Milé dámy, ďakujem za virtuálnu podporu ktorú mi poskytujete v boji s kokotizmom, som vďačná prevďačná a budem spomínať až kým nezabudnem. Chacha.
Tak ma napadá, že máme doma takú knižku, volá sa to Dost bylo kokotů. V origináli No More Asshole, je to veľmi poučné, je tam celá typológia kokotov, ich charakteristické vlastnosti a tak. A je tam taká rada, že máte tú knihu kúpiť kokotom vo svojom okolí. A že keď niekto dostane 10 výtlačkov, nech napíše do vydavateľstva a dostane odmenu, alebo bude vyhlásený za najväčšieho kokota roka, alebo tak nejak. Už si presne nepamätám, čítala som to dávno pradávno.
Každopádne mám horúceho kandidáta na taký úprimný darček.
Som strašne zvedavá, ako sa situácia nakoniec vyvinie, ale poviem vám, ak z toho chlapa nedostanem žalúdočné vredy, tak ma nepoloží už ani povolanie učiteľky...
Mimochodom, budem mať prácu, hehe (nuž, ja nerada pracujem, ale keďže nechcem aby na mňa pracoval celý národ, všakže, ako hlásajú SNS a ešte aj v meste Pozsony (bože, jak sa to píše, keď ja po maďarsky viem len bazmeg, a to ani neviem či sa to takto píše, ale s K mi to príde divné, takže môj bazmeg je vždy bazmeG. A hotovo.), skrátka nehoráznosť, pre nás rasistov je to už aj tak dosť ťažké znášať. Napríklad aj takú vec, že sme proklatě blízko maďarským aj rakúskym hraniciam, chápete? No pre čistokrvného Slováka hotová katastrófa...
Ok, končím, volá mi Janko Slota....pápá!!!)
Kristepane, samozrejme som zabudla, čo som chcela, kým som sa nechala uniesť (odkedy ma tak hrubo označil za fašistku - no dobre, nepovedal to, ale moje asociačné schopnosti sa prekonávajú - tak ma tieto vtipy strašne bavia). Budem mať teda prácu ako učka v jednej základnej škole, od septembra. Takže ak dovtedy vydržíte, budem vám referovať, aké sú dnešné decká. Navyše som do motivačného listu napísala bohapusté klamstvo, ale hádam mi bude odpustené, a to že mám kladný vzťah k deťom. Popravde dúfam, že takých úplne krpatých učiť nebudem, lebo ma z nich asi jebne, ja deti znesiem, ak sú ticho a najlepšie za sklom, alebo tak.
Nóóóó...pani učiteľka jak sviňa.
štvrtok 20. mája 2010
streda 19. mája 2010
It´s my turn to crash and burn
Chcete na toho skurveného chlapa zabudnúť, nemyslíte naňho, žijete si svoj vlastný život a neriešite. Ale on s alen tak ľakho nechystá odpáliť vám zo života, a to napriek tomu, že vás vlastne on najprv vysánkoval z toho svojho. Ne čo je toto? Citové vydieranie, presne.
Zavolá vám a začne hudrať, že prečo sa bozkávam opitá s cudzími chlapmi a podobne a vôbec. (Dopiče, hádam si nemyslí, že celý svet sa točí okolo neho? Ehm, jasné že myslí.)
Čo som robievala pred ním, budem robievať aj po ňom, okrem toho nemá nijaké práva mi kázať, pri tom čo on žije za život. Ale to je scheißegal. Dôležité je, že po trištvrte hodinovej hádke cez telefón, kde sme zasa nič nevyriešili, som ešte dobrú polhodinu revala, lebo už neviem čo mám robiť.
A on ešte zavalaší takú sprostosť, v zmysle, že do postele by so mnou kľudne išiel. Chápete? On nedokáže zdieľať životný priestor s rasistami a podobnými ako ja (zberba nevďačná skrátka, ak ste si niekedy robili srandu z Rákosníkov, ste na tom rovnako...), ale do postele pokojne. To by mu nevadilo. Kokot. KOKOT!!!!
Panebože.
Zavolá vám a začne hudrať, že prečo sa bozkávam opitá s cudzími chlapmi a podobne a vôbec. (Dopiče, hádam si nemyslí, že celý svet sa točí okolo neho? Ehm, jasné že myslí.)
Čo som robievala pred ním, budem robievať aj po ňom, okrem toho nemá nijaké práva mi kázať, pri tom čo on žije za život. Ale to je scheißegal. Dôležité je, že po trištvrte hodinovej hádke cez telefón, kde sme zasa nič nevyriešili, som ešte dobrú polhodinu revala, lebo už neviem čo mám robiť.
A on ešte zavalaší takú sprostosť, v zmysle, že do postele by so mnou kľudne išiel. Chápete? On nedokáže zdieľať životný priestor s rasistami a podobnými ako ja (zberba nevďačná skrátka, ak ste si niekedy robili srandu z Rákosníkov, ste na tom rovnako...), ale do postele pokojne. To by mu nevadilo. Kokot. KOKOT!!!!
Panebože.
pondelok 17. mája 2010
Analyzer Smith
Tuto troška hudobná lahôdka. Napadá mi ešte aj že večierková dobrôtka, ale to bolo čosi celkom iné a bol to jeden z najväčších koníčkov pána Ľudovíta z Maďar...pána Ľudovíta zo Štúrova, ktorý okrem iného mal rád aj fajčenie kokotov. Ale dosť bolo pičovín. Dneska som sa tu už síce vykecala, ale chcem sa s vami podeliť o malú príhodu z doučovania. Nuž, cestujem si tak za rieku, šecko ok, len moje tenisky sú deravé jak sito, takže jednu nohu mám mokrú a v duchu si hovorím "Zas vlhnu, nějak...". Blbosť, v duchu si hovorím, "dopiče, musím si kúpiť nové tenisky". A čakám na Osviští a idú šetkie busy, len ne tá pojebaná 99-ina. Nakoniec sa dotrepe a ja sa odvezem do diaľav, vystúpim v útrobách Pétržky (zrejme sa to tak vyslovuje), prebehnem cez pár kaluží a v duchu pičujem jak chorá vrana v sáčku. (Vrán som už videla kopu, ale nijaká nebola v sáčku, asi by fakt pičovali, ešte k tomu choré...)
Zazvoním u chlapca (ježiš, keď ja neviem ako ho mám volať, má inak 24, len tak pre porádek, ale možno som to už hovorila, ale keď ten Alchajmer...to neni AlCHajmer, to sa číta Alc-hajmer, chápeme sa?) a on že ide dole, ale veď viete jaké sú paneláky, kým sa dotrepe zo siedmeho, trvá mu to jak lačnému sranie. A mám taký pocit, že sa zasa až tak neponáhľa, neviem čo toľko robí, že mu to trvá sto rokov.
Tak som tam čakala a mrzla a potom išla nejaká milá rodinka a vpustila ma dnu. Každopádne si to srali druhým smerom (toto je vec, ktorú v tých zasraných panelákoch nepochopím, že akými všetkými smermi sa tam dá liezť hore), tak som stála pred ďalšími dverami, na ktoré treba kľúč. Akože, byť zlodejom, už ma to prestane baviť. Ale aspoň som nemrzla. Potom zrazu išiel voláky fešák okolo (mal kapucu a vyzeral trochu tajomne, viete, hneď ho to robilo krajším, haha) a že či idem hore a ja že veď hej, ale čakám, ale idem. Tak sme nastúpili do výťahu, nechal ma vojsť prvú a stlačiť svoj gombík. tak som stlačila sedmičku a dúfala som, že si to pamätám správne, lebo inak sa stratím v paneláku a už ma nikto nenájde.
A fešák pozerá na mňa (och, ten výťah bol proklatě úzky...) že "Vy idete ku mne?" A usmieva sa.
Tak ja sa tiež zasmejem a strašne cool odpoviem "Keď ma pozývate..."
A potom sme ticho až kým sme hore, lebo neviem veru, čo iné by sa ešte hodilo a nechcem sa strápniť a keď aj on je ticho... Hlavne sa nepozerám, lebo neviem, ako by som zareagovala. Teda, né žeby som bola stečená po kolená (je to hrozne nechutné, ja viem, ale už som len čakala kedy to budem môcť niekde použiť, lebo nechutnosti, to je moje, napríklad minule som na pokeci - hej, to vtedy - videla slovo fajkať. No neni to hnus?), ale tak idete si s chlapom v maličkom výťahu...
No dobre, koniec predstáv, späť na zem. Keď sme vystúpili, stál tam chlapec a pozerá na nás a hovorí: "Jééj, tak už sa teda poznáš aj s mojím bratom!"
A fešák na to: "Ja som hovoril, že ideš ku mne..."
Juj. Ja sa len pekne usmievam a podám si s fešákom ruku.
A keď sme šecia vnútri, tak fešák hovorí - "Brat mi aj hovoril, že ho chodieva doučovať nemčinu nejaká slečna..."
(Myslím si - panebože, čo mu všetko hovoril? Len že má doučovateľku, alebo padlo aj slovko o výzore, lebo keď si predstavím komplexné hodnotenia, ktoré o ľuďoch podávam ja svojim kamoškám, neverím, že chlapi by si medzi sebou nepovedali kadečo. navyše ja sa neserem a väčšinou nosím výstrihy, ale to preto, že ja mám len málo tričiek bez výstrihov.)
Som velice zvedavá, či sa ešte objaví na scéne, lebo doteraz nikdy nebol doma. Hm, hm, hm.
Po dlhej dobe (nový) chlap. Úúúúha.
It´s all too beautiful
Na net chodím teraz málo (to znamená, že včera som tu nebola, chacha) a tak ma samú prekvapí, keď zočím (to je ale slovo!) ten svoj pekný layout. Ale zvykám si.
Dneska som sa nepretrhla od učenia, len si zúfam, lebo mám pocit (ne, to neni len pocit) že nestíham, a síce že kurevsky.
Dejepisu je veľa, veľa, kto by to bol povedal???
A jediné čo som dnes urobila, že som zežrala polku čokolády a ešte aj dve vafle (potreté nutelou a ešte som kvôli dvom jahodám aj otvorila konzervu kks), až je mi zle. A naozaj je mi zle, ne len metaforicky. Inak, to samozrejme nebolo jediné jedlo, to bol dezert. Bleh.
A dneska ešte musím ísť učiť, teda celkom sa teším (mala by som napísať tomu nešťastníkovi, lebo zase sa vytafárim z domu a on potom zistí, že zabudol), že konečne vypadnem von.
A dneska prenáramná vec, chvíľu som sa nad tým rozčuľovala, že čo si dopiči tí chlapi o sebe myslia, ale oni zjavne myslia kokotom a ten o ktorom sa chystám hovoriť bol velice obdarený, asi to nejako súvisí s tou kokoťou domýšľavosťou...proste čím väčší, tým viac domýšľavý...hm, nejaká čudná teória, nechajme to.
Proste napísal mi lover!!!
Chápete to? Sestra tvrdí, že dokonale. Ja tvrdím, že to nechápem a naozaj to nechápem, ona povedala, že chce sex. Teda ne ona (ale to asi tiež ale o tom teraz nebudeme), ale ona hovorí, že on chce. Rozumeno?
Napísal, že si čítal môj blog (jasné, pche, sleduje ma, lebo je zvedavý jak stará baba, asi jak ja, čo používam fejs na špehovanie bývalých, len ja ich moc nemám, a tých čo som s nimi mala aférky, tak tí ma až tak netankujú, navyše neviem po grécky ani po španielsky, čo celé moje špehovanie značne komplikuje...ale zase odbieham od témy bez smerovky) (teraz ma napadlo, že by som mohla pokukať na profile istého Anglána, čo som s ním...no to je jedno). Kde sme boli? Aha (áno, tie pauzy, ako ste sa už naučili u Dreamworld hehe), že čítal môj blog, samozrejme né tento, lebo ten som mu nedala ani neplánujem, ne že by nerozumel, slovenčinu má celkom obstojnú (sestra dnes povedala že - veď on píše ako taký trošku mentálne zaostalejší Slovák, čo nedáva moc tej syntaxi...a ja dúfam, že hádam nikto až do takej miery neprzní svoju rodnú reč, ale zase...), ale nemusí všetko vedieť, stačí že ma špehuje po nemecky.
Áno, áno, už idem k jadru! Takže si čítal ten blog a že sa dočítal, že si užívam život (aby ste mali predstavu, obsahovo je tento podobný tomu druhému, šak nemám dva paralelné životy a nevymýšľam si, takže v podstate píšem na oba to isté, len inými slovami a oboje je vtipné, vtipné, vtipné) a že som šťastná a blablabla. A že je rád, ale že je to škoda trošku.
No.
Škoda??? Akurát tak pre neho. Keby nebol kokot, tak všetko mohlo byť ako predtým halbwegs ok, a pokojne by sme si trtkali a nič by sme neriešili, ale keď je debil, tak mu treba. Snáď si nemyslel, že sa mi zrúti svet a budem doma plakať a nevychádzať a nebaliť anglických ženíchov???
(No, už som sa kvôli nemu naplakala až príliš a teraz rozhodne ne, tentokrát ma totiž nedohnal k slzám ale do vývrtky, tými kecmi o rasizme a pičovinách, ale tie časy sú už gone a bodka.)
Škoda...ten chlap je otrasný. Neodpísala som mu, nech trpí.
(No, zasa preháňam, asi ani on tým až tak netrpí, ale ako vidím, semeno mu tlačí na mozog a nevie sa s tým vyrovnať a ja sa tvárim že jak sa mám super, teda pred ním. Okrem pičungov na školu totiž. Inak sa mám v podstate naozaj super, nebyť štáciek, lebo sa teším na jarnú ofenzívu, chacha.)
Musím vypadnúť, došiel tatík, že chce pracovať. Práca šľachtí, ale ja sa medzi aristokraciu necpem...
Zbohom!
Dneska som sa nepretrhla od učenia, len si zúfam, lebo mám pocit (ne, to neni len pocit) že nestíham, a síce že kurevsky.
Dejepisu je veľa, veľa, kto by to bol povedal???
A jediné čo som dnes urobila, že som zežrala polku čokolády a ešte aj dve vafle (potreté nutelou a ešte som kvôli dvom jahodám aj otvorila konzervu kks), až je mi zle. A naozaj je mi zle, ne len metaforicky. Inak, to samozrejme nebolo jediné jedlo, to bol dezert. Bleh.
A dneska ešte musím ísť učiť, teda celkom sa teším (mala by som napísať tomu nešťastníkovi, lebo zase sa vytafárim z domu a on potom zistí, že zabudol), že konečne vypadnem von.
A dneska prenáramná vec, chvíľu som sa nad tým rozčuľovala, že čo si dopiči tí chlapi o sebe myslia, ale oni zjavne myslia kokotom a ten o ktorom sa chystám hovoriť bol velice obdarený, asi to nejako súvisí s tou kokoťou domýšľavosťou...proste čím väčší, tým viac domýšľavý...hm, nejaká čudná teória, nechajme to.
Proste napísal mi lover!!!
Chápete to? Sestra tvrdí, že dokonale. Ja tvrdím, že to nechápem a naozaj to nechápem, ona povedala, že chce sex. Teda ne ona (ale to asi tiež ale o tom teraz nebudeme), ale ona hovorí, že on chce. Rozumeno?
Napísal, že si čítal môj blog (jasné, pche, sleduje ma, lebo je zvedavý jak stará baba, asi jak ja, čo používam fejs na špehovanie bývalých, len ja ich moc nemám, a tých čo som s nimi mala aférky, tak tí ma až tak netankujú, navyše neviem po grécky ani po španielsky, čo celé moje špehovanie značne komplikuje...ale zase odbieham od témy bez smerovky) (teraz ma napadlo, že by som mohla pokukať na profile istého Anglána, čo som s ním...no to je jedno). Kde sme boli? Aha (áno, tie pauzy, ako ste sa už naučili u Dreamworld hehe), že čítal môj blog, samozrejme né tento, lebo ten som mu nedala ani neplánujem, ne že by nerozumel, slovenčinu má celkom obstojnú (sestra dnes povedala že - veď on píše ako taký trošku mentálne zaostalejší Slovák, čo nedáva moc tej syntaxi...a ja dúfam, že hádam nikto až do takej miery neprzní svoju rodnú reč, ale zase...), ale nemusí všetko vedieť, stačí že ma špehuje po nemecky.
Áno, áno, už idem k jadru! Takže si čítal ten blog a že sa dočítal, že si užívam život (aby ste mali predstavu, obsahovo je tento podobný tomu druhému, šak nemám dva paralelné životy a nevymýšľam si, takže v podstate píšem na oba to isté, len inými slovami a oboje je vtipné, vtipné, vtipné) a že som šťastná a blablabla. A že je rád, ale že je to škoda trošku.
No.
Škoda??? Akurát tak pre neho. Keby nebol kokot, tak všetko mohlo byť ako predtým halbwegs ok, a pokojne by sme si trtkali a nič by sme neriešili, ale keď je debil, tak mu treba. Snáď si nemyslel, že sa mi zrúti svet a budem doma plakať a nevychádzať a nebaliť anglických ženíchov???
(No, už som sa kvôli nemu naplakala až príliš a teraz rozhodne ne, tentokrát ma totiž nedohnal k slzám ale do vývrtky, tými kecmi o rasizme a pičovinách, ale tie časy sú už gone a bodka.)
Škoda...ten chlap je otrasný. Neodpísala som mu, nech trpí.
(No, zasa preháňam, asi ani on tým až tak netrpí, ale ako vidím, semeno mu tlačí na mozog a nevie sa s tým vyrovnať a ja sa tvárim že jak sa mám super, teda pred ním. Okrem pičungov na školu totiž. Inak sa mám v podstate naozaj super, nebyť štáciek, lebo sa teším na jarnú ofenzívu, chacha.)
Musím vypadnúť, došiel tatík, že chce pracovať. Práca šľachtí, ale ja sa medzi aristokraciu necpem...
Zbohom!
sobota 15. mája 2010
Image nie je nanič, lebo sme povrchní a posudzujeme všetko podľa vzhľadu!
Ó áno, najprv musím povedať, ďakujem dreamworld girl, že mi spravila totok, celé totok ako to tutok vidíte, hej, to je jej robota a ja jej touto nechutne rozvitou vetou šialene ďakujem. Inak, normálne hovorievam "že ď", lebo som jako strašne cool a tak (ehm, frikulín som, tak je to), ale sa mi to nezdalo vhodné, lebo predsa len...
Ja som neschopná, čo sa strojov týka, zato ľudský faktor viem ovládať lepšie. preto aj budem učka, aby som mohla ovládať tridsať ľudí naraz, haha, ale možno len 16, keď je teraz taká nízka pôrodnosť.
No, takže mám teraz aj ja pekný rockový layout (rock´n´roll baby, yeah!) a budem sa ním pýšiť ako cudzím perím.
Nemám perie. (Vykupujem staré kožky perie...) (NAČO mi je perie...).
To boli dve také vsuvky.
Dokonca aj drahá matka si zvykla, že jej hovorievam ď. ale naša matka je moderná lebo hovorieva mrte. Ale moc jej to nejde, nevie to tak správne použiť, ale snahu oceňujeme.
A už ani nehovorieva že "nevolaj ma kokos" alebo "aký som ti ja kokos", čo bolo strašne vtipné.
Jééjda, dala by som si nejakú sladkosť.
Mimochodom, ešte si dávam pauzu, neučím sa ten dejepis (blueeeh) a pozerala som dnes That 70´s Show. Ten Hyde je strašný jebač. STRAŠNÝ jebač. Keď ho vidím na tej obrazovke, úplne by som ho oprela, ale môžem čo? Potichu slintať, lebo aj naši so mnou pozerali tak ani len nemôžem vzdychať, že "bóóóóóže, ja by som toho Hyda tak pojebala" ako to robievam keď pozerám telku so sestrou.
Myslím, že som vám ešte niečo chcela povedať, ale asi som zabudla.
A ženíchov oblizovať, hej to sa mi páči, tak predsa vyťažím z tej svojej zloby a nehanebnej povahy čo najviac. Už mi slepačí výbor navrhol, že sa mám pridať do nejakej skupiny pre mrchy na FB.
Asi by som fakt mala.
No, idem sa ja ešte trošku inde zajebávať, druhý blog obhospodáriť a tak...
Ja som neschopná, čo sa strojov týka, zato ľudský faktor viem ovládať lepšie. preto aj budem učka, aby som mohla ovládať tridsať ľudí naraz, haha, ale možno len 16, keď je teraz taká nízka pôrodnosť.
No, takže mám teraz aj ja pekný rockový layout (rock´n´roll baby, yeah!) a budem sa ním pýšiť ako cudzím perím.
Nemám perie. (Vykupujem staré kožky perie...) (NAČO mi je perie...).
To boli dve také vsuvky.
Dokonca aj drahá matka si zvykla, že jej hovorievam ď. ale naša matka je moderná lebo hovorieva mrte. Ale moc jej to nejde, nevie to tak správne použiť, ale snahu oceňujeme.
A už ani nehovorieva že "nevolaj ma kokos" alebo "aký som ti ja kokos", čo bolo strašne vtipné.
Jééjda, dala by som si nejakú sladkosť.
Mimochodom, ešte si dávam pauzu, neučím sa ten dejepis (blueeeh) a pozerala som dnes That 70´s Show. Ten Hyde je strašný jebač. STRAŠNÝ jebač. Keď ho vidím na tej obrazovke, úplne by som ho oprela, ale môžem čo? Potichu slintať, lebo aj naši so mnou pozerali tak ani len nemôžem vzdychať, že "bóóóóóže, ja by som toho Hyda tak pojebala" ako to robievam keď pozerám telku so sestrou.
Myslím, že som vám ešte niečo chcela povedať, ale asi som zabudla.
A ženíchov oblizovať, hej to sa mi páči, tak predsa vyťažím z tej svojej zloby a nehanebnej povahy čo najviac. Už mi slepačí výbor navrhol, že sa mám pridať do nejakej skupiny pre mrchy na FB.
Asi by som fakt mala.
No, idem sa ja ešte trošku inde zajebávať, druhý blog obhospodáriť a tak...
Bujará oslava tretinového titulu
No ty kokos. (Ježiš, ja fakt neviem normálne rozprávať, toto trápne kokos ma sprevádza asi od 16-ich a nechcem neviem sa toho zbaviť, ale nechajme to, ty kokos).
Človek trošku štátnicuje (mimojazdom, samozrejme som to dala, haha, teda až také samozrejmé to nebolo, lebo som sa potrápila s jazykovou časťou...tupaňa som, lebo aj dobrú otázku som si vytiahla, ale šak okno to istí, ale splietala som dve na tri, až som rozosmiala porotu, to asi tým mojím skúškovým úsmevom. Viete, mám taký, väčšinou zaberá, taký semi-nervózny ospravedlňujúci, že jéééžiš, teraz mi to vypadlo, neviem, ale niečo iné by som vám povedala - zaberá aj na ženy) a hen na dreamworld girl, tá sa tu bavká a mení si layout a hneď aj sto článkov pribudlo, človek sa poteší, keď sa po dlhej dobe vráti. Hihi. Pekné, pekné...teda, ako by povedala našaklebetná zvedavá zaujímajúca sa o okolie suseda (keď ma videla v nestydatých sieťovaných pančuchách k ultrakrátkej sukni, iné ani nemám, teda né pančuchy, tých mám asi tisíc a skoro šetkie sú hanbaté, žiada sa mi napísať haMbaté, len tak zo špásu, ale nechcem pôsobiť nevzdelane, keď už som tretinový bakalár, ale sukne) - patričné, patričné.
Nuž.
Včera sme riadne zapili tie slávne štácky a to tak riadne, že už dlho som sa tak nekonzervovala alkoholickými nápojmi.
Akože, nechcem sa chvastať (a vlastne to neni moc vec, ktorou by sa jemná dáma -chacha - mohla chváliť, za to by som sa mala hanbiť v kúte a plakať za dverami), ale osem boriek to istí (hej...no lebo pila som normálne a ne malé, rozumej - normálne sú dvojité a malé sú jednojité, obyč poldecáky, trápne detské porcie...), jasné že so sprááájtom, lebo shotovať nemôžem (no...hej, bad experiences, too much).
A teda, aby som to upresnila (tu by sa hodilo to dreamworld girline - panebože, to sa asi neskloňuje... ale, s tými pauzami, tam si choďte prečítať, ako sa má hovoriť ale, ja to schvaľujem, lebo je to cool), doma som mala jeden pohár vína, ešte kým som odišla a začala som jedným pivom (akože normálnym a ne malým...veď viete, tie detské porcie, no né, ja už som veľkáčka) a skončila som tiež pivom, ale ne jedným, ale jedným a časťou cudzieho (k tomu sa ešte dostaneme, že koho to bolo) a preto mi je dnes celý deň patrične zle.
Baby boli hrozne unavené, lebo sa pred skúškami učili celú noc, ja som sa vyspala, neučievam sa v noci, lebo to nejde, ale mne to nejde ani vodne, tak neviem...každopádne som šla spať o 11, takže som včera nebola taká rozbitá a mala som chuť sa na chudáka strieskať, ako už dlho nie.
Žiaľ, také spíjanie ma stojí asi dvacku, to je hrozné, lebo keď pijem s rozumom, zrazím to na 15, ale tieto excesy...ale tak za štácky sa oplatí prepiť nejakú tú dvacku, všakže.
A keďže baby boli unavené, šli domov skoro a ja, kamoška (členka slepačieho výboru) a jedna pozostatková spolužiačka, ktorá to nevzdala, sme sa dovalili do Aligáča.
Hral tam Grexa (bože móóój, je taký blahosklonný, fuj) ale už bolo 12 takže bola nádej že čoskoro skončí (šak aj skončil). Tak my tri sme tam popíjali, ja som vyvalila viac než štyri euráše za normálnu borku so spritom a zistila som, že ak chcem ísť domov taxíkom, tak tú poslednú päťku musím ušetriť a že skrátka, dopila som. (Dofandil´s...tak veru, ak nechápete, pozrite si Horem Pádem).
Tak sme tam stáli a kecali a neviem ako a kedy, ale dovalili sa tam Vangláni, vole. To je podstatná čať večera, anglické stag do´s sú proste naj...už mám s tým svoje skúsenosti.
A keďže lover ma škaredo ojebal a nasral a už je konec (tak pochop že je konec, chacha Rytmus...nespieval náhodou on raz že "mám tlsté brucho, keré je sexi" ? Ja mám tiež tlsté brucho, ale neviem či je sexi), tak som zase sinner, teda, chcem povedať single. Akože naozajsky single, lebo ani predtým to nebolo že full-time vzťah ale aspoň sme sa tvárili, že keď spolu trtkáme tak nebudem baliť iných, ani sa mi nežiadalo. Ok, konec úvahy.
No a tam bolo tak veľa tých Anglánov, viete kam tým mierim?
Spolužiačka odišla na intráky (dôvod neznámy, kto si to má po ôsmich borkách pamätať...verili by ste že editor pozná slovo borka? Chacha...alkáč jeden) a zostali sme dve, bože a my sme tá slávna dvojka, čo zbalila jedného chlapa v Nemecku a je to fakt sranda keď máte ruku pod chlapovým tričkom a narazíte tam na kamoškinu ruku...ha.
A tí Angláni boli hrozne cool, boli to pankáči (alebo rockeri?) a mali šecia jeansové vesty, vybíjané a s odznakmi a s nášivkami a boli takí vtipní. Keď už sme sa s nimi vykecávali ("I´m studying german so my english is fucking poor so speak fucking slowly...takto sa ja prezentujem cudzineckej verejnosti, teda cudzineckým légiám), tak nám aj pivo kúpili, najprv mi ženích dal odpiť zo svojho, ale keď videl že tudy cesta nevede, lebo sme mu ho celé vypili (bože práve som originál napísala vipili. Fujha. Btw, toto originál, to je tiež také moje slovo, natrepem to originál do každej vety, ty kokos), tak nám, teda mne kúpili aj celé vlastné. Cha.
No a potom sa tam dovalil ešte jeden (bol ich inak plný Aligáč, bola to fakt légia), taký s dlhšími vlasmi a presne kamoškin typ. Začali sa spolu baviť a keď som sa asi za 30 sekúnd na ňu otočila, už sa vášnivo, ehm...rozprávali. A potom zrazu zmizli a už tam neboli. Tak som sa otočila na zvyšok Anglánov a hovorím "well and what about me guys?" (no zas až tak cool som to nepovedala, tuším som zastala po well - krátka pauza a what about me som tam tiež doplnila, ale teda...artikulácia jáááj)
Toto som originál nikdy nezažila, že všetci chlapi stáli okolo mňa jak v rade a proste čakali ktorého si vyberiem!!! No neni to krása? No je.
Som si velice užívala toto postavenie, že stačí prstom ukázať že "teba chcem" a on pójde.
Nooo, velice sa mi páči tento brave new world, chacha.
Tak som s nimi kecala a oni sa tam štelovali a boli hrozne úslužní a šecko, a ja som stokrát povedala ženíchovi že poor you, že sa ide ženiť, lebo toto...vlastne neviem, pýtal sa prečo a ja som splietala voľačo o slobode, ale tak...chápete. Mal 29, inak, keď vás to zaujíma.
A mal na veste nášivku Clash a ja mám rada Clash a tak som k nemu podišla a tak som sa tam ošívala, veď viete ako, a prstom som prešla po tej nášivke a že "you like Clash?" A on že yes a blablabla...proste chlapi sú hrozne toto...to je také priehľadné, tieto moje triky, ale oni sa nechajú tak jednoducho namotať! Navyše lajkovali moje tričko (s anglickou vlajkou, strašne boli nadšení), ale to sem teraz nepatrí.
Takže - máte? Stojíme pri stĺpiku pri bare (kto pozná Aligáč, vie), blokujeme uličku (tam kde je inak program vyvesený...už máte?) a ja sa usmievam a trieskam o pankáčoch a tetovaniach (ženích bol namrte skérovaný a ja som mu hladkala ruky - óoohohohóóó...tie svalnaté ruky, kks a rozprávala som mu že aké pekné kérky) a keď tu zrazu avšak sme sa začali bozkávať. Bola som chrbtom k publiku (teda jeho kamoškom), ale počula som hlasné ovácie a vnímala som blesky fotoaparátov. No sú oni normálni?
Oni ujúkali jak toto a fotili strašne veľa a všetci (majú toľko kompromitujúceho materiálu že keď ich raz nasere, tak jeho chudera manželka...).
No, dobre sa bozkával, tento ženích. A sexi bol, vysoký a tie svaly, vlastne najprv sa mi až tak nepáčil, teda bol pekný, ale ne môj typ, ale viete...bola som aj tak na sračky...aj keď né až tak, aby som si začala s jeho kamošom, čo bol nižší odo mňa, zato sa tváril, že by velice chcel so mnou robiť to, čo jeho kamarát s mojou kamarátkou. Haha, to je veta.
Ale páčili sa mi jeho kérky a že bol taký vysoký a svalnatý a dobre sa bozkával...jóóój, zas mám chuť škrabať steny.
A potom niekam zmizli, už bola aj záverečná a tak, tak som sa šla mrknúť na zlatíčko, že ako je na tom s tým svojím. On bol tiež na sračky. Chacha...a to sedel, ale aj tak ledva sedel.
Oznámila som im, že kamoši ho tu nechali a že je záverečná a čo teda, tak že ideme domov.
Ten chudák nevedel kde býva! Bolo to hrozne smiešne (pre nás), lebo on fakt nevedel kde majú hostel a oni ho tam nechali. A on bol strašne opitý a zúfalý a mal aj taký náramok s menom hostelu ale nemal tam adresu (mali by dostávať známky ako psy, keď sa stratia, aby ich vedeli vrátiť hostelu...). Tak sme šli, my traja, on držal môj dáždnik (strašne smiešne, veď hovorím) a ona mi básnila jak on sa dobre bozkáva a ja že nech sa podelí (za dobrotu na žobrotu, už som to hovorila dnes...nechcela sa deliť) a potom sa to nejako zomlelo že aj ja som teda zistila že sa dobre bozkáva...a bol verdammt vášnivý, takmer až predpotentný a možno chvíľu dúfal v trojku, niečo také tuším povedal.
Nakoniec sme mu zavolali taxík a posadili dnu, snáď niekam došiel. Bolo mi ho na konci trochu ľúto, lebo sa tváril tak smutne a zúfalo.
Ale aj tak, bolo to smiešne. Hlavne keď držal ten dáždnik a my nalepené na ňom aby sme nezmokli.
Dneska sa mi smiali, že aký volltreffer, že som zbalila ženícha. Hehe, je to jackpot, to je jasné. Zapisujem si to niekam...lebo to sú také tie vzácne trofeje. Neviem čo všetci majú proti tým stag do´s...
Človek trošku štátnicuje (mimojazdom, samozrejme som to dala, haha, teda až také samozrejmé to nebolo, lebo som sa potrápila s jazykovou časťou...tupaňa som, lebo aj dobrú otázku som si vytiahla, ale šak okno to istí, ale splietala som dve na tri, až som rozosmiala porotu, to asi tým mojím skúškovým úsmevom. Viete, mám taký, väčšinou zaberá, taký semi-nervózny ospravedlňujúci, že jéééžiš, teraz mi to vypadlo, neviem, ale niečo iné by som vám povedala - zaberá aj na ženy) a hen na dreamworld girl, tá sa tu bavká a mení si layout a hneď aj sto článkov pribudlo, človek sa poteší, keď sa po dlhej dobe vráti. Hihi. Pekné, pekné...teda, ako by povedala naša
Nuž.
Včera sme riadne zapili tie slávne štácky a to tak riadne, že už dlho som sa tak nekonzervovala alkoholickými nápojmi.
Akože, nechcem sa chvastať (a vlastne to neni moc vec, ktorou by sa jemná dáma -chacha - mohla chváliť, za to by som sa mala hanbiť v kúte a plakať za dverami), ale osem boriek to istí (hej...no lebo pila som normálne a ne malé, rozumej - normálne sú dvojité a malé sú jednojité, obyč poldecáky, trápne detské porcie...), jasné že so sprááájtom, lebo shotovať nemôžem (no...hej, bad experiences, too much).
A teda, aby som to upresnila (tu by sa hodilo to dreamworld girline - panebože, to sa asi neskloňuje... ale, s tými pauzami, tam si choďte prečítať, ako sa má hovoriť ale, ja to schvaľujem, lebo je to cool), doma som mala jeden pohár vína, ešte kým som odišla a začala som jedným pivom (akože normálnym a ne malým...veď viete, tie detské porcie, no né, ja už som veľkáčka) a skončila som tiež pivom, ale ne jedným, ale jedným a časťou cudzieho (k tomu sa ešte dostaneme, že koho to bolo) a preto mi je dnes celý deň patrične zle.
Baby boli hrozne unavené, lebo sa pred skúškami učili celú noc, ja som sa vyspala, neučievam sa v noci, lebo to nejde, ale mne to nejde ani vodne, tak neviem...každopádne som šla spať o 11, takže som včera nebola taká rozbitá a mala som chuť sa na chudáka strieskať, ako už dlho nie.
Žiaľ, také spíjanie ma stojí asi dvacku, to je hrozné, lebo keď pijem s rozumom, zrazím to na 15, ale tieto excesy...ale tak za štácky sa oplatí prepiť nejakú tú dvacku, všakže.
A keďže baby boli unavené, šli domov skoro a ja, kamoška (členka slepačieho výboru) a jedna pozostatková spolužiačka, ktorá to nevzdala, sme sa dovalili do Aligáča.
Hral tam Grexa (bože móóój, je taký blahosklonný, fuj) ale už bolo 12 takže bola nádej že čoskoro skončí (šak aj skončil). Tak my tri sme tam popíjali, ja som vyvalila viac než štyri euráše za normálnu borku so spritom a zistila som, že ak chcem ísť domov taxíkom, tak tú poslednú päťku musím ušetriť a že skrátka, dopila som. (Dofandil´s...tak veru, ak nechápete, pozrite si Horem Pádem).
Tak sme tam stáli a kecali a neviem ako a kedy, ale dovalili sa tam Vangláni, vole. To je podstatná čať večera, anglické stag do´s sú proste naj...už mám s tým svoje skúsenosti.
A keďže lover ma škaredo ojebal a nasral a už je konec (tak pochop že je konec, chacha Rytmus...nespieval náhodou on raz že "mám tlsté brucho, keré je sexi" ? Ja mám tiež tlsté brucho, ale neviem či je sexi), tak som zase sinner, teda, chcem povedať single. Akože naozajsky single, lebo ani predtým to nebolo že full-time vzťah ale aspoň sme sa tvárili, že keď spolu trtkáme tak nebudem baliť iných, ani sa mi nežiadalo. Ok, konec úvahy.
No a tam bolo tak veľa tých Anglánov, viete kam tým mierim?
Spolužiačka odišla na intráky (dôvod neznámy, kto si to má po ôsmich borkách pamätať...verili by ste že editor pozná slovo borka? Chacha...alkáč jeden) a zostali sme dve, bože a my sme tá slávna dvojka, čo zbalila jedného chlapa v Nemecku a je to fakt sranda keď máte ruku pod chlapovým tričkom a narazíte tam na kamoškinu ruku...ha.
A tí Angláni boli hrozne cool, boli to pankáči (alebo rockeri?) a mali šecia jeansové vesty, vybíjané a s odznakmi a s nášivkami a boli takí vtipní. Keď už sme sa s nimi vykecávali ("I´m studying german so my english is fucking poor so speak fucking slowly...takto sa ja prezentujem cudzineckej verejnosti, teda cudzineckým légiám), tak nám aj pivo kúpili, najprv mi ženích dal odpiť zo svojho, ale keď videl že tudy cesta nevede, lebo sme mu ho celé vypili (bože práve som originál napísala vipili. Fujha. Btw, toto originál, to je tiež také moje slovo, natrepem to originál do každej vety, ty kokos), tak nám, teda mne kúpili aj celé vlastné. Cha.
No a potom sa tam dovalil ešte jeden (bol ich inak plný Aligáč, bola to fakt légia), taký s dlhšími vlasmi a presne kamoškin typ. Začali sa spolu baviť a keď som sa asi za 30 sekúnd na ňu otočila, už sa vášnivo, ehm...rozprávali. A potom zrazu zmizli a už tam neboli. Tak som sa otočila na zvyšok Anglánov a hovorím "well and what about me guys?" (no zas až tak cool som to nepovedala, tuším som zastala po well - krátka pauza a what about me som tam tiež doplnila, ale teda...artikulácia jáááj)
Toto som originál nikdy nezažila, že všetci chlapi stáli okolo mňa jak v rade a proste čakali ktorého si vyberiem!!! No neni to krása? No je.
Som si velice užívala toto postavenie, že stačí prstom ukázať že "teba chcem" a on pójde.
Nooo, velice sa mi páči tento brave new world, chacha.
Tak som s nimi kecala a oni sa tam štelovali a boli hrozne úslužní a šecko, a ja som stokrát povedala ženíchovi že poor you, že sa ide ženiť, lebo toto...vlastne neviem, pýtal sa prečo a ja som splietala voľačo o slobode, ale tak...chápete. Mal 29, inak, keď vás to zaujíma.
A mal na veste nášivku Clash a ja mám rada Clash a tak som k nemu podišla a tak som sa tam ošívala, veď viete ako, a prstom som prešla po tej nášivke a že "you like Clash?" A on že yes a blablabla...proste chlapi sú hrozne toto...to je také priehľadné, tieto moje triky, ale oni sa nechajú tak jednoducho namotať! Navyše lajkovali moje tričko (s anglickou vlajkou, strašne boli nadšení), ale to sem teraz nepatrí.
Takže - máte? Stojíme pri stĺpiku pri bare (kto pozná Aligáč, vie), blokujeme uličku (tam kde je inak program vyvesený...už máte?) a ja sa usmievam a trieskam o pankáčoch a tetovaniach (ženích bol namrte skérovaný a ja som mu hladkala ruky - óoohohohóóó...tie svalnaté ruky, kks a rozprávala som mu že aké pekné kérky) a keď tu zrazu avšak sme sa začali bozkávať. Bola som chrbtom k publiku (teda jeho kamoškom), ale počula som hlasné ovácie a vnímala som blesky fotoaparátov. No sú oni normálni?
Oni ujúkali jak toto a fotili strašne veľa a všetci (majú toľko kompromitujúceho materiálu že keď ich raz nasere, tak jeho chudera manželka...).
No, dobre sa bozkával, tento ženích. A sexi bol, vysoký a tie svaly, vlastne najprv sa mi až tak nepáčil, teda bol pekný, ale ne môj typ, ale viete...bola som aj tak na sračky...aj keď né až tak, aby som si začala s jeho kamošom, čo bol nižší odo mňa, zato sa tváril, že by velice chcel so mnou robiť to, čo jeho kamarát s mojou kamarátkou. Haha, to je veta.
Ale páčili sa mi jeho kérky a že bol taký vysoký a svalnatý a dobre sa bozkával...jóóój, zas mám chuť škrabať steny.
A potom niekam zmizli, už bola aj záverečná a tak, tak som sa šla mrknúť na zlatíčko, že ako je na tom s tým svojím. On bol tiež na sračky. Chacha...a to sedel, ale aj tak ledva sedel.
Oznámila som im, že kamoši ho tu nechali a že je záverečná a čo teda, tak že ideme domov.
Ten chudák nevedel kde býva! Bolo to hrozne smiešne (pre nás), lebo on fakt nevedel kde majú hostel a oni ho tam nechali. A on bol strašne opitý a zúfalý a mal aj taký náramok s menom hostelu ale nemal tam adresu (mali by dostávať známky ako psy, keď sa stratia, aby ich vedeli vrátiť hostelu...). Tak sme šli, my traja, on držal môj dáždnik (strašne smiešne, veď hovorím) a ona mi básnila jak on sa dobre bozkáva a ja že nech sa podelí (za dobrotu na žobrotu, už som to hovorila dnes...nechcela sa deliť) a potom sa to nejako zomlelo že aj ja som teda zistila že sa dobre bozkáva...a bol verdammt vášnivý, takmer až predpotentný a možno chvíľu dúfal v trojku, niečo také tuším povedal.
Nakoniec sme mu zavolali taxík a posadili dnu, snáď niekam došiel. Bolo mi ho na konci trochu ľúto, lebo sa tváril tak smutne a zúfalo.
Ale aj tak, bolo to smiešne. Hlavne keď držal ten dáždnik a my nalepené na ňom aby sme nezmokli.
Dneska sa mi smiali, že aký volltreffer, že som zbalila ženícha. Hehe, je to jackpot, to je jasné. Zapisujem si to niekam...lebo to sú také tie vzácne trofeje. Neviem čo všetci majú proti tým stag do´s...
utorok 11. mája 2010
Pozor, štátnica!
To je akože narážka na Pozor zákruta, chápeme sa?
Bieda, bieda...ako by povedala moja babka, márnosť šedivá!
Neviem ani holý kokot (ach...veď práve) a už nevládzem a to ešte mám pred sebou iba prvú štátnicu a čakajú ma ďalšie dve, neviem ako po štvrtku zvládnem ešte nejakú knihu otvoriť.
Kokooooooooooooooooos. (To bolo také silno afektované kokoooooos.)
Ehm, sere ma to nervy mám, paos chanika, neviem čo skôr, tak som išla sem. Pekne.
Viete čo, keby som po štvrtku nepodala nijaký riport z tej bratislavskej tragédie (bude to skoro ako tragédia v Černovej v roku...ó áno, 1907, predsa len nie som úplne dutá ešte aj z dejepisu, aj keď takmer, moja hlava je ako vtáčie kosti, teda dutá, viete, skrátka bude to masaker), tak to znamenalo, že som sa prepila na onen svet. (Že onen, to je čo za slovo, haha.)
Lebo to mám presne v pláne, spiť sa pod obraz, hneď po štáckach. A ja mám trojo, keď sa po každých spijem pod obraz, budem vyzerať ako Ozzy Osbourne, zruším konto v banke (už na ňom aj tak nebude ani vindra...btw, to čo je tá vindra vlastne?) a začnem pustovnícky život. Alebo proste zapadnem medzi tých čo popíjajú na námestí pred tržnicou.
No idem sa ja radšej vrátiť tam k lexe. (Inak, taký humorný súkromný vtip - že s lexou do plynu, haha, chápete, akože narážka na Lexu I., teda pardon, Ivana L.)
Bieda, bieda...ako by povedala moja babka, márnosť šedivá!
Neviem ani holý kokot (ach...veď práve) a už nevládzem a to ešte mám pred sebou iba prvú štátnicu a čakajú ma ďalšie dve, neviem ako po štvrtku zvládnem ešte nejakú knihu otvoriť.
Kokooooooooooooooooos. (To bolo také silno afektované kokoooooos.)
Ehm, sere ma to nervy mám, paos chanika, neviem čo skôr, tak som išla sem. Pekne.
Viete čo, keby som po štvrtku nepodala nijaký riport z tej bratislavskej tragédie (bude to skoro ako tragédia v Černovej v roku...ó áno, 1907, predsa len nie som úplne dutá ešte aj z dejepisu, aj keď takmer, moja hlava je ako vtáčie kosti, teda dutá, viete, skrátka bude to masaker), tak to znamenalo, že som sa prepila na onen svet. (Že onen, to je čo za slovo, haha.)
Lebo to mám presne v pláne, spiť sa pod obraz, hneď po štáckach. A ja mám trojo, keď sa po každých spijem pod obraz, budem vyzerať ako Ozzy Osbourne, zruším konto v banke (už na ňom aj tak nebude ani vindra...btw, to čo je tá vindra vlastne?) a začnem pustovnícky život. Alebo proste zapadnem medzi tých čo popíjajú na námestí pred tržnicou.
No idem sa ja radšej vrátiť tam k lexe. (Inak, taký humorný súkromný vtip - že s lexou do plynu, haha, chápete, akože narážka na Lexu I., teda pardon, Ivana L.)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)