Neviem presne kde by som začala, tak sa chopím ajťákov, nakoniec o nich dokážem rozprávať aj dve hodiny vkuse. Áno...bohužiaľ, a ani sa neopakujem, až tak veľa ich poznám.
Dieťa je možno v mladosti normálne, ale potom sa niekde stane chyba a je z neho ajťák, bože uchovaj, aby sa to stalo aj mojim, ja mám k počítačom a technike všeobecne negatívny vzťah a záleží mi vlastne iba na dizajne, lebo ja tie ostatné veci vôbec nevyužívam.
Napríklad Martina má teraz nový mobil (ak boh dá, už aj ja dnes svoj dostanem - ružový, to je všetko čo o ňom potrebujete vedieť, lebo ani ja viac neviem) a hovorila, že sa tam dá nastaviť obrázok ku kontaktu. To sa dá inak aj na mojom starom...viem to náhodou, lebo keď bol ešte nový, tak som sa chvíľu zaoberala aj týmto (v ten prvý večer keď som ho dostala) a potom už ma to prestalo baviť. No a vždy ma to privedie k rozmýšľaniu nad tým, prečo ľudí vlastne nadchýnajú takéto veci? Neni dôležitejšie ako mobil vyzerá zvonka? (Keby ma teraz počul ajťák, tak sa bude smiať, že ani dizajn, ani obrázky ku kontaktom...ja viem, lenže my sme ženy a sme normálne, lebo nejsme ajťáčky. Vždy viac uznávam obrázky ku kontaktom, ako technické parametre. Čo sú vlastne tie parametre? Dajú sa jesť???)
Ale nechcela som ani o Martininom a mojom novom mobile, ale o ajťákoch, že. Ja totiž pár z nich doučujem a je to fakt na porazenie. Jeden je absolútne neschopný sa niečo naučiť (ten čo si myslí, že Guns ešte hrajú) a druhý...no, má 25 (či 26? To je jedno) a je to workoholik (neznášam to, je to ako alkoholizmus a oberá to rodiny o matky...). Navyše som presvedčená, že miluje ajťáctvo, a to je tiež podozrivé.
Viete on je taký...on proste myslí tým ich spôsobom, na niektoré témy sa s ním nedá baviť, lebo keď odpovedá, tak tam vidíte tú jeho schému.
Napríklad čítame článok a on sa pýta na slovíčko. Dajme tomu že...hmmm...bloß.
On: Čo to znamená?
Ja: Iba, len.
On: Ale čo potom znamená nur?
Ja: To isté...iba, len.
On: Načo sú im dve slová na to isté? (Načo nám je aj iba aj len???)
Ja: (stále pokojne, lebo toto sa opakuje každú božiu hodinu len s rôznymi slovami) Veď aj my máme synonymá. Vieš čo sú synonymá? (Kontrolná otázka, len pre istotu, viete...som zvyknutá na všeličo.)
On: Hej, hej, viem...ale aj tak, nestačí im jedno slovo?
Človek sa pýta, ako ho môže vôbec niečo také napadnúť...ty kks, predstavte si že na každý výraz je len jeden ekvivalent, to by som chcela potom vidieť Shakespearovu tvorbu. Aj keď možno na angličtinu to nevzťahuje, lebo tú má rád. (Z nepochopiteľného dôvodu ajťáci milujú angličtinu...)
A toto mám na programe stále. Okrem toho keď niečo prekladáme, musíme to robiť od slova do slova, presne, exaktne, proste uňho neprejdem s tým, že opíšem ten výraz po nemecky, aby ho pochopil. Naňho sa jednoducho nedajú moderné metódy uplatniť (čudné nie? Veď ajťáci milujú moderné technológie...len v normálnom živote sa správajú jak jedinci s Aspergerom.), najlepšie je prečítať, preložiť a slovíčka si samozrejme nepíše, lebo to sa mu nechce. Niekedy je s ním sranda (keď sa zajebávame a neučíme), ale často ma hrozne vytáčajú jeho spôsoby.
Plus. Zruší mi každú druhú hodinu. Musí ich všetky zaplatiť, ale chápete...on platí a platí a vôbec mu tých prachov neni ľúto? Ajťáci si nevážia peniaze. To je ďalšia vec. A nevážia si ani čas ostatných, lebo oni majú zrovna pohotovosť. Pohotovosť pre ajťákov??? Kde sme??? Čo je toto za svet pre Kristove rany? Pohotovosť majú predsa lekári. A keď má teda pohotovosť, prečo sa vôbec niečo doučuje? Prečo má vôbec sociálne kontakty s inými? Veď najdôležitejšia je na konci aj tak len jeho prijebaná ajťácka pohotovosť.
Okrem toho, včera som počula prípad, že chlapca ajťáka lákajú do práce na sladkosti, aby došiel načas. Nie, nemá 14. Chcete ešte nejaké iné dôkazy o tom, že sú načisto prijebaní?
A tí právnici? K nim nemám veľa, oni len zastupujú tú väčšinu asertívnych, komunikatívnych, priebojných, dravých, mladých (a ako hovorieva Triss hlavne asap) ľudí, ktorí dnes študujú pre titul a potom pohŕdajú inými povolaniami, hlavne tými, kde nezarobíte na dovolenku na Maledivách, na BMW a na časté večere v El Gaucho.
Je mi už z toho nanič, ako neustále musím zo všetkých strán počúvať, aká som chudera, lebo študujem na pedagogickej. Prosím??? Chudera??? Moji zlatí, aby ste neboli prekvapení, lebo po prvé budem učiť vaše deti a po druhé, keď celý tento svet dospeje do záhuby (kam aj smeruje, ale o tom inokedy...ako študentka histórie sa nepozerám na budúcnosť pozitívne), tak učiteľov bude treba vždy. Ale chcela by som vidieť, čo budú robiť bledí hráči počítačových hier, keď náhodou v dôsledku nejakej katastrofy prestane fungovať všetko, nijaká elektrina a nijaké počítače. Uplatnia svoje skúsenosti z Lara Croft?
(Ne, nepozerám priveľa katastrofických filmov, ja ich nemusím, ani netvrdím že to bude zajtra, ale prosím vás, pozrite sa na tento svet. Niektorí by bez počítača nezarobili ani cent! A je smutné, že ich je tak veľa.)
Končím tvoj Fero. Je mi z toho niekedy zle.
štvrtok 30. júna 2011
utorok 28. júna 2011
1987
Je aj tak najlepší rok.
Dnešný dátum zažívam presne 24-tý raz. Nuž...
A btw, ten Rammstein mi asi nevyjde a to ma ako jediná vec na tomto svete sklamalo momentálne. (To je ešte celkom dobrá bilancia...)
Dnešný dátum zažívam presne 24-tý raz. Nuž...
A btw, ten Rammstein mi asi nevyjde a to ma ako jediná vec na tomto svete sklamalo momentálne. (To je ešte celkom dobrá bilancia...)
pondelok 27. júna 2011
Rammstein ist für alle da, auch für mich
Ako iste viete, 6. novembra hrá Rammstein v Bratislave. A ja som v tom čase v Luxemburgu. Po záchvate nešťastia som si povedala že teda dobre, musím to oželieť. V sobotu som sa ožrala a keď hralo Du hast mich, prisahala som že dójdem aj keby som nemala žrať. (Teta anglinárka zo strednej hovorievala že aj keby na chleba nebolo...)
A už som sa rozhodla definitívne, lebo som zistila ceny vlakovej dopravy medzi Bruselom a Luxemburgom. Single ticket stojí 33 euro, return ticket 41 euro, z toho vyplýva, že keď budem mať letenku približne v rovnakej cene, plus lístok na vlak, plus lístok na koncert, celé ma to výjde...ehm príliš veľa, ale je 100 euro priveľa za kapelu ktorú milujete najviac na svete??? Hovorím, hudba je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, treba tomu voľačo obetovať a prachy vlastne vždy nejaké sú. Budem si na to šetriť zvlášť, do nejakej obálky. Idem si hneď nejakú založiť. (Keby som tak vyhrala v Športke...)
A už som sa rozhodla definitívne, lebo som zistila ceny vlakovej dopravy medzi Bruselom a Luxemburgom. Single ticket stojí 33 euro, return ticket 41 euro, z toho vyplýva, že keď budem mať letenku približne v rovnakej cene, plus lístok na vlak, plus lístok na koncert, celé ma to výjde...ehm príliš veľa, ale je 100 euro priveľa za kapelu ktorú milujete najviac na svete??? Hovorím, hudba je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, treba tomu voľačo obetovať a prachy vlastne vždy nejaké sú. Budem si na to šetriť zvlášť, do nejakej obálky. Idem si hneď nejakú založiť. (Keby som tak vyhrala v Športke...)
nedeľa 26. júna 2011
Naj čítanie
Ja som známy milovník dotazníkov akéhokoľvek druhu a preto tak rada vypĺňam aj tie, ktoré zverejňuje Triss. Navyše tie sú o knihách, a knihy sú super a tí čo si to nemyslia sú nevzdelanci a burani (ak mi teraz klesne počet čitateľov, budem vedieť, kto z vás sa urazil, chacha, lebo je nevzdelanec a buran).
Toto sa volá naj čítanie roku 2011 lenže ja musím s poľutovaním priznať, že som asi ani 19 kníh v tomto roku neprečítala...ach jaj, takže to vezmem ako naj čítanie ever. Ale ja veľa pijem a preto si málo pamätám a na niektoré knihy asi zabudnem a keď potom napíšem že ktorá je najlepšia možno to ani neni tak, len som zabudla na nejakú inú. Lebo ja som už prečítala veľa fantastických kníh...no tak preto.
Viete čo, dnes mi to nejde, veď viete prečo, celý deň som nevládne ležala v posteli a tak radšej pome na vec.
1. Najlepšia kniha za rok 2011(doteraz)
Neviem veru, či som čítala nejakú knihu, čo vyšla v tomto roku, ale najlepšia kniha ktorú som v tomto roku čítala bola...bože nič ma nenapadá. Asi takto: Friedrich Dürrenmatt - Fyzici. Fakticky som sem nechcela ťahať svoje povinné čítanie, ale neviem si spomenúť na nič, čo by som čítala tento rok a bolo to lepšie.
2. Najkrajší príbeh
Nóóó...žeby Mandolína kapitána Corelliho? To by mohlo byť to, čo by som označila slovom krásny, každopádne som prerevala posledných 30 strán, seriózne.
Ale ako hovorím, je ťažké vybrať si len jednu.
3. Cena pre knihu, v ktorej by ste sa chceli ocitnúť
Veru neviem, lebo je plno super kníh, napríklad aj Hlava XXII. ale chcela by som sa ocitnúť v príbehu o druhej vojne? Preboha, ne. V podstate by som sa najradšej ocitla v biografickej knihe nejakej kapely (najradšej Die Ärzte), ako súčasť ich histórie. To by znamenalo že by som žila v západnom Berlíne v 80-tych rokoch. Yes.
4. Najviac podceňovaná a dobre ukrývaná kniha
To je jasné. Povinná literatúra, napríklad rôzne diela z nemeckej romantiky. Myslím to vážne. Tie knihy boli skvelé. Škoda že aj tie z 20. storočia neboli také.
5. Cena pre knihu, od ktorej ste vôbec nečakali, že sa vám tak bude páčiť
Bukowského básne. Lebo ja neobľubujem básne a keď mi to Chantal núkala tak som bola značne skeptická. Ale tak som si začala od neho kupovať aj iné veci.
6. Najdramatickejšia a najnapínavejšia kniha
Napríklad aj Traja pátrači a záhada zajakavého papagája, čítala som to asi v tretej triede a dočista som si ohrýzla nechty. A ešte aj Die schwarze Spinne od Jeremiasa Gotthelfa. (V preklade to asi nevyšlo, ale je to Čierny pavúk.) Dosť nechutné dielo z 18. storočia, ktoré som čítala do školy a tú knihu som so sebou trepala všade až kým som to nedočítala a skoro ma jeblo od strachu. Pamätám si že som to mala so sebou aj v Poluse, keď som šla s mamou volačo kúpiť a tam som sedela na lavičke a nevnímala okolie.
7. Kniha, z ktorej by bol najlepší film(Vypĺňam to a vždy sa pýtam Chantal a ona na všetko hovorí Fyzici.) Nemám rada sfilmované knihy, lebo väčšinou to úplne pokazí moje dojmy a neviem sa rozhodnúť, ktorú knihu by som obetovala na sfilmovanie...
Možno knihy od Nicka Hornbyho, vyberám High Fidelity. Nasmiala som sa pri tom jak hovado.
8. Kniha, ktorú si už konečne musím prečítať
To je ľahké. Posledný kabriolet. Mám to rozčítané už od Vianoc a furt som nemala čas. Ale za tento júl to dám!
9. Muž, do ktorého som sa zamilovala (nová láska :)
OMFJ čo ja viem, tých bolo. Jesse zo série Mediátor, ale to je teenagerská literatúra. Rhett Butler, ale to už bolo dávno. Kapitán Corelli (v knihe to bol jebač, ne jak vo filme). Goldmund z knihy Narziß und Goldmund od Hesseho, lebo ten bol jebač jak sviňa. Lenže mne sa páčil aj Yossarian z Hlavy XXII.
11. Najhoršie a najkrajšie meno knižnej postavy
Už sa v duchu preklínam, že som s týmto vôbec začala, lebo to píšem dlhšie než hodinu a tie otázky sú čoraz zákernejšie.
Super meno je Yossarian (jeden z dôvodov prečo sa mi páčil, chacha).
A hrozné meno? Jozef Mak, ale ten je celý hrozný, tak hrozný že som ho nedočítala.
12. Najlepšia prvá kapitola
Skôr sa stáva že prvá kapitola je nejaká čudná a potom sa to rozbehne a už je to super. No...hm, napríklad Am kürzeren Ende der Sonnenallee od Brussiga (Na kratšom konci Slnečnej aleje). To začalo vtipne a pokračovalo ešte vtipnejšie.
13. Najlepší koniec
Nikdykde. Presne taký, ako by som si želala.
14. Najlepšia bozkávacia scéna
Neviem. Knihy, ktoré ja väčšinou čítam neobsahujú až tak veľa bozkávacích scén.
15. Najvtipnejšia scéna
High Fidelity. Smiala som sa síce od začiatku do konca ale najlepšia scéna bola, keď sa hlavný hrdina odul a ušiel z nejakej oslavy a jeho bývalá ho išla hľadať a on keď videl jej auto ako zabáča do ulice smerom k nemu, hodil sa za nejaký múrik aby ho nevidela. Predtým pršalo, tak si viete asi predstaviť jak bol zajebaný od blata a lístia a on tam ležal asi 20 minút a keď už dúfal, že ona je preč a vyliezol, videl, že auto parkuje na ceste a ona ho tam čaká.
16. Najnapínavejšia scéna
Fakt asi tí Traja pátrači...
17. Najkrajší názov knihy
Naked Lunch. Feťácke dielo, ktoré som dočítala do konca a som na seba hrdá, lebo tie experimentálne techniky písania sú celkom náročné na čítanie.
18. Najkrajší cover knihy
Fúúúú to je ťažké, ale mne sa páčia všetky tie anglické paperbacky, hlavne dievčenské romány, ale to si nekupujem.
19. Nemôžem uveriť, že mi trvalo tak dlho kým som to prečítala!
Chcela som napísať Niečo sa stalo, ale to som nedočítala a chcela by som, ale niekoľkoročná pauza v čítaní vás dosť brzdí. Už sa mi nechce znova začínať.
Toto sa volá naj čítanie roku 2011 lenže ja musím s poľutovaním priznať, že som asi ani 19 kníh v tomto roku neprečítala...ach jaj, takže to vezmem ako naj čítanie ever. Ale ja veľa pijem a preto si málo pamätám a na niektoré knihy asi zabudnem a keď potom napíšem že ktorá je najlepšia možno to ani neni tak, len som zabudla na nejakú inú. Lebo ja som už prečítala veľa fantastických kníh...no tak preto.
Viete čo, dnes mi to nejde, veď viete prečo, celý deň som nevládne ležala v posteli a tak radšej pome na vec.
1. Najlepšia kniha za rok 2011(doteraz)
Neviem veru, či som čítala nejakú knihu, čo vyšla v tomto roku, ale najlepšia kniha ktorú som v tomto roku čítala bola...bože nič ma nenapadá. Asi takto: Friedrich Dürrenmatt - Fyzici. Fakticky som sem nechcela ťahať svoje povinné čítanie, ale neviem si spomenúť na nič, čo by som čítala tento rok a bolo to lepšie.
2. Najkrajší príbeh
Nóóó...žeby Mandolína kapitána Corelliho? To by mohlo byť to, čo by som označila slovom krásny, každopádne som prerevala posledných 30 strán, seriózne.
Ale ako hovorím, je ťažké vybrať si len jednu.
3. Cena pre knihu, v ktorej by ste sa chceli ocitnúť
Veru neviem, lebo je plno super kníh, napríklad aj Hlava XXII. ale chcela by som sa ocitnúť v príbehu o druhej vojne? Preboha, ne. V podstate by som sa najradšej ocitla v biografickej knihe nejakej kapely (najradšej Die Ärzte), ako súčasť ich histórie. To by znamenalo že by som žila v západnom Berlíne v 80-tych rokoch. Yes.
4. Najviac podceňovaná a dobre ukrývaná kniha
To je jasné. Povinná literatúra, napríklad rôzne diela z nemeckej romantiky. Myslím to vážne. Tie knihy boli skvelé. Škoda že aj tie z 20. storočia neboli také.
5. Cena pre knihu, od ktorej ste vôbec nečakali, že sa vám tak bude páčiť
Bukowského básne. Lebo ja neobľubujem básne a keď mi to Chantal núkala tak som bola značne skeptická. Ale tak som si začala od neho kupovať aj iné veci.
6. Najdramatickejšia a najnapínavejšia kniha
Napríklad aj Traja pátrači a záhada zajakavého papagája, čítala som to asi v tretej triede a dočista som si ohrýzla nechty. A ešte aj Die schwarze Spinne od Jeremiasa Gotthelfa. (V preklade to asi nevyšlo, ale je to Čierny pavúk.) Dosť nechutné dielo z 18. storočia, ktoré som čítala do školy a tú knihu som so sebou trepala všade až kým som to nedočítala a skoro ma jeblo od strachu. Pamätám si že som to mala so sebou aj v Poluse, keď som šla s mamou volačo kúpiť a tam som sedela na lavičke a nevnímala okolie.
7. Kniha, z ktorej by bol najlepší film(Vypĺňam to a vždy sa pýtam Chantal a ona na všetko hovorí Fyzici.) Nemám rada sfilmované knihy, lebo väčšinou to úplne pokazí moje dojmy a neviem sa rozhodnúť, ktorú knihu by som obetovala na sfilmovanie...
Možno knihy od Nicka Hornbyho, vyberám High Fidelity. Nasmiala som sa pri tom jak hovado.
8. Kniha, ktorú si už konečne musím prečítať
To je ľahké. Posledný kabriolet. Mám to rozčítané už od Vianoc a furt som nemala čas. Ale za tento júl to dám!
9. Muž, do ktorého som sa zamilovala (nová láska :)
OMFJ čo ja viem, tých bolo. Jesse zo série Mediátor, ale to je teenagerská literatúra. Rhett Butler, ale to už bolo dávno. Kapitán Corelli (v knihe to bol jebač, ne jak vo filme). Goldmund z knihy Narziß und Goldmund od Hesseho, lebo ten bol jebač jak sviňa. Lenže mne sa páčil aj Yossarian z Hlavy XXII.
10. Najväčší charakterový zvrat (koho ste mali radi a potom znenávideli a naopak)
To fakt neviem, lebo keď nejakú postavu neznášam, neviem to zmeniť, napríklad škriatok Doby, z toho ma šlo poraziť.
Už sa v duchu preklínam, že som s týmto vôbec začala, lebo to píšem dlhšie než hodinu a tie otázky sú čoraz zákernejšie.
Super meno je Yossarian (jeden z dôvodov prečo sa mi páčil, chacha).
A hrozné meno? Jozef Mak, ale ten je celý hrozný, tak hrozný že som ho nedočítala.
12. Najlepšia prvá kapitola
Skôr sa stáva že prvá kapitola je nejaká čudná a potom sa to rozbehne a už je to super. No...hm, napríklad Am kürzeren Ende der Sonnenallee od Brussiga (Na kratšom konci Slnečnej aleje). To začalo vtipne a pokračovalo ešte vtipnejšie.
13. Najlepší koniec
Nikdykde. Presne taký, ako by som si želala.
14. Najlepšia bozkávacia scéna
Neviem. Knihy, ktoré ja väčšinou čítam neobsahujú až tak veľa bozkávacích scén.
15. Najvtipnejšia scéna
High Fidelity. Smiala som sa síce od začiatku do konca ale najlepšia scéna bola, keď sa hlavný hrdina odul a ušiel z nejakej oslavy a jeho bývalá ho išla hľadať a on keď videl jej auto ako zabáča do ulice smerom k nemu, hodil sa za nejaký múrik aby ho nevidela. Predtým pršalo, tak si viete asi predstaviť jak bol zajebaný od blata a lístia a on tam ležal asi 20 minút a keď už dúfal, že ona je preč a vyliezol, videl, že auto parkuje na ceste a ona ho tam čaká.
16. Najnapínavejšia scéna
Fakt asi tí Traja pátrači...
17. Najkrajší názov knihy
Naked Lunch. Feťácke dielo, ktoré som dočítala do konca a som na seba hrdá, lebo tie experimentálne techniky písania sú celkom náročné na čítanie.
18. Najkrajší cover knihy
Fúúúú to je ťažké, ale mne sa páčia všetky tie anglické paperbacky, hlavne dievčenské romány, ale to si nekupujem.
19. Nemôžem uveriť, že mi trvalo tak dlho kým som to prečítala!
Chcela som napísať Niečo sa stalo, ale to som nedočítala a chcela by som, ale niekoľkoročná pauza v čítaní vás dosť brzdí. Už sa mi nechce znova začínať.
Opojenie
"Milá sestra...ešte že nechodíš na spoveď. Farár by ťa hnal z kostola."
Tak mi povedala Chantal dnes ráno (teda vy už ste mali asi poobedie, ale ja mám ešte aj teraz ráno, lebo zatial som len zvládla zliezť dole, vysrať sa - presne jak Bukowski - osprchovať sa - to bolo náročné - a dať si ibáč), keď som jej porozprávala, čo sa včera dialo.
Poviem vám, som rozbitá jak cigánska hračka, bolí ma telo, zastavte Zem, chcem vystúpiť. Mohla by som slúžiť ako príklad na hodine etiky, že alkohol je zlý zlý zlý a deti by na mňa ukazovali prstom a prisahali že nikdy nebudú piť.
Ladies night ako sa patrí. (Nepíše sa to ladie´s? To je egál...)
Ja, Triss a Martina. Martina došla neskôr a my sme stihli medzitým vypiť ... mrte chlastu. Viete čo? Rátala som to a včera som vyslopala asi o niečo viac než pol litra tvrdého. A iné. To je práve to, že aj iné. Presne ako Bukowski, vžívam sa do jeho role, aby som lepšie pochopila jeho diela.
V Kozli to bolo osem (osem!!!) gin tonicov a z toho sme boli iba pripité. (Vlastne boli štyri, lenže dvojité.) Mierne opitá som bola, ale tak, že by som pekne ešte mohla dojsť domenkov a tváriť sa že som ok. Pred fotrami, chápete.
Dorazili sme do Harleya a ja som s poľutovaním zistila, že mám iba asi 10 euro (bieda...dvacku som nechala v Kozli a to neveští nič dobré, lebo ja málo zarábam) a že treba vymysleť plán B.
Plán B zahŕňal pivo, lebo stáť v bare nasucho je nuda. A hral Bohuš a hral aligátorie sety, ťažká popičovka, dokonca Rammstein a ja som prisahala že dójdem na ten ich koncert v Bratislave bárs aj z Luxemburgu (lístky na koncert v Luxemburgu sú už vypredané) a teraz nad tým silno rozmýšľam a myslím, že zrejme naozaj dojdem, nech to stojí čo to stojí, ja ich milujem najviac na svete. Neni to mrhanie, keď precestujete pol Európy aby ste videli svoju najobľúbenejšiu kapelu, či je?
No ale o inom som chcela.
Bolo jedno pivo, potom druhé a potom sme sa tam trošku natriasali a v istom bode sme sa zoznámili s obstarožnými Francúzmi. Tak tak.
Tancovali sme s nimi a oni nám platili chlast. Luďááááááááááá! Oni mali obrovské poháre, čo poháre...nádoby (podľa mňa mohli mať dobré tri litre) plné mojita a naberali to takou žufankou do pohárov. Popičovka.
Neviem koľko mojita som ešte vypila, ale asi veľa, lebo som zbalila jedného z nich. Mal 50. (MLČTE!) A vypadal ako mafián, ale viete, taký zo starého filmu, taký elegantný, mal košeľu (to je taký čudný západniarsky zvyk, trepať sa na diskotéku v košeli, keď vidíte chlapov v košeliach, zaručene sú zo západu) a sako (??? No...bol starý) a celkovo keď už som bola naliata...viete ako to je. Navyše bol sympatický a vedel aj po anglicky (povedala som mu po francúzsky že nepracujem v továrni - naša slávna veta). A baby na mňa ziapali "Daj hoooooooooooooooo!!!" Nuž...tak som si povedala že trošku bozkávania bárs aj s dedim ešte nikoho nezabilo (Martina dosvedčí...aj keď teraz som už vážne prekročila všetky doteraz pokorené vekové hranice, aj tie Martinine) a tak som sa naňho nalepila. Šli sme von (jeho nápad...neviem čo všetci títo chlapi čakajú) a on chcel vác, lenže haha, ja mám krámy (ale vďakabohu, lebo ja sa poznám) a odmietla som aj iné formy zábavy (a to by bola zábava len preňho a mne sa nechcelo špiniť si ruky a ani nič iné...). A došlo mi príšerne zle. Ale úlne najvác zle a tak som sa s jeho pomocou dotackala na ten harleyovský dvorček, baby ma tam čakali, neviem ako a kedy došli na to že tam budem, z tejto časti večera mám len útržkovité spomienky.
Šli sme na parkovisko, tam som sa hrozne zgrcala (inak mojito má dobrú chuť dokonca aj keď ho grcáte...no fakt), zrejme to schytali aj moje baleríny, ešte som nemala síl ich skontrolovať, ale hodila som na ne krátky pohľad a vyzerajú čudne, osobne dúfam že sú len pošlapané) a baby mi zavolali taxík. Cestu si nepamätám, stálo ma to mojich úplne posledných osem éčiek (nevím veru čo by robil keby to bolo viac, lebo už som viac nemala) a doma som sa nejak ocitla v posteli. Vždy zvládnem vybrať si čočky...ale odmaľovať už ne a tak som mala ďalšie ráno, kedy vyzerám a cítim sa ako Alice Cooper v jeho najlepších alkoholických obdobiach. Či najhorších?
Myslím, že môj žalúdok je už pripravený prijať poživeň...odporúčam sa.
Tak mi povedala Chantal dnes ráno (teda vy už ste mali asi poobedie, ale ja mám ešte aj teraz ráno, lebo zatial som len zvládla zliezť dole, vysrať sa - presne jak Bukowski - osprchovať sa - to bolo náročné - a dať si ibáč), keď som jej porozprávala, čo sa včera dialo.
Poviem vám, som rozbitá jak cigánska hračka, bolí ma telo, zastavte Zem, chcem vystúpiť. Mohla by som slúžiť ako príklad na hodine etiky, že alkohol je zlý zlý zlý a deti by na mňa ukazovali prstom a prisahali že nikdy nebudú piť.
Ladies night ako sa patrí. (Nepíše sa to ladie´s? To je egál...)
Ja, Triss a Martina. Martina došla neskôr a my sme stihli medzitým vypiť ... mrte chlastu. Viete čo? Rátala som to a včera som vyslopala asi o niečo viac než pol litra tvrdého. A iné. To je práve to, že aj iné. Presne ako Bukowski, vžívam sa do jeho role, aby som lepšie pochopila jeho diela.
V Kozli to bolo osem (osem!!!) gin tonicov a z toho sme boli iba pripité. (Vlastne boli štyri, lenže dvojité.) Mierne opitá som bola, ale tak, že by som pekne ešte mohla dojsť domenkov a tváriť sa že som ok. Pred fotrami, chápete.
Dorazili sme do Harleya a ja som s poľutovaním zistila, že mám iba asi 10 euro (bieda...dvacku som nechala v Kozli a to neveští nič dobré, lebo ja málo zarábam) a že treba vymysleť plán B.
Plán B zahŕňal pivo, lebo stáť v bare nasucho je nuda. A hral Bohuš a hral aligátorie sety, ťažká popičovka, dokonca Rammstein a ja som prisahala že dójdem na ten ich koncert v Bratislave bárs aj z Luxemburgu (lístky na koncert v Luxemburgu sú už vypredané) a teraz nad tým silno rozmýšľam a myslím, že zrejme naozaj dojdem, nech to stojí čo to stojí, ja ich milujem najviac na svete. Neni to mrhanie, keď precestujete pol Európy aby ste videli svoju najobľúbenejšiu kapelu, či je?
No ale o inom som chcela.
Bolo jedno pivo, potom druhé a potom sme sa tam trošku natriasali a v istom bode sme sa zoznámili s obstarožnými Francúzmi. Tak tak.
Tancovali sme s nimi a oni nám platili chlast. Luďááááááááááá! Oni mali obrovské poháre, čo poháre...nádoby (podľa mňa mohli mať dobré tri litre) plné mojita a naberali to takou žufankou do pohárov. Popičovka.
Neviem koľko mojita som ešte vypila, ale asi veľa, lebo som zbalila jedného z nich. Mal 50. (MLČTE!) A vypadal ako mafián, ale viete, taký zo starého filmu, taký elegantný, mal košeľu (to je taký čudný západniarsky zvyk, trepať sa na diskotéku v košeli, keď vidíte chlapov v košeliach, zaručene sú zo západu) a sako (??? No...bol starý) a celkovo keď už som bola naliata...viete ako to je. Navyše bol sympatický a vedel aj po anglicky (povedala som mu po francúzsky že nepracujem v továrni - naša slávna veta). A baby na mňa ziapali "Daj hoooooooooooooooo!!!" Nuž...tak som si povedala že trošku bozkávania bárs aj s dedim ešte nikoho nezabilo (Martina dosvedčí...aj keď teraz som už vážne prekročila všetky doteraz pokorené vekové hranice, aj tie Martinine) a tak som sa naňho nalepila. Šli sme von (jeho nápad...neviem čo všetci títo chlapi čakajú) a on chcel vác, lenže haha, ja mám krámy (ale vďakabohu, lebo ja sa poznám) a odmietla som aj iné formy zábavy (a to by bola zábava len preňho a mne sa nechcelo špiniť si ruky a ani nič iné...). A došlo mi príšerne zle. Ale úlne najvác zle a tak som sa s jeho pomocou dotackala na ten harleyovský dvorček, baby ma tam čakali, neviem ako a kedy došli na to že tam budem, z tejto časti večera mám len útržkovité spomienky.
Šli sme na parkovisko, tam som sa hrozne zgrcala (inak mojito má dobrú chuť dokonca aj keď ho grcáte...no fakt), zrejme to schytali aj moje baleríny, ešte som nemala síl ich skontrolovať, ale hodila som na ne krátky pohľad a vyzerajú čudne, osobne dúfam že sú len pošlapané) a baby mi zavolali taxík. Cestu si nepamätám, stálo ma to mojich úplne posledných osem éčiek (nevím veru čo by robil keby to bolo viac, lebo už som viac nemala) a doma som sa nejak ocitla v posteli. Vždy zvládnem vybrať si čočky...ale odmaľovať už ne a tak som mala ďalšie ráno, kedy vyzerám a cítim sa ako Alice Cooper v jeho najlepších alkoholických obdobiach. Či najhorších?
Myslím, že môj žalúdok je už pripravený prijať poživeň...odporúčam sa.
piatok 24. júna 2011
Rock´n´roll all nite and party every day
Dzeci drahé, radujte sa, veseľte sa, lebo ja som urobila poslednú skúšku na A. (Mama tvrdí že som bifla, ale bolo to tak, že som sedela vzadu, s nosom na stole a s ľavačkou v lavici (skoro jak úchyl, lenže ten má asi ľavačku v gatiach) a prehrabávala som sa v poznámkach, aby som to všetko následne opísala a odpovedala na A. Keby ste ma ale videli, ako majstrovsky som si počínala, dali by ste mi aj na fejsi lajk, keby som mala fan page, ale nemám.
Najprv som totiž musela vybrať poznámky z obalu, potom nájsť správnu stranu, kde bol román v DDR a potom to odpísať a keďže k tej téme som nevedela NIČ, tak to nebolo také, že pozrem do poznámok, vidím niečo a hneď ma napadne k tomu aj voľačo so som sa naučila, nené, to bola kompletka, od slova do slova a ešte som to mala aj obojstranne vytlačené, tak si predstavte ako ťažko sa otáča papier v lavici, aby nešuchotal a tak. Ale nevšimla som si, aj keď v istom bode vstala a ja som na 5 sekúnd zamrela, že ma videla a ide sa mi pozreť do lavice, viete aký je to pocit, studený pot a kŕč...ale našťastie len išla vykuknúť von z dverí (nepýtajte sa prosím). A ona sa strašne ponáhľala a jedno s druhým, mala tak málo času že každý odpovedal asi 5 minút a už jej stačilo vymenovať pár diel a von, ani nerýpala. A hádam už dáme koniec zátvorky a budeme sa venovať iným témam.)
Inak, dosť blbě sa mi tu píše, som na fotrovom compe, lebo mne nejde internet prosím pekne, dneska asi trikrát padol, kurvovala som jak chorá vrana a presunula som sa sem. Ale tu mi je lepšie, lebo sedím za stolom a nehrbím sa jak starena, predtým som bola na posteli a to je kurevsky nepohodlné. Okrem toho tu aspoň neni tak teplo jak u nás v izbe.
No a keď som šla zo skúšky, dostala som SMS od Miška (kámky, pamätáme?) že večer sa pije a že tam bude aj Morrison (on si teraz neodpustí ani jedinú príležitosť, kedy mi ho môže nejak pripomenúť a robiť si zo mňa srandu) a nech dojdem. Tak som odpísala že rada a že kde Morrison býva. Mišo mi zavolal naspäť a hneď sa mi začal smiať že šak to nebude priamo u nich na izbe (teda u Morrisona, ne u Miša, ten býva v Pétržke, ale to je pre vás aj tak nepodstatná infoška) a že nech sa netvárim že neviem kde býva a hahaha. Jasné. Sme še pobavili a tak som povedala, že keď skončím doučko u chlapca, dotrepem sa do Solečka (taký oný na Mlynoch, keby ešte niekto nevedel).
Bola som potom velice pochválená, lebo lialo jak z krhly a tak intrákovci ocenili že som došla v daždi. (Ale som im povedala že som kvôli nim teraz vlhká, aby si to teda sakra vážili...)
Keď som došla, chlapci ma hneď usadili medzi seba (a nakoniec bola jedna strana stola úplne prázdna a tam kde som bola ja sa tlačili všetci - to lebo so mnou je zábava) a vyšlo to tak že som sedela vedľa Morrisona (Michal samozrejme dal - aha, osud! A tváril sa pri tom strašne nevinne.)
Tak sme pili (medzitým sa s nami zoznámil nejaký černoch, ktorý sa došiel spýtať či s môže k nám prisadnúť - nechápem, lebo mal tam aj svojich kamošov - a my že teda dobre, ale nikto z toho nebol odviazaný a fakt to nechápem, prečo sa nejaký chlap nasere do veľkej skupiny, navyše prevažne mužskej...to majú tí Afričania nejak v krvi, aj keď henten bol vraj z Jamajky ale my vieme že Afriku z krvi nedostanete a z kože už vóbec ne, haha, rasistický vtip. A volal sa Rafiki a Soňa hneď naňho zahučala Rafiki? Ty rád fiki, že?! Ale našťastie sa dlho nezdržal...)
No a čo by som k tejto časti ešte...už sme všetci nostalgickí, že už nám zostáva len jeden rok a plánujeme chaty, stanovačky a rozlúčky a bársčo a mňa presviedčali že jeb na Luxembursko (ale nevedia čo som kvôli tomu vytrpela :D) a zostaň tu s nami, to je také milé, keď vám ľudia hovoria že nechcú aby ste odišli...aj keď im asi nebudem až tak chýbať, ale aj tak je to milé.
No a bol tam s nami aj náš erazmák, Čech, inak za celý rok sme ho nikto porádne ani nevideli, ani ho nikto nepoznal, neviem kade chodil, ale bol na exkurzii, tak je už s nami kamoš. Ja som sa bavila hlavne s ním, Morrisonom a Mišom (lebo tak sa mi to páči, byť jedinou v mužskej spoločnosti) a Soňa sa tam tiež furt premiestňovala hore dole. Potom oznámila, že musíme ísť k nej na izbu, lebo jej spolubývajúce v ten deň spravili magistra a oslavujú a že ona tam musí ísť. Tak sme dopili a šli a pilo sa ďalej a spievalo so (Ine Kafe Ráno - klasika a samozrejme ešte aj Otvárajte kasíno a MC Erik a Barbara, vďakabohu za youtube. Inak čo vlastne znamená to MC pred jeho menom? Nejaký titul?)
Poliali ma pivom (skoro jak na fesťáku), lebo sme sa furt objímali alebo opilecky tancovali s pohármi (aj keď ja som pila z fľaše, ale bolo to pivo, tak to je v poho) a...vlastne neviem. Chápete, neni až toľko čo k tomu povedať, lebo normálna najebaná žúrka, ja som furt sedela medzi chalanmi, potom niekedy Morrisonovi na kolenách (neviem prečo) a okrem toho sme mali furt nejaké narážky (teraz všeobecne sa spolu viac bavíme než predtým, aj keď on so mnou aj inokedy flirtoval, ale tak teraz už je to také iné, haha, však a on má presne taký názor na vzťah jak ja - teda že je dobrý, ale pre iných a nám je lepšie single a to sa vám potom užíva, keď sú obaja rovnako eingestellt).
Myšlienka večera (moja, tuším) bola, že sa ide hrať fľaša (didaktická hra, konečne som sa jej dočkala, ja som celú exkurziu lobovala za fľašu a furt sa nehrala). (Iná myšlienka, hneď po fľaši, bola že "musíme si užívať kým sme mladí".)
Ludia (naschvál tam neni ten mäkčeň, lebo ja vždy hovorím ludia s tvrdým L) ale jaká fľaša!!! Normálna, klasická, bozkávacia, takú som hrala prvýkrát v živote! Juj.
Prvý točil Morrison a hneď to aj ukázalo na mňa (asi osud, haha) a ja som vlastne čakala že sa bude hrať na otázky, tak som sa naňho otočila že čo povie a on ma proste chytil a vrazil mi jazyk do huby. Hovorím si, že dobre, takú fľašu som vždy chcela hrať.
Takto sme hrali asi 10 minút (alebo ani toľko ne), kým sa bozkával každý s každým, ale ne všetci hrali, takže vlastne to znamená že ja som sa bozkávala s Morrisonom, Michalom a tým Čechom a ešte jednou babou, ktorú vôbec nepoznám a ani si nepamätám ako sa volala. :D
A to bolo tiež také smiešne, lebo keď to na nás vyšlo, tak som nevedela že čo ona urobí, lebo viete, ja s tým nemám problém, ale som si hovorila, či jej to nebude nejak vadiť. Ale vóbec nebola upjatá, bola to seriózna minimálne 5-sekundová bozkávačka a chalani nám uznanlivo zatlieskali.
Lenže potom sme si povedali že to je nuda, keď nás hrá len 5 a čo sa budeme furt dokola olizovať? Tak sme začali hrať na otázky a viete čo sa ma Soňa spýtala? Či by som sa vyspala s Morrisonom. Najprv som chcela inú alternatívu namiesto odpovede ale oni všetci hučali že ich nezaujíma alternatíva a chcú odpoveď tak hovorím že áno a na Miša som sa radšej ani nekukala lebo aj periférne som zachytila jak sa ujebáva. Ale publikum prijalo moju odpoveď s nadšením, lenže vlastne tam sa tak hučalo vkuse, že to bolo jedno.
V noci niekto dokonca aj opiekol špekačky na dvojplatničke, tesne vedľa nejakého notebooku z ktorého revala voláka klasika (teda, nechcela by som).
A potom sa to nejako roztrúsilo a šli sme domov... Morrison mi ešte ponúkol nocľah (a niekoľkokrát...zrejme to myslel vážne a nebola to prvá kokotina čo ho práve napadla...?) a vraj jeho spolubývajúci tam nejsú a poviem vám, aj by som šla, ale. ALE. Po prvé som nemala nič oholené (a nohy už dva týždne...viete si predstaviť tú húšť, welcome to the jungle) a po druhé, po takej noci vyzerám ráno HROZNE. Nemala som tam ani obal na čočky (to som použila ako argument prečo nemóžem) a ani nič na odlíčenie a fakt by som bola nerada keby ma videl v takom stave, no né, radšej nech si ma pamätá peknú. Dokonca to má aj skrytú výhodu že teraz to vypadá že nejdem vždy s každým, teda chápete čo chcem povedať...) HAHA.
Ale strááášne bol milý, normálne ma odprevadil až k taxíku a ešte aj pusu na rozlúčku som dostala (akože na líčko, ale aj tak), normálny romantik, tento chlapec.
A tak sa skončil môj letný semester prvého ročníka magisterského štúdia.
Najprv som totiž musela vybrať poznámky z obalu, potom nájsť správnu stranu, kde bol román v DDR a potom to odpísať a keďže k tej téme som nevedela NIČ, tak to nebolo také, že pozrem do poznámok, vidím niečo a hneď ma napadne k tomu aj voľačo so som sa naučila, nené, to bola kompletka, od slova do slova a ešte som to mala aj obojstranne vytlačené, tak si predstavte ako ťažko sa otáča papier v lavici, aby nešuchotal a tak. Ale nevšimla som si, aj keď v istom bode vstala a ja som na 5 sekúnd zamrela, že ma videla a ide sa mi pozreť do lavice, viete aký je to pocit, studený pot a kŕč...ale našťastie len išla vykuknúť von z dverí (nepýtajte sa prosím). A ona sa strašne ponáhľala a jedno s druhým, mala tak málo času že každý odpovedal asi 5 minút a už jej stačilo vymenovať pár diel a von, ani nerýpala. A hádam už dáme koniec zátvorky a budeme sa venovať iným témam.)
Inak, dosť blbě sa mi tu píše, som na fotrovom compe, lebo mne nejde internet prosím pekne, dneska asi trikrát padol, kurvovala som jak chorá vrana a presunula som sa sem. Ale tu mi je lepšie, lebo sedím za stolom a nehrbím sa jak starena, predtým som bola na posteli a to je kurevsky nepohodlné. Okrem toho tu aspoň neni tak teplo jak u nás v izbe.
No a keď som šla zo skúšky, dostala som SMS od Miška (kámky, pamätáme?) že večer sa pije a že tam bude aj Morrison (on si teraz neodpustí ani jedinú príležitosť, kedy mi ho môže nejak pripomenúť a robiť si zo mňa srandu) a nech dojdem. Tak som odpísala že rada a že kde Morrison býva. Mišo mi zavolal naspäť a hneď sa mi začal smiať že šak to nebude priamo u nich na izbe (teda u Morrisona, ne u Miša, ten býva v Pétržke, ale to je pre vás aj tak nepodstatná infoška) a že nech sa netvárim že neviem kde býva a hahaha. Jasné. Sme še pobavili a tak som povedala, že keď skončím doučko u chlapca, dotrepem sa do Solečka (taký oný na Mlynoch, keby ešte niekto nevedel).
Bola som potom velice pochválená, lebo lialo jak z krhly a tak intrákovci ocenili že som došla v daždi. (Ale som im povedala že som kvôli nim teraz vlhká, aby si to teda sakra vážili...)
Keď som došla, chlapci ma hneď usadili medzi seba (a nakoniec bola jedna strana stola úplne prázdna a tam kde som bola ja sa tlačili všetci - to lebo so mnou je zábava) a vyšlo to tak že som sedela vedľa Morrisona (Michal samozrejme dal - aha, osud! A tváril sa pri tom strašne nevinne.)
Tak sme pili (medzitým sa s nami zoznámil nejaký černoch, ktorý sa došiel spýtať či s môže k nám prisadnúť - nechápem, lebo mal tam aj svojich kamošov - a my že teda dobre, ale nikto z toho nebol odviazaný a fakt to nechápem, prečo sa nejaký chlap nasere do veľkej skupiny, navyše prevažne mužskej...to majú tí Afričania nejak v krvi, aj keď henten bol vraj z Jamajky ale my vieme že Afriku z krvi nedostanete a z kože už vóbec ne, haha, rasistický vtip. A volal sa Rafiki a Soňa hneď naňho zahučala Rafiki? Ty rád fiki, že?! Ale našťastie sa dlho nezdržal...)
No a čo by som k tejto časti ešte...už sme všetci nostalgickí, že už nám zostáva len jeden rok a plánujeme chaty, stanovačky a rozlúčky a bársčo a mňa presviedčali že jeb na Luxembursko (ale nevedia čo som kvôli tomu vytrpela :D) a zostaň tu s nami, to je také milé, keď vám ľudia hovoria že nechcú aby ste odišli...aj keď im asi nebudem až tak chýbať, ale aj tak je to milé.
No a bol tam s nami aj náš erazmák, Čech, inak za celý rok sme ho nikto porádne ani nevideli, ani ho nikto nepoznal, neviem kade chodil, ale bol na exkurzii, tak je už s nami kamoš. Ja som sa bavila hlavne s ním, Morrisonom a Mišom (lebo tak sa mi to páči, byť jedinou v mužskej spoločnosti) a Soňa sa tam tiež furt premiestňovala hore dole. Potom oznámila, že musíme ísť k nej na izbu, lebo jej spolubývajúce v ten deň spravili magistra a oslavujú a že ona tam musí ísť. Tak sme dopili a šli a pilo sa ďalej a spievalo so (Ine Kafe Ráno - klasika a samozrejme ešte aj Otvárajte kasíno a MC Erik a Barbara, vďakabohu za youtube. Inak čo vlastne znamená to MC pred jeho menom? Nejaký titul?)
Poliali ma pivom (skoro jak na fesťáku), lebo sme sa furt objímali alebo opilecky tancovali s pohármi (aj keď ja som pila z fľaše, ale bolo to pivo, tak to je v poho) a...vlastne neviem. Chápete, neni až toľko čo k tomu povedať, lebo normálna najebaná žúrka, ja som furt sedela medzi chalanmi, potom niekedy Morrisonovi na kolenách (neviem prečo) a okrem toho sme mali furt nejaké narážky (teraz všeobecne sa spolu viac bavíme než predtým, aj keď on so mnou aj inokedy flirtoval, ale tak teraz už je to také iné, haha, však a on má presne taký názor na vzťah jak ja - teda že je dobrý, ale pre iných a nám je lepšie single a to sa vám potom užíva, keď sú obaja rovnako eingestellt).
Myšlienka večera (moja, tuším) bola, že sa ide hrať fľaša (didaktická hra, konečne som sa jej dočkala, ja som celú exkurziu lobovala za fľašu a furt sa nehrala). (Iná myšlienka, hneď po fľaši, bola že "musíme si užívať kým sme mladí".)
Ludia (naschvál tam neni ten mäkčeň, lebo ja vždy hovorím ludia s tvrdým L) ale jaká fľaša!!! Normálna, klasická, bozkávacia, takú som hrala prvýkrát v živote! Juj.
Prvý točil Morrison a hneď to aj ukázalo na mňa (asi osud, haha) a ja som vlastne čakala že sa bude hrať na otázky, tak som sa naňho otočila že čo povie a on ma proste chytil a vrazil mi jazyk do huby. Hovorím si, že dobre, takú fľašu som vždy chcela hrať.
Takto sme hrali asi 10 minút (alebo ani toľko ne), kým sa bozkával každý s každým, ale ne všetci hrali, takže vlastne to znamená že ja som sa bozkávala s Morrisonom, Michalom a tým Čechom a ešte jednou babou, ktorú vôbec nepoznám a ani si nepamätám ako sa volala. :D
A to bolo tiež také smiešne, lebo keď to na nás vyšlo, tak som nevedela že čo ona urobí, lebo viete, ja s tým nemám problém, ale som si hovorila, či jej to nebude nejak vadiť. Ale vóbec nebola upjatá, bola to seriózna minimálne 5-sekundová bozkávačka a chalani nám uznanlivo zatlieskali.
Lenže potom sme si povedali že to je nuda, keď nás hrá len 5 a čo sa budeme furt dokola olizovať? Tak sme začali hrať na otázky a viete čo sa ma Soňa spýtala? Či by som sa vyspala s Morrisonom. Najprv som chcela inú alternatívu namiesto odpovede ale oni všetci hučali že ich nezaujíma alternatíva a chcú odpoveď tak hovorím že áno a na Miša som sa radšej ani nekukala lebo aj periférne som zachytila jak sa ujebáva. Ale publikum prijalo moju odpoveď s nadšením, lenže vlastne tam sa tak hučalo vkuse, že to bolo jedno.
V noci niekto dokonca aj opiekol špekačky na dvojplatničke, tesne vedľa nejakého notebooku z ktorého revala voláka klasika (teda, nechcela by som).
A potom sa to nejako roztrúsilo a šli sme domov... Morrison mi ešte ponúkol nocľah (a niekoľkokrát...zrejme to myslel vážne a nebola to prvá kokotina čo ho práve napadla...?) a vraj jeho spolubývajúci tam nejsú a poviem vám, aj by som šla, ale. ALE. Po prvé som nemala nič oholené (a nohy už dva týždne...viete si predstaviť tú húšť, welcome to the jungle) a po druhé, po takej noci vyzerám ráno HROZNE. Nemala som tam ani obal na čočky (to som použila ako argument prečo nemóžem) a ani nič na odlíčenie a fakt by som bola nerada keby ma videl v takom stave, no né, radšej nech si ma pamätá peknú. Dokonca to má aj skrytú výhodu že teraz to vypadá že nejdem vždy s každým, teda chápete čo chcem povedať...) HAHA.
Ale strááášne bol milý, normálne ma odprevadil až k taxíku a ešte aj pusu na rozlúčku som dostala (akože na líčko, ale aj tak), normálny romantik, tento chlapec.
A tak sa skončil môj letný semester prvého ročníka magisterského štúdia.
nedeľa 19. júna 2011
Klub sráčov a iné večierkové dobrôtky
Dnešný deň trávim v nečinnosti, len ne v takej uvoľnenej, lebo ešte mám vo štvrtok poslednú skúšku, tú najhoršiu, s náladovou tetou. Vóbec, ale vóbec sa mi nechce. STRAŠNE sa mi nechce. Je to literatúra 20. storočia a to ma nebaví, ani jednu knihu som neprečítala (ja viem, to ma zrovna nectí, ale nebol čas a mňa hentie spoločenské romány vytáčajú, lebo všetci hrdinovia sú idioti alebo nejakým spôsobom jebnutí...už si len vezmime toho trtka z Plechového bubienku (od Grassa), čo sa ako trojročný rozhodol že nikdy nezostárne (so mnou nikdy nezostááárneš, so mnou nikdy nezostááááárneš, so mno-o-ou nezostáááááááááááááááááááárneš, úúúúa...tak nejak) a zaobstaral si na to plechový bubienok (???) a potom sa po rokoch rozhodol že predsalen zostarne, tak zostarol...prosím vás...to mám čítať? Ne diky, stačí mi toto základné info.
Grass napísal ešte aj nejakú knihu (Katz und Maus), v ktorej hlavný hrdina bol nedobrovoľný outsider (lebo ten plechový kokot bol dobrovoľný, všimnite si ten rozdiel), lebo bol fyzicky abnormálny - mal priveľký ohryzok. Ešte raz - ????? To myslel smrteľne vážne???
Plus sa to tam hemží všelijakými ospravedlňujúcimi sa dielami, chápete Nemci a židia... (keď si píšem poznámky, nikdy neviem, s akým Ž mám písať Židia/židia...lebo Nemci chceli vyhubiť asi oboje, či? Hm, no to je jedno. Aj keď asi s veľkým. Och, v nemčine je to oveľa jednoduchšie, tam sa proste všetky podstatné mená píšu s veľkým písmenom a je po probléme.)
A to ma tiež nebaví, lebo koho by to aj bavilo, furt dookola...skôr ma zaujíma tá história, ale príbehy? Ne diky. Okrem toho je to nuda a okrem toho sa mi zdá nudná celá židovská kultúra (tak a teraz ma ukameňujte). Bola som raz v takom ich múzeu (svinsky drahé, ale niekto nám to zaplatil, lebo to bolo zo školy) v Berlíne a skoro som tam skapala. Od nudy teda.
A kde som to...?
Jáj, akože sa mi nechce, svinsky nechce. A tá skúška je až vo štvrtok, to znamená, že sa musím učiť až do štvrtka. Plus mám predkrámie a viete čo to znamená? Žerem jak nezřízená, všetko čo mi príde pod ruku a furt mám chuť na sladké a potom zas na slané, človek by povedal že som asi tehotná (to brucho tomu už čochvíľa bude nasvedčovať), ale nie nie....v poslednej dobe sa veru nič také neudialo, čo by spôsobilo tehotenstvo (ehm...aha, vlastne hej...no, ale to už bolo hovadsky dávno, pred asi dvoma týždňami a okrem toho keď ste na mol, tak sa to neráta, lebo si to neužijete) (ale mohla som ja na to takto zabudnúť?) (prisámpiču si začnem robiť taký súkromný zoznam aj s menami, lebo už strácam prehľad) (hanba mi, viem).
Moja hnusná alergia nezmizla a strašne to svrbí a zajtra musím ísť voľky-nevoľky k dokyne...mój ty kokot, na to nemám čas, musím sa učiť (zajtra sa musím, keď som teraz tu, chápete).
A inak, práve som zapla fejs a vidím že môj krpatý bratranec (malý, šak bol ešte doteraz furt malé decko!!!), čo bude mať za mesiac 15 sa pridal do skupín Mama je len jedna a preto ju nadovšetko milujem a Skupina pro nadržené teenagery.
Nuž, neviem ako to vhodne okomentovať, ale napadá ma k tomu jedna hláška z toho sprostého filmu Klub sráčov, ktorý sme boli nútení sledovať v Poľsku v buse (veď viete, polovodičova pomsta). Neviem či ste to videli, ale tam sú dvaja strašne drbnutí puberťáci, ktorí sa hrajú na DJ-ov a ich pesnička (či ako sa tomu hovorí...ten mix) znie: "Ja bych šukal, až bych pukal!" A toto furt dokola a ten druhý do toho rytmicky vykrikuje "Kozy! Kozy!"
Jeeej, našla som to na youtube, tak si to môžte pozreť. Nebojte, má to len 51 sekúnd...aj to je asi moc, ale podstatná časť je hneď na začiatku.
Grass napísal ešte aj nejakú knihu (Katz und Maus), v ktorej hlavný hrdina bol nedobrovoľný outsider (lebo ten plechový kokot bol dobrovoľný, všimnite si ten rozdiel), lebo bol fyzicky abnormálny - mal priveľký ohryzok. Ešte raz - ????? To myslel smrteľne vážne???
Plus sa to tam hemží všelijakými ospravedlňujúcimi sa dielami, chápete Nemci a židia... (keď si píšem poznámky, nikdy neviem, s akým Ž mám písať Židia/židia...lebo Nemci chceli vyhubiť asi oboje, či? Hm, no to je jedno. Aj keď asi s veľkým. Och, v nemčine je to oveľa jednoduchšie, tam sa proste všetky podstatné mená píšu s veľkým písmenom a je po probléme.)
A to ma tiež nebaví, lebo koho by to aj bavilo, furt dookola...skôr ma zaujíma tá história, ale príbehy? Ne diky. Okrem toho je to nuda a okrem toho sa mi zdá nudná celá židovská kultúra (tak a teraz ma ukameňujte). Bola som raz v takom ich múzeu (svinsky drahé, ale niekto nám to zaplatil, lebo to bolo zo školy) v Berlíne a skoro som tam skapala. Od nudy teda.
A kde som to...?
Jáj, akože sa mi nechce, svinsky nechce. A tá skúška je až vo štvrtok, to znamená, že sa musím učiť až do štvrtka. Plus mám predkrámie a viete čo to znamená? Žerem jak nezřízená, všetko čo mi príde pod ruku a furt mám chuť na sladké a potom zas na slané, človek by povedal že som asi tehotná (to brucho tomu už čochvíľa bude nasvedčovať), ale nie nie....v poslednej dobe sa veru nič také neudialo, čo by spôsobilo tehotenstvo (ehm...aha, vlastne hej...no, ale to už bolo hovadsky dávno, pred asi dvoma týždňami a okrem toho keď ste na mol, tak sa to neráta, lebo si to neužijete) (ale mohla som ja na to takto zabudnúť?) (prisámpiču si začnem robiť taký súkromný zoznam aj s menami, lebo už strácam prehľad) (hanba mi, viem).
Moja hnusná alergia nezmizla a strašne to svrbí a zajtra musím ísť voľky-nevoľky k dokyne...mój ty kokot, na to nemám čas, musím sa učiť (zajtra sa musím, keď som teraz tu, chápete).
A inak, práve som zapla fejs a vidím že môj krpatý bratranec (malý, šak bol ešte doteraz furt malé decko!!!), čo bude mať za mesiac 15 sa pridal do skupín Mama je len jedna a preto ju nadovšetko milujem a Skupina pro nadržené teenagery.
Nuž, neviem ako to vhodne okomentovať, ale napadá ma k tomu jedna hláška z toho sprostého filmu Klub sráčov, ktorý sme boli nútení sledovať v Poľsku v buse (veď viete, polovodičova pomsta). Neviem či ste to videli, ale tam sú dvaja strašne drbnutí puberťáci, ktorí sa hrajú na DJ-ov a ich pesnička (či ako sa tomu hovorí...ten mix) znie: "Ja bych šukal, až bych pukal!" A toto furt dokola a ten druhý do toho rytmicky vykrikuje "Kozy! Kozy!"
Jeeej, našla som to na youtube, tak si to môžte pozreť. Nebojte, má to len 51 sekúnd...aj to je asi moc, ale podstatná časť je hneď na začiatku.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)