Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.
A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.
Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.
(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!
A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)
To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.
Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.
Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.
pondelok 6. decembra 2010
Fear of the dark
Školské vyučko (viac-menej) úspešne, taliančina celkom úspešne za mnou a ešte jedno doučko predo mnou a pondelok mám z krku. Tieto pondelky to je smrť. Zmrdi robia všetko čo je v ich silách, aby ma každý týždeň načisto zničili a pripravili o nervy, vždy inou formou zloby. Dnes som nechcela byť zlá, ale proste je Mikuláš a to je pre nich znak, že poďme sa hrať na mobile. No prosííím???
Na druhej strane mi pochválili vlasy (mám znova svoj prirodzený fialový odtieň, ktorý za mesiac odrastie a zmyje sa) a ešte mi aj povedali že som krajšia než kadejaký fajčiar (no, mali sme malú debatu o škodlivosti fajčenia, kde som mudrovala aké je to nepekné, keď deti fajčia...koniec koncov si to fakt myslím, ale aj tak som sa cítila čudne, lebo ešte donedávna som sa podobným rečiam vysmievala). A potom bola reč aj o feťákoch ("Bol tu pán policajt a hovoril že ten dealer je taký hnusný, modrý, zelený a má chrasty a je odporný a chudý..." "Dealer asi nie, to akôr ten feťák, či?" "Ale to hovoril pán policajt...") a o FB a ja som sa modlila, aby sa nepýtali, či pijem alkohol, lebo by som musela klamať a povedať že len príležitostne (vlastne je to naozaj tak, akurát, že by som musela zamlčať ako často mávam príležitosť). Lebo oni nejsú na fejsi, lebo "to je hovadina". To je dobré, neviem odkiaľ majú tieto názory, myslela som si že tam sú nastúpení všetci krpci v pozore...tak asi až od určitého veku ich to chytá. Čo je tiež dobre.
Na taliančine som nebola tak vymletá ako obyčajne a to som sa ešte furt poriadne neučila slovíčka, čo v preklade znamená že vlastne takmer vyhadzujem prachy von oknom a presne to neznášam na vlastných žiakoch...ale ja už začnem.
Najhoršia, alebo najdesivejšia alebo neviem aká vec je toto. Mala som hrozný sen. Zobudila som sa normálne vystresovaná, nevyspatá, proste od hrôzy, viete, ako keď sa vám sníva niečo fakt príšerné a keď sa zobudíte, chvíľu vám trvá, kým zistíte že fakt to bol len sen a môžete si vydýchnuť. Samo o sebe je to ale dosť zlé. Ten sen teda.
Snívalo sa mi totiž, že som mala dieťa. Neviem kde sme boli, ale bola som tam ja, mama a moje dieťa a neviem ani poradie týchto udalostí, ale aspoň vám vymenujem čo sa dialo. Tak za prvé, bola to dcéra, čomu som sa hrozne potešila (v tom sne akože), lebo ja chcem dcéru. No a proste to si pamätám, ten pocit (neviem či som vôbec niekedy v živote mala taký živý sen...), ako strašne mi odľahlo, že to neni syn. A chcela som ju pomenovať Koralina (to sa tiež zakladá na realite) a typicky samosersky som sa rozčuľovala dopredu, že ak mi to na matrike nedovolia, to ešte uvidia aký tam spravím cirkus.
A to dieťa bolo fakt krásne (to sú stále dojmy zo sna) a cítila som k nemu ohromnú lásku (hovorím si, že hádam keď budem mať vlastné deti, tak ich asi aj budem mať rada, ale inak deti nemusím a čím dlhšie učím na ZŠ, tým menej ich musím, priam až nemôžem). Bolo to ešte bábo, teda. No a teraz tá hrozná vec. Celý sen som pri ňom sedela a strašne som plakala, že som si zničila život a že už nič nebude ako predtým a ako som mohla byť taká sprostá (ehm, samozrejme to bolo nemanželské dieťa bohvie od koho...) a proste ten hrozný pocit, že celý môj život je už v piči a že nič dobré ma nečaká, to nezabudnem. Tak som sedela pri decku, revala som a ono keď ma videlo, tak revalo tiež a ja že ty neplač a ono plakalo ďalej ale potom prestalo.
A bolo smädné, tak som šla do kuchyne, kde bola moja mama (a myslím, že ani nepovedala nič v zmysle že "ja som ti hovorila") a nalievala som do poldecáka (!!!) vodu z vodovodu a to som dávala tomu decku piť a ono na to povedalo že ok. Neviem v ktorej časti som sa presne zobudila, ale chvíľu som rozmýšľala, že dopiče dopiče, čo som to spravila, veď ja nechcem deti. A potom som si uvedomila, že to bol len sen. A zostala som z neho dosť rozbabraná. Neviem totiž, čo to má znamenať a že či je horšie keby som mala decko, alebo to, akú hrôzu som mala zo samotného toho faktu. Lebo to bol tak intenzívny pocit strachu, aký mávam vo sne málokedy, napríklad naposledy, keď sa mi snívalo, že ma chytili esesáci. (Hej, aj také sa mi občas sníva...nemôže sa mi boháča aspoň občas snívať praobyčajný erotický sen??? Ako iným?? Mne sa musí snívať o deťoch a fašistoch??)
Nechápem to a doteraz mám ešte tak trochu strach, že by sa to fakt mohlo stať. Bože. Bože to ne.
Na druhej strane mi pochválili vlasy (mám znova svoj prirodzený fialový odtieň, ktorý za mesiac odrastie a zmyje sa) a ešte mi aj povedali že som krajšia než kadejaký fajčiar (no, mali sme malú debatu o škodlivosti fajčenia, kde som mudrovala aké je to nepekné, keď deti fajčia...koniec koncov si to fakt myslím, ale aj tak som sa cítila čudne, lebo ešte donedávna som sa podobným rečiam vysmievala). A potom bola reč aj o feťákoch ("Bol tu pán policajt a hovoril že ten dealer je taký hnusný, modrý, zelený a má chrasty a je odporný a chudý..." "Dealer asi nie, to akôr ten feťák, či?" "Ale to hovoril pán policajt...") a o FB a ja som sa modlila, aby sa nepýtali, či pijem alkohol, lebo by som musela klamať a povedať že len príležitostne (vlastne je to naozaj tak, akurát, že by som musela zamlčať ako často mávam príležitosť). Lebo oni nejsú na fejsi, lebo "to je hovadina". To je dobré, neviem odkiaľ majú tieto názory, myslela som si že tam sú nastúpení všetci krpci v pozore...tak asi až od určitého veku ich to chytá. Čo je tiež dobre.
Na taliančine som nebola tak vymletá ako obyčajne a to som sa ešte furt poriadne neučila slovíčka, čo v preklade znamená že vlastne takmer vyhadzujem prachy von oknom a presne to neznášam na vlastných žiakoch...ale ja už začnem.
Najhoršia, alebo najdesivejšia alebo neviem aká vec je toto. Mala som hrozný sen. Zobudila som sa normálne vystresovaná, nevyspatá, proste od hrôzy, viete, ako keď sa vám sníva niečo fakt príšerné a keď sa zobudíte, chvíľu vám trvá, kým zistíte že fakt to bol len sen a môžete si vydýchnuť. Samo o sebe je to ale dosť zlé. Ten sen teda.
Snívalo sa mi totiž, že som mala dieťa. Neviem kde sme boli, ale bola som tam ja, mama a moje dieťa a neviem ani poradie týchto udalostí, ale aspoň vám vymenujem čo sa dialo. Tak za prvé, bola to dcéra, čomu som sa hrozne potešila (v tom sne akože), lebo ja chcem dcéru. No a proste to si pamätám, ten pocit (neviem či som vôbec niekedy v živote mala taký živý sen...), ako strašne mi odľahlo, že to neni syn. A chcela som ju pomenovať Koralina (to sa tiež zakladá na realite) a typicky samosersky som sa rozčuľovala dopredu, že ak mi to na matrike nedovolia, to ešte uvidia aký tam spravím cirkus.
A to dieťa bolo fakt krásne (to sú stále dojmy zo sna) a cítila som k nemu ohromnú lásku (hovorím si, že hádam keď budem mať vlastné deti, tak ich asi aj budem mať rada, ale inak deti nemusím a čím dlhšie učím na ZŠ, tým menej ich musím, priam až nemôžem). Bolo to ešte bábo, teda. No a teraz tá hrozná vec. Celý sen som pri ňom sedela a strašne som plakala, že som si zničila život a že už nič nebude ako predtým a ako som mohla byť taká sprostá (ehm, samozrejme to bolo nemanželské dieťa bohvie od koho...) a proste ten hrozný pocit, že celý môj život je už v piči a že nič dobré ma nečaká, to nezabudnem. Tak som sedela pri decku, revala som a ono keď ma videlo, tak revalo tiež a ja že ty neplač a ono plakalo ďalej ale potom prestalo.
A bolo smädné, tak som šla do kuchyne, kde bola moja mama (a myslím, že ani nepovedala nič v zmysle že "ja som ti hovorila") a nalievala som do poldecáka (!!!) vodu z vodovodu a to som dávala tomu decku piť a ono na to povedalo že ok. Neviem v ktorej časti som sa presne zobudila, ale chvíľu som rozmýšľala, že dopiče dopiče, čo som to spravila, veď ja nechcem deti. A potom som si uvedomila, že to bol len sen. A zostala som z neho dosť rozbabraná. Neviem totiž, čo to má znamenať a že či je horšie keby som mala decko, alebo to, akú hrôzu som mala zo samotného toho faktu. Lebo to bol tak intenzívny pocit strachu, aký mávam vo sne málokedy, napríklad naposledy, keď sa mi snívalo, že ma chytili esesáci. (Hej, aj také sa mi občas sníva...nemôže sa mi boháča aspoň občas snívať praobyčajný erotický sen??? Ako iným?? Mne sa musí snívať o deťoch a fašistoch??)
Nechápem to a doteraz mám ešte tak trochu strach, že by sa to fakt mohlo stať. Bože. Bože to ne.
nedeľa 5. decembra 2010
Be aggressive!
Je tu nuda jak sviňa a na mňa došla jedna z tých ponurých nálad. Je to kvôli zime. Ja som v zime vždy nešťastná a všetko mi ide na nervy, proste to je tým že na mňa nesvící slunko a kombinovaný žiarič vôbec nepomáha. Ja neviem, mala by som sa odsťahovať do tepla, lebo zbesniem. A aj ostatní, zo mňa.
Vraj priveľa nadávam na fejsi. Mne sa ani nezdá, ale kto vie...a to tvrdia ľudia čo vôbec nečítajú tento blog. No.
Ale ja veľa nadávam všeobecne, lebo to je také pôžitkárske nadávanie a to ma baví. Zostávam nepochopená, ach smutné. Aj tak si myslím že som na tom lepšie než iní. Niektorí z môjho FB-zoznamu si tam vycapia svoje fotky v spodnom prádle, v plavkách hore bez, v tangáčoch a búhví čo ešte. Tak ja radšej zostanem pri svojich pičungoch. Jediný koho by to mohlo ohroziť je môj 14-ročný bratranec...a veru som presvedčená že on nadáva tiež, akurát pred nami si to ešte nedovolí, čomu sa dosť čudujem, keďže nás počúva.
A konec, idem kukať telku. Majte sa a nenadávajte, vraj sa to nehodí. Nechajte to mne, lebo môjmu imidžu už fakt nič neublíži, hlbšie už neklesnem. Chacha.
Vraj priveľa nadávam na fejsi. Mne sa ani nezdá, ale kto vie...a to tvrdia ľudia čo vôbec nečítajú tento blog. No.
Ale ja veľa nadávam všeobecne, lebo to je také pôžitkárske nadávanie a to ma baví. Zostávam nepochopená, ach smutné. Aj tak si myslím že som na tom lepšie než iní. Niektorí z môjho FB-zoznamu si tam vycapia svoje fotky v spodnom prádle, v plavkách hore bez, v tangáčoch a búhví čo ešte. Tak ja radšej zostanem pri svojich pičungoch. Jediný koho by to mohlo ohroziť je môj 14-ročný bratranec...a veru som presvedčená že on nadáva tiež, akurát pred nami si to ešte nedovolí, čomu sa dosť čudujem, keďže nás počúva.
A konec, idem kukať telku. Majte sa a nenadávajte, vraj sa to nehodí. Nechajte to mne, lebo môjmu imidžu už fakt nič neublíži, hlbšie už neklesnem. Chacha.
piatok 3. decembra 2010
Váš blogový príspevok sa úspešne publikoval!
Menštruujúca žena má právo povedať nie nejakému bezvýznamnému priebežnému testu. Však. Vôbec som tam nešla a tvárim sa že sa nič nedialo. On to nebral nikdy tragicky keď ste k nemu nedošli na test. Teda priebežný. Jebááááť.
Hlavne sa musím jebať pre nejaké sklo do našej chladničky lebo jedno sa nám rozbilo (voláka polička či čeho) a naše si spokojne odfrčali a mne nehali 5-eurofku na stole že "veľmi by si ma tým potešila, keby si tam zbehla". Oznámila som im že to je jasné citové vydieranie lebo teraz tam fakt musím ísť a boha, nechce sa mi v tej zime. Chce sa mi spať, musím si pred tým žúrom trochu oddýchnuť, keď som sa už včera do nociučila vysedávala na nete...
Hlavne sa musím jebať pre nejaké sklo do našej chladničky lebo jedno sa nám rozbilo (voláka polička či čeho) a naše si spokojne odfrčali a mne nehali 5-eurofku na stole že "veľmi by si ma tým potešila, keby si tam zbehla". Oznámila som im že to je jasné citové vydieranie lebo teraz tam fakt musím ísť a boha, nechce sa mi v tej zime. Chce sa mi spať, musím si pred tým žúrom trochu oddýchnuť, keď som sa už včera do noci
štvrtok 2. decembra 2010
Pre veľký úspech ešte raz
Je zábavné sledovať svoje štatistiky. Ak je to naozaj pravda, môj blog sa zobrazil za posledný mesiac keď ľudia zadali:
- co je dobre toho je malo
- daktr help (nerozumiem)
- ecka ecka koks koks (???)
- hovrime o kokot (treba sa o tom rozprávať...pravda)
- kde kupim lsd? (zase raz...)
- playboy uši (len oči otváram)
- playboy ušká
- sexe (kto hľadá info o sexe v tvare sexe???)
- som taky dojebani z robaty jak este nigdi (smejem sa)
- strašne tvrdá trtkačka (nekomentujem)
Kokociny, pučaciny a iné kľúčové slová
Ak ste si mysleli, že v tom medzičase som sa niečo naučila, tak omyl. Ani hovno. Prečítala som si tie trápne poznámky (ó áno, slová ako bytka, zahambujúca porážka a ranný novovek...ale nemám sa čo sťažovať, keď si sama nepíšema potom si musím poznámky kopírovať, tak mi treba). (Tie poznámky vypadajú ako kolektívna práca policajného zboru z Horného Sŕnia.)
Tak prečítala som si to raz, ale ešte predtým som zežrala válov krupičnej kaše (no, ne až tak veľa jak inokedy, možno pol válova) s kilom cukru (týmto sa zbavujem veškerej zodpovednosti, moje hormóny si robia čo chcú a keď raz chcú žrať...). Potom som si robila pedikúru (honosný názov, vlastne som sa špárala v nechtoch na nohách, mám taký jeden paznecht, čo mám už asi tak 4 roky a asi mi zostane - to keď sa trepete na hrad v lodičkách, veľká chyba a zaplatila som za ňu palcom na nohe. Hm... Každopádne neviem, načo je dobré si v zime pilníkovať nechty na nohách keď neni šanca že to niekto uvidí...ale je to lepšie než ranný novovek) a ešte som si písala denníček...ahá...to som chcela. Chcem sa s vami podeliť o dnešný záznam, lebo ten je taký všeobecný.
Spravila som taký malý zoznam (priam až mini) (no, len najzákladnejšie veci, je dobré ho ešte upgradovať) čo by mal mať chlap.
Ideálny muž:
Inak tohto chlapa keď stretnete, mu povedzte že ho čakám, ne že mi ho zbalíte! Hehe...
Tak prečítala som si to raz, ale ešte predtým som zežrala válov krupičnej kaše (no, ne až tak veľa jak inokedy, možno pol válova) s kilom cukru (týmto sa zbavujem veškerej zodpovednosti, moje hormóny si robia čo chcú a keď raz chcú žrať...). Potom som si robila pedikúru (honosný názov, vlastne som sa špárala v nechtoch na nohách, mám taký jeden paznecht, čo mám už asi tak 4 roky a asi mi zostane - to keď sa trepete na hrad v lodičkách, veľká chyba a zaplatila som za ňu palcom na nohe. Hm... Každopádne neviem, načo je dobré si v zime pilníkovať nechty na nohách keď neni šanca že to niekto uvidí...ale je to lepšie než ranný novovek) a ešte som si písala denníček...ahá...to som chcela. Chcem sa s vami podeliť o dnešný záznam, lebo ten je taký všeobecný.
Spravila som taký malý zoznam (priam až mini) (no, len najzákladnejšie veci, je dobré ho ešte upgradovať) čo by mal mať chlap.
Ideálny muž:
- je brutálny jebač (to bez debaty)
- je verný a spoľahlivý
- je zodpovedný ale nepreháňa to (lebo ja nejsom ani za mak...tak aspoň trochu by mohol byť)
- má dobrý vkus (ale to je jasné, ak s vami už chodí)
- je rozhľadený a inteligentný (a nemá IQ šumiacej trávy, mrazenej tresky, pána prezidenta SR, alebo voľačoho podobného)
- má ručnú prácu ako gitarista z populárnej skupiny (olala...ako Hamburger. To vám bylo něco)
- a jazykové schopnosti minimálne ako lover (čo už...týmto sa navždy zapísal do...no, do análov zrovna ne, ale chápeme sa)
- netrčí v práci 24/7
- rád cestuje a vezme vás niekam kde ste ešte neboli (furt čakám kedy ma niekto vezme do Brúg)
- robí pre vás prekvapenia (hocijakého druhu)
- vie ako vyzerá vysavač a neváha ho použiť
- delí sa s vami pri umývaní riadu
- vie variť (ne, nemyslím špagety a čaj)
- rád číta knihy
- vie niečo čo vy ne a čo by vás mohol naučiť
- a vie niečo umelecké, dajme tomu (akože fotenie alebo kreslenie alebo hrá na nástroj)
- nie je ajťák! (NE NE a NE)
- ale trochu sa v compoch vyzná, aby vám vedel poradiť, keď budete na nervy z kokotizmu Billa Gatesa
- občas sa s vami porádne sundá pod obraz
- niekedy vám spraví raňajky do postele
- nežiarli (fuj, je to nechutné)
- neni podpapučník a je rozhodný a chlapský (sem sa ráta aj primeraný egoizmus po akom každá tajne túžime - veď viete, keď má drzosť po sexe vám oznámiť že on vie že to bolo dobré :D)
- má taký TEN pohľad
- má zmysel pre nekorektný humor
- vie masírovať (alebo je aspoň ochotný to robiť)
Inak tohto chlapa keď stretnete, mu povedzte že ho čakám, ne že mi ho zbalíte! Hehe...
I just don´t know what to do with myself
Deti moje, nejaká som unavená a to sa ešte musím učiť na zajtrajší priebežný test (nevadí že je v posledný deň semestra, nevadííííííííííííííííííííí). Nechce sa mi ani kokot (a teraz vážne, keby sa vedľa mňa zjavil náruživý muž so žiadostivým pohľadom, asi by som ho poprosila o masáž a v strede by som zaspala) a ne učiť sa z cudzích poznámok o stredoeurópskom priestore v ranom novoveku (boha a neznášam keď niekto napíše ranný novovek, prosím vás, šak to bolo kedy...ešte aj študenti histórie ktorí si to zapísali majú s tým problémy...kks, a to si hovoria univerzitní študenti, kopať kanály by som to posielala...ani na študyjnom akože samozrejme študijnom...ale ja už som unavená...trapas! sa neštítia napísať ranný. Neviem kedy bol ranný novovek, ale viem, že z toho skúška určite nebude.)
A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.
Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).
Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.
Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.
Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)
Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)
A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.
Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).
Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.
Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.
Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)
Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)