mysicka_12) all: prečo chcu seci chalani len blondinky a nikto nechce brunetky realistky hmm?? prvy traja co mi napisu budu moc somnou chodit ak budu stet od 15 do 17 jedneho si zvas viberem nitra surany alebo nove zamky
Ja neviem vôbec, či toto potrebuje ešte komentár. V rámci prípravy na obhajobu chatujem na pokeci, ted auž som dochatovala, lebo ma nudili a zistila som čo...že na pokeci sa to hemží týpkami a babenkami a všetci do jedného sú softies.
Fuj.
Jednému som tlačila do hlavy že sa budeme frajeriť a bozkávať cez sáčok a n potom polhodinu riešil, prečo cez sáčok a ja že šak sliny fúúúúj a on že ty si nejaká divná.
Prosím, ja???
sobota 8. mája 2010
štvrtok 6. mája 2010
Krátke správy dňa (vlastne dlhé)
Drahé dámy...ako by som začala.
Hej hej, ten nasratý post od minula, nuž, tak s loverom sme ešte stále pohádaní...teda, čo znamená pohádaní, on je zo mňa sklamaný a ja som nasratá jak sto trpaslíkov. A chce sa so mnou stretnúť a ja som mu odpisovala dosť odporne (ale jasné, že nakoniec sa s ním stretnem, lebo som čo? Chudera. Teda ne, mám jeho veci. To je to, treba ich vrátiť, keď ho mám nadobro vymazať zo svojho úbohého kuracieho života, potom sa môžem aj naďalej slobodne báť Arabov a nikto mi nepovie že som rasista a slotovec. Koniec úvahy.) takže pochopil, že som naštvaná. Povedal, že tak sa teda nestretnime, ja som sa len slušne spýtal. (Pcha!)
A ja že - ale stretnime (no, nehovorím?), ale veď ty si vyhlasoval že už ma nemôžeš ani vidieť. A blablabla, typické kecy. Som zvedavá, čo mi chce ešte povedať.
Ďalej, čo sa týka štátnic, moje vedomosti sú mizerné a užl en dúfam, že budem ma šťastie, keď už mám najhoršiu možnú komisiu akú si viem predstaviť. Ehm. Plus, dnes som dostala posudky k práci, celkom dobré, keď sa to tak vezme. A otázka na diskusiu, že porovnanie slovenského a nemeckého chatu. Ohahahaaaa, ja ale o slovenskom chate neviem ani holý kokot, naposledy som po slovensky chatovala na základke, keď bol chat novinka a ja som mala nejaký sweet nick (no dobre, priznávam sa...bolo to biela.cica, nechajte si tie poznámky, moja kamoška bola totiž cierna.cica...chápete...ale dobre. Každý sme mali raz 15, je to trápne, ľuďom by sa to nemalo stávať, ale čo sa dá robiť.) a tešila som sa keď mi písali týpci. Teraz mám stodvadsať rokov (približne tak sa cítim, keď idem v dopravnom prostriedku s nejakou mládežou, ale zase sa teším, že nemusím chlastať na Gotku, lebo mňa veru z baru nevyhodia, keďže už som plnoletá) a týpkov nemôžem vystáť, ani babenky.
Ale babenky mi nikdy nepísali. No a predstava že sa mám seriózne nechať dve hodiny namotávať niekým na pokeci (dr.love alebo mambo-nr-5...nuž) sa mi teda nepozdáva. Teda, keď už sa nechávam namotávať, tak zásadne cudzincami, jasné?
To preto, že v cudzom jazyku vám tie internetové jazykové prostriedky neprídu tak nekonečne trápne, totiž, po čase hej, ale nie až tak ako otázky typu "aký si mala dníček" (aaarrgggghh...vraždím, toto by muži nikdy nemali vysloviť, ani napísať, ani si to myslieť), alebo nejaké zdrobneliny a "ajoj, pleco ma nEmAs LaD" (lebo si piča, čo nevie písať...). No, tak ale pred porotou asi nemôžem naozaj povedať čo si o tom myslím, takže budem kaliť vodu a rozprávať hmlisto a obšírne o tom, ako slovenčina postráda inflektívy, a že anglicizmy sa u nás nepresadzujú až do takej miery (ale to je len môj osobný odhad, možno presadzujú)...fúúú...inak minule som čítala v SME taký oný, tentoček, že slovenčina skľavela (panebože, editor fakt pozná toto slovo? Asi skapem...ale piču ani kokot nepozná a podčiarkuje, no teda) pod vplyvom hnusných anglicizmov a puristi navrhujú nasledovné ekvivalenty. Akurvát, že si už nijaké nepamätám, okrem toho, že egreš sa nemá hovoriť egreš, ale nádrbeľka. No, tak teda nádrbeľka, dala by som si nejakú.
Zabudla som, o čom som vám chcela poreferovať. Aha no a ja teraz sedím na maminom notebooku (haha, teda ne na ňom, to už by bol na kašu, ja nie som nijaká mušia váha, hahaha) a píšem chujády a mama pred chvíľou povedala (to bola historická chvíľa, aj som jej to povedala, že "mami, toto je historická chvíľa"...
klamem, nepovedala, ale znie to tu tak dobre a je to smiešne a neviem kto to tak písal, lebo ja síce veľa čítam ale zas nie až tak veľa a hlavne si nič nepamätám) že radšej by som mala chatovať. Chápete toto? Túto iróniu najväčšiu na svete? Že mňa vlastný rodič posiela na pokec, takpovediac. Hahaha. Vlastne, chacha.
Inak, ešte toto. Nám pred asi hodinou vyrazilo poistky, teda sestra vyrazila, lebo mala plné ruky, tak zapínala svetlo hlavou a nejak to proste nezvládlo to oné a vyondialo sa to. (Úúúúha, jazykovú kultúru mám jak riť).
A vypadli poistky, vypadol prúd a všade tma a temnota (keby sme boli metláci, možno by sme sa tešili, ale môj otec je zeppeliňák a tak sa strašne naježil, lebo práve voľačo sťahoval z netu). No, všetko teda stíchlo, okrem tohto notebooku a môjho otca, ktorý semtexoval a behal tu jak naspeedovaná veverička a zúril. A že či nevieme zapínať svetlo a že či vieme čo sa deje vnútri vypínača. A moja sestra maturuje z fyziky, tak začala splietať niečo o napätí a elektrónoch a vodičoch a otec aj tak nerváčil, lebo o elektrónoch nevie nič. (Si skromne myslím.)
Potom sme všetky tri (aj ja a mama) museli nastúpiť a pozrieť si názornú ukážku toho, ako sa zapína svetlo (jedenkrát zapol a vypol a pýtal sa, či sme pochopili a že vraj nemáme ten vypínač škrabkať jak kocúra. Hej, nesmejte sa, on to myslel vážne, my vždy musíme pozorne počúvať a on vždy prednáša...). Potom nám urobil názornú prehliadku ističov a poistných skríň (volá sa to tak vôbec???) a ukazoval nám, čo treba robiť keď vypadnú poistky. (A to sa ani ten drbnutý kolotočár nenapojil na našu rozvodovú skriňu, chacha...to je citát z Horkýže, poznáte?)
Tak on chodil po dome a my za ním, ako husí sprievod. Na konci, keď vysvetľoval, stál v obývačke, mama so sestrou na chodbe a ja na schodoch. Takže on nás nevidel poriadne, teda mamu nevidel, lebo sa opierala o stenu. A strašne sa smiala a držala si ústa a otáčala sa k stene aby ju nebolo počuť. A ja už som aj tak mala na mále, ale keď som ju videla tak som vyprskla a potom aj Chantal a vtedy foter - čo sa tam chechtáš??
Proste komédia, tak to u nás chodí. Hahaha, bože, také vtipnosti o takejto hodine. A už je pol 11 a ja by som sa mala pratať kade ľahšie, poza pec aj dvermi ako sova na tanec (inak, aj mne sa velice páči slovo demikát, keď už sme pri tom). Bolí ma kurevsky chrbát. Ale o tom inokedy.
Dneska som ani na Osviští nezablúdila a na hodinu som došla o dvadsať minút skorej a chlapec hovorí, že keby si došla pred piatimi minútami, bol by som bol ešte vo vani. Ďakujem pekne za info, nepotrebujem vedieť všetko, nie je to môj typ, zostane len pri nemčine...okrem toho, teba si drať kožu prácou a nie jebaním na stole, ako mi minule vysvetlila Chantal. A jebaniu na stole zrejme odzvonilo, keďže lover je presvedčený že som hnusný rasista a s takými sa netreba ani za ruku držať a tobôž ne im niečo niekam strkať, či ako sa to vlastne robí.
Jaj, sorry, nechala som sa uniesť, ale viete, to len preto (hach, medzi nami dievčatami), že už zase na mňa ide to obdobie škrabania stien a nemám si kde vybiť energiu a ja neobľubujem šport nejako extra, najradšej sex a chápete, zasa sme tam kde sme boli, rasisti si nezaslúžia sex (haha jedine keď chcú plodiť bielych synov čo budú na futbale vyhukovať na černochov že huhuhu či čo).
A kde som to? Jaj, aha jasné (boháča, ja stále musím hovoriť veci ako jasné, v podstate a vlastne a ešte sa mi to aj páči a moja najlepšia veta vôbec je "alebo vlastne proste čo ja viem". Aspoň myslím, že to tak bolo.), ide o to, že chlapec, przniteľ nemčiny (a on ju vlastne až tak neprzní, zasa mu krivdím) bol vyvoňaný (celkom dobrá vôňa, uznávam, ale aj tak ma dostáva najviac Hugo Boss...no hej hej, toho má lover) a vyfešákovaný, tak som si hovorila, snáď sa mu nepáčim. No, ja som strašne namyslená, čo sa tohto týka, lebo ja mám hocikedy pocit že ma niekto balí a nakoniec vysvitne, že nebalí (aj keď možno niekedy aj balí, ale potom sa rozhodne inak a prestane s tým, takže nakoniec nijaké riziko nehrozí).
A jasné (už je to tu zas) že si myslím, že sa mu páčim, ale teda dúfam že ne až natoľko, aby v tejto veci niečo podnikol. Eh, navyše, ja sa tiež obliekam sexi a chodím ho učiť v minisukni (poprípade dnes ešte aj v leopardích legínach) ale to len preto, že teraz cez skúškové, či čo to vlastne mám, nikam nechodím a nemám sa kam obliecť, tak sa chňápem každej príležitosti. A ja vlastne vždy vyzerám dobre (no haha, okrem toho, keď vyzerám zle...), teda vždy sa nahodím a občas aj namaľujem (ale zas rozhodne ne len kvôli jednému doučku, to nikdy) a to už stojí za to.
A potom sa lover na mňa kuká a pýta sa, že to čo mám na sebe keď idem doučovať (aha, tie kurvovské podkolienky, hm dlho som ich nevidela, ktovie kde skončili, niekde v praní asi) a že sa ofenzívne obliekam. Lebo kým som ho len doučovala a nespávali sme spolu tak mu vôbec nevadilo, že stále nosím len krátke sukne (ale bolo to v lete a trvalo to asi len týždeň, lebo my sme dosť rýchlo preskočili všetky fázy a zo žiaka sa stal lover a ja som...no, pani učteľka), ale teraz keď aj inokedy som oháknutá, než len s ním, tak už sa vypytuje jak eštebák. Ale zrejme už nebude, lebo som rasista. Ehm. Takže mu bude jedno, kde budem štetkovať a v čom.
Chlap jeden zasraný.
Koniec. Koniec hentej časti, už neni čo dodať. Ale ešte chcem niečo iné. Keď som šla späť na správnu stranu rieky (hihihi, pardoooon), v buse oproti mne stál mladý pankáč. Stáli sme v kolotoči (dúfam že viete čo je kolotoč) a on mal asi tak 16 a bol to pankáč a strašne bol proti systému (si myslím) lebo pil Corgoňa z plechovky priamo v buse (a tohle je u nás zakázaný...víme, pitie na verejnosti. Inak, Nemci to majú povolené, ale o tom inokedy.) a to je už jaká rebélia.
A stál rozkročený, jak správny chlap a mal strašne dobromyseľnú tvár. (Prosím, to musíte tak mäkko vysloviť, že dobromyseĽnú, lebo to je strašne smiešne slovo, len si to povedzte nahlas!)
Ale stál, drsný postoj, taký hrozne uvoľnený, proste frikulín (free cool in, víme) a držal tú plechovku. A pozeral sa na mňa (lebo ja som cool a mala som krátku sukňu a bundu s odznakmi a vôbec, ja som Miazga otec). A pozeral na mňa vždy dlhšie než je normálne, tak sa nám občas stretli pohľady a on sa tváril tak sebavedomo ako muž, ktorý vie, že je alfasamec a proste neni nad neho a všetky ženy ho chcú. Len mal asi 16, všakže.
Haha, bolo mi to hrozne smiešne, tak som sa usmievala popod fúz, aj keď nijaký fúz nemám.
No a to je konec přátelé.
Hej hej, ten nasratý post od minula, nuž, tak s loverom sme ešte stále pohádaní...teda, čo znamená pohádaní, on je zo mňa sklamaný a ja som nasratá jak sto trpaslíkov. A chce sa so mnou stretnúť a ja som mu odpisovala dosť odporne (ale jasné, že nakoniec sa s ním stretnem, lebo som čo? Chudera. Teda ne, mám jeho veci. To je to, treba ich vrátiť, keď ho mám nadobro vymazať zo svojho úbohého kuracieho života, potom sa môžem aj naďalej slobodne báť Arabov a nikto mi nepovie že som rasista a slotovec. Koniec úvahy.) takže pochopil, že som naštvaná. Povedal, že tak sa teda nestretnime, ja som sa len slušne spýtal. (Pcha!)
A ja že - ale stretnime (no, nehovorím?), ale veď ty si vyhlasoval že už ma nemôžeš ani vidieť. A blablabla, typické kecy. Som zvedavá, čo mi chce ešte povedať.
Ďalej, čo sa týka štátnic, moje vedomosti sú mizerné a užl en dúfam, že budem ma šťastie, keď už mám najhoršiu možnú komisiu akú si viem predstaviť. Ehm. Plus, dnes som dostala posudky k práci, celkom dobré, keď sa to tak vezme. A otázka na diskusiu, že porovnanie slovenského a nemeckého chatu. Ohahahaaaa, ja ale o slovenskom chate neviem ani holý kokot, naposledy som po slovensky chatovala na základke, keď bol chat novinka a ja som mala nejaký sweet nick (no dobre, priznávam sa...bolo to biela.cica, nechajte si tie poznámky, moja kamoška bola totiž cierna.cica...chápete...ale dobre. Každý sme mali raz 15, je to trápne, ľuďom by sa to nemalo stávať, ale čo sa dá robiť.) a tešila som sa keď mi písali týpci. Teraz mám stodvadsať rokov (približne tak sa cítim, keď idem v dopravnom prostriedku s nejakou mládežou, ale zase sa teším, že nemusím chlastať na Gotku, lebo mňa veru z baru nevyhodia, keďže už som plnoletá) a týpkov nemôžem vystáť, ani babenky.
Ale babenky mi nikdy nepísali. No a predstava že sa mám seriózne nechať dve hodiny namotávať niekým na pokeci (dr.love alebo mambo-nr-5...nuž) sa mi teda nepozdáva. Teda, keď už sa nechávam namotávať, tak zásadne cudzincami, jasné?
To preto, že v cudzom jazyku vám tie internetové jazykové prostriedky neprídu tak nekonečne trápne, totiž, po čase hej, ale nie až tak ako otázky typu "aký si mala dníček" (aaarrgggghh...vraždím, toto by muži nikdy nemali vysloviť, ani napísať, ani si to myslieť), alebo nejaké zdrobneliny a "ajoj, pleco ma nEmAs LaD" (lebo si piča, čo nevie písať...). No, tak ale pred porotou asi nemôžem naozaj povedať čo si o tom myslím, takže budem kaliť vodu a rozprávať hmlisto a obšírne o tom, ako slovenčina postráda inflektívy, a že anglicizmy sa u nás nepresadzujú až do takej miery (ale to je len môj osobný odhad, možno presadzujú)...fúúú...inak minule som čítala v SME taký oný, tentoček, že slovenčina skľavela (panebože, editor fakt pozná toto slovo? Asi skapem...ale piču ani kokot nepozná a podčiarkuje, no teda) pod vplyvom hnusných anglicizmov a puristi navrhujú nasledovné ekvivalenty. Akurvát, že si už nijaké nepamätám, okrem toho, že egreš sa nemá hovoriť egreš, ale nádrbeľka. No, tak teda nádrbeľka, dala by som si nejakú.
Zabudla som, o čom som vám chcela poreferovať. Aha no a ja teraz sedím na maminom notebooku (haha, teda ne na ňom, to už by bol na kašu, ja nie som nijaká mušia váha, hahaha) a píšem chujády a mama pred chvíľou povedala (to bola historická chvíľa, aj som jej to povedala, že "mami, toto je historická chvíľa"...
klamem, nepovedala, ale znie to tu tak dobre a je to smiešne a neviem kto to tak písal, lebo ja síce veľa čítam ale zas nie až tak veľa a hlavne si nič nepamätám) že radšej by som mala chatovať. Chápete toto? Túto iróniu najväčšiu na svete? Že mňa vlastný rodič posiela na pokec, takpovediac. Hahaha. Vlastne, chacha.
Inak, ešte toto. Nám pred asi hodinou vyrazilo poistky, teda sestra vyrazila, lebo mala plné ruky, tak zapínala svetlo hlavou a nejak to proste nezvládlo to oné a vyondialo sa to. (Úúúúha, jazykovú kultúru mám jak riť).
A vypadli poistky, vypadol prúd a všade tma a temnota (keby sme boli metláci, možno by sme sa tešili, ale môj otec je zeppeliňák a tak sa strašne naježil, lebo práve voľačo sťahoval z netu). No, všetko teda stíchlo, okrem tohto notebooku a môjho otca, ktorý semtexoval a behal tu jak naspeedovaná veverička a zúril. A že či nevieme zapínať svetlo a že či vieme čo sa deje vnútri vypínača. A moja sestra maturuje z fyziky, tak začala splietať niečo o napätí a elektrónoch a vodičoch a otec aj tak nerváčil, lebo o elektrónoch nevie nič. (Si skromne myslím.)
Potom sme všetky tri (aj ja a mama) museli nastúpiť a pozrieť si názornú ukážku toho, ako sa zapína svetlo (jedenkrát zapol a vypol a pýtal sa, či sme pochopili a že vraj nemáme ten vypínač škrabkať jak kocúra. Hej, nesmejte sa, on to myslel vážne, my vždy musíme pozorne počúvať a on vždy prednáša...). Potom nám urobil názornú prehliadku ističov a poistných skríň (volá sa to tak vôbec???) a ukazoval nám, čo treba robiť keď vypadnú poistky. (A to sa ani ten drbnutý kolotočár nenapojil na našu rozvodovú skriňu, chacha...to je citát z Horkýže, poznáte?)
Tak on chodil po dome a my za ním, ako husí sprievod. Na konci, keď vysvetľoval, stál v obývačke, mama so sestrou na chodbe a ja na schodoch. Takže on nás nevidel poriadne, teda mamu nevidel, lebo sa opierala o stenu. A strašne sa smiala a držala si ústa a otáčala sa k stene aby ju nebolo počuť. A ja už som aj tak mala na mále, ale keď som ju videla tak som vyprskla a potom aj Chantal a vtedy foter - čo sa tam chechtáš??
Proste komédia, tak to u nás chodí. Hahaha, bože, také vtipnosti o takejto hodine. A už je pol 11 a ja by som sa mala pratať kade ľahšie, poza pec aj dvermi ako sova na tanec (inak, aj mne sa velice páči slovo demikát, keď už sme pri tom). Bolí ma kurevsky chrbát. Ale o tom inokedy.
Dneska som ani na Osviští nezablúdila a na hodinu som došla o dvadsať minút skorej a chlapec hovorí, že keby si došla pred piatimi minútami, bol by som bol ešte vo vani. Ďakujem pekne za info, nepotrebujem vedieť všetko, nie je to môj typ, zostane len pri nemčine...okrem toho, teba si drať kožu prácou a nie jebaním na stole, ako mi minule vysvetlila Chantal. A jebaniu na stole zrejme odzvonilo, keďže lover je presvedčený že som hnusný rasista a s takými sa netreba ani za ruku držať a tobôž ne im niečo niekam strkať, či ako sa to vlastne robí.
Jaj, sorry, nechala som sa uniesť, ale viete, to len preto (hach, medzi nami dievčatami), že už zase na mňa ide to obdobie škrabania stien a nemám si kde vybiť energiu a ja neobľubujem šport nejako extra, najradšej sex a chápete, zasa sme tam kde sme boli, rasisti si nezaslúžia sex (haha jedine keď chcú plodiť bielych synov čo budú na futbale vyhukovať na černochov že huhuhu či čo).
A kde som to? Jaj, aha jasné (boháča, ja stále musím hovoriť veci ako jasné, v podstate a vlastne a ešte sa mi to aj páči a moja najlepšia veta vôbec je "alebo vlastne proste čo ja viem". Aspoň myslím, že to tak bolo.), ide o to, že chlapec, przniteľ nemčiny (a on ju vlastne až tak neprzní, zasa mu krivdím) bol vyvoňaný (celkom dobrá vôňa, uznávam, ale aj tak ma dostáva najviac Hugo Boss...no hej hej, toho má lover) a vyfešákovaný, tak som si hovorila, snáď sa mu nepáčim. No, ja som strašne namyslená, čo sa tohto týka, lebo ja mám hocikedy pocit že ma niekto balí a nakoniec vysvitne, že nebalí (aj keď možno niekedy aj balí, ale potom sa rozhodne inak a prestane s tým, takže nakoniec nijaké riziko nehrozí).
A jasné (už je to tu zas) že si myslím, že sa mu páčim, ale teda dúfam že ne až natoľko, aby v tejto veci niečo podnikol. Eh, navyše, ja sa tiež obliekam sexi a chodím ho učiť v minisukni (poprípade dnes ešte aj v leopardích legínach) ale to len preto, že teraz cez skúškové, či čo to vlastne mám, nikam nechodím a nemám sa kam obliecť, tak sa chňápem každej príležitosti. A ja vlastne vždy vyzerám dobre (no haha, okrem toho, keď vyzerám zle...), teda vždy sa nahodím a občas aj namaľujem (ale zas rozhodne ne len kvôli jednému doučku, to nikdy) a to už stojí za to.
A potom sa lover na mňa kuká a pýta sa, že to čo mám na sebe keď idem doučovať (aha, tie kurvovské podkolienky, hm dlho som ich nevidela, ktovie kde skončili, niekde v praní asi) a že sa ofenzívne obliekam. Lebo kým som ho len doučovala a nespávali sme spolu tak mu vôbec nevadilo, že stále nosím len krátke sukne (ale bolo to v lete a trvalo to asi len týždeň, lebo my sme dosť rýchlo preskočili všetky fázy a zo žiaka sa stal lover a ja som...no, pani učteľka), ale teraz keď aj inokedy som oháknutá, než len s ním, tak už sa vypytuje jak eštebák. Ale zrejme už nebude, lebo som rasista. Ehm. Takže mu bude jedno, kde budem štetkovať a v čom.
Chlap jeden zasraný.
Koniec. Koniec hentej časti, už neni čo dodať. Ale ešte chcem niečo iné. Keď som šla späť na správnu stranu rieky (hihihi, pardoooon), v buse oproti mne stál mladý pankáč. Stáli sme v kolotoči (dúfam že viete čo je kolotoč) a on mal asi tak 16 a bol to pankáč a strašne bol proti systému (si myslím) lebo pil Corgoňa z plechovky priamo v buse (a tohle je u nás zakázaný...víme, pitie na verejnosti. Inak, Nemci to majú povolené, ale o tom inokedy.) a to je už jaká rebélia.
A stál rozkročený, jak správny chlap a mal strašne dobromyseľnú tvár. (Prosím, to musíte tak mäkko vysloviť, že dobromyseĽnú, lebo to je strašne smiešne slovo, len si to povedzte nahlas!)
Ale stál, drsný postoj, taký hrozne uvoľnený, proste frikulín (free cool in, víme) a držal tú plechovku. A pozeral sa na mňa (lebo ja som cool a mala som krátku sukňu a bundu s odznakmi a vôbec, ja som Miazga otec). A pozeral na mňa vždy dlhšie než je normálne, tak sa nám občas stretli pohľady a on sa tváril tak sebavedomo ako muž, ktorý vie, že je alfasamec a proste neni nad neho a všetky ženy ho chcú. Len mal asi 16, všakže.
Haha, bolo mi to hrozne smiešne, tak som sa usmievala popod fúz, aj keď nijaký fúz nemám.
No a to je konec přátelé.
streda 5. mája 2010
Dodatok
(Skoro ako Molotov-Ribbentrop, bože, to ma čaká za chvíľu, len čo spravím NJ, hneď sa aj vrhám na deják...teda, vrhám na deják).
No, toto si myslí moja Schwester, ktorá tiež je poznačená týmto skurveným rasistickým prostredím, v ktorom nemáme radi Obamu a iné.
http://chantal-prym.blogspot.com/2010/05/k-nadru-veci.html
Pekne prosím, môžte nás začať kameňovať.
(Haha, toto sa sem vôbec nehodí, ale musím...práve som si prečítala koment, čo mi tu nechala - že počkaj, idem dole, dáme si obedík. Chacha. Akože, lebo PC je v pracovni, ona s aučí v našej izbe a ja mám detašované pracovisko v obývačke-kuchyni zároveň. Kde mimojazdom už tri hodiny čítam dve strany a rozmýšľam o Araboch. Kks, toto mi bolo treba pred štátnicami, hádky a politickej korektnosti, rasizme a iných zábavkách. Ja keď raz začnem o politike a spoločenskom systéme, neviem sa zastaviť. Aj niekoľko dní.)
No, toto si myslí moja Schwester, ktorá tiež je poznačená týmto skurveným rasistickým prostredím, v ktorom nemáme radi Obamu a iné.
http://chantal-prym.blogspot.com/2010/05/k-nadru-veci.html
Pekne prosím, môžte nás začať kameňovať.
(Haha, toto sa sem vôbec nehodí, ale musím...práve som si prečítala koment, čo mi tu nechala - že počkaj, idem dole, dáme si obedík. Chacha. Akože, lebo PC je v pracovni, ona s aučí v našej izbe a ja mám detašované pracovisko v obývačke-kuchyni zároveň. Kde mimojazdom už tri hodiny čítam dve strany a rozmýšľam o Araboch. Kks, toto mi bolo treba pred štátnicami, hádky a politickej korektnosti, rasizme a iných zábavkách. Ja keď raz začnem o politike a spoločenskom systéme, neviem sa zastaviť. Aj niekoľko dní.)
Wir wollen Freiheit hier und jetzt
Jááj, mala by som sa fakt učiť, ale mne sa pekelne nechce.
Už som hovorila, že nie som študijný typ? (Minimálne stokrát...)
Tak si pozerám maily (ehm, už hodinu...a som na fejsi...a píšem sem, že sa mi nechce, to je úroveň) a kuknem nenápadko hovádko na mobil a čo nevidím, SMS od lovera. Že ma chce vidieť, ak chcem, napríklad cez víkend.
Ahááá...odpísala som mu, či sa nebojí, že rasizmus je nákazlivý a či nás niekto spolu uvidí.
Neodpísal.
Určite si myslí, že sa hrám na urazenú (ale ja sa nehrám, ja SOM) a že hentaká odpoveď je hrozne detinská (šak je, a čo), ale tralala, nech sa pojebe.
Ja nebudem kvôli nikomu pretvárať svoj politický svetonázor. Okrem toho sa nepovažujem za rasistu. Skôr by som to nazvala xenofóbiou, chacha...a ešte som aj politicky nekorektná, takže sa zasmejem, keď niekto povie, že v Amerike majú teraz Čierny dom. No čo.
Ježiši sladký, idem sa už fakt venovať syntaxi, veď neni nič zaujímavejšie na svete než skladba nemeckej vety. Amen.
Už som hovorila, že nie som študijný typ? (Minimálne stokrát...)
Tak si pozerám maily (ehm, už hodinu...a som na fejsi...a píšem sem, že sa mi nechce, to je úroveň) a kuknem nenápadko hovádko na mobil a čo nevidím, SMS od lovera. Že ma chce vidieť, ak chcem, napríklad cez víkend.
Ahááá...odpísala som mu, či sa nebojí, že rasizmus je nákazlivý a či nás niekto spolu uvidí.
Neodpísal.
Určite si myslí, že sa hrám na urazenú (ale ja sa nehrám, ja SOM) a že hentaká odpoveď je hrozne detinská (šak je, a čo), ale tralala, nech sa pojebe.
Ja nebudem kvôli nikomu pretvárať svoj politický svetonázor. Okrem toho sa nepovažujem za rasistu. Skôr by som to nazvala xenofóbiou, chacha...a ešte som aj politicky nekorektná, takže sa zasmejem, keď niekto povie, že v Amerike majú teraz Čierny dom. No čo.
Ježiši sladký, idem sa už fakt venovať syntaxi, veď neni nič zaujímavejšie na svete než skladba nemeckej vety. Amen.
Hákové kríže a červené hviezdy
Sloboda prejavu je dobrá, ale lepšia je sloboda po prejave. Myšlienka tohoto týždňa.
S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá sitajne plánuje likvidáciu Ameriky), je rasizmus.
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.
S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá si
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.
nedeľa 2. mája 2010
A už je to tu, záverečná
To si prosím pekne púšťa Chantal, ktorú chytá nostalgia jak sviňa (chytila už niekoho sviňa?) a ja si pospevujem, lebo to je moja mladosť. Ine Kafe, tě buuuh.
Viete čo je super? My sme tu taká komunita. Síce asi len o piatich členoch, ale komunita.
Ja napíšem, že mám rada Bukowskeho a všetky moje čitateľky mi odpíšu, že aj oni. To hneď človeka poteší.
A napíšem že sa ožieram v Aligáči a odpovede sú - aj ja!
No neni to popiči? A možno už sme sa aj niekedy videli. Ale ktovie.
Ale ten Aligátor je rarita, z toho idú do kolien všetci turisti a to nie všetci moji zahraniční hostia videli ako horí bar. Inak, je to ťažká popičovka páliť bar v krčme, kde sa poriadne nevetrá. Hehe.
Ešte že o tom nevie európska únia, lebo by sme mali po kokote a mohli by sme si zapáliť akurvát tak cigu, vlastne ani to nie.
Každopádne minule som tu mala Nemcov a boli sme tam, aj bar pálili, no veľkolepý zážitok, sa im páčilo. Ďalšia návšteva, ktorú očakávam v lete, bude tiež z D-landu (no kto by už iný za mnou chodil, že, keď ne Nemčúri) a je to rocker. A nemeckého rockera chceme zobrať do Aligáča, lebo má krásne dlhé vlasy (ryšavé) a je to hudobník a môžme sa tam ním pochvastať (hahaha), že akého my máme kamaráta. A on má navyše aj charizmu takú, že pozerá na vás 5 minút a hneď by ste ho opreli na najbližšom rohu, čo na tom že by okolo mohla ísť vaša bývalá triedna. (Našťastie moja triedna nevyzerala, že by sa ťahala po nočných baroch.)
No a on je ešte aj trošku starší, teda...no, proste trošku.
A je z Hamburgu. Ó jasné...no neni som ja femme fatale, keď kvôli mne dojde chlap až z Hamburgu až sem? A nehovoriac o tom, že už raz došiel za nami do Kolína, len aby sme si dali jednu pusu, chacha.
Ale nechcela som sa chvastať, teda chcela, ale no dobre...
Dneska sa od učenia nepretŕham, pozerám si staré fotky z D-landu, z minulého leta. A vybadala som akurát, že by som mala seriózne chudnúť.
Ale dneska som zežrala válov zmrzliny.
Ježišinku, spomenula som si, čo som chcela povedať.
Mám tu zverejnený mail, taký som si vytvorila, že identita nijaká, tak je to bezpečné. Meno Hortenzia Hortenziová. No a napísal mi nejaký Ind z New Delhi. Akože on sa o mňa strašne zaujíma (a čo hľadal na nete, keď našiel blog s názvom Sick Things??? Nejaké prasárny určite!) a chce vedieť že čo si sem píšem a či mu to nechcem preložiť. Hovorím, reku, nechcem a načo...mám mu preložiť svoj zážitok s Osvištím???
Nech si preloží, šak načo nám Pánboh dal google translator?
Ale on že ne, to je hlúpy preklad, o ničom. No to je mi jasné, šak už sme sa na tom všetci niekedy zasmiali.
A tak mi píše maily a píše, ako ho hrozne zaujímam a či mu poviem niečo o sebe. Tak som mu napísala, poviem ti, ale šak sa spýtaj (no nebudem snáď písať teraz beletrizovaný životopis...).
Tak sa spýtal. Dámy, mali ste vidieť tie otázky!!! Čistý skaping.
Tak poporadí.
Aké šaty nosím? Ak to mala byť narážka na nejaký cyber-sex, alebo čo (ja už som trénovaná, voľakedy som furt vysedávala na chate, vždy na cudzojazyčnom, lebo zo slovenských chatov ma ide naskutku jebnúť, okrem toho nenávidím keď chlapi používajú zdrobneliny typu "Aký si mala dník"), tak sa nechytám.
Tak moja odpoveď bola - keď idem spať, nosím pyžamo, keď idem na skúšku tak sukňu a blúzku a keď idem von, jeansy a tričko.
Považujem to za vybavené. Keď je zima, nosím kabát a keď je teplo, nosím sandále.
Ďalej, že či používam parfém alebo deo. Prosím??? Ne, ja rada smrdím ako starý robotník.
A ešte pár vecí čo si neviem spomenúť...počkajte, checknem mail.
Aha, jasné. Či pijem pivo alebo víno. Bohatstvo...na čo je zvyknutý u indických žien? Ja si ich predstavujem v sárí a minimálne 10 krokov za mužom. Oni smú piť???
Tak píšem - pijem pivo, víno, whisky (dnes napríklad som si dala kávu s whisky...chápete, taká som ja osoba. Ne nejaká upjatá Indka v sárí, ktorá je upjatá len preto, že jej tak kultúra prikazuje. Ja som chvalabohu na dobrej strane zemegule a robím si čo si zmyslím, aj pijem alkohol ráno, keď mám chuť), vodku a všetko možné...bože, keď spomínam na tie časy, ako sme hodili 5-8 marhúľ (každý podľa výdrže...) a išlo sa...alebo na tie časy, keď sme si kúpili fľašu v Tescu, vypili bohémsky v uličke a poďho na disco ako panie...jáááj. Mladosť, kde si ty zostala?
Posledná, veľmi nenápadne položená otázka znela - hádajte - či mám BF.
Po prvé, neznášam tú debilnú skratku, žijeme v slovníku skratiek, či čo??? Čo som ja...
A keby som mu mala dopodrobna vylíčiť môj stav (prevažne rovnovážny), trvalo by to aspoň hodinu. Celý ten príbeh (o starej platni) o loverovi. Ani sama neviem, ale určite to neni môj BF, je to proste lover, taký nadštandardný, upgrade. Ale to nejdem vešať na nos nejakému odkundesovi z Dilí...a okrem toho ma lover zasa pekne nasral, takže sme obaja urazení, ale ja mám právo a on ne, a to je teraz náhodou objektívne, ne že urazená žena.
Ale čo s ním, keď je chuj.
Ale o loverovi som nechcela. Takto si milý Ind zisťuje, na aké prasačiny sa ma smie pýtať... Pche...
Nehorázne, tento svet.
Viete čo je super? My sme tu taká komunita. Síce asi len o piatich členoch, ale komunita.
Ja napíšem, že mám rada Bukowskeho a všetky moje čitateľky mi odpíšu, že aj oni. To hneď človeka poteší.
A napíšem že sa ožieram v Aligáči a odpovede sú - aj ja!
No neni to popiči? A možno už sme sa aj niekedy videli. Ale ktovie.
Ale ten Aligátor je rarita, z toho idú do kolien všetci turisti a to nie všetci moji zahraniční hostia videli ako horí bar. Inak, je to ťažká popičovka páliť bar v krčme, kde sa poriadne nevetrá. Hehe.
Ešte že o tom nevie európska únia, lebo by sme mali po kokote a mohli by sme si zapáliť akurvát tak cigu, vlastne ani to nie.
Každopádne minule som tu mala Nemcov a boli sme tam, aj bar pálili, no veľkolepý zážitok, sa im páčilo. Ďalšia návšteva, ktorú očakávam v lete, bude tiež z D-landu (no kto by už iný za mnou chodil, že, keď ne Nemčúri) a je to rocker. A nemeckého rockera chceme zobrať do Aligáča, lebo má krásne dlhé vlasy (ryšavé) a je to hudobník a môžme sa tam ním pochvastať (hahaha), že akého my máme kamaráta. A on má navyše aj charizmu takú, že pozerá na vás 5 minút a hneď by ste ho opreli na najbližšom rohu, čo na tom že by okolo mohla ísť vaša bývalá triedna. (Našťastie moja triedna nevyzerala, že by sa ťahala po nočných baroch.)
No a on je ešte aj trošku starší, teda...no, proste trošku.
A je z Hamburgu. Ó jasné...no neni som ja femme fatale, keď kvôli mne dojde chlap až z Hamburgu až sem? A nehovoriac o tom, že už raz došiel za nami do Kolína, len aby sme si dali jednu pusu, chacha.
Ale nechcela som sa chvastať, teda chcela, ale no dobre...
Dneska sa od učenia nepretŕham, pozerám si staré fotky z D-landu, z minulého leta. A vybadala som akurát, že by som mala seriózne chudnúť.
Ale dneska som zežrala válov zmrzliny.
Ježišinku, spomenula som si, čo som chcela povedať.
Mám tu zverejnený mail, taký som si vytvorila, že identita nijaká, tak je to bezpečné. Meno Hortenzia Hortenziová. No a napísal mi nejaký Ind z New Delhi. Akože on sa o mňa strašne zaujíma (a čo hľadal na nete, keď našiel blog s názvom Sick Things??? Nejaké prasárny určite!) a chce vedieť že čo si sem píšem a či mu to nechcem preložiť. Hovorím, reku, nechcem a načo...mám mu preložiť svoj zážitok s Osvištím???
Nech si preloží, šak načo nám Pánboh dal google translator?
Ale on že ne, to je hlúpy preklad, o ničom. No to je mi jasné, šak už sme sa na tom všetci niekedy zasmiali.
A tak mi píše maily a píše, ako ho hrozne zaujímam a či mu poviem niečo o sebe. Tak som mu napísala, poviem ti, ale šak sa spýtaj (no nebudem snáď písať teraz beletrizovaný životopis...).
Tak sa spýtal. Dámy, mali ste vidieť tie otázky!!! Čistý skaping.
Tak poporadí.
Aké šaty nosím? Ak to mala byť narážka na nejaký cyber-sex, alebo čo (ja už som trénovaná, voľakedy som furt vysedávala na chate, vždy na cudzojazyčnom, lebo zo slovenských chatov ma ide naskutku jebnúť, okrem toho nenávidím keď chlapi používajú zdrobneliny typu "Aký si mala dník"), tak sa nechytám.
Tak moja odpoveď bola - keď idem spať, nosím pyžamo, keď idem na skúšku tak sukňu a blúzku a keď idem von, jeansy a tričko.
Považujem to za vybavené. Keď je zima, nosím kabát a keď je teplo, nosím sandále.
Ďalej, že či používam parfém alebo deo. Prosím??? Ne, ja rada smrdím ako starý robotník.
A ešte pár vecí čo si neviem spomenúť...počkajte, checknem mail.
Aha, jasné. Či pijem pivo alebo víno. Bohatstvo...na čo je zvyknutý u indických žien? Ja si ich predstavujem v sárí a minimálne 10 krokov za mužom. Oni smú piť???
Tak píšem - pijem pivo, víno, whisky (dnes napríklad som si dala kávu s whisky...chápete, taká som ja osoba. Ne nejaká upjatá Indka v sárí, ktorá je upjatá len preto, že jej tak kultúra prikazuje. Ja som chvalabohu na dobrej strane zemegule a robím si čo si zmyslím, aj pijem alkohol ráno, keď mám chuť), vodku a všetko možné...bože, keď spomínam na tie časy, ako sme hodili 5-8 marhúľ (každý podľa výdrže...) a išlo sa...alebo na tie časy, keď sme si kúpili fľašu v Tescu, vypili bohémsky v uličke a poďho na disco ako panie...jáááj. Mladosť, kde si ty zostala?
Posledná, veľmi nenápadne položená otázka znela - hádajte - či mám BF.
Po prvé, neznášam tú debilnú skratku, žijeme v slovníku skratiek, či čo??? Čo som ja...
A keby som mu mala dopodrobna vylíčiť môj stav (prevažne rovnovážny), trvalo by to aspoň hodinu. Celý ten príbeh (o starej platni) o loverovi. Ani sama neviem, ale určite to neni môj BF, je to proste lover, taký nadštandardný, upgrade. Ale to nejdem vešať na nos nejakému odkundesovi z Dilí...a okrem toho ma lover zasa pekne nasral, takže sme obaja urazení, ale ja mám právo a on ne, a to je teraz náhodou objektívne, ne že urazená žena.
Ale čo s ním, keď je chuj.
Ale o loverovi som nechcela. Takto si milý Ind zisťuje, na aké prasačiny sa ma smie pýtať... Pche...
Nehorázne, tento svet.
sobota 1. mája 2010
V Aligáči sa nám páči
Jajajajaj.
Ráno som vyletela z postele jak raketa, lebo som myslela že originál hodím tyčku na knižničku (to neni len podarený rým, ale aj pravda, mám knižnicu pri posteli).
Nechápem, prečo mi je tak zle (bolo), lebo som sa vôbec neopila. Ehm, teda opila, ale nie ako za starých čias, lebo včera sme len mali tri Long Islandy, teda tie litrové akože.
Ale aj tak. A potom už som nepila, ale dneska som sa skoro dogrcala a mama hneď začala svoje tehotenské teórie (nevadí, že mám krámy, šak ona ich raz mala aj tehotná, takže tak...).
No a včera to bolo také vtipné. Najprv bol Aligátor nejaký poloprázdny (usúdili sme, že Grécka komunita chlastá Tesco Vodku na privátoch, lebo kvôli kríze im rodičia prestali peňáz posielať, tak nemajú za čo chodiť do barov), ale potom sa to zaplnilo. Aj keď už máme za sebou aj lepšie časy, čo sa týka narvatosti tej pivničnej nevetranej diery.. Ale tak čo.
Hlavne boli štamgasti (chacha...a tie časy, kedy sme všetkých pomenovávali a vymýšľali im životné príbehy sa mi včera tak pripomenuli!), napríklad Dráčik a ešte aj Kamilko (ktorý sa sám pozval na oslavu mojej štátnice, teda keď ju urobím, neni zlatý, chlapec? Neni.).
Dokonca som stretla bratrancovu kamošku, členku Soc-Teamu, hehe...samozrejme som nevedela ako sa volá, lebo ja mám pamäť ako sám Alzheimer. Teda, buď si pamätám mená, alebo tváre, alebo ani jedno, ale nikdy nie dokopy, takže som síce vedela, že ju poznám, ale nevedela som si ju zaradiť. Ale zasmiali sme sa, lebo ona povedala, že je presne taká istá, takže si tiež nevedela spomenúť, ako sa volám. No neni to milé? To teda je.
Okrem toho, ešte som rada že som ju vôbec spoznala, lebo som ju pedtým videla len raz a mala drdol a teraz mala rozpustené dlhé vlasy...no chápete.
(Inak to bude strašné, keď ja budem učiteľka, šak mňa oklamať, na to nebudú musieť byť ani dvojčatá v triede, ja si pomýlim aj ľudí, čo sa na seba nepodobajú, chacha).
No a Bohuš neviem čo mal.
Hral novú pesničku od Rammsteinu (tým u mňa zabodoval, to je moja najmilovanejšia kapela, teda jedna z najmilovanejších), tak sme sa zhodli s kamarátkou, že on je tiež kamoško. A označenie kamoško nemá len tak hocikto. No-nó-no-nó...
Ale potom ho asi niekto zbil a zamkol na hajzli (jediné možné vysvetlenie, lebo začali hrať strašné pičoviny, ani neviem už čo to bolo).
Našťastie sa potom oslobodil a zahral pár oldrockových vecí (navždy si tým získal moje ♥. Chacha.), no ale ani to mu nevydržalo večne, lebo to prerušil nejakým...ehm, ja neviem čo to je, ale spieva sa tam (v podstate) Všetky kurvy sa točia. Myslela som si, že je to System (znie to rovnako strašne, ale ja sa nevyznám, lebo moje kamošky sa urazene ohradili, že to teda rozhodne ako System neznie, haha), ale nie je to System.
Ale potom hral asi aj System, každopádne už to bolo nad ránom, kedy ma boleli nohy (viete, nepohodlné baleríny nespravíte vložkami do topánok...teda len čiastočne) a už by som bola ochotná tancovať len na nejaký Led Zep, ale tých odbil jednou skladbou, ktorá si neviem spomenúť, že ako sa volá. Mám ešte stále veľký chaos v názvoch ich skladieb, ale pracujem na tom, stále ich počúvam v empédrajke. (To je moja nemecko-slovenská skomolenina MP3, aby ste vedeli).
Oooo jasné, ešte aj pálili bar, to je skvelá šou (bože, to je nechutné, tak teda show), tak som sa šla pozerať, ale už tam bolo natlačených plno zmrdov, no tak som si zatancovala. Rammstein. Juchuchú.
Idem sa napiť, ak dovolíte. Aj tak je to už všetko.
Ráno som vyletela z postele jak raketa, lebo som myslela že originál hodím tyčku na knižničku (to neni len podarený rým, ale aj pravda, mám knižnicu pri posteli).
Nechápem, prečo mi je tak zle (bolo), lebo som sa vôbec neopila. Ehm, teda opila, ale nie ako za starých čias, lebo včera sme len mali tri Long Islandy, teda tie litrové akože.
Ale aj tak. A potom už som nepila, ale dneska som sa skoro dogrcala a mama hneď začala svoje tehotenské teórie (nevadí, že mám krámy, šak ona ich raz mala aj tehotná, takže tak...).
No a včera to bolo také vtipné. Najprv bol Aligátor nejaký poloprázdny (usúdili sme, že Grécka komunita chlastá Tesco Vodku na privátoch, lebo kvôli kríze im rodičia prestali peňáz posielať, tak nemajú za čo chodiť do barov), ale potom sa to zaplnilo. Aj keď už máme za sebou aj lepšie časy, čo sa týka narvatosti tej pivničnej nevetranej diery.. Ale tak čo.
Hlavne boli štamgasti (chacha...a tie časy, kedy sme všetkých pomenovávali a vymýšľali im životné príbehy sa mi včera tak pripomenuli!), napríklad Dráčik a ešte aj Kamilko (ktorý sa sám pozval na oslavu mojej štátnice, teda keď ju urobím, neni zlatý, chlapec? Neni.).
Dokonca som stretla bratrancovu kamošku, členku Soc-Teamu, hehe...samozrejme som nevedela ako sa volá, lebo ja mám pamäť ako sám Alzheimer. Teda, buď si pamätám mená, alebo tváre, alebo ani jedno, ale nikdy nie dokopy, takže som síce vedela, že ju poznám, ale nevedela som si ju zaradiť. Ale zasmiali sme sa, lebo ona povedala, že je presne taká istá, takže si tiež nevedela spomenúť, ako sa volám. No neni to milé? To teda je.
Okrem toho, ešte som rada že som ju vôbec spoznala, lebo som ju pedtým videla len raz a mala drdol a teraz mala rozpustené dlhé vlasy...no chápete.
(Inak to bude strašné, keď ja budem učiteľka, šak mňa oklamať, na to nebudú musieť byť ani dvojčatá v triede, ja si pomýlim aj ľudí, čo sa na seba nepodobajú, chacha).
No a Bohuš neviem čo mal.
Hral novú pesničku od Rammsteinu (tým u mňa zabodoval, to je moja najmilovanejšia kapela, teda jedna z najmilovanejších), tak sme sa zhodli s kamarátkou, že on je tiež kamoško. A označenie kamoško nemá len tak hocikto. No-nó-no-nó...
Ale potom ho asi niekto zbil a zamkol na hajzli (jediné možné vysvetlenie, lebo začali hrať strašné pičoviny, ani neviem už čo to bolo).
Našťastie sa potom oslobodil a zahral pár oldrockových vecí (navždy si tým získal moje ♥. Chacha.), no ale ani to mu nevydržalo večne, lebo to prerušil nejakým...ehm, ja neviem čo to je, ale spieva sa tam (v podstate) Všetky kurvy sa točia. Myslela som si, že je to System (znie to rovnako strašne, ale ja sa nevyznám, lebo moje kamošky sa urazene ohradili, že to teda rozhodne ako System neznie, haha), ale nie je to System.
Ale potom hral asi aj System, každopádne už to bolo nad ránom, kedy ma boleli nohy (viete, nepohodlné baleríny nespravíte vložkami do topánok...teda len čiastočne) a už by som bola ochotná tancovať len na nejaký Led Zep, ale tých odbil jednou skladbou, ktorá si neviem spomenúť, že ako sa volá. Mám ešte stále veľký chaos v názvoch ich skladieb, ale pracujem na tom, stále ich počúvam v empédrajke. (To je moja nemecko-slovenská skomolenina MP3, aby ste vedeli).
Oooo jasné, ešte aj pálili bar, to je skvelá šou (bože, to je nechutné, tak teda show), tak som sa šla pozerať, ale už tam bolo natlačených plno zmrdov, no tak som si zatancovala. Rammstein. Juchuchú.
Idem sa napiť, ak dovolíte. Aj tak je to už všetko.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)