takto píše? A editor to nepodčiarkuje. Ja mu nerozumiem, každé normálne slovo podčiarkne ale šuviks a čurá nechá na pokoji...)

V stredu mám posledné dve skúšky. No, jedno z toho je seminár, ale ona z toho robí skúšku...bez komentára, na semináre predsa len odovzdávate práce, aspoň na každom slušnom seminári, ale táto teta chce práce a ešte vás aj podrobiť inkvizícii. Tie práce samozrejme nečíta, čo nikto neočakáva, ale k bontónu patrí tváriť sa, že ich čítala. Ona nerobí ani to. A tie práce si rozloží pred seba, trochu v nich listuje a pýta sa vás, čo ste do nich písali. Podotýkam, že to boli práce z celého semestra. Ona si fakt myslí, že si to každý pamätá? (Nepamätala by som si ani, keby som ich písala dnes...a dokonca v lete som raz niekomu chcela povedať tému mojej Bc. práce a nespomenula som si ani na to. To je síce hardcore, ale aspoň máte približnú predstavu o mojej pamäťovej schopnosti. Zlatá ryba je môj vzdialený príbuzný.)

A dnes už bolo vonku tak krásne! Neviem sa dočkať, ako budem sledovať jagavé (alebo je lepšie zlatavé? Hmmm...ktorý epiteton si mám vybrať?) lúče slnka cez špinavé okno prednáškovej sály. Bude to skvelé, keď budem pri východe slnka prichádzať do školy a pri západe z nej odchádzať.
No dobre...ale budem mať voľné piatky! Aj to je super. Ale keď sa to tak vezme, neni to až také terno. Viete, vo štvrtok budem mať 10 hodín. 12 aj s pauzou. A ja by som radšej mala aj v piatky prednášky. ja totiž, keď chcem mať voľno, tak si ho urobím. Preto som mala prakticky aj tento semester voľné piatky...no, okrem praxí. Ale na praxi bola niekedy haluz, hlavne keď som si čítala učebnicu náboženstva. Teda tie časti o pohlavnom súžití muža a muženy. Hohohooooo.
Myslím, že mužena je biblický výraz pre mužatku. Alebo možno pre hermafrodita. Skôr to druhé. Tomu sa hovorí prijímanie pod obojím.
Ok, končím tvoj Fero aj s výkladom Slova Božieho (či slovo sa nepíše s veľkým?), prenechám to Chantal. Keby medzi vami boli nejakí fanatici, tak...už asi prestali čítať a išli sa pomodliť. Hm, ale moja duša už tak či tak skončí v pekelnom ohni, to už nejde zhoršiť, takže nejaké pánbičkárenie ma z biedy nevytrhne.
Dneska ma dokonca deti drahé upozornili že som použila meno Božie nadarmo. (Ja na to že no a čo...eh...nepedagogické.)
Ale oni si zasa nadávajú do kokotov. Totiž väčšinou len do kokov. To T potom naznačia rukami, aby bolo každému jasné. A ešte aj dopi červené víno ty koko tyčinka. Zasa sme to mali dnes na programe. Keď som im oznámila, že to už aj my sme dávno pred nimi poznali, boli aj prekvapení. A povedala som im že si majú dávať pozor na slová. A oni že - veď koko tyčinka neni nadávka. A jeden zahlásil s vševedúcim úsmevom - "Pani učiteľka vie ako to myslíme!"
Vybavené.

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.

Where did you come from, where did you go?

Mám taký vodojem, že by nebolo od veci zase trocha zapičovať, aby ste si nemysleli, že som na vás zanevrela. Bože uchovaj!
Tak, ale neni moc na čo...akože, pedagogiku sa učím, do gebule mi to nejde, nič nové, také chujoviny a moc sa mi o tom ani nechce. V pátek som bola v divadle (šak troška kultúry musí byť...).
Inak ma zase začalo bolieť hrdielko, lebo hneď jak som sa vyliečila, som sa aj dala do práce (chacha) a hlavne som šla na pivo a všade možne a potom ma v stredu zas začalo bolieť. Hrdielko moje úbohé.
Akože, v podstate to už v pátek bolo také zlé, že som sa bála že možno onemiem a som si nadávala aká som ja krava, že som šla na to pívo. Ale dávala som si obklady a neverili by ste čo dokážu také obklady v kombi s horúcim čajom! Hrdlo ma už nebolí. Takže dobre že som na tom pive bola. :D
Okrem toho nič moc nerobím, len furt čumím na VH1, dneska šli zase nejaké perly, aj Spice Girls, skoro som sa zadrhla, lebo som práve obedovala. Jak som sa smiala. Pipočííííí. (Ježííííš, to čo som dala...jasné že som myslela popiči.)
No a tak. A furt sa nám jebe net, takže chvíľu ide a chvíľu nejde, proste na kokot, foter nadáva a hromží a volá na tú ich hot linku prvej pomoci a už vypičoval tomu chlapcovi radostnému, ktorý mal tú česť s mojím nasratým fotrom. Ale akože chlapec radostný to trošku prepískol, keď sa spýtal, či máme v porádku káble. Kokot, šak asi hej, keď to chvíľu ide a chvíľu ne...či??? Napríklad dnes to nešlo celý deň a teraz zrazu hej. A kým sme nemali pojebané chello tak išlo všetko dobre. No ale to má človek za to, že chce lacnejšieho operátora. Tak tak.
A inak akože mám nejakých nových žiakov, tak super, zarábať budem jak sviňa (no...haha, taká vychudnutá sviňa) a rozhodla som sa že sa budem učiť taliansky (zase), tak som si hľadala nejaké súkromné doučovanie (hlavne lacné haha) ale ani jedna z tých oných, no chápete, sa neozvala. Teda písala som im maily, ale šak si myslia že v nedeľu sa nepracuje? To ja odpovedám aj v nedeľu, aj v pátek aj vo svátek, proste prachy sú prachy (a život taký krátky). A keď už sme pri tom, nájdem si to na youtube.
Tak. Už hrá. Hehe, takéto vypalovačky ja posledný mesiac dávam, neviem čo sa mi to deje.
No, kde sme to?
Aha a ešte aj po anglicky sa chcem učiť (vidíte? Budem tráviť leto v činorodom ruchu, venujem kopu času sebavzdelávaniu - keď furt o tom čítam v tých poznámkach, že učiteľ sa neustále vzdeláva...tak treba mi). A to som už tiež vyriešila, našla som nejakého radostného človeka (nie som si istá pohlavím, ale myslím že je to muž a asi Angličan alebo Američan...no, to je jedno), skrátka našla som nejaké radostné anglicky hovoriace čokoľvek neurčitej národnosti a pohlavia, čo by sa rado učilo po slovensky. Na oplátku to ponúka lekcie angličtiny, alebo prachy (sú prachy, máš prachy, tak nepozeraj spiatky). Ja som si vybrala anglinu (to už čo je so mnou...?) a keď sa v septembri vrátim do kurzu v štátnej jazykovke (olalaaa), budem za hviezdu!!
No, neni to popiči? Akože, né že by som nejako vedela vyučovať slovenčinu, naposledy to skončilo neslávne, okrem toho ešte takého Nemca zvládnem, lebo mám aspoň slovnú zásobu, ale po anglicky neviem ani ako sa povie minulý čas, alebo sloveso (no...verb?), takýže chacha, bude to trapas, ale tak budem robiť formu, kaliť vodu a čo ja viem, to mi ide, zoženiem si knihu a hlavne sa budem tváriť že všetko chápem.
No a za tú angličtinu to zas bude v poho, tiež si nepredstavujem, že to sa vyzná v gramatike, oni väčšinou majú ešte menší šajn, než ja.
Nevadíííí! (Požičala som si náš slovenský hokejový pokrik...inak, akože neviem ktorá iná krajina má ešte takí neschopné tímy, že má na to aj pokrik, keby dačo, ako my...haha.)
A tak a inak a všelijak podobne.
Už sa neviem dočkať, kedy toto úžasné leto plné jazykových kurzov začne. Dúfam, že ma po prvom týždni neprejde ten entuziazmus (to sa fakt takto píše? No...tak fajn.). (Nikdy neviem kam mám tú posranú bodku jebnúť...či pred, či za zátvorku...)

I stole your love

Ja neviem či moja nálada súvisí s počasím, alebo počasie s náladou, každopádne (inak na tomto slove som mala onehdy v krajine Nemcov strašné újeby a tvrdila som, že sa nepoužíva, ale o tom inokedy) (mala som také újeby že som sa nevládala hýbať a tiekli mi slzy, práve som si vtedy vyzliekala jeansy a normálne som sa zasekla s gaťami na členkoch a prehnutá dopredu a nebola som schopná ničoho, kvôli tomu záchvatu...moja kámoška ma ešte aj odfotila...)...každopádne už som tú vetu tak netiahla, že ju radšej skončím a začnem novú.
Tak teda, idem si po ulici, pozerám na oblaky, výnimočne nevyflusnem žuvačku do trávy (príroda...to sa vstrebe, ale na chodníky zásadne neplujem žuvačky, lebo neznášam, keď sa mi nalepia na tenisky a potom nejdú dole, kurvy, len do trávy, keď sa vám v tráve nalepí žuvačka na tenisku, je to vaša chyba, po tráve sa nemá chodiť) a pelášim na autobus. Pekne prejdem podchodom (hnusný, vlhký, smradľavý, temný) a hneď ide 98-čka, ani sa nemusím ponáhľať, len nasadnem. Počúvam Led Zeppelin (po dlhej dobe je zasa Zeppelin time, mala som ho v marci naposledy) a pozerám sa z okna (to hlavne aby som nemusela nikoho pustiť sadnúť - viete, taktika - slúchatká a sklený pohľad von oknom, zaberá) a vidím, že začína pršať. A hovorím si "kurva dopiče" a myslím na to, ako by mohlo byť pekne a prečo nemám chlapa a prečo ma chlapi dokážu tak nasrať a vôbec a ešte k tomu aj prší. Prečo ma chlapi dokážu nasrať? Lebo som naivka. a všade hovorím, že som femme fatale (ale som aj pozér a to s tým súvisí, to o tej femme fatale mám z jednej feťáckej pesničky a strašne sa mi to páči a vždy som hovorila, že je to super a že taká chcem byť, ale potom som raz taká bola a ten vzťah bol jedna katastrofa (kataklyzmatická interferencia, ako by povedal jeden komiksový hrdina, ktorý bol aj sfilmovaný a jeho protivník sa ho pokúsil zničiť v inherentnom poli a on na o že" myslíš že by ma niečo také dokázalo zničiť? Zložiť sám seba bolo prvé čo som dokázal". A ten jeho protivník ešte niekde v tom filme povedal "ja nie som hrdina z komiksu", čo som ja osobne považovala za highlight celého filmu a kričala som naňho že "si!!!").
A čo som to...? Aha, chcela som byť femme fatale, ale keď sa vás chlap bojí...no ne že bojí, ale proste keď on je ten krehkejší, no fuj, nič horšie na svete neni. Fuj. Keď sa cítite ako podmanivý zvodca na rande s nezletilou pannou. To je zlý zlý zlý pocit.
A tak som si povedala, že už nechcem byť femme fatale. Ale niekedy ma to láka a navyše, je to skvelý nick a ešte aj super vec, čo môžete o sebe povedať, keď sa vás niekto na nete vypytuje že čo a ako a čo, vtedy hrám a vymýšľam si, lebo nevidím dôvod hovoriť na nete pravdu. Nie nie, vtedy vyzerám super, cítim sa super a vôbec, zobúdzam sa učesaná a namaľovaná, chápete, Holywood (nepíše sa to s dvomi L?).
Zasa som zabdla kde som bola.

Odsek teda aspoň. Nuž a keď niekedy nie som femme fatale, som strašne naivná a verím každému a mňa obtiahnuť je absolútne najľahšia vec na svete, aj ženy ma vedia oklamať (ale tak ženy vedia klamať, to je iná vec), ale muži ma ani ne tak klamú, ale ja im príliš verím.
Atď, atď, nemá to pointu, ak ste čakali nejaký príbeh, ne nemá, príbeh sa nekoná, žiadny neni.
A do toho ešte aj prší a ja som chorá a pokašliavam a tak a neviem čo mám robiť, lebo na jednej strane nič a na druhej som vykoľajená keď zrazu nemám povinnosti, len ísť do práce a potom sa z nej vrátiť. A chcea som ísť zajtra piť, ale som chorá, takže piť nemôžem ani vlastne nechcem.
A deje sa mi ešte aj iná krivda - dnes mi volalo zahraničné číslo, ale ja som bola v riti v archíve a tam neni signál, tak mi došla len SMS od drahého operátora a ja som na to číslo teda odpísala, že ak je zájem (naschvál zájem, je to také cool bez toho U) nech sa ozve, ale nič sa neozvalo a to ma sere. Dala som si totiž inzeráty že doučujem cudzincov slovenčinu a ja ňuchám v takých telefonátoch zárobok a tak ma sere že číslo zmĺklo a konec. Ach.

A dneska v robote bol aj Jurajko a vykrikoval na mňa celý deň (to on tak zvykne) že Ladyyyyyyyyyyyy (jasné že ne lejdy, ale skomoleninou môjho priezviska, ktoré tu pre dobro všetkých nebudem uvádzať), teraz budeš kopať kanály, keď si nespravila bakalára???!!! A ja že hej a tak sme sa bavili celý deň, sranda bola, len už ma nič iné nenapadá... Jedine možno že brutálne voňal (moja slabosť, pre zmenu, je Hugo Boss) a to mi nerobí dobre, lebo viete kto používa Huga? Jasné, lover...a tak ja som celý deň len čuchala, jak feťák. Božská vôňa, normálne afrodiziakum.

A okrem iného, ten môj slávny Ind,čo mi písal, veď viete, tak on ešte občas otravuje, hlavne že I trust you a I want you to trust me a on chce byť môj very good friend a podobne, proste to majú asi v génoch tieto kydy. A ešte by som mala byť jeho byznis partner, no čo zošalel??? Tritisíckrát som túto jedinečnú ponuku odmietla a on furt že ale to by som vôbec nemala robotu, len by som to predávala kolegyniam a kamoškám (dámy, keby ste mali záuje, tak ma kontaktujte a ja to preňho spravím!) a tak. Akože no problem, no problem, if you dunt mind. Tss...ale ja do mind a on že tak aspoň budeme good friends, však, lebo I trust you a tak dokola a ja že yes, nech už dá pokoj.
A potom zasa začal, že chce moju fotku (ale...toto netreba ani komentovať), lebo on mi svoju poslal (ako keby som sa mu prosila) a že nech mu poviem nejaké pikošky zo svojho sexuálneho života. Lebo že šak na blogu píšem aj o sexe aj o svojom first kiss. No...nechám na vás, čo si z toho vyvodíte. Isté je, že na poslednú správu už odo mňa odpoveď nedostal.