Pamäť sa vymazáva

Mááááám frazeológiu!!!! OMFJ...výmena mozgu...

Fyzika je všade okolo nás. Aj na záchode. (Či chémia to bola?)

"So svetlom sa dajú robiť oveľa zaujímavejšie veci ako ho merať. Napríklad stroboskop."

"Alebo ho zhasnúť a trtkať."

A teraz môžete hádať, ktorá časť citátu je moja a ktorá patrí Chantal. Inak. Mala by som si opakovať didaktiku, lebo tie pičoviny mi nejdú do hlavy...ale najprv toto. Nesmierne dôležité, zase vás zaspamovať, moji drahí.

Toto utrpenie menom skurv skúškové by už malo skončiť, lebo produkujem strašnú kopu chujovín. Už sa mi to samej prestáva páčiť. Asi si zaznačím, že som nemožná, len pre poriadok. A vlastne oné - pre tých čo nepochopili a mysleli si že som blbá ja alebo oni (ale vieme, že JA nejsom) (inak, ahoj, Mati =), tak tie kokociny, tie kocečky, či ako sa tomu odborne nadáva, kde môžte niečo zakliknúť (teda už vyššie menované, že som nemožná, ale ja nejsom...to predsa viete tiež), tak niektoré prehliadače to nezobrazujú. Napríklad taká Opera (a ešte aj meno má blbé, Operu nemôžem vystáť a hotovo a navyše nehorázne ignoruje neopomenuteľné prvky tejto úchvatnej blogovacej služby).

Takže vy mi môžete akurát tak do komentov osobne odkázať, ak si myslíte že som nemožná, ale chcem vidieť, kto by si voľačo také dovolil. (Chantal.)

A len tak na margo...ja dúfam, že na našom záchode fyzika nie je.

Keď ja nechcem byť krysa, prosím ťa ukľudni sa

Volala mi Daša a vraj nemám stresovať. Tak nestresujem, o deviatej som s tým sekla, vydepilovala som si nohy (a neviem sa dočkať času, kedy depilácia nôh bude najnáročnejší program dňa a najnáročnejšou kognitívnou aktivitou bude rozhodnúť sa akou farbou si nalakovať nechty) a spravila som 10 klikov. To je tak...musím so sebou niečo robiť a keď sa mi fakt STRAŠNE nechce (to ako vždy), tak aspoň klikujem, lebo 10 klikov nie je masaker a viac aj tak nevládzem...zatiaľ.

A bycigel smutne stojí v obývačke a na ňom prevesené uteráky. Hanba mne, hanba mojej rodine, hanba mojej krave! Ale už fakt budem, budem, budem cvičiť, leto sa nezadržateľne blíži, stačí sa pozriež z okna na zasneženú záhradku a všetko je jasné.
No a budúci týždeň idem po polstoročí zas do plavárne, to mi treba.
No a teraz si celý večer len čítam blogy, vlastne jeden, Daily Whinge. Je to extrahované ...ehm, niečo. Metafory nie sú mojou parketou, aspoň teraz ne. Ale ten blog ma fascinuje a rozosmieva a všetko, som unesená štýlom aj celkovým dojmom. Presne. Človek má pocit, že to snáď ani nemôže byť pravda...ale kto vie.
Každopádne, odporúčam pozrieť.

Deti moje...definitívne by som mala prestať napchávať sa po večeroch čokoládovými vločkami, pretože po prvé sú samé (to aby som nemusela rozmýšľať, či sa píšu sami, alebo samy) o sebe dosť kalorické a po druhé je mi z mlieka kvalitne na tyčku, je to horšie než osem vodiek, tie zvládam s prehľadom. Vždy rozmýšľam, či je normálne, aby jedna ženská vypila bez problémov osem vodiek (alebo čohokoľvek so 40% koncentrovaného šťastia). No lebo...ja sa vôbec nejdem tváriť že je to nejak veľa a nad mieru, lebo iní vypijú viac, ale aj tak... keby som sa spýtala mamy, asi by odpadla, lebo ona za veľa považuje tak tri. Si myslím. Videla som totiž jej pohľad, keď som sa neopatrne spýtala jedného nášho známeho (doktora), koľko by som teoreticky mohla mať promile po 10 gin tonicoch. (Trištvrte fľaše šampanského som zamlčala.)
No. Iróniou osudu som ho na druhý deň stretla v Aligáči, nadrbaná jak činka. Bože, to tiež už bolo pred sto rokmi (asi minulé leto...?)
On žije v Amerike a bol tu vtedy na víkend.
Aj ja chcem žiť v Amerike a chodiť do tejto diery len na víkend. Či na týždeň, či na koľko sa sem vôbec oplatí lietať.
(Som hrozne smädná.)

Zajtra keď sa zobudím, moja prvá myšlienka bude (ako každý deň) "dopiče, ďalšie skurvené ráno" ale nenechajte sa zmiasť, každým dňom sme bližšie koncu (teda skúškového) a to ma teší. Len nemám rada rána. Rána bych zrušil... Jediný čas, kedy dokážem zniesť že je ráno, je keď niekam cestujem. (A ne električkou do školy.)
Už aby to tu bolo. Chystáme sa na krátky výlet. Niekam. Bude to ppč. Vysokoškolská partia, je to porád lepšie než na strednej.

Ešte mi povedzte, prečo v čase cholery (to ma len tak napadlo) musím myslieť na lovera. Prečo? A tie časy, kedy ma kvalitne sral, si pripomínam len násilím, lebo v tej mojej prázdnej gebuli samozrejme zostáva to pekné. Boha, život je nechutné klišé. A toto už je paródiou samé na seba. Idem radšej spať, aj tak mi vyblikáva comp, aby mi jemne nevtieravo oznámil, že zachvíľu skape. A nech skape...potom mu narvem do diery ten kábel a šup s ním do eletriky. A bude vymalováno.

Hovoriť striebro, mlčať zlato

Normálne sa tým neriadim, iba príležitostne na skúškach. Teraz sa učím frazeológiu, čo by bolo vlastne dosť vtipné, keby to nebola nuda. Teda ako frazeologizmy sú super, že áno, ale tá teória o nich, ktorej dosť dobre nerozumiem... (pre tých čo nepochopili uvediem príklad: iregularita ako transformačná defektivita) (ťažkopádny preklad, ale neviem ako by to bolo po slovensky lepšie, okrem toho presne takto tomu rozumiem, teda nijako...).

A teraz niečo úplne iné. (Kto pozná Monty Pythons, vie.)
Viete, niekedy rozmýšľam, prečo niektorí bloggeri píšu nezrozumiteľne, ich výplody sa potom čítajú ako Hviezdoslavova lyrika (tým nechcem priamo povedať že napiču...) a človek si nie je istý, či sa autor uchechtáva, aká mannovská (no sorry) irónia-paródia sa mu podarila, alebo to myslí smrteľne vážne. Ja naproti tomu píšem hmlisto a obšírne (a nehovorím priamo, že moje texty sa nečítajú napiču), ani sama niekedy nerozumiem, čo som pôvodne chcela a lakonický štýl si odpúšťam (znova...lakonicky odpovedám na skúškach, nemrhám slovami a svoje latentné vedomosti neprezentujem príliš okato) (okrem toho mám taký špeci úsmev, používam ho aj na ženy, ale už mi minule bolo povedané, že je koketný...teda nie od skúšajúcich, od spolužiačky).

A teraz niečo úplne iné. Muž s troma zadkami.
Včera sme pozerali Twin Peaks, tatík konečne kúpil ďalšiu sériu. Milujem Lyncha, lebo mám pri jeho filmoch pocit, že som v inom svete a že moje problémy sú nepodstatné (to je dosť dobrý pocit a u mňa ho dokáže vyvolať iba umenie, žiadne obrázky hladných detí v Afrike nezaberajú).
No a sovy nie sú tým, či sa zdajú. A nemyslite na to. Dokonca sa mi začína páčiť special agent Dale Cooper. Čo to so mnou je? Okrem toho som nejaká rozcitlivelá v poslednej dobe (ako nehádam, sa, môj cyklus si so mnou robí čo chce, ale začína to byť neúnosné) a idem sa rozplakať nad každou blbosťou. Napríklad nad nejakou pesničkou v rádiu (nebudem menovať konkrétne, lebo by ste na mňa zavolali dokyho s vkusnou kazajkou) alebo film, alebo proste čokoľvek. Tradične som sa samozrejme definitívne rozrevala až sama nad sebou, včera. A to tak intenzívne, že ma potom niekoľko hodín bolela hlava. Patril k tomu aj melodramatický cirkus o tom, že už v živote do školy nejdem a že tu nikto nechápe moje problémy (to iba tak na okraj, v mojom veku je už táto hláška trochu prežitá...no ale aj tak, asi mám druhú pubertu).

Idem sa vrátiť k fraze. Ale ešte prv (fakír padá na zem a valí sa krv)...si spravím nejaký šalát...noc bude dlhá, len ja a Harald Burger.

New massage from (...)

Vy my mi (začínam mať problémy s pravopisom) veľmi pomáhate. Začnem asi robiť štatistiku, či som viac nemožná, alebo viac zábavná. Vždy som bola skromne presvedčená, že som viac zábavná, ale ako vidím, zrejme som žila celé roky v omyle.
Cítim sa nahovno, nevládzem sa učiť a sťažujem sa? Sťažujem. Tak...to som vlastne nechcela teraz, chcela som to, že mi v posledných dňoch vypisujú rôzni muži, ktorých viac-menej (ne)poznám a niečo si asi sľubujú...to mám za to, aká som priateľská...(hej, nazvime to že priateľská, znie to celkom dobre..).
Upozorňujem, že ne so všetkými som spala...vlastne s väčšinou ani ne a som zmätená. Prečo mi zrazu píšu muži, keď som nešťastná a keď to vlastne nesúvisí (pre zmenu) s tým ich plemenom? Nepíše sa to plemäno? Tak asi ne...
Každopádne by ma mohol niekto upovedomiť a oznámiť mi, čo vlastne chcem.

Výsledky

Z didaktiky mám prenádherné Fx. Nemám tu povraz, len fľašu vodky, ktorá mi nepatrí. (Urazila by sa Chantal?)
Tak sa dlávim čipsami a do konca skúšok asi stlstnem (bože to je koľko tých konzonantov za sebou, na skapanie), že sa ani cez dvere nepretrepem.
Chce sa mi umreť. (Moje každovečerné priania ešte stále nikto nevyslyšal, lebo už si to hovorím asi týždeň a furt som tu.)
Idem si po nejaké tabletky na modzog a hurá do učenia. Hurá, hurá, hurá. Babka čurá. (Verili by ste že ten drbo editor podčiarkne temer každé slovo, ale čurá nepodčiarkne??? Končím tvoj Fero, to je na mňa moc.)

Mala som včera pravdu, keď som napísala "všetko je napiču, všetko je nakokot".
Nech všetci pália do piče už. Ja vieeem, som hrozne negatívna. Teší ma.

Drahý blogger-world! Otázka na teba!

To kto z vás si myslí že som nemožná??? A za čo?
Ale práve mi Chantal poedala, že to ne ona zaklikla a že sa nemám čudovať, lebo to vraj láka a každý čitateľ môjho blogu si musí myslieť že som zábavná, nemožná a chudiatko. No.