Doprdele. Zmokla som ako mokraď, nezohnala som lieky a ešte aj tí malí nevďační zmrdi dnes vyrušovali jak o preteky. Neviem čo im bolo, ale celý čas sa oflusávali cez verzatilky. No popiči zábava, fakt, keby aspoň pri tom tak neziapali. Asi tam vážne prídem o nervy. Ale najviac prídem o nervy z tej jebnutej knihy z ktorej ich učím, lebo to svet nevidel, tak pridrbanú učebnicu. No fakt. A od toho sa to celé odvíja, kniha je jebnutá, nič v nej neni, ako mám z toho učiť? A potom sa vynudzujú a ziapu lebo deti sa nevedia zjavne vynudzovať potichu, tak ako my na prednáškach... Ale počúvajte, fakt ma dnes nasral jeden taký krpo, bavil sa so mnou tónom, akým ja sa nebavím ani s bezďákmi...akože to už je sila a mala som chuť mu vlepiť pár výchovných, ale v dnešnom školstve vás už pripravili o všetku zábavu. Idem do preč...idem a dám si jed na líšky. Asi.
Vybíja sa mi miláčik totiž.
pondelok 22. novembra 2010
piatok 19. novembra 2010
Tá kurva píska!
To len tak na okraj...naozaj ten notebook píska. Ja si nevymýšľam. Bože ide mi to na nervy, ale strašne, je to také slabučké písanie (asi ako slabúčko hryzkaj) že to ledva počujete ale za pár dní vám začne hrabať a je po vás. Práve rozmýšľam, či sa niekedy živote začnem snažiť alebo či sa budem do smrti zajebávať. A mám otvorený dokument s robotu ale radšej sa tu zajebávam v zákutiach internetu. Oh dear! To nie je pre mňa, pracovať. Chantal je na nejakom mayskom jebinci, časť slepačého výboru je na stretávke zo strednej a ja som dnes plánovala ísť trošku ven ale nejak zlyhávajú plány tak sa aspoň snažím začať sprácou do školy...ale...ale...
štvrtok 18. novembra 2010
When you wake up in the morning
Teraz je taký deň že by som sa najradšej niekam položila s čokoládou a podliehala bezbrehej sebaľútosti alebo nekonečnej sebareflexii. Ale nemám sa kvôli čomu ľutovať (síce sa mi deje neprávosť - pokazila sa mi myšička myš, teda vybila sa v nej baterka, aby som bola presná, takže sa musím jebať s tou touch-pičovinou a to mi ide dosť pomaly) a nechce sa mi analyzovať moju nenormálnu dušu. Takže čo, pôjdem do plavárne? Začnem písať seminárku na literatúru? Neviem aká je šanca, že skúšku spravím, lebo dneska som nebola na veledôležitej prednáške akéhosi Nemca, ktorý sa podľa všetkého - teda podľa slov pani docentky - trepal cez polovicu sveta len aby nám mohol voľačo povyprávať zo života hmyzu, teda o literatúre. Musela som sa totiž drbať do Pétržky (ach, moje negatívne pocity z tejto časti sa znovu znásobili, keď som sa dostala ešte ďalej než obvykle a síce až po reštauráciu Alfa - neviete kde to je? Jasné, veď kto to má vedieť...je to na nejakej Ševčenkovej, teda minimálne dosť blízko. Keď som v útrobách Pétržky celkom sama, je mi otupno a zviera ma úzkosť. Ako v tej pesničke čo som počula na nejakom pohrebe - že už ma obkľúčili steny/či stony úzkosti a tak ďalej...už som zabudla). Tak šla som do Pétržky pre svoj posudok, ktorý mi asi bude na dve veci, ak ne na tri, lebo žiadna nemecká škola nejaví extrémny záujem a potešenie, že by ma tam chceli. Každopádne som precestovala pol dňa a inokedy sa to vybaviť nedalo, lebo on nemá inokedy čas. Ten profesor, ku ktorému domov som sa musela trepať. A ešte si zo mňa šecia robia srandu, že chodím k nemu domov. No nič, aspoň mám posudok, ale nervy pani docentky si viem predstaviť a aj ten kýbel sračiek čo sa vyleje na hlavu tým, čo sa nezúčastnili toho jebinca.
Tak som doma teraz, lebo som sa vrátila až okolo 12 a už na ďalšie prednášky sa rozhodne nechystám (už som spomínala, že tento semester nehorázne blicujem?) a mám kopu práce do ktorej sa mi nechce, tak nerobím nič. Radšej. Tá plaváreň ma celkom láka, len sa mi tam nechce ísť (bývam asi 5 minút peškom pešotom od Pasienkov). Ešte by som mohla robiť úlohy na didaktiku dejepisu (ale do utorka času ako maku, teda habadej - to je koľko vlastne, to habadej? Zjavne ne toľko koľko by bolo treba, lebo do utorka nám už toľko času neostáva.) alebo učiť sa talianske slovíčka, ale to sa mi též nechce (prosím čítať tvrdo).
Idzem teda plávať, aspoň je to zdravé...keď už nič iné. Btw, neviete niekto, koľko by sa mal nabíjať notebook? A je to v návode na použitie? A kde je ten návod? A co Jan Tleskač?
Tak som doma teraz, lebo som sa vrátila až okolo 12 a už na ďalšie prednášky sa rozhodne nechystám (už som spomínala, že tento semester nehorázne blicujem?) a mám kopu práce do ktorej sa mi nechce, tak nerobím nič. Radšej. Tá plaváreň ma celkom láka, len sa mi tam nechce ísť (bývam asi 5 minút peškom pešotom od Pasienkov). Ešte by som mohla robiť úlohy na didaktiku dejepisu (ale do utorka času ako maku, teda habadej - to je koľko vlastne, to habadej? Zjavne ne toľko koľko by bolo treba, lebo do utorka nám už toľko času neostáva.) alebo učiť sa talianske slovíčka, ale to sa mi též nechce (prosím čítať tvrdo).
Idzem teda plávať, aspoň je to zdravé...keď už nič iné. Btw, neviete niekto, koľko by sa mal nabíjať notebook? A je to v návode na použitie? A kde je ten návod? A co Jan Tleskač?
utorok 16. novembra 2010
Hahaha
Technik (ujo PC doktor) tu bol včera a tak som sa nachomietla do pracovne aby som mu položila pár debilných otázok. Sa zasmial a tak a potom som musela ísť učiť tak som ho nechala nech robí čo treba. Dobre tak, lebo toto fakt neni tak ťažké, myslím teda ovládať notebook. Viete, žila som v mylnej predstave že je, ale to preto že náš comp väčšinu času robí niečo iné než chcete a ešte mu to aj dlho trvá, ale tento poslušný trtko robí čo chcem ja a je rýchly. Tak sa mi to páči. No a najlepšie je to, že si môžme so Chantal písať na fejsi a byť naraz online (ťažko popiči, aj doteraz sme to niekedy robievali, keď nám mama požičala svoj comp a to bolo veru ešte lepšie lebo sme sedeli v jednej miestnosti a chatovali, no čo môže byť lepšie. Najlepšie boli teda tie újeby keď sme odoslali správu, čo s aozvali od druhého stola. Haha. Takto vyzerá komunikácia členov rodiny keď majú doma príliš veľa compov.)
nedeľa 14. novembra 2010
Teen Spirit
Viete čo smells like teen spirit?
Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali(vyžobronili) a najlepšie bolo to, že tam bol nejaký nepomer mužov a žien, lebo všetci členovia kapely tam zrovna nemali priateľky. Takže nám furt niekto niečo platil a boli k nám veľmi priateľskí. Veľmi.
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.
Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.
štvrtok 11. novembra 2010
I wanna do bad things with you
Normálne sedím už pár hodín za pécečkom, a ľudia, nejsom na Fejsbuku!!! Chápete? No, aj to sa dá. teda akože som, ale ne primárne, takže sa nehrám super Maria ani neklikám na šťastný orech (taká nemecká aplikácia čo vám predpovedá budúcnosť, veľmi podnetné...), ale mám fejs len na lište, poprípade pičujem s kamoškou.
Už mám napísané všetky motiváky, bewerbungy a kadejakú kopu hnoja ešte a čakám kedy mi odpíšu z Nemecka. Ak to nestihnú, budem zúriť, lebo tomuto švindlu venujem všetok svoj čas a energiu. Ale aspoň mám dobrý pocit že konečne niečo robím. Tak tak. A napríklad som si napísala posudok. Sama sebe. Lebo prof to predsa nebude písať za mňa. je taký debilný a trošku mám divný pocit z toho že o sebe napíšem že mám výborné predpoklady pre štúdium v zahraničí...no ale...veď mám. A sú to jeho slová, hahaha.
Uvidíme. A pohuliť by sme mohli tiež.
Btw nechcem tu robiť zbytočný rozruch...ale ja počujem zo svojich reprákov hlasy. A nemyslím tým hudbu...proste dohrala pesnička a ja počujem nejaké hlasy. Čo to má byť?
Alebo odkiaľ to ide?
No nič.
Idem už do riti, fakt tu sedím pridlho a už ma všetko bolí, ale dneska si nezacvičím, lebo za A idem učiť a za B ma bolí koleno, ale hlavne idem učiť a vrátim sa až o štvrť na desať a to už sa mi nebude chcieť. Ako sa hovorí - "Kdo běhá a cvičí, klouby si ničí."
Adieu.
Dopiče, samozrejme som zabudla, čomu som sa chcela venovať keď som písala nadpis. Namotala som sa surovo na Tru Blood, no videli ste už toto??? Ja a foter sedíme v stredy v noci nalepení na telke, lebo je to mrte napínavé, keď to skončí nejednoznačnou scénkou. Veď jasné. namotávka je to a nič iné, ale páči sa mi ten chlap.
A tá pesnička úvodná tiež a ten text úplne najviac, lebo mi pripadá taký...pre mňa, chápete. :D To by som niekomu tak chcela povedať, že I wanna do bad things with you. ledva mi skončili krámy a už mám chuť sa rozmnožovať, človek si nestačí vydýchnuť a udrie naňho ovulácia v nevídanej sile. nemali by medzitým byť nejaké prestupy??? Ale keď u mňa sa tradične striedajú len obdobia škrabania stien s krámami...navyše predkrámie čo sa týka žrania u mňa pretrváva celoročne a preto som sa vyžrala a vypadám jak prasa...bojím sa zabíjačky. nie nie, na váhe nič nepribudlo, aj gate sú mi stále rovnaké...ale vyzerám aj tak otrasne.
Už mám napísané všetky motiváky, bewerbungy a kadejakú kopu hnoja ešte a čakám kedy mi odpíšu z Nemecka. Ak to nestihnú, budem zúriť, lebo tomuto švindlu venujem všetok svoj čas a energiu. Ale aspoň mám dobrý pocit že konečne niečo robím. Tak tak. A napríklad som si napísala posudok. Sama sebe. Lebo prof to predsa nebude písať za mňa. je taký debilný a trošku mám divný pocit z toho že o sebe napíšem že mám výborné predpoklady pre štúdium v zahraničí...no ale...veď mám. A sú to jeho slová, hahaha.
Uvidíme. A pohuliť by sme mohli tiež.
Btw nechcem tu robiť zbytočný rozruch...ale ja počujem zo svojich reprákov hlasy. A nemyslím tým hudbu...proste dohrala pesnička a ja počujem nejaké hlasy. Čo to má byť?
Alebo odkiaľ to ide?
No nič.
Idem už do riti, fakt tu sedím pridlho a už ma všetko bolí, ale dneska si nezacvičím, lebo za A idem učiť a za B ma bolí koleno, ale hlavne idem učiť a vrátim sa až o štvrť na desať a to už sa mi nebude chcieť. Ako sa hovorí - "Kdo běhá a cvičí, klouby si ničí."
Adieu.
Dopiče, samozrejme som zabudla, čomu som sa chcela venovať keď som písala nadpis. Namotala som sa surovo na Tru Blood, no videli ste už toto??? Ja a foter sedíme v stredy v noci nalepení na telke, lebo je to mrte napínavé, keď to skončí nejednoznačnou scénkou. Veď jasné. namotávka je to a nič iné, ale páči sa mi ten chlap.
A tá pesnička úvodná tiež a ten text úplne najviac, lebo mi pripadá taký...pre mňa, chápete. :D To by som niekomu tak chcela povedať, že I wanna do bad things with you. ledva mi skončili krámy a už mám chuť sa rozmnožovať, človek si nestačí vydýchnuť a udrie naňho ovulácia v nevídanej sile. nemali by medzitým byť nejaké prestupy??? Ale keď u mňa sa tradične striedajú len obdobia škrabania stien s krámami...navyše predkrámie čo sa týka žrania u mňa pretrváva celoročne a preto som sa vyžrala a vypadám jak prasa...bojím sa zabíjačky. nie nie, na váhe nič nepribudlo, aj gate sú mi stále rovnaké...ale vyzerám aj tak otrasne.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)