Ženy, ďakujem vám za masívnu podporu, ktorú ste mi vyjadrili skrz toho neosobné médium. Veľmi som sa tešila. Táááákto.
Okrem toho že som mala kvôli uvedenej skutočnosti nervový záchvat a asi polhodinový plač (nárek že mi nikto nerozumie inclusive), je to vlastne ok. Už som v pohode.
Jebať ich do papule. Moja úžasná téma z textovej lingvistiky je vraj len v plienkach, von daher je to extrem spannend zu untersuchen...slová môjho školiteľa (mám iného teraz, miestny dívčí sen našej katedry, okrem iného manžel doktorky čo prednáša literatúru. Nebudem tu rozvádzať detaily...stačí keď na mňa spolužiačky hádžu veľavýznamné pohľady, keď oznámim že idem k nemu do kanclu. No haha. On je Slovák a tvári sa že je Rakušan, to len pre porádek. Ale je strašne milý. No dosť už o tom...neni mi zrovna ľahko na duši pri pomyslení na písanie diplomovky...ledva som jednu takú pučacinu dopísala a hneď ďalšiu??? A on sa tak tváril, že veď pozrite si to, doneste mi nejaký návrh a môžme na tom začať pracovať. Ech...myslela som si, to ako UŽ???? Ne až o rok? Dofrasa.)
A inak trávim dni v činorodom ruchu. Vysrala som sa dočasne na akékoľvek povinnosti a len sa tak loudám svetom, v mysli mám iba jediné...a nie je to sex! To je, čo? (Ty jsou, co?)
No, skrátka, potrebujem ísť do Nemecka...potrebujem. Okrem toho, že táto škola mi už prakticky nemá čo ponúknuť, ešte aj chcem vpadnúť z domu a proste byť v D-lande lebo ja mám k tej krajine vypestovaný taký chorobný vzťah. Nemecko je ako droga. (Ale teraz nás to chytá všetky, lebo hocikedy niekto pred/po prednáške začne chytať stavy a kňúkať "babyyyyyyyyyy ja musím ísť do Nemeckaaaaaaaaa". To je choroba germanistov. Dočista sme zgermánčili.
Tak si študujem stránky nemeckých unis a píšem motivačné listy (fakt to neznášam, moja jediná záchrana je že keď do svojho problému zainteresujem celé okolie, nikto ma nepošle do riti a všetci mi pomáhajú, tak to ide super...a okrem toho moja drahá matka sa živí písaním reklamných (a vlastne akýchkoľvek) textov...tak kdo je vác? To už by čo bolo, aby mi ona nevedela poradiť s motiváciou.
Okrem toho s nemeckými mi zas pomáhajú moji nemeckí kamoškovia (vidíte...všetko má svoj význam, aj pretrkať sa polkou Nemecka, chacha...ale né, mám aj takých, čo som s nimi nič nemala, nič neslušné teda...no dobre, ja viem že mi neveríte. Sa smejete, čo? Ale aj na vás raz dojde mráz a potom je lepšie...no, to je jedno.) takže všecko bude super. Každý deň narazím na nejaký nový problém a postupne ma to otupuje a keď všetko vybavím tak sa možno pójdem aj pomodliť, ešte som sa nerozhodla či využijem možnosť inštitucionalizovaného modlenia (teda skrátka či sa odjebem do kostola) alebo to zmáknem pohansky u seba doma...nakoniec by to malo byť jedno, či? Hlavne len dúfam a zúfam a úfam a také, lebo kto potrebuje ísť do D-landu? No? Dávali sme pozor? Presne. JA.
Ďalšá vec je, že v pondelok som mala nemčinu s mojimi harantami a oni boli napodiv veľmi dobrí!!! Normálne poslúchali a boli celkom milí a ešte si aj kopu zapamätali z predošlej hodiny a všetko vedeli a tak som im sľúbila Rammstein a oni skoro vyskočili z kože od radosti. A potom som bola pod paľbou otázok, taký malý kvíz na tému "čo počúva moja súdružka učka". A či poznám Slipknot a Horkýže a Eminema a či ho budeme počúvať, keby náhodou vydal nejaké nemecké CD (musela som ich sklamať, že to asi nehrozí...joj, ešte keď sa tie drahé deti dozvedia že aj Nemci majú svojho Rytmusa, ktorý je tiež hnusný a trápny a volá sa Sido...to bude).
utorok 9. novembra 2010
pondelok 8. novembra 2010
Nástenkové tendre, nadštandardné vzťahy a "kto prv príde, ten prv melie"
Absolútne neprekvapujúca skutočnosť ma dnes vytočila do nepríčetnosti a čuduj sa svete, dokonca aj prekvapila. Ale viac nasrala, aby som bola exaktná.
Prosím pekne, načo máme noviny? Aby sme sa dozvedeli o svete. A keď sa tam niečo píše, je dobré si prečítať a potom si to aj zapamätať, čím lepšie, tým lepšie (ehm...no, dobre...) a úplne najlepšie by bolo vytiahnuť tie uložené informácie v pravý čas, aby ste chápali situáciu.
Hovorím o nástenkách. Už si začínam zvykať, že v tomto debilnom štáte (boha, patriot...) sa všetko rieši na nástenkách. O nástenkovom tendri všetci počuli, všakže. Tak presne taký systém funguje aj na PdF UK (skratka pre Ujebaní Kokoti). Lebo čo? Lebo témy na diplomové práce sa vyvesia skôr než po iné roky a kam? Presne, na nástenku. A najlepšei na tom je, že pri niektorých témach sú už dopísané mená, ale nie perom, ako to robia slušní študenti, že dojdem, pozrem a pripíšem sa pod tému, lebo tak to proste funguje a o nejakej efektivite nie je reč, ale o slušnosti. Prosím, pod niektorými témami sú mená už priamo vytlačené, počítačom...chápete čo chcem povedať? Že istí vyvolení vedeli o témach skôr a prihlásili sa na ne kým sme my ešte ani nechyrovali že sa to ide vyvesiť. A kde je na tomto svete spravodlivosť? Hej, práve šla okolo grcať, letmo som ju zazrela.
A pani doktorka nám oznámila, že kto prv príde, ten prv melie a toto sú externisti (tí vydrbaní externisti sa vždy o všetkom dozvedia skôr lebo dostanú mail) a táto za mnou bola už v septembri. Kto to kedy videl, v septemrbi kancle obchádzať a zisťovať najlepšiu tému aby som ju mohla vychmatnúť spolužiakom??? To je typická učiteľská vcírka.
Takže si môžme vybrať z toho čo zostalo. Fantázia. FANTÁZIA.
Prosím pekne, načo máme noviny? Aby sme sa dozvedeli o svete. A keď sa tam niečo píše, je dobré si prečítať a potom si to aj zapamätať, čím lepšie, tým lepšie (ehm...no, dobre...) a úplne najlepšie by bolo vytiahnuť tie uložené informácie v pravý čas, aby ste chápali situáciu.
Hovorím o nástenkách. Už si začínam zvykať, že v tomto debilnom štáte (boha, patriot...) sa všetko rieši na nástenkách. O nástenkovom tendri všetci počuli, všakže. Tak presne taký systém funguje aj na PdF UK (skratka pre Ujebaní Kokoti). Lebo čo? Lebo témy na diplomové práce sa vyvesia skôr než po iné roky a kam? Presne, na nástenku. A najlepšei na tom je, že pri niektorých témach sú už dopísané mená, ale nie perom, ako to robia slušní študenti, že dojdem, pozrem a pripíšem sa pod tému, lebo tak to proste funguje a o nejakej efektivite nie je reč, ale o slušnosti. Prosím, pod niektorými témami sú mená už priamo vytlačené, počítačom...chápete čo chcem povedať? Že istí vyvolení vedeli o témach skôr a prihlásili sa na ne kým sme my ešte ani nechyrovali že sa to ide vyvesiť. A kde je na tomto svete spravodlivosť? Hej, práve šla okolo grcať, letmo som ju zazrela.
A pani doktorka nám oznámila, že kto prv príde, ten prv melie a toto sú externisti (tí vydrbaní externisti sa vždy o všetkom dozvedia skôr lebo dostanú mail) a táto za mnou bola už v septembri. Kto to kedy videl, v septemrbi kancle obchádzať a zisťovať najlepšiu tému aby som ju mohla vychmatnúť spolužiakom??? To je typická učiteľská vcírka.
Takže si môžme vybrať z toho čo zostalo. Fantázia. FANTÁZIA.
sobota 30. októbra 2010
Gabi gibt ´ne Party
Neveríííím, že vás tu včera bolo 11.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.
piatok 29. októbra 2010
Chaos panika zhon, horor stres
Ja. Si. Nemám. Čo. Obliecť.
Ale fakt ne! Ako mám ísť do Harleya oslavovať dušičky reunion, keď nemám čo na seba? Pôjdem holá, ako holá veta? To nebude pekný pohľad. Ešte sa mi nepodarilo schudnúť tých 100 kíl.
Plus, potrebovala by som práveže niečo extravagantné, lebo veď Halloween, ale včera som bola v Auparku (bola som nakupovať sama - vyberte si, či ako socka, alebo ako pracujúca žena, ktorá po robote rýchlo skočí do potravín a jej jediná výhoda oproti predchodkyniam z minulého režimu je, že v dnešnej dobe sa potraviny nachádzajú v nákupných centrách takže cestou do Terna môže abchecknúť nejaké tie handrárne. Sama vám dám indíciu, nepracujem a včera som ani v škole nebola, lebo sa mi nechcelo...) a nemali ani HOLÝ KKT. Ne že by som sa po ňom zháňala, aj keď holý kkt nikdy nie je na škodu.
Hohohóóóó, teraz ma napadá, v nedeľu som večer volala s Martinou, ktorá chcela vedieť všetko, t.j. VŠETKO a ja som jej rozprávala detaily (kto by chcel aj detaily, 54 korún minúta hovoru...alebo si proste načítajte môj blog, však. Dnes sme zavalení informáciami o všetkom...) a potom to ona uzavrela (úplne vážnym hlasom, slovný prúd prerušovala rozmýšľacími pauzami - panebože ako sa to po slovensky správne povie?? Proste Denkpausen, hej?) slovami: "No...keď dáme dohromady všetky naše skúsenosti s Nemcami, akože aj moje aj tvoje, tak z toho vyplýva, že Nemci sú nadpriemerní."
A čo si z toho môžete zobrať vy? Napríklad že v našich kruhoch je celkom bežnou mierou "dva a pol Anticolu" (veľmi zavádzajúce, lebo to bol odjedený a nikto by hádam neveril že dva a pol neodjedeného Anticolu je vôbec fyzicky možné, pričom už nikto naozaj nevie, koľko z neho odjedené bolo...) alebo ešte dve päste a kúsok (prípadne teraz dve päste a pol kúsku).
Kam som sa zasa dostala od nakupovania (čo je celkom nevinná téma) až ku kokotom a to celkom konkrétnym (nie veľmi slušná téma).
Čo som to...aha. Tak som teda chodila po Auparku, počúvala som pesničky od Hamburgera (no...dobre dobre...dala som si ich do mp3-ky, hovorte si čo chcete) a nenašla som nič poriadne. Ani doplnky (ach trt, v Nexte mali nádherný náramok...za 17 euro. Potom už sa mi až tak nepáčil), ani tričko, ani proste nič, len kabát, ktorý som nehľadala, ale zas keď som ho videla, tak som vedela že to je ON.
Za 81 euro, s malou dušičkou som volala drahej matke a ponížene kňučala som do telefónu aby som si vypočula nasratým tónom, že si mám radšej vypratať skriňu a hneď budem mať čo nosiť (chodia sa tie hlášky učiť do nejakej školy, či čo???). Nakoniec mi bola prisľúbená polovica, tak som spokojne zložila a kúpila si ho. Je úchvatný. Fakt.
A ešte som si doniesla domov jedno čierne tielko za päť evri, v zmysle zákona že čiernych tielok nikdy nie je dosť, ale chcem si obliecť na duše do Harleya obyč čierne tielko??? Nechcem!!! To by chcelo voľačo nápaditejšie. Navyše mám otrasnú pleť (mama to volá že zrelá na vysexovanie, práve mi to povedala...a tvárila sa pri tom vševedúco, aj keď nemá čo odkiaľ tušiť, lenže ona prezieravo predpokladá, že spím s každým, ako správna matka) a na tú by mi pomohol možno tak divadelný make-up, že by som sa zmaľovala a vypadala potom ako tropický hmyz? Porozmýšľam.
Kažopádne to vôbec nerieši skriňovú otázku. Konečné riešenie skriňovej otázky...tak je to, toto by mal riešiť európsky parlament a ne kokociny ako zákaz makových koláčov. Ach.
Ale fakt ne! Ako mám ísť do Harleya oslavovať dušičky reunion, keď nemám čo na seba? Pôjdem holá, ako holá veta? To nebude pekný pohľad. Ešte sa mi nepodarilo schudnúť tých 100 kíl.
Plus, potrebovala by som práveže niečo extravagantné, lebo veď Halloween, ale včera som bola v Auparku (bola som nakupovať sama - vyberte si, či ako socka, alebo ako pracujúca žena, ktorá po robote rýchlo skočí do potravín a jej jediná výhoda oproti predchodkyniam z minulého režimu je, že v dnešnej dobe sa potraviny nachádzajú v nákupných centrách takže cestou do Terna môže abchecknúť nejaké tie handrárne. Sama vám dám indíciu, nepracujem a včera som ani v škole nebola, lebo sa mi nechcelo...) a nemali ani HOLÝ KKT. Ne že by som sa po ňom zháňala, aj keď holý kkt nikdy nie je na škodu.
Hohohóóóó, teraz ma napadá, v nedeľu som večer volala s Martinou, ktorá chcela vedieť všetko, t.j. VŠETKO a ja som jej rozprávala detaily (kto by chcel aj detaily, 54 korún minúta hovoru...alebo si proste načítajte môj blog, však. Dnes sme zavalení informáciami o všetkom...) a potom to ona uzavrela (úplne vážnym hlasom, slovný prúd prerušovala rozmýšľacími pauzami - panebože ako sa to po slovensky správne povie?? Proste Denkpausen, hej?) slovami: "No...keď dáme dohromady všetky naše skúsenosti s Nemcami, akože aj moje aj tvoje, tak z toho vyplýva, že Nemci sú nadpriemerní."
A čo si z toho môžete zobrať vy? Napríklad že v našich kruhoch je celkom bežnou mierou "dva a pol Anticolu" (veľmi zavádzajúce, lebo to bol odjedený a nikto by hádam neveril že dva a pol neodjedeného Anticolu je vôbec fyzicky možné, pričom už nikto naozaj nevie, koľko z neho odjedené bolo...) alebo ešte dve päste a kúsok (prípadne teraz dve päste a pol kúsku).
Kam som sa zasa dostala od nakupovania (čo je celkom nevinná téma) až ku kokotom a to celkom konkrétnym (nie veľmi slušná téma).
Čo som to...aha. Tak som teda chodila po Auparku, počúvala som pesničky od Hamburgera (no...dobre dobre...dala som si ich do mp3-ky, hovorte si čo chcete) a nenašla som nič poriadne. Ani doplnky (ach trt, v Nexte mali nádherný náramok...za 17 euro. Potom už sa mi až tak nepáčil), ani tričko, ani proste nič, len kabát, ktorý som nehľadala, ale zas keď som ho videla, tak som vedela že to je ON.
Za 81 euro, s malou dušičkou som volala drahej matke a ponížene kňučala som do telefónu aby som si vypočula nasratým tónom, že si mám radšej vypratať skriňu a hneď budem mať čo nosiť (chodia sa tie hlášky učiť do nejakej školy, či čo???). Nakoniec mi bola prisľúbená polovica, tak som spokojne zložila a kúpila si ho. Je úchvatný. Fakt.
A ešte som si doniesla domov jedno čierne tielko za päť evri, v zmysle zákona že čiernych tielok nikdy nie je dosť, ale chcem si obliecť na duše do Harleya obyč čierne tielko??? Nechcem!!! To by chcelo voľačo nápaditejšie. Navyše mám otrasnú pleť (mama to volá že zrelá na vysexovanie, práve mi to povedala...a tvárila sa pri tom vševedúco, aj keď nemá čo odkiaľ tušiť, lenže ona prezieravo predpokladá, že spím s každým, ako správna matka) a na tú by mi pomohol možno tak divadelný make-up, že by som sa zmaľovala a vypadala potom ako tropický hmyz? Porozmýšľam.
Kažopádne to vôbec nerieši skriňovú otázku. Konečné riešenie skriňovej otázky...tak je to, toto by mal riešiť európsky parlament a ne kokociny ako zákaz makových koláčov. Ach.
štvrtok 28. októbra 2010
O zlom svedomí a fantastickom sexe
Včera odišiel a ja si dnes robím voľno, lebo som tak strašne unavená, že nevládzem ani pozornosť predstierať na prednáške, ako každý týždeň. Nuž, nevadí. Nie, nemám kvôli tomu zlé svedomie.
Aby sme pristúpili k faktom. Hamburger pricestoval v nedeľu ráno, po prebdenej noci, lebo on je muzikant a v sobotu hral. Ja som spala o štyri hodiny dlhšie než on (t.j. presne štyri hodiny), takže som tiež nebola čerstvá (ako čŕstvej krvi žbrod) a to bolo dobre, lebo aspoň sme boli na podobnej vlne.
Najprv som sa trochu bála (teraz už móžem priznať), že o čom sa my dvaja budeme baviť, lebo sa vlastne skoro nepoznáme a okrem toho naše stretnutie v Hamburgu bolo také...ehm, no jazyky sme síce zapojili, ale nie na artikuláciu. Chápete. Ja viem že chápete.
Druhýkrát sme sa stretli v Kolíne takto asi pred rokom a to sme toho tiež veľa nenahovorili, lebo my sme boli celá perepúť (asi sedem báb, či tak nejak) a on nám potom hral na gitare.
A tak som si hovorila, čo preboha budeme robiť štyri dni.
Zbytočné obavy. Došla som ráno na Nivy a on tam už čakal, mal starú zodratú koženú bundu (omfj!), arafatku a dlhé ryšavé vlasy a ja som si hovorila - kks, na MŇA tu čaká taký jebač, ohohóóóó, na MŇA!
A bolo to skvelé. Mali sme aj o čom kecať a dokonca sme nestrávili celé dni len v posteli ako s mojou predošlou návštevou (chacha), ale poväčšine sme sa trepali po vonku. A on má úžasnú krásnu nemčinu, bez debilného prízvuku a je to zvodca a...no keď sme sa niekde usadili, všetky čašníčky sa mohli pretrhnúť a len sa tak ponad neho nakláňali (a my s Martinou sme na seba len kukali a hovorili si, tsss, jak sa snažia, ale je tu s nami! Cha.). A on je navyše talent na jazyky a za tie štyri dni sa naučil takmer dokonale vysloviť ďakujem a ešte aj na zdratie (náš bežný prípitok). Fonetika mu proste ide. Okrem toho má taký pohľad (a to je jedna z vecí ktorá vás absolútne dostane, lebo vlastne neni ani tak pekný, ako brutálne sexi), že sa mu nedokážete pozerať do očí, sedíte jak na ihlách a len si prekladáte nohy jednu cez druhú (keď už musím byť taká explicitná).
A navyše...ako som už spomenula, je to gitarista, veď viete na čo narážam. No popiči.
Menej popiči bolo, keď na tretí deň z neho vypadlo že on má vlastne priateľku. Povedala som mu že chlapi sú ale teda fakt svine a on že no asi hej a pobozkal ma. Čo na to povedať? Fakt sú. Necítila som sa kvôli nej zle, lebo to som fakt nevedela, a po druhé mi vlastne on napísal sám od seba že chce prísť do Bratislavy (a vraj keď to plánoval ešte spolu nechodili...no asi je pravda že ľudia priťahujú ľudí sebe podobných. Ale ja som aspoň nikoho nepodviedla, keď už budem vypočítavať všetky svoje hriechy pred nebeskou bránou).
Keď sme sa lúčili, vyjadril sa v zmysle že by rád ešte niekedy došiel (kks, títo chlapi) a že niekedy môžem dojsť do Hamburgu.
Hm. No.
A kurva, október v piči, zas nastane obdobie sucha a ja aby som konečne začala robiť niečo do školy, lebo za mesiac končí semester a ja si ešte budem vlasy trhať, že čo som sa doteraz toľko zajebávala.
To je vše přátelé, idem sa naraňajkovať.
Aby sme pristúpili k faktom. Hamburger pricestoval v nedeľu ráno, po prebdenej noci, lebo on je muzikant a v sobotu hral. Ja som spala o štyri hodiny dlhšie než on (t.j. presne štyri hodiny), takže som tiež nebola čerstvá (ako čŕstvej krvi žbrod) a to bolo dobre, lebo aspoň sme boli na podobnej vlne.
Najprv som sa trochu bála (teraz už móžem priznať), že o čom sa my dvaja budeme baviť, lebo sa vlastne skoro nepoznáme a okrem toho naše stretnutie v Hamburgu bolo také...ehm, no jazyky sme síce zapojili, ale nie na artikuláciu. Chápete. Ja viem že chápete.
Druhýkrát sme sa stretli v Kolíne takto asi pred rokom a to sme toho tiež veľa nenahovorili, lebo my sme boli celá perepúť (asi sedem báb, či tak nejak) a on nám potom hral na gitare.
A tak som si hovorila, čo preboha budeme robiť štyri dni.
Zbytočné obavy. Došla som ráno na Nivy a on tam už čakal, mal starú zodratú koženú bundu (omfj!), arafatku a dlhé ryšavé vlasy a ja som si hovorila - kks, na MŇA tu čaká taký jebač, ohohóóóó, na MŇA!
A bolo to skvelé. Mali sme aj o čom kecať a dokonca sme nestrávili celé dni len v posteli ako s mojou predošlou návštevou (chacha), ale poväčšine sme sa trepali po vonku. A on má úžasnú krásnu nemčinu, bez debilného prízvuku a je to zvodca a...no keď sme sa niekde usadili, všetky čašníčky sa mohli pretrhnúť a len sa tak ponad neho nakláňali (a my s Martinou sme na seba len kukali a hovorili si, tsss, jak sa snažia, ale je tu s nami! Cha.). A on je navyše talent na jazyky a za tie štyri dni sa naučil takmer dokonale vysloviť ďakujem a ešte aj na zdratie (náš bežný prípitok). Fonetika mu proste ide. Okrem toho má taký pohľad (a to je jedna z vecí ktorá vás absolútne dostane, lebo vlastne neni ani tak pekný, ako brutálne sexi), že sa mu nedokážete pozerať do očí, sedíte jak na ihlách a len si prekladáte nohy jednu cez druhú (keď už musím byť taká explicitná).
A navyše...ako som už spomenula, je to gitarista, veď viete na čo narážam. No popiči.
Menej popiči bolo, keď na tretí deň z neho vypadlo že on má vlastne priateľku. Povedala som mu že chlapi sú ale teda fakt svine a on že no asi hej a pobozkal ma. Čo na to povedať? Fakt sú. Necítila som sa kvôli nej zle, lebo to som fakt nevedela, a po druhé mi vlastne on napísal sám od seba že chce prísť do Bratislavy (a vraj keď to plánoval ešte spolu nechodili...no asi je pravda že ľudia priťahujú ľudí sebe podobných. Ale ja som aspoň nikoho nepodviedla, keď už budem vypočítavať všetky svoje hriechy pred nebeskou bránou).
Keď sme sa lúčili, vyjadril sa v zmysle že by rád ešte niekedy došiel (kks, títo chlapi) a že niekedy môžem dojsť do Hamburgu.
Hm. No.
A kurva, október v piči, zas nastane obdobie sucha a ja aby som konečne začala robiť niečo do školy, lebo za mesiac končí semester a ja si ešte budem vlasy trhať, že čo som sa doteraz toľko zajebávala.
To je vše přátelé, idem sa naraňajkovať.
pondelok 25. októbra 2010
Mesiac nemeckej kvality
Asi ste videli tie plagáty, či bilboardy, či čeho...no, môžem len potvrdiť, chacha.
Včera došiel Hamburger a veruže dobre bolo. Len akurvát že on býva v hosteli (vďakabohu ne v tom istom ako Felix, to by bol fakt trapas...pre mňa) a ja doma (lebo ako by som to doma vysvetlila našim? No, ťažko.) A dnes som išla do školy a ešte teraz pôjdem učiť harantov, tak som mu zatiaľ zariadila program s Martinou ale neviem čo budú robiť, keď tak kurevsky leje.
No každopádne je to zvodca (baby sa mi dnes v škole smiali že pred týždňom som tu mala jedného a teraz toto...lenže to nebolo pred týždňom, ale pred troma, tak pozor!) a je dosť vtipný a aby ste si nemysleli, včera sme boli skoro celý deň vonku!
A inak sa ešte pochválim, je to gitarista, na hovado prstoklad, chacha, hudobníkov môžem len odporúčiť. Chacha.
Včera došiel Hamburger a veruže dobre bolo. Len akurvát že on býva v hosteli (vďakabohu ne v tom istom ako Felix, to by bol fakt trapas...pre mňa) a ja doma (lebo ako by som to doma vysvetlila našim? No, ťažko.) A dnes som išla do školy a ešte teraz pôjdem učiť harantov, tak som mu zatiaľ zariadila program s Martinou ale neviem čo budú robiť, keď tak kurevsky leje.
No každopádne je to zvodca (baby sa mi dnes v škole smiali že pred týždňom som tu mala jedného a teraz toto...lenže to nebolo pred týždňom, ale pred troma, tak pozor!) a je dosť vtipný a aby ste si nemysleli, včera sme boli skoro celý deň vonku!
A inak sa ešte pochválim, je to gitarista, na hovado prstoklad, chacha, hudobníkov môžem len odporúčiť. Chacha.
piatok 22. októbra 2010
Prax
Deti zlaté, dneska som sa tak nasmiala. V dejepisárskom kabinete.
Kto hovorí že učky sú nudné, asi žiadnu poriadne nepozná. Naše pičungy na učiteľov sú o ničom, oproti tomu čo si oni hovoria o žiakoch. (Som chcela napísať o nás...ale akosi už asi to nejde.)
"Z inej planéty - mimozemšťania" a "on je proste debilátko" sú asi najlepšie hlody dnešného dňa, inak perlili aj ôsmaci, keď sa snažili predviesť akí su neskonale cool. Btw, debilátko je práve z tejto osmičky. Plus som mohla nahliadnuť do päťminútovky zo slovenčiny, ktorú písali deviataci a verte mi, nechceli by ste vidieť tie chyby. Fakt otras. Môže niekto napísať motíle??? Môže???
Kto hovorí že učky sú nudné, asi žiadnu poriadne nepozná. Naše pičungy na učiteľov sú o ničom, oproti tomu čo si oni hovoria o žiakoch. (Som chcela napísať o nás...ale akosi už asi to nejde.)
"Z inej planéty - mimozemšťania" a "on je proste debilátko" sú asi najlepšie hlody dnešného dňa, inak perlili aj ôsmaci, keď sa snažili predviesť akí su neskonale cool. Btw, debilátko je práve z tejto osmičky. Plus som mohla nahliadnuť do päťminútovky zo slovenčiny, ktorú písali deviataci a verte mi, nechceli by ste vidieť tie chyby. Fakt otras. Môže niekto napísať motíle??? Môže???
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)