Dnešným deťom napadajú pri slove škola asociácie vhodné akurát pre Freuda. Okrem trápnych "zákaz mobilov" a "zákaz fajčenia" je tu vec, ktorú v mometálnom stredoeurópskom čase lajkuje 11 ľudí (ten status je tam podľa Facebooku presne 17 minút).
A to prosím "veľké prsia". Nebudem ďalej komentovať, lebo fakt neviem ako.
A potom je tu jeden cudzí status ktorý ma dostal a vôbec by nemal, tomu verte, že by teda nemal, mala by som ho prejsť a ani si nepovšimnúť, lebo je od jedného muža, ktorému už pekne dlho nepatrí moja pozornosť a proste už som za tým a blablabla...ale dostal ma a teraz mám v hlave a hrudi taký čudný pocit a vôbec sa mi to nepáči. Bože musím to stihnúť, kým sa mi vybije notebook, tak popojedem.
V živote som milovala len dvoch mužov (to je bieda aký nepomer je medzi láskou psychickou a fyzickou v mojom prípade...). A ten prvý z nich bol anglický Číňan (nič nehovorte, ani si nemyslite, mamu skoro jeblo, bol z takej skupinky čo tu bola na stag party...no jo). Ale on nebol ten ženích (to prišlo až neskôr, že rovno ženícha baliť), no a ja - mladá a blbá, akurát v maturitnom ročníku (znamená maturita zrelosť???) som s ním trošku riešila pred Charliesom (omg, to boli doby) a vlastne ani nič nebolo, lebo vtedy som ešte bola také neviniatko. (Takmer.)
A ja som sa zamilovala na prvý pohľad, proste na šupu, nikdy predtým ani potom sa mi to nestalo. A hovorila som si že aká som trúba, lebo zamilovať sa do chlapa ktorý si s vami užije, lebo si programovo prišiel užiť, že to neni dobrý nápad. No ale my sme si písali každý deň na nete a neviem ako to, ale on potom tvrdil že ma miluje a ja som ho milovala, úplne najviac, strašne a zničujúco (teda pre mňa) (patetické, ale pravdivé).
A bol tu, dvakrát a náš "vzťah" (či čo) trval asi pol roka a väčšinu času z toho som bola nešťastná, lebo mi chýbal.
Potom sa zrazu prestal ozývať, neodpisoval, bol taký čudný a jedného dňa už neodpísal (samo o sebe to bolo dosť divné, lebo neodpísal na chate - chápete, keď neodpíše na mail, ale vyjebať sa na to priamo online na chate je husté) a neodpísal ani nikdy už. (OMFJ, vidím ten slovosled, ale nestíham teraz rozmýšľať nad štylistikou.)
A ja som sa ešte pár mesiacov ubíjala, trápila, revala do vankúša, preklínala ho a myslela na to aké to bolo keď sme boli spolu (super, a aj tak som presvedčená že ma miloval, lebo to vidíte na očiach...aspoň si myslím). A pointa? Ten chlap sa na mňa síce vydrbal, ale nevymazal ma z fejsu. A ja už dávno nechodievam na jeho profil, aj keď pred pol rokom asi som tam zablúdila, iba tak a všimla som si že výrazne zredukoval zoznam friendov (zo 400 asi na 200) ale mňa nevymazal. (Nerozumiem.) (Ne že by som z toho vyvodzovala nejaké dôsledky.)
A ten chlap si nikdy nedáva statusy. Až dnes, po asi 4 rokoch mal status, že sa mu v júli narodí dieťa.
pondelok 10. januára 2011
nedeľa 9. januára 2011
Drahý blogger-world! Otázka na teba!
Prosím vás, neviete kde v prdeli sa dá nastaviť také to oné (veď viete), čo býva pod článkom a môžete tam zaškrtnúť že vtipné, nudné, skap a podobne? Nemôžem to nájsť (prisámpiču že som to vedela, ale už som to hľadala niekoľkokrát a nič...asi starnem alebo čo). No Vodnárka také má a Chantal tiež...takže slečny, čakám na nejaký nápomocný koment. Budem vám vďačná jak toto a budem spomínať až kým nezabudnem.
sobota 8. januára 2011
Let it roll
Rada by som tvrdila že trávim dni v činorodom ruchu, ale nechcem vás klamať. Dneska som odložila papiere z litiky, už nemám síl na nijakých básnikov-gynekológov (hnisajúce pohlavné orgány, rozpad tela spôsobený syfilisom (nepíše sa to sifylis? Tuším ne, to vyzerá dosť čudne.) a rakovinou, krvavé vnútornosti a iné večierkové dobrôtky), ani na úchylákov, čo zavrhnú vlastného hrdinu, pretože nedokáže zanevrieť na bezobsažné konvencie a pretiahnuť vlastnú sestru, napriek tomu že po nej túži. A už vôbec nemám náladu na 15-ročných chovancov rakúskeho internátu, ktorí skúšajú v internátnom podkroví sado-maso, rozkoš z psychickej tyranie alebo sa proste len trtkajú do sráku. Kto má toto čítať celý deň? A kto sa to má učiť? Chvalabohu je to v nemčine, lebo keby som mala odpovedať z takejto látky v rodnom jazyku, asi sa aj začervenám.
A ešte furt som chorá, už to začína byť trápne. A ten pocit neukojeného revízora. Viete čo? Včera sme so Chantal kukali 13 going to 30 a to bol taký dobrý film. Viete, presne taký aký si potrebujete cez skúškové pozreť. Bolo to vtipné a romantické a na konci srdcervúce ale skončilo to dobre. Och bože.
A ešte furt som chorá, už to začína byť trápne. A ten pocit neukojeného revízora. Viete čo? Včera sme so Chantal kukali 13 going to 30 a to bol taký dobrý film. Viete, presne taký aký si potrebujete cez skúškové pozreť. Bolo to vtipné a romantické a na konci srdcervúce ale skončilo to dobre. Och bože.
utorok 4. januára 2011
Flamin´ heart
A aj head, lebo nejak ma pobolieva, tak chorobne veď viete. Už mi to ide na nerv. Inak, dobre som dnes robila že som s avyjebala na učenie, lebo nakoniec pribudli iné termíny a ja som sa rozhodla inak a na frazu pôjdem až vo februári (využijem plnú dĺžku skúškového, koniec-koncov je tu pre mňa). Aj tam to nejde inak, keď všetko začína až desiateho. Lebo skôr sú všetci leniví. Ach, žiť tak život vysokoškolského učiteľa...nasrať im do ruky a nepustiť k vode.
Okrem toho som zistila, že sa ma hromadne snažíte vysmiať za Pičiníniho. Tsss...šak sa dosmejete keď uvidíte jaký je to jebač. :D
Okrem toho som zistila, že sa ma hromadne snažíte vysmiať za Pičiníniho. Tsss...šak sa dosmejete keď uvidíte jaký je to jebač. :D
Black Dog
Prečo je také jednoduché pičovať? Vždy keď mám niečo urobiť, začnem kompletným a premysleným pičungom a ešte sa mi aj darí tvoriť argumenty k veci. Napríklad namiesto učenia pičujeme na systém školstva a to robievam prosím pekne už od strednej. Je to tak jednoduché a zrazu si za tri hodiny uvedomíte že ste sa radšej mohli učiť. Včera sme sa o tom bavili na doučku s mojimi manželmi a strašne sme sa smiali (akurát som použila slovo pindať, aby som nepôsobila ako hulvát, veď sa do piče viem slušne chovať, ne?), že to robí každý a že ako ľahko s tým začať a tak.
A dneska som ešte nič nespravila, teda bola som učiť, potom som si pospala...no a medzitým som si aj čítkala tú frazu, ale nejako ma to nebaví.
Teraz som zjedla obed (ktorý som si sama navarila) a vôbec mi nechutil a vlastne najprv som rozbila dve vajíčka, ktoré boli pokazené na najvyššiu možnú mieru - boli už čierne, v živote som nič také nevidela a z toho smradu ma naplo, že som skoro odpadla. A po tom som už nemala moc chuť jesť, ale keď som to uvarila, tak som to do seba natlačila. Neznášam vyhadzovanie jedla, nemôžem to proste urobiť (samozrejme vo veci čiernych vajec som spravila výnimku) a keby som nechala polku, nikto to už nedoje (som chorá - áno, zasa...asi nestačili hektolitre vodky na vypálenie červa) a ja by som tiež nemala chuť. Tak som taká nejaká nespokojná, lebo deň už skoro v piči, obed nič moc a choroba a nevidím za sebou nijakú prácu (ale tak dvacka v peňaženke je tiež dačo). Cítim sa ako neukojený revízor, čo nikoho nechytil, lebo všetci mali lístok.
Ale viete čo? Začínam sa zlepšovať v klasickom rocku. Tak tak, keď som bola malá, vždy som závidela tatovi, že vie ktorá pesnička práve hrá a vie ich všetky podľa názvov a aj texty pozná a proste šecko a ja som si hovorila, bože nikdy sa to nenaučím. Ale zjavne stačí len veľa počúvať. Teraz už keď ide v rádiu Aligátor Black Dog, tak viem, na ktorom je albume a hneď som si to pustila. Ale idem to asi vypnúť, aby som sa mohla sústrediť na frazeológiu. Či? Či počkám kým to dohrá?
A dneska som ešte nič nespravila, teda bola som učiť, potom som si pospala...no a medzitým som si aj čítkala tú frazu, ale nejako ma to nebaví.
Teraz som zjedla obed (ktorý som si sama navarila) a vôbec mi nechutil a vlastne najprv som rozbila dve vajíčka, ktoré boli pokazené na najvyššiu možnú mieru - boli už čierne, v živote som nič také nevidela a z toho smradu ma naplo, že som skoro odpadla. A po tom som už nemala moc chuť jesť, ale keď som to uvarila, tak som to do seba natlačila. Neznášam vyhadzovanie jedla, nemôžem to proste urobiť (samozrejme vo veci čiernych vajec som spravila výnimku) a keby som nechala polku, nikto to už nedoje (som chorá - áno, zasa...asi nestačili hektolitre vodky na vypálenie červa) a ja by som tiež nemala chuť. Tak som taká nejaká nespokojná, lebo deň už skoro v piči, obed nič moc a choroba a nevidím za sebou nijakú prácu (ale tak dvacka v peňaženke je tiež dačo). Cítim sa ako neukojený revízor, čo nikoho nechytil, lebo všetci mali lístok.
Ale viete čo? Začínam sa zlepšovať v klasickom rocku. Tak tak, keď som bola malá, vždy som závidela tatovi, že vie ktorá pesnička práve hrá a vie ich všetky podľa názvov a aj texty pozná a proste šecko a ja som si hovorila, bože nikdy sa to nenaučím. Ale zjavne stačí len veľa počúvať. Teraz už keď ide v rádiu Aligátor Black Dog, tak viem, na ktorom je albume a hneď som si to pustila. Ale idem to asi vypnúť, aby som sa mohla sústrediť na frazeológiu. Či? Či počkám kým to dohrá?
pondelok 3. januára 2011
Un lupo cattivo
To som sa dneska naučila. Nič z frazeológie, ktorej štúdium som predstierala celučičký deň už od rána (t.j. od asi 11:00). Ale taliančinu nevynechám, okrem toho som teraz hovadsky motivovaná, lebo moja talianska láska si ma pripojila na fejsi, haha takže minimálne tri dni si užijem platonickú zamilovanosť. (Chacha.)
Navyše ten chlap je ešte viac sexi než som si ho pamätala, no povedzte. (Naraz mi stúpla motivácia jak sviňa.)
A dneska mi moja učka doniesla rozprávky, tak som sa naučila ako sa povie zlý vlk, sestriská (Popolušine), izbietka a črievička. No neni to popiči? No je.
Btw ten talian sa volá Piccinini, viete si predstaviť tie vtipy čo tu lietajú u nás doma a mama sa pýtala že a čo s ním bolo? A ja že ale nič. teda bolo, ale nič také, aby si sa musela báť o moju počesť. A mama - no neviem, keď je to Pičiníni.
A ešte dneska volačo dala, že keď ja sa furt len s nejakými Pičinínmi stretávam.
OMFJ, smejem sa. (Chantal mi práve oznámila že som nudná a blbá...to je tiež taký interný humor.)
Inak, moja matka ma dnes ráno poslala do prdele. Môžu toto vlastní rodičia???
Navyše ten chlap je ešte viac sexi než som si ho pamätala, no povedzte. (Naraz mi stúpla motivácia jak sviňa.)
A dneska mi moja učka doniesla rozprávky, tak som sa naučila ako sa povie zlý vlk, sestriská (Popolušine), izbietka a črievička. No neni to popiči? No je.
Btw ten talian sa volá Piccinini, viete si predstaviť tie vtipy čo tu lietajú u nás doma a mama sa pýtala že a čo s ním bolo? A ja že ale nič. teda bolo, ale nič také, aby si sa musela báť o moju počesť. A mama - no neviem, keď je to Pičiníni.
A ešte dneska volačo dala, že keď ja sa furt len s nejakými Pičinínmi stretávam.
OMFJ, smejem sa. (Chantal mi práve oznámila že som nudná a blbá...to je tiež taký interný humor.)
Inak, moja matka ma dnes ráno poslala do prdele. Môžu toto vlastní rodičia???
nedeľa 2. januára 2011
Na sračky, na sračky, to je vůle má
Prvý deň nového roku som prepásla - prespala, pregrcala, prevzdychala ale na večer sa mi prilepšilo natoľko, že som stihla ešte ponariekať aké čudné fotky máme.
Ale poporiadku. Ako na Nový rok, tak po celý rok, poviem k tomu len toľko, že zacitujem Vratka Rohoňa - "ktorý blbec toto vymyslel??"
To by samozrejme znamenalo, že ma čaká jeden z najhorších rokov za celý život a to nikto nechce a ja už vôbec nie. (Pre vás by z toho vyplynulo čítanie fakt nechutne ľútostivých, sebareflexívnych a depresívnych článkov...no.)
Silvester bol skvelý, jasné, inak by mi nebolo na druhý deň tak zle, všakže. Celý deň som sa nevenovala ničomu poriadnemu, podľa mojej tradície. Len som si nafarbila vlasy (že tmavý gaštan, je to super, vyzerám tochu temne, lebo ja som sa narodila ako bloncka) a oholila nohy (to len pre pocit, nakoniec som mala oblečené džinsy) a odpáchla som k Martine. O ôsmej sme chceli začať chlastať a ja som dorazila asi o štvrť na sedem, tak sme si hneď jebli jedného uvítacieho a dali sa do príprav (fakt sme jak najväčšie sliepky a keby mi niekto zaplatil euro za každý raz, keď jedna z nás povedala slovné spojenie silvestrovksý outfit, mohli sme osláviť Silvestra na Jamajke. Teda vo Vegas.)
Martina si trištvrte hodiny lepila umelé riasy s pierkami (vyzerali popiči) a ja som si machlila oči a kontrolovala v zrkadle, či nemám niekde faldy (pravda je taká, že mne by pomohol len nejaký sťahovací pás).
Potom sme dokončili jednohubky a ja som si nalakovala nechty (na čierno, a viete ako sa volal ten odtieň? Black Out. No, to sa hodí.) a čakali sme na Andyho a frajerku. Meškali, lebo museli trtkať (pche, hneď sme im to vytkli, vlastne už do telefónu som hučala že všetko je len vaša vina, haha).
Tak sme pili a pili, exovali sme vodky (teda my dve, párik zostal decentne pri víne...) a riešili sme, že čo by bolo, keby celý svet mal takú morálku ako my ("raz to tak vyzeralo a to bol Woodstock").
Po desiatej sme zdvihli kotvy a nechýbalo málo a skončili by sme na pohotovosti a ne v Harleyi, lebo som sa dobre vydrbala na schodoch (no, námraza a vysoké opätky). Mám iba narazené koleno a jeden prst ("aj tak ma najviac sere, že sa mi odrbal lak").
Harley nebol preplnený a dobre hrali a to sú dva predpoklady na úspech.
Nemám nijakú chronológiu a mám trochu medzery, ale môžem vám podať aspoň útržkovité info.
Napriklad Andy si spravil taký menší fotoshooting - fotil sám seba v rôznych pózach a stálo to za to, hlavne na druhý deň. Potom Bohuš ohlásil že je už polnoc a my sme začali nový rok - nadrbaní. (Bohuš šiel inak raz okolo nás a Maťa že aha Bohuš, chyť ho a tak som ho zdrapila a hovorím že ahoj, my ťa poznáme z Aligáča a on sa strašne smial a ukázal zdvihnuté palce akože super a ponáhľal sa ďalej.)
Párik odišiel už okolo jednej a my s Martinou sme sa...rozptýlili do priestoru. Tancovali sme na barovom pulte, kam sme sa vytrepali k nejakým Angličanom, čo tam predvádzali akrobaciu (a dosť ožratí, div že nedrbli dole) a vešali sa na seba navzájom. To bolo pre mňa podnetom na rozhovor, tak som jednému povedala: "You´re gay." A on: "No." A ja: "Yes." Takto to išlo ešte chvíľu, potom mi on vrazil jazyk do krku a spýtal sa: "So, am I gay?" A ja: "YES!"
Medzitým tam došli nejakí iní a dali nám šampanské (ešte aj v pohároch, jaké štýlové). Všetky rodičovské výchovné metódy zlyhali..."neber si nič od cudzích ľudí". (Martina neskôr porušila aj "nesadaj si k cudziemu ujovi do auta", ale to tu nebudem rozmazávať).
Náš Angličan (musím povedať náš, lebo on si Martinu vzal ako bonus ku mne, zrejme...) bol inak hrozne neschopný, lebo som sa ho snažila presvedčiť aby mi niečo kúpil na pitie a on nič. Chmulo.
Keď Maťa zmizla (len na chvíľu), zostala som sama s Anglánom a išiel mi nekonečne na nervy. Rozhodla som sa zbaviť sa ho a prášila som na hajzle. On to zjavne pochopil ako výzvu na hajzlový sex v kabínke a dotrepal sa tam za mnou. Vyrazila ho čašníčka so slovami "von ty úchyl". Bolo to asi dosť komické, akurát že ja som hľadala Maťu a už som si myslela že dopč, zostala som tu samučičká, čo teraz.
Potom som obiehala Harley, či ju nenájdem v dave a zastavil ma nejaký chlap v šedom tričku (Šedý). Nechcel ma pustiť ďalej a bláboli volačo o osude (kam na toto chodia???). Asi to fakt bol osud, lebo vtedy šla okolo Martina. (Tak dobre, mal pravdu.) Zdrhli sme mu.
Ďalší v poradí (a toto bude nářez) bol Červený. Starý tlstý škaredý chlap v červenom tričku. Akože chápete, keby bol len starý a tlstý, ale on bol ešte aj fakt škaredý do ksichtu!
No a najprv sa tam drápal na Martinu a chcela som ju zachrániť, ale on sa potom začal drápať na mňa. Chytil ma za obe ruky a hojdal s nimi sem a tam, viete ako deti keď sa hrajú. To už čo je za baliacu techniku. Dosť nevyberaným spôsobom sme ho poslali preč. Niekoľkokrát. Nakoniec odišiel so slovami "Nechápem prečo!"
Tak...my sme chápali.
Potom znova dokvitol Šedý a začal s osudom. (My sme museli kurva dobre vyzerať.)
Tak sme sa premiestnili na iné miesto a tam sme stretli Talianov. To tiež bolo také trio. Jeden mal okolo krku boa (fakt!), druhý mal košeľu a červenú kravatu a tretí mal košeľu a traky, vypadal jak mafián.
Tomu s kravatou som povedala že vyzerá jak insurance agent (no a oni ešte aj vedeli po anglicky, chápete) a on že hej, on naozaj je a poisťuje proti sudden love, lebo to sa mi ľahko môže stať.
Boli vtipní. Trakového sme presvedčili že vyzerá ako Sony Corleone ("ale ja nechcem byť Sony!" "ale on bol hrozne sexi!" "aha tak potom dobre.").
My sme už ani stáť nevládali, tam sme sedeli volade aj s mafiánom ("vám sa nepáčim preto, že som pekný, milý alebo vtipný, ale preto, že vyzerám jak mafián??!!") a ja som ho teda presvedčila že ale hej, veď je pekný (ale fakt bol) a on že mu to musím dokázať. No...tak som mu to chvíľu dokazovala. A ešte som mu aj vysvetľovala že sa teraz na taliančine učím passato prossimo a imperfetto (minulé časy) a že je to hrozne ťažké a on sa tak chápavo tváril, že veď je.
Keď sme odchádzali, povedala som jeho kamoškovi poisťovákovi, že teraz potrebujem to jeho poistenie. Smial sa, smial.
Aha, skor by som zabudla, medzitým sme sa chvíľu bavili s takým černochom, ktorému sa hrozne páčili Matine umelé mihalnice a bol taký vyhehnený, jak kokosi na snehu. Zahviezdila som so zoznamovacou technikou sebe vlastnou - "You are from Afrika?" "No." "Why?"
A to už bolo asi aj ráno, teda určite, lebo potom sme išli domov a bolo pol šiestej. V taxíku sme sumarizovali večer a taxikár mal údrb na tom, že mužov označujeme podľa farby.
A na druhý deň...bože to bolo. Celé zle. Raňajkovali sme o štvrtej poobede a mali sme pekelné šťastie že Matini fotrovci sa na pol dňa vyparili z domu, inak by videli nepekné veci. (Hneď jak za sebou zabuchli dvere, vyleteli sme z izby s indiánskym pokrikom "Máš hajzel, či lavór?") Ale keď jej otec došiel o pol piatej do kuchyne, uvidel nás (mňa ešte v pyžame a neučesanú) tam sedieť, ibáče na stole, to ste mali vidieť ten pohľad.
Dekadencia sama. Ale tak má Silvester vyzerať.
Ale poporiadku. Ako na Nový rok, tak po celý rok, poviem k tomu len toľko, že zacitujem Vratka Rohoňa - "ktorý blbec toto vymyslel??"
To by samozrejme znamenalo, že ma čaká jeden z najhorších rokov za celý život a to nikto nechce a ja už vôbec nie. (Pre vás by z toho vyplynulo čítanie fakt nechutne ľútostivých, sebareflexívnych a depresívnych článkov...no.)
Silvester bol skvelý, jasné, inak by mi nebolo na druhý deň tak zle, všakže. Celý deň som sa nevenovala ničomu poriadnemu, podľa mojej tradície. Len som si nafarbila vlasy (že tmavý gaštan, je to super, vyzerám tochu temne, lebo ja som sa narodila ako bloncka) a oholila nohy (to len pre pocit, nakoniec som mala oblečené džinsy) a odpáchla som k Martine. O ôsmej sme chceli začať chlastať a ja som dorazila asi o štvrť na sedem, tak sme si hneď jebli jedného uvítacieho a dali sa do príprav (fakt sme jak najväčšie sliepky a keby mi niekto zaplatil euro za každý raz, keď jedna z nás povedala slovné spojenie silvestrovksý outfit, mohli sme osláviť Silvestra na Jamajke. Teda vo Vegas.)
Martina si trištvrte hodiny lepila umelé riasy s pierkami (vyzerali popiči) a ja som si machlila oči a kontrolovala v zrkadle, či nemám niekde faldy (pravda je taká, že mne by pomohol len nejaký sťahovací pás).
Potom sme dokončili jednohubky a ja som si nalakovala nechty (na čierno, a viete ako sa volal ten odtieň? Black Out. No, to sa hodí.) a čakali sme na Andyho a frajerku. Meškali, lebo museli trtkať (pche, hneď sme im to vytkli, vlastne už do telefónu som hučala že všetko je len vaša vina, haha).
Tak sme pili a pili, exovali sme vodky (teda my dve, párik zostal decentne pri víne...) a riešili sme, že čo by bolo, keby celý svet mal takú morálku ako my ("raz to tak vyzeralo a to bol Woodstock").
Po desiatej sme zdvihli kotvy a nechýbalo málo a skončili by sme na pohotovosti a ne v Harleyi, lebo som sa dobre vydrbala na schodoch (no, námraza a vysoké opätky). Mám iba narazené koleno a jeden prst ("aj tak ma najviac sere, že sa mi odrbal lak").
Harley nebol preplnený a dobre hrali a to sú dva predpoklady na úspech.
Nemám nijakú chronológiu a mám trochu medzery, ale môžem vám podať aspoň útržkovité info.
Napriklad Andy si spravil taký menší fotoshooting - fotil sám seba v rôznych pózach a stálo to za to, hlavne na druhý deň. Potom Bohuš ohlásil že je už polnoc a my sme začali nový rok - nadrbaní. (Bohuš šiel inak raz okolo nás a Maťa že aha Bohuš, chyť ho a tak som ho zdrapila a hovorím že ahoj, my ťa poznáme z Aligáča a on sa strašne smial a ukázal zdvihnuté palce akože super a ponáhľal sa ďalej.)
Párik odišiel už okolo jednej a my s Martinou sme sa...rozptýlili do priestoru. Tancovali sme na barovom pulte, kam sme sa vytrepali k nejakým Angličanom, čo tam predvádzali akrobaciu (a dosť ožratí, div že nedrbli dole) a vešali sa na seba navzájom. To bolo pre mňa podnetom na rozhovor, tak som jednému povedala: "You´re gay." A on: "No." A ja: "Yes." Takto to išlo ešte chvíľu, potom mi on vrazil jazyk do krku a spýtal sa: "So, am I gay?" A ja: "YES!"
Medzitým tam došli nejakí iní a dali nám šampanské (ešte aj v pohároch, jaké štýlové). Všetky rodičovské výchovné metódy zlyhali..."neber si nič od cudzích ľudí". (Martina neskôr porušila aj "nesadaj si k cudziemu ujovi do auta", ale to tu nebudem rozmazávať).
Náš Angličan (musím povedať náš, lebo on si Martinu vzal ako bonus ku mne, zrejme...) bol inak hrozne neschopný, lebo som sa ho snažila presvedčiť aby mi niečo kúpil na pitie a on nič. Chmulo.
Keď Maťa zmizla (len na chvíľu), zostala som sama s Anglánom a išiel mi nekonečne na nervy. Rozhodla som sa zbaviť sa ho a prášila som na hajzle. On to zjavne pochopil ako výzvu na hajzlový sex v kabínke a dotrepal sa tam za mnou. Vyrazila ho čašníčka so slovami "von ty úchyl". Bolo to asi dosť komické, akurát že ja som hľadala Maťu a už som si myslela že dopč, zostala som tu samučičká, čo teraz.
Potom som obiehala Harley, či ju nenájdem v dave a zastavil ma nejaký chlap v šedom tričku (Šedý). Nechcel ma pustiť ďalej a bláboli volačo o osude (kam na toto chodia???). Asi to fakt bol osud, lebo vtedy šla okolo Martina. (Tak dobre, mal pravdu.) Zdrhli sme mu.
Ďalší v poradí (a toto bude nářez) bol Červený. Starý tlstý škaredý chlap v červenom tričku. Akože chápete, keby bol len starý a tlstý, ale on bol ešte aj fakt škaredý do ksichtu!
No a najprv sa tam drápal na Martinu a chcela som ju zachrániť, ale on sa potom začal drápať na mňa. Chytil ma za obe ruky a hojdal s nimi sem a tam, viete ako deti keď sa hrajú. To už čo je za baliacu techniku. Dosť nevyberaným spôsobom sme ho poslali preč. Niekoľkokrát. Nakoniec odišiel so slovami "Nechápem prečo!"
Tak...my sme chápali.
Potom znova dokvitol Šedý a začal s osudom. (My sme museli kurva dobre vyzerať.)
Tak sme sa premiestnili na iné miesto a tam sme stretli Talianov. To tiež bolo také trio. Jeden mal okolo krku boa (fakt!), druhý mal košeľu a červenú kravatu a tretí mal košeľu a traky, vypadal jak mafián.
Tomu s kravatou som povedala že vyzerá jak insurance agent (no a oni ešte aj vedeli po anglicky, chápete) a on že hej, on naozaj je a poisťuje proti sudden love, lebo to sa mi ľahko môže stať.
Boli vtipní. Trakového sme presvedčili že vyzerá ako Sony Corleone ("ale ja nechcem byť Sony!" "ale on bol hrozne sexi!" "aha tak potom dobre.").
My sme už ani stáť nevládali, tam sme sedeli volade aj s mafiánom ("vám sa nepáčim preto, že som pekný, milý alebo vtipný, ale preto, že vyzerám jak mafián??!!") a ja som ho teda presvedčila že ale hej, veď je pekný (ale fakt bol) a on že mu to musím dokázať. No...tak som mu to chvíľu dokazovala. A ešte som mu aj vysvetľovala že sa teraz na taliančine učím passato prossimo a imperfetto (minulé časy) a že je to hrozne ťažké a on sa tak chápavo tváril, že veď je.
Keď sme odchádzali, povedala som jeho kamoškovi poisťovákovi, že teraz potrebujem to jeho poistenie. Smial sa, smial.
Aha, skor by som zabudla, medzitým sme sa chvíľu bavili s takým černochom, ktorému sa hrozne páčili Matine umelé mihalnice a bol taký vyhehnený, jak kokosi na snehu. Zahviezdila som so zoznamovacou technikou sebe vlastnou - "You are from Afrika?" "No." "Why?"
A to už bolo asi aj ráno, teda určite, lebo potom sme išli domov a bolo pol šiestej. V taxíku sme sumarizovali večer a taxikár mal údrb na tom, že mužov označujeme podľa farby.
A na druhý deň...bože to bolo. Celé zle. Raňajkovali sme o štvrtej poobede a mali sme pekelné šťastie že Matini fotrovci sa na pol dňa vyparili z domu, inak by videli nepekné veci. (Hneď jak za sebou zabuchli dvere, vyleteli sme z izby s indiánskym pokrikom "Máš hajzel, či lavór?") Ale keď jej otec došiel o pol piatej do kuchyne, uvidel nás (mňa ešte v pyžame a neučesanú) tam sedieť, ibáče na stole, to ste mali vidieť ten pohľad.
Dekadencia sama. Ale tak má Silvester vyzerať.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)