Povedz mi čo mám, čo mám s tým hajzlom spoločné?

Len toto...všetci muži sú rovnakí.
Hajzel je zadaný a mňa degradoval na púhy objekt svojej sexuálnej túžby, čo by samo o sebe nebolo také idiotské, ako to jeho nemiestne namotávanie.
Včera som sa Martiny asi štyristokrát spýtala "PREČO???" a dnes keď som sa zobudila, mala som náhle jasnú hlavu. Je to debil.
Ale viete čo? Keď chcel len sex, aj tak nerozumiem, načo toľko namotával...mohol ísť rovno na to, tie kecy si mohol ušetriť. Ale asi ho to baví. Ja som od včera kompletne vyliečená, lebo je to ešte schladzujúcejšie než ľadový dážď a zasa som spokojný single-egoista. No a čo...aspoň som single, čo sa nedá povedať o všetkých egoistoch.

Who do we think we are

Kým Chantal stihne vytrúbiť svetu ešte iné tajomstvo našich kúpeľnových rozhovorov, chcem všetkým dopredu oznámiť, že inak sme obe kompletné. Takmer.
Zasa sa musím posťažovať...no, nechcem povedať že nemôžem za to (lebo možno aj môžem), ale keď sa inak nedá, treba pičovať, a tu je to také, že...keď vás to nebaví, aj tak ma vypnete tak ani nemusím mať výčitky že som na vás vykydla tonu negatívnej energie.

(Mám nový header, pekný, že? Martina je iste nadšená, že už sú preč motýle. Ten predtým sa mi zdal málo sick...chápete.)
Tak dnes som stihla asi polovicu toho čo som si plánovala, navyše som sa u babky nasrala do vývrtky. Som samoser, o tom potom, ale moja rodina ma vie dostať do stavu beztiaže.
Uznávam, že som dneska preháňala (keby som aspoň bola nasratý teenager, dalo by sa to ospravedlniť, ale nejsom, na také výstupy už som pristará, no jedine že by som to zvalila na hormonálne zmeny po 23. roku života, ktoré, ako všetci vieme sú nesmierne...asi).
A išla som ostentatívne trucovať do zadnej izby. Po asi pol hodine došla babka ma akože zavolať naspäť a snažila sa mi dohovoriť.

Ale ona nechápe o čo mi ide (jasné že nechápe, keď som jej nepovedala, lenže to by nemalo význam, lebo by to nepochopila, proste sa narodila v inej dobe a to neni prázdna fráza, sračka, to je fakt).
Ona nechápe, ako by som mohla maž blbé obdobie. (Niekedy ani ja nechápem, ako ho môžem mať tak dlho.)
Totiž už som si myslela, že prestalo, ale ono sa, kurva jedna, vrátilo. A tak som ne len že unudená na smrť celou mojou tragickou existenciou (isteže preháňam a fabulujem, ale chcelo by sa vám čítať niečo čo znie príliš obyčajne??), ale ešte som aj nevyrovnaný singel. (Haha, hej, naschvál singel...veď viete, že som gramotná.) Vôbec sa mi nedarí nemyslieť na chalana. Keby aspoň nebol kompletne môj typ. Už vidím tie ubíjajúce hodiny strávené na jeho profile (vďakabohu to on nevidí, koľkokrát denne tam oxidujem, jedine že by mu teda Cukerburg zavolal), kým sa moja myseľ zmieri s neúspechom.

Milenci v skrini a iné

Dnešným deťom napadajú pri slove škola asociácie vhodné akurát pre Freuda. Okrem trápnych "zákaz mobilov" a "zákaz fajčenia" je tu vec, ktorú v mometálnom stredoeurópskom čase lajkuje 11 ľudí (ten status je tam podľa Facebooku presne 17 minút).
A to prosím "veľké prsia". Nebudem ďalej komentovať, lebo fakt neviem ako.

A potom je tu jeden cudzí status ktorý ma dostal a vôbec by nemal, tomu verte, že by teda nemal, mala by som ho prejsť a ani si nepovšimnúť, lebo je od jedného muža, ktorému už pekne dlho nepatrí moja pozornosť a proste už som za tým a blablabla...ale dostal ma a teraz mám v hlave a hrudi taký čudný pocit a vôbec sa mi to nepáči. Bože musím to stihnúť, kým sa mi vybije notebook, tak popojedem.

V živote som milovala len dvoch mužov (to je bieda aký nepomer je medzi láskou psychickou a fyzickou v mojom prípade...). A ten prvý z nich bol anglický Číňan (nič nehovorte, ani si nemyslite, mamu skoro jeblo, bol z takej skupinky čo tu bola na stag party...no jo). Ale on nebol ten ženích (to prišlo až neskôr, že rovno ženícha baliť), no a ja - mladá a blbá, akurát v maturitnom ročníku (znamená maturita zrelosť???) som s ním trošku riešila pred Charliesom (omg, to boli doby) a vlastne ani nič nebolo, lebo vtedy som ešte bola také neviniatko. (Takmer.)

A ja som sa zamilovala na prvý pohľad, proste na šupu, nikdy predtým ani potom sa mi to nestalo. A hovorila som si že aká som trúba, lebo zamilovať sa do chlapa ktorý si s vami užije, lebo si programovo prišiel užiť, že to neni dobrý nápad. No ale my sme si písali každý deň na nete a neviem ako to, ale on potom tvrdil že ma miluje a ja som ho milovala, úplne najviac, strašne a zničujúco (teda pre mňa) (patetické, ale pravdivé).
A bol tu, dvakrát a náš "vzťah" (či čo) trval asi pol roka a väčšinu času z toho som bola nešťastná, lebo mi chýbal.

Potom sa zrazu prestal ozývať, neodpisoval, bol taký čudný a jedného dňa už neodpísal (samo o sebe to bolo dosť divné, lebo neodpísal na chate - chápete, keď neodpíše na mail, ale vyjebať sa na to priamo online na chate je husté) a neodpísal ani nikdy už. (OMFJ, vidím ten slovosled, ale nestíham teraz rozmýšľať nad štylistikou.)
A ja som sa ešte pár mesiacov ubíjala, trápila, revala do vankúša, preklínala ho a myslela na to aké to bolo keď sme boli spolu (super, a aj tak som presvedčená že ma miloval, lebo to vidíte na očiach...aspoň si myslím). A pointa? Ten chlap sa na mňa síce vydrbal, ale nevymazal ma z fejsu. A ja už dávno nechodievam na jeho profil, aj keď pred pol rokom asi som tam zablúdila, iba tak a všimla som si že výrazne zredukoval zoznam friendov (zo 400 asi na 200) ale mňa nevymazal. (Nerozumiem.) (Ne že by som z toho vyvodzovala nejaké dôsledky.)
A ten chlap si nikdy nedáva statusy. Až dnes, po asi 4 rokoch mal status, že sa mu v júli narodí dieťa.

Un lupo cattivo

To som sa dneska naučila. Nič z frazeológie, ktorej štúdium som predstierala celučičký deň už od rána (t.j. od asi 11:00). Ale taliančinu nevynechám, okrem toho som teraz hovadsky motivovaná, lebo moja talianska láska si ma pripojila na fejsi, haha takže minimálne tri dni si užijem platonickú zamilovanosť. (Chacha.)
Navyše ten chlap je ešte viac sexi než som si ho pamätala, no povedzte. (Naraz mi stúpla motivácia jak sviňa.)
A dneska mi moja učka doniesla rozprávky, tak som sa naučila ako sa povie zlý vlk, sestriská (Popolušine), izbietka a črievička. No neni to popiči? No je.
Btw ten talian sa volá Piccinini, viete si predstaviť tie vtipy čo tu lietajú u nás doma a mama sa pýtala že a čo s ním bolo? A ja že ale nič. teda bolo, ale nič také, aby si sa musela báť o moju počesť. A mama - no neviem, keď je to Pičiníni.
A ešte dneska volačo dala, že keď ja sa furt len s nejakými Pičinínmi stretávam.
OMFJ, smejem sa. (Chantal mi práve oznámila že som nudná a blbá...to je tiež taký interný humor.)
Inak, moja matka ma dnes ráno poslala do prdele. Môžu toto vlastní rodičia???